Vplyv zárobkovej činnosti predčasného starobného dôchodcu na dávky sociálneho poistenia

Príjem zo závislej činnosti

Povinnosť platiť poistné vzniká predčasnému starobnému dôchodcovi z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 a ods. 3 ZSP vtedy, ak dosahuje príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP na základe pracovnej zmluvy, mandátnej zmluvy a príkaznej zmluvy (pozri tabuľky č. 1 až 2.2).

Od 1. 1. 2013 sa ustanovila povinnosť predčasnému starobnému dôchodcovi platiť poistné na sociálne poistenie podľa ZSP aj v prípade výkonu práce na základe dohody podľa § 223 až § 226 a § 228a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce alebo len ZP“). Takáto osoba sa považuje za zamestnanca (ďalej len „dohodár“) a môže so zamestnávateľom uzatvoriť:

• buď dohodu o vykonaní práce (ďalej len „DVP“), ak rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa,
• alebo dohodu o pracovnej činnosti (ďalej len „DPČ“), ak ide o činnosť v rozsahu najviac 10 hod./týždeň, na určitú dobu alebo na neurčitý čas.

Dohodár, ktorý je predčasný starobný dôchodca, platí (pozri tabuľky č. 3.1 a č. 3.2):

• poistné na sociálne poistenie podľa ZSP podľa toho, či má na základe DVP alebo DPČ nárok na pravidelný mesačný príjem alebo má nárok na nepravidelný príjem a
• preddavky na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP.

Pri výkone práce na základe DVP a DPČ má predčasný starobný dôchodca pozastavenú výplatu predčasného starobného dôchodku. Nárok na dôchodok nevznikne ani v prípadoch krátkodobého trvania dohody, ktorá skončí pred výplatným termínom dôchodku.

Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

Povinnosť platiť poistné vzniká predčasnému starobnému dôchodcovi podľa § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 a ods. 3 ZSP aj vtedy, ak dosahuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (ďalej len „SZČO“) (pozri tabuľku č. 4).

Ide o dosahovanie príjmu napríklad:

• na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov,
• na základe zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve v znení neskorších predpisov,
• z podnikania podľa osobitných predpisov,
• z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov [podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier dôchodkového poistenia), zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier dôchodkového poistenia), zákona č. 310/1992 Zb. (stavebné sporenie), zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, atď.].

Vo všetkých prípadoch ide o aktívny (nie pasívny) príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Činnosť sprostredkovateľa nie je možné vykonávať na základe DVP alebo DPČ. Je ale možný súbeh sprostredkovateľskej činnosti podľa § 6 ZDP a výkonu práce na základe dohody podľa Zákonníka práce, kedy dohodár dosahuje príjem podľa § 5 ZDP. Obsahom dohody je práca vykonávaná na základe závislej činnosti podľa Zákonníka práce, ktorou nemôže byť sprostredkovateľská činnosť. Ak ide o súbeh príjmu podľa § 6 ZDP a § 5 ZDP, tak osoba platí poistné aj podľa tabuľky č. 1 až 3.2 (podľa právneho vzťahu), aj podľa tabuľky č. 4.

Sociálne poistenie

Povinnosť platiť poistné vzniká z vymeriavacieho základu, ktorým je:

• príjem zo závislej činnosti podľa § 138 ods. 1 ZSP (pozri tabuľku č. 1 až 3.2),
• príjem SZČO podľa § 138 ods. 2 ZSP. Vymeriavací základ sa použije od 1. 7. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti je mesačne najmenej 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka (pozri tabuľku č. 4).

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 ZSP neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a od 1. 1. 2013 poistenec, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí za uvedených poistencov ani zamestnávateľ.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ zaniká podľa § 20 ods. 3 ZSP:

• priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZPV“),
• dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa ZSZPV.

Pri tomto zániku poistenia zamestnávateľ neplní odhlasovaciu povinnosť.

