Nové povinnosti zamestnávateľa v zákone č. 355/2007 Z. z. od 1. 8. 2014

Novelizáciou zákona sa systematicky upravujú povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zdravia pri práci, súvisiace so zabezpečením hodnotenia zdravotného rizika pri práci, kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík a vypracovaním posudku o riziku, s vypracovaním prevádzkového poriadku, ktorý schvaľuje príslušný orgán verejného zdravotníctva, a zabezpečením posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu. Hlavný dôraz pri určovaní povinností zamestnávateľovi sa kladie na ochranu zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce. Sú to práce zaradené do kategórie 3 a 4, pri ktorých je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou; určuje ich rozhodnutím orgán verejného zdravotníctva na návrh zamestnávateľa.

Zamestnávateľ, ktorý začal vykonávať svoju činnosť až po nadobudnutí účinnosti novelizácie zákona (po 1. 8. 2014), je povinný zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku najneskôr do dvoch mesiacov od začatia svojej činnosti.

„Staronovou“ povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov. Táto povinnosť bola v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej „zákon č. 124/2006 Z. z.“) od nadobudnutia jeho účinnosti 1. 7. 2006 až do legislatívnej zmeny zákonom č. 470/2011 Z. z.; od 1. 1. 2012 bolo povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou len pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, čo predstavovalo len 5 % zo všetkých zamestnancov v SR. Pre zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do kategórie 1 alebo 2 (95 % zamestnancov v SR), zamestnávateľ nebol povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu.

Ďalšou novou povinnosťou zamestnávateľa je viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík. Do účinnosti novelizácie zákona bol zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať evidenciu len o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikové práce. Zamestnávateľ je povinný kategorizovať práce z hľadiska zdravotných rizík, t. j. zaraďovať faktory práce a pracovného prostredia, ktorými sú exponovaní zamestnanci pri práci (napr. hluk, prach, chemické faktory, vibrácie, biologické faktory, ionizujúce žiarenie, neionizujúce žiarenie, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, záťaž teplom a chladom, zvýšený tlak vzduchu), do kategórií 1, 2, 3 alebo 4 a viesť evidenciu o zaradení práce jednotlivých zamestnancov do kategórií.

Povinnosť zamestnávateľa kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať (merať) zdraