Zmeny v zákonoch o starobnom dôchodkovom sporení a doplnkovom dôchodkovom sporení

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“) aj zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o DDS“) sa odvolávajú pri definícii niektorých pojmov na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Od 1. januára 2011 došlo v zákone o sociálnom poistení k zmenám v definíciách pojmov zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“), zamestnávateľ a zárobková činnosť. Keďže zákon o SDS aj zákon o DDSpreberajú definíciu zamestnanca zo zákona o sociálnom poistení, došlo nepriamo k zmenám aj v týchto predpisoch. Od 1. januára 2011 sa za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, SDS aj DDS považuje osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem:

A. Zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Ide o tieto príjmy:

1. príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je zamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,
   
2. platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi (napríklad zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov),
   
3. príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
   
4. odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev (napríklad podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov), ak nejde o príjmy podľa bodov 1 a 2, alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v bodoch 1, 2 a 3,
   
5. odmeny obvinených vo väzbe (pozri § 32 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa § 45 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov,
   
6. príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov,
   
7. príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
   
8. obslužné napríklad podľa § 46 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
   
9. suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 zákona o dani z príjmov za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely,
   
10. rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,
    
11. cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považujú u tohto zamestnanca za vyživované (pozri § 33 zákona o dani z príjmov), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [pozri § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov].

Príjmami uvedenými v bodoch 1 až 8 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov (t. j. od zamestnávateľa) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

B. Zo zárobkovej činnosti, z ktorej príjem uvedený v písm. A nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

C. Zo zárobkovej činnosti, z ktorej príjem uvedený v písm. A nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva:

a) sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) alebo

b) sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Do uvedených príjmov sa neráta nepeňažný príjem z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti, poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu.

Na účely dôchodkového poistenia, SDS aj DDS sa za zamestnanca nepovažuje osoba, ktorá má pravidelný mesačný príjem uvedený v písm. A až C a je činná:

• na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ide o dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov) alebo
• ako žiak strednej školy a študent vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Od 1. januára 2011 sa za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a SDS (ale pozor – nie na účely DDS) považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem uvedený v písm. A až C s výnimkou:

a) osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ide o dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov) alebo

b) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a

c) člena volebnej komisie.

Podľa uvedenej definície je od 1. januára 2011 zamestnancom na účely SDS a DDS najmä:

• osoba v pracovnom pomere a osoba v štátnozamestnaneckom pomere,
• predseda vyššieho územného celku,
• starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
• poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
• ústavný činiteľ,
• riaditeľ štátneho podniku,
• osoba v služobnom pomere,
• verejný ochranca práv (ombudsman),
• konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov,
• člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby (napríklad člen predstavenstva akciovej spoločnosti), ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov,
• spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa zákona o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti,
• osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce,
• pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti podľa § 100 ods. 11 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Upozorňujeme, že podľa prechodného ustanovenia § 293bp ods. 1 zákona o sociálnom poistení osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti uvedený v písm. A až C (okrem stanovených výnimiek) vznikol pred 1. januárom 2011 a k 31. decembru 2010 nebola podľa zákona o sociálnom poistení zamestnancom, je zamestnanec podľa zákona o sociálnom poistení, a teda aj podľa zákona o SDS a zákona o DDS (ak ide o osobu s pravidelným príjmom) účinných od 1. januára 2011, ak tento jej právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010. Takáto osoba by mohla uzatvoriť napr. zmluvu o SDS alebo zmluvu o DDS, ak by splnila aj ostatné podmienky podľa zákona o SDS a DDS.

Príklad:
Pán Pavol skončil štúdium na vysokej škole 15. júna 2010. Od 15. októbra 2010 sa stal členom dozornej rady akciovej spoločnosti a pred 1. januárom 2011 poberal od akciovej spoločnosti len pravidelnú mesačnú odmenu za výkon funkcie na základe mandátnej zmluvy a nebol v tejto spoločnosti zamestnaný v pracovnom pomere. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom pred 1. januárom 2011 sa nepovažoval za zamestnanca. Po 1. januári 2011 zostal aj naďalej členom dozornej rady akciovej spoločnosti a bude poberať od akciovej spoločnosti len pravidelnú mesačnú odmenu za výkon funkcie na základe mandátnej zmluvy. Zároveň nebude v tejto spoločnosti zamestnaný v pracovnom pomere. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 sa považuje za zamestnanca a jeho dôchodkové poistenie vzniklo od 1. januára 2011. Keďže sa pán Pavol narodil 2. februára 1987 a ide o jeho prvé dôchodkové poistenie po 31. decembri 2007, spĺňa podmienky podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o SDS a môže až do 30. júna 2011, t. j. do 6 mesiacov od vzniku dôchodkového poistenia, uzatvoriť zmluvu o SDS.

V tejto súvislosti upozorňujeme, že zmluvu o SDS nemôžu uzatvoriť:

a) osoby zárobkovo činné len v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ide o dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov) alebo

b) žiaci strednej školy a študenti vysokej školy, ktorí sú zárobkovo činní len pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a

c) členovia volebných komisií, ktorí nie sú dôchodkovo poistení z iného titulu.

2.1. Zmena definície SZČO

Ako sme už spomenuli, v zákone o sociálnom poistení sa od 1. januára 2011 zmenila aj definícia SZČO. Keďže zákon o SDS túto definíciu preberá zo zákona o sociálnom poistení, za SZČO sa od 1. januára 2011 považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1991 Zb.“) a v súvislosti so zárobkovou činnosťou podľa zákona o sociálnom poistení [§ 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení]. Takouto zárobkovou činnosťou sa rozumie predovšetkým dosahovanie nasledujúcich príjmov:

1. príjmy zo živnosti (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov),
   
2. príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v bodoch 1 a 3 (ide o príjmy napríklad z činností podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov atď.),
   
3. príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov),
   
4. príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa § 6 odsekov 7 a 8 zákona o dani z príjmov,
   
5. príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady (napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon),
   
6. príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napríklad podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní – živnostenský zákon v znení neskorších predpisov, zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ak nepatria medzi príjmy zo závislej činnosti,
   
7. príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak nepatria medzi príjmy zo závislej činnosti,
   
8. príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou (ide o činnosti napríklad podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
   
9. príjmy podľa bodu 1 až 8, ak príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
   
10. príjmy podľa bodu 1 až 8, ak príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov preto, že na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva:
    a) sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) alebo
    
    b) sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. je SZČO, ktorá dosahuje uvedené príjmy, registrovaná u príslušného správcu dane v zásade v týchto prípadoch:

a) ak na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie podľa § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Táto osoba je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely zákona č. 511/1992 Zb. sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky;

b) ak nie je registrovaná podľa písmena a, v tomto prípade je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, podľa zákona o dani z príjmov požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu.

Na účely SDS sa v praxi za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá napríklad:

• má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
• má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napríklad notár, advokát, lekár, ktorý vykonáva súkromnú prax v neštátnom zdravotníckom zariadení, audítor, daňový poradca, ktorý vykonáva túto činnosť mimo pracovného pomeru atď.) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
• vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa § 12b zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov,
• je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
• vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere ani na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov,
• vykonáva činnosť obchodného zástupcu mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov,
• vykonáva činnosť znalcov a tlmočníkov podľa osobitného predpisu mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov,
• vykonáva činnosť sprostredkovateľov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú živnosťou, mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov.

Treba zdôrazniť, že vo všetkých uvedených prípadoch SZČO musí mať najmenej 18 rokov veku a musí byť registrovaná podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. v súvislosti s dosahovaním príjmov, ktoré sme uviedli v bodoch 1 až 10.

Upozorňujeme, že na účely zákona o SDSsa za SZČO nepovažuje osoba, ktorá podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

2.2. Zmeny v povinnostiach niektorých sporiteľov

2.2.1. Sporitelia, ktorí sa starajú o dieťa, opatrujú osobu alebo sú jej asistentmi

Osobami, ktoré môžu v súčasnosti dobrovoľne vstúpiť do SDS, sú aj osoby narodené po 31. decembri 1986, ak ich prvé dôchodkové poistenie vzniklo z dôvodu:
a) riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku,
b) riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku, najdlhšie do 18 rokov veku dieťaťa,
c) poberania peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 19 ods. 1 písm. n) a § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo
d) vykonávania osobnej asistencie osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „osoba ŤZP“) – ide o osoby, ktoré sú dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení (vyžaduje sa výkon osobnej asistencie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. najmenej 140 hodín mesačne).

Uvedené osoby môžu uzatvoriť zmluvu o SDS s vybranou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou do 6 mesiacov od vzniku prvého dôchodkového poistenia, ktoré im vznikne po 31. decembri 2008 z niektorého dôvodu uvedeného v písm. a) až d).

Týmto osobám vznikne prvá účasť na SDS od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola ich zmluva o SDS zapísaná do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení v Sociálnej poisťovni (§ 15 zákona o SDS).

Podľa zákona o sociálnom poistení osoby starajúce sa o dieťa, osoby, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie a osoby uvedené v písm. d) podliehajú povinnému dôchodkovému poisteniu iba vtedy, ak tieto osoby podajú prihlášku na dôchodkové poistenie. Táto úprava bola prijatá z dôvodu zabezpečenia adresnosti poistného na dôchodkové poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených štátom za uvedené osoby. Keďže osoba môže byť zúčastnená na SDS len vtedy, ak je súčasne zúčastnená na dôchodkovom poistení, je splnenie povinnosti podať prihlášku na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne u týchto osôb veľmi dôležité.

Podľa § 64 ods. 4 zákona o SDS museli osoby dôchodkovo poistené z dôvodu uvedeného v písm. a) až d) pred 1. januárom 2011 oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodli byť zúčastnené na SDS, a to najneskôr v deň podania prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa, poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo z dôvodu vykonávania osobnej asistencie podľa písm. d). Ak to neurobili, tak sa im podľa § 19 ods. 2 zákona o SDS prerušila účasť na SDS v období:

• riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku,
• riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku, najdlhšie do 18 rokov veku dieťaťa,
• poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo
• vykonávania osobnej asistencie osobe ŤZP.

Účelom toho bolo, aby počas prerušenia účasti na SDS neplatil za nich štát príspevky na SDS a platil len poistné na dôchodkové poistenie do 1. piliera. Pritom ide prevažne o mladých ľudí, pre ktorých je predovšetkým starobné dôchodkové sporenie určené.

Zákon č. 543/2010 Z. z. priniesol s účinnosťou od 1. januára 2011 zmenu zákona o SDS. Podľa nej sú osoby uvedené v písm. a) až d), ktoré uzatvorili zmluvu o SDS alebo ktorým určila Sociálna poisťovňa dôchodkovú správcovskú spoločnosť podľa prv účinnej právnej úpravy, zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení aj počas vykonávania činnosti uvedenej v písm. a) až d) (účasť na SDS sa im podľa zákona o SDS už neprerušuje).

Príklad:
Pani Jana, ktorá je sporiteľkou v SDS, porodila 29. januára 2011. Podľa § 22 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, vznikne jej dôchodkové poistenie z titulu starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku odo dňa narodenia dieťaťa. Z tohto dôvodu pani Jana zašla na pobočku Sociálnej poisťovne 18. februára 2011, kde podala prihlášku na dôchodkové poistenie a už nemusela zároveň na pobočke oznámiť, že má záujem naďalej byť sporiteľkou SDS. Za pani Janu bude počas starostlivosti o dieťa automaticky platiť štát poistné na dôchodkové poistenie aj príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pretože bude dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni. Ak by pani Jana podala prihlášku na dôchodkové poistenie napríklad až 1. apríla 2011, t. j. po 45 dňoch od narodenia dieťaťa, vzniklo by jej dôchodkové poistenie až odo dňa podania prihlášky (od 1. apríla 2011) a štát by za ňu platil poistné na dôchodkové poistenie (1. pilier) a príspevky na SDS (2. pilier) až od 1. apríla 2011. Ak by pred 1. januárom 2011 pani Jana neoznámila Sociálnej poisťovni, že chce zostať aj počas starostlivosti o dieťa zúčastnená na SDS, tak by sa jej účasť na SDS podľa § 19 ods. 2 zákona o SDS prerušila. Toto ustanovenie bolo od 1. januára 2011 zo zákona o SDS vypustené.

Od 1. januára 2011 sa účasť na SDS neprerušuje ani sporiteľovi, ktorý je dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo SZČO v období poskytovania materského, na ktoré mu vznikol nárok ako zamestnancovi alebo povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Pred 1. januárom 2011 takýto sporiteľ musel oznámiť Sociálnej poisťovni, že sa rozhodol byť zúčastnený na SDS aj počas poberania materského najneskôr do 30 dní odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priznaní materského. Ak plynutie tejto 30-dňovej lehoty malo skončiť po 31. decembri 2010, sporiteľ môže v tejto lehote oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodol byť zúčastnený na SDS. Aj keď to však neoznámi, účasť týchto sporiteľov na SDS od 1. januára 2011 vznikne na základe prechodného ustanovenia § 123p zákona o SDS.