Zdravotné poistenie

Osoba, ktorá má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku, zdravotné poistenie platí z vymeriavacieho základu podľa § 13 ZZP, nevzťahuje sa na ňu výnimka z platenia preddavkov na poistné a poistného na zdravotné poistenie podľa ZZP. Každá zdravotná poisťovňa vykoná od rozhodujúceho obdobia roka 2011 ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie (ďalej len „RZZP“) poistencovi automaticky, nie je potrebné o RZZP žiadať.

Počas zárobkovej činnosti podľa § 3 ZSP a § 10b ZZP, z ktorej plynie predčasnému starobnému dôchodcovi príjem, vzniká povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP.

Povinnosť platiť preddavky na daň

Počas zárobkovej činnosti podľa § 3 ZSP a § 10b ZZP, z ktorej plynie predčasnému starobnému dôchodcovi príjem podľa § 5 ZDP, vzniká povinnosť platiť preddavky na daň podľa ZDP. V prípade príjmu podľa § 6 ZDP sa daňová povinnosť vysporiada v rámci podania daňového priznania.

Pri zdaňovaní príjmov poberateľa dôchodku sa uplatňuje odlišné zohľadňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (ďalej len „NČZDD“) v porovnaní s ostatnými daňovníkmi. Základ dane daňovníka sa podľa § 11 ods. 6 ZDP neznižuje o NČZDD, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia:

• poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
• alebo poberateľom výsluhového dôchodku,
• alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a
• ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane o NČZDD.

Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane o NČZDD len vo výške rozdielu medzi sumou NČZDD, o ktorú sa znižuje základ dane, a vyplatenou sumou dôchodku.

NČZDD predstavuje podľa ZDP pre rok 2013 sumu 311,32 €/mesiac. NČZDD za rok 2013 je určená ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. 1. 2013 podľa opatrenia MPSVR SR č. 181/2012 Z. z. v sume 194,58 €/mesiac na jednu plnoletú osobu takto:

19,2 x 194,58 = 3 735,936 = 3 735,94 €/rok

3 735,94 €/rok : 12 = 311,32 €/mesiac

NČZDD za rok 2013 je:

• 3 735,94 €, ak je základ dane (ďalej len „ZD“) rovný alebo je nižší ako 19 458 € (100 x 194,58),
• 8 600,44 € (44,2 x 194,58) – ZD : 4, ak je ZD daňovníka vyšší ako 19 458 €,
• 0 €, ak je ZD daňovníka v sume 34 401,74 € (176,8 x 194,58) a vyšší.

Povinnosť podať daňové priznanie alebo požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane nevzniká podľa § 46 ZDP v prípade, ak zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2013 nepresiahnu sumu 1 867,97 €/rok.

Maximálny vymeriavací základ je:

• na účely ZSP suma 3 930 €/mesiac (5 x 786 €),
• na účely ZZP najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy platnej v roku 2011, čo je 47 160 €/rok (60 x786) a 3 930 €/mesiac (47 160 : 12).

Suma maximálneho vymeriavacieho základu vychádza zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 určeného opatrením MPSVR SR č. 136/2012 Z. z. Ustanovuje sumu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 vo výške 9 432 €. Je to dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2011 zistenej Štatistickým úradom SR vo výške 786 €/mesiac (12 x 786 = 9 432).

Poznámka: V období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 budú maximálne vymeriavacie základy určené:

• na účely ZSP sumou najviac 4 025 €/mesiac (805 x 5),
• na účely ZZP najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve SR za rok 2012, čo je 48 300 €/rok (805 x 60), podľa opatrenia MPSVR SR č. 103/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 € (12 x 805).

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca

Mzda zamestnanca nesmie byť podľa § 119 ods. 1 ZP nižšia, ako je ustanovená minimálna mzda. Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z., v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMM“), je ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2013 takto:

a) 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

b) 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Minimálny vymeriavací základ zamestnancanie je podľa ZSP a ZZP určený, pretože podľa ZMM a Zákonníka práce je zamestnancovi zaručený minimálny mzdový nárok, ktorý je zároveň aj minimálnym vymeriavacím základom zamestnanca.

Minimálny vymeriavací základ pre SZČO a dobrovoľne poistenú osobu podľa ZSP a samoplatiteľa podľa ZZP sa odvodzuje z 50 % priemernej mzdy, zo sumy 393 €/mesiac (50 % zo 786 €). Pri jeho určení sa vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 vo výške 9 432 € (12 x 786).

Tabuľka č. 1

Sadzby poistného zo mzdy zamestnanca vyplatenej na základe pracovnej zmluvy s nárokom na pravidelný mesačný príjem, ak je pozastavené poberanie PSD

Vymeriavací základ predčasného starobného dôchodcu v prípade, ak dosahuje príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP na základe mandátnej zmluvy a príkaznej zmluvy, je zúčtovaná odmena, maximálne však suma 3 930 €/mesiac.

Tabuľka č. 2.1

Sadzby poistného, ak má osoba pozastavené poberanie PSD z odmeny vyplatenej vtedy, ak nie je uzatvorená pracovná zmluva, ale vzniká nárok na príjem podľa § 5 ZDP (napríklad mandátna zmluva konateľa s. r. o., člena štatutárneho orgánu a. s., s. r. o. alebo družstva, príkazná zmluva), s nárokom na pravidelný mesačný príjem

Tabuľka č. 2.2

Sadzby poistného, ak má osoba pozastavené poberanie PSD z odmeny vyplatenej vtedy, ak nie je uzatvorená pracovná zmluva, ale vzniká nárok na príjem podľa § 5 ZDP (napríklad mandátna zmluva konateľa s. r. o., člena štatutárneho orgánu a. s., s. r. o. alebo družstva, príkazná zmluva), s nárokom na nepravidelný príjem

Vymeriavací základ predčasného starobného dôchodcu v prípade, ak dosahuje príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP na základe DVP a DPČ, je zúčtovaná odmena, maximálne však suma 3 930 €/mesiac.

Tabuľka č. 3.1

Sadzby poistného z odmeny vyplatenej na základe DVP alebo DPČ s nárokom na pravidelný mesačný príjem

Tabuľka č. 3.2

Sadzby poistného z odmeny vyplatenej na základe DVP alebo DPČ s nárokom na nepravidelný príjem

Tabuľka č. 4

Osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 6 ZDP, platí poistné nasledovne:

• od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2013, ak príjem za rok 2011 bol vyšší ako 4 078,68 € (339,89 x 12),
• od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014, ak príjem za rok 2012 bol vyšší ako 4 716 € (393 x 12).

Poznámka: Od 1. 7. 2014 vznikla povinnosť platiť poistné vtedy, ak príjem za rok 2013 bude vyšší ako 4 830 € (402,50 x 12). V roku 2014 sa bude vychádzať z opatrenia MPSVR SR č. 103/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 €. Je to dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 zistenej Štatistickým úradom SR vo výške 805 €/mesiac (12 x 805).

Použité skratky:

max. VZ – maximálny vymeriavací základ, ZP – zdravotné poistenie, NP – nemocenské poistenie, StP – starobné poistenie, StSp – starobné sporenie, IP – invalidné poistenie, PvN – poistenie v nezamestnanosti, RFS – rezervný fond solidarity, GP – garančné poistenie, ÚP – úrazové poistenie. * ÚP – maximálny VZ na účely ÚP nie je určený. Ak je VZ vyšší ako 3 930 €/mesiac, tak sa neobmedzuje.

Poznámka redakcie:
§ 5 ZDP
§ 6 ZDP

Ak osobe, ktorá má pozastavené poberanie predčasného dôchodku, trvá právny vzťah, na základe ktorého platí poistné na nemocenské poistenie (v prípade dohodára musí ísť o DVP alebo DPČ s nárokom na pravidelný mesačný príjem), má nárok na dva druhy nemocenských dávok podľa podmienok ustanovených v ZSP, a to na:

• nemocenské a
• ošetrovné.

Sociálna poisťovňa vypočíta sumu nemocenského a ošetrovného najviac z maximálneho denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“). Na účely nemocenských dávok nesmie byť DVZ podľa § 55 ods. 2 a § 58 ods. 3 ZSP v roku 2013 určený z vyššej sumy, ako je 1,5-násobok všeobecného vymeriavacieho základu,teda zo sumy:

1,5 x (9 432/365)=38,76164 = 38,7617 €/deň

Maximálny DVZ sa podľa § 55 ZSP zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Suma 38,7617 €/deň sa vzťahuje aj na situácie, ak nárok na dávku vznikne súčasne z viacerých nemocenských poistení.