Príklad:
Pani Katarína je sporiteľkou a je zamestnaná v pracovnom pomere. Porodila 19. februára 2011. Rozhodnutie o priznaní materského nadobudlo právoplatnosť 21. januára 2011 s tým, že materské bolo priznané od 6. januára 2011. Ak pani Katarína podľa § 22 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, vznikne jej dôchodkové poistenie z titulu starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, a to odo dňa narodenia dieťaťa. Pani Katarína z tohto dôvodu podala prihlášku na dôchodkové poistenie 18. marca 2011. Za pani Katarínu bude počas starostlivosti o dieťa štát platiť poistné na dôchodkové poistenie aj príspevky na SDS, a to už od priznania materského, t. j. od 6. januára 2011. Ak by pani Katarína pred 1. januárom 2011 neoznámila, že chce byť naďalej zúčastnená na SDS, štát by za ňu neplatil príspevky na starobné dôchodkové sporenie (2. pilier) ani v období poberania materského pred narodením dieťaťa, ani po narodení dieťaťa, pretože by sa jej prerušila účasť na SDS.

V tejto súvislosti upozorňujeme, že osoby starajúce sa o dieťa, osoby, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie a osoby vykonávajúce osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím [uvedené v písm. d)] podliehajú podľa zákona o sociálnom poistení povinnému dôchodkovému poisteniu iba vtedy, ak tieto osoby podajú prihlášku na dôchodkové poistenie v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak by túto prihlášku nepodali, neboli by počas období uvedených v písm. a) až d) zúčastnené na dôchodkovom poistení v Sociálnej poisťovni a následne ani na SDS.

2.2.2. SZČO

Od 1. januára 2011 sa podľa zmeneného znenia zákona o sociálnom poistení rozširujú dôvody prerušenia povinného dôchodkového poistenia SZČO, čo sa prenieslo aj do zákona o SDS. Povinná účasť na SDS SZČO sa prerušuje aj v období, v ktorom:

• má pozastavené prevádzkovanie živnosti,
• má pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť.

Upozorňujeme, že počas prerušenia povinného dôchodkového poistenia SZČO nie je povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie do 1. piliera ani príspevky na starobné dôchodkové sporenie do 2. piliera.

S účinnosťou od 1. januára 2005 sa podľa § 11 zákona o dani z príjmov zaradili medzi nezdaniteľné časti základu dane fyzických osôb aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré bolo možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období v úhrne najviac 398,33 eura (12 000,08 Sk) ročne. Vzhľadom na to, že účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia môže byť každá osoba vo veku najmenej 18 rokov, mohla až do 31. decembra 2010 každá z týchto osôb uplatniť uvedenú odpočítateľnú položku od základu dane, či už mala príjem ako zamestnanec, SZČO alebo napríklad len z prenájmu bytu. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane za podmienok stanovených v § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov v znení účinnom pred 1. januárom 2011 je možné si uplatniť naposledy za rok 2010. Od 1. januára 2011 na základe zákona č. 548/2010 Z. z. došlo k zmene v ustanoveniach § 11 zákona o dani z príjmov a ani uvedenú časť príspevkov zaplatených účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia nebude možné počnúc rokom 2011 odpočítať od základu dane.

Naďalej aj po 1. januári 2011 platí, že podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov sa medzi daňové výdavky zahŕňajú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojich zamestnancov (táto úprava platí od 1. januára 2005). Výška týchto príspevkov ako daňových výdavkov je už od 1. januára 2006 obmedzená najviac na 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia (v roku 2005 bola neobmedzená a predtým 3 % z objemu miezd doplnkovo dôchodkovo poistených zamestnancov). Na strane zamestnanca sú však príspevky od zamestnávateľa, tak ako doteraz, zdaniteľným príjmom.

Zmena nastala aj u SZČO, ktoré sú účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia. Tieto SZČO si od 1. januára 2011 nemôžu znížiť vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne o výšku príspevkov zaplatených na ich doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie. Pred 1. januárom 2011 si mohli znížiť vymeriavací základ v úhrne najviac v sume nezdaniteľnej časti základu dane podľa zákona o dani z príjmov (najviac o 398,33 eura ročne).

V tejto súvislosti upozorňujeme, že podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa do vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie nezahŕňajú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ na doplnkové dôchodkové sporenie svojho zamestnanca. Podľa § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na sociálne poistenie takisto nezahŕňajú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ na doplnkové dôchodkové sporenie svojho zamestnanca.