Výška nemocenských dávokje v ZSP ustanovená nasledovne:

• nemocenské je 55 % DVZ podľa § 37 ZSP, nárok vzniká od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, poskytuje sa najdlhšie počas podpornej doby 52 týždňov,
• ošetrovné je 55 % DVZ podľa § 41 ZSP, poskytuje sa najviac počas 10 dní.

Ochranná lehota je podľa § 32 ZSP po zániku nemocenského poistenia 7 dní.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

Z pravdepodobného vymeriavacieho základu Sociálna poisťovňa vychádza vtedy, ak poistenec nesplnil podmienku 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie. Podmienku 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie Sociálna poisťovňa podľa § 54 ZSP od 1. 1. 2013 skúma 2-krát. Najskôr u aktuálneho zamestnávateľa a ak ju zamestnanec nesplní, tak aj v predchádzajúcom roku u iných zamestnávateľov.

Ak je potrebné na účely ZSP použiť pravdepodobný vymeriavací základ zamestnanca, tak Sociálna poisťovňa vychádza z minimálneho vymeriavacieho základu SZČO. Suma pravdepodobného DVZ zamestnanca je 1/30 minimálneho vymeriavacieho základu SZČO, teda suma 13,10 €/deň (393/30).

Pretože DVZ na určenie výšky nemocenských dávok zamestnancov (predovšetkým tých, ktorí pracujú na základe dohôd) môže byť nižší ako 13,10 €/deň, tak v prípade, ak takto zistený DVZ bude:

• nižší, dávka sa určí z tohto nižšieho DVZ,
• vyšší, dávka sa určí z 13,10 €/deň.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak vznikne dočasná pracovná neschopnosť (ďalej len „DPN“) osobe, ktorá má pozastavené poberanie predčasného dôchodku počas trvania právneho vzťahu, na základe ktorého platí poistné na nemocenské poistenie, má nárok aj na náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZNP“).

Náhrada príjmu pri DPN nie je dávkou nemocenského poistenia podľa ZSP, takže nie je súčasťou sociálneho poistenia. Náhradu príjmu pri DPN poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ zo svojich finančných prostriedkov podľa ZNP na základe toho, že zamestnanec platí poistné na nemocenské poistenie podľa ZSP. Nárok na nemocenské podľa ZSP a náhradu príjmu pri DPN podľa ZNP vzniká od 1. 1. 2013:

• nielen zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy,
• ale aj dohodárovi, ktorý je u zamestnávateľa zamestnaný na základe dohody, v takom prípade, ak DVP alebo DPČ zaručuje zamestnancovi nárok na pravidelný mesačný príjem.

Do 31. 12. 2012 sa pri určení rozhodujúceho obdobia zamestnanca posudzovalo trvanie nemocenského poistenia aspoň 90 dní bez ohľadu na to, či sa počas doby trvania nemocenského poistenia platilo poistné.

Od 1. 1. 2013 sa z obdobia 90 dní nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a vylučujú sa účinky vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia v zmysle § 26 ods. 5 ZSP pri zisťovaní 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Posudzuje sa doba trvania nemocenského poistenia, za ktorú sa platí poistné na nemocenské poistenie. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemal žiaden vymeriavací základ, tak DVZ sa určí z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa poistné na nemocenské poistenie platilo v príslušnom mesiaci.

Maximálny DVZ nesmie byť podľa § 8 ods. 7 ZNP určený z vyššej sumy, ako je 1,5-násobok všeobecného vymeriavacieho základu,teda zo sumy 1,5 x (9 432/365) = 38,76164 = 38,7616 €/deň. Maximálny DVZ sa podľa § 8 ods. 8 ZNP zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nadol.

Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Výška náhrady príjmu je:

• od 1. dňa DPN do 3. DPN 25 % DVZ,
• od 4. dňa DPN do 10. dňa DPN 55 % DVZ.

V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % DVZ.

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške 1/2 náhrady príjmu od 1. dňa dočasnej PN, ak sa stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku požitia iných návykových látok, najdlhšie do 10. dňa dočasnej PN.

Pobočka Sociálnej poisťovne ho pozastaví vždy, ak je poberateľ predčasného starobného dôchodku povinne dôchodkovo poistený z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti podľa § 5 ZDP alebo podľa § 6 ZDP. Po ukončení výkonu činnosti, z dôvodu ktorej bolo pozastavené vyplácanie predčasného dôchodku, môže dôchodca požiadať Sociálnu poisťovňu o:

• prepočet sumy starobného dôchodku a
• uvoľnenie výplaty dôchodku.

Podľa § 293cl ZSP platí, že poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok do 31. 12. 2012, ktorý nedovŕšil dôchodkový vek do 28. 2. 2013 a pracuje na základe dohody aj po 28. 2. 2013, zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. 2. 2013 (mohol pracovať na základe dohody bez straty predčasného starobného dôchodku najdlhšie do 28. 2. 2013, od 1. 3. 2013 buď ukončil prácu na základe dohody, alebo mu zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku).

Podľa § 293cr ods. 1 ZSP v znení zákona č. 413/2012 Z. z. platí, že poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok zanikol podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. 1. 2013 a predčasný starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. 1. 2013. Nárok na výplatu starobného dôchodku v takomto prípade vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. 1. 2013.

Ak poistenec dovŕši dôchodkový vek po 31. 12. 2012, môže požiadať o nové určenie sumy starobného dôchodku odo dňa podania žiadosti, najskôr odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálna poisťovňa o žiadosti o nový výpočet sumy starobného dôchodku rozhodne do 90 dní od začatia konania. Suma starobného dôchodku patriaca k dovŕšeniu dôchodkového veku sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých dôchodca nepoberal predčasný starobný dôchodok, pretože bol povinne dôchodkovo poistený.

Žiadosť o nový výpočet dôchodku

O nové určenie sumy starobného dôchodku môže osoba požiadať neformálnou písomnou žiadosťou (listom) a adresovať ju Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa nemá na tento účel vydané tlačivo. Žiadosť musí:

• obsahovať identifikačné údaje osoby, ktorá ju podáva (meno, priezvisko, adresu a číslo, pod ktorým sa vypláca dôchodok), dátum a podpis a musí z nej byť zrejmé, že žiada o nové určenie sumy starobného dôchodku,
• byť podaná po ukončení zárobkovej činnosti, v prípade viacerých právnych vzťahov, ak zanikne povinnosť platiť dôchodkové poistenie zo všetkých zárobkových činností,
• byť podaná iba raz počas kalendárneho roka aj v takom prípade, ak zanikne povinné dôchodkové poistenie viackrát za kalendárny rok.

K žiadosti nie je potrebné priložiť žiadne doklady. Sociálna poisťovňa pri prepočte dôchodku vychádza z tlačív, ktoré jej elektronicky alebo písomne zasielajú zamestnávatelia a daňový úrad.

Ak po ukončení výkonu činnosti, z dôvodu ktorej bolo pozastavené vyplácanie predčasného starobného dôchodku, požiada predčasný starobný dôchodca o prepočet sumy starobného dôchodku, tak Sociálna poisťovňa:

• vypočíta zvýšenie dôchodku a
• zároveň zvýši dôchodok o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých dôchodca nepoberal predčasný starobný dôchodok, pretože bol povinne dôchodkovo poistený.

Za obdobie výkonu zárobkovej činnosti počas pozastavenia výplaty dôchodku sa suma zvýšenia dôchodku určí ako násobok súčtu osobných mzdových bodov (ďalej len „OMB“) získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ďalej len „ADH“). Obe sumy zvýšenia sa pripočítajú k sume starobného dôchodku, ktorý sa vypláca ku dňu zániku právneho vzťahu. Takto určená suma sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku.

Zvýšenie dôchodku = OMB / 9 432 x 10,0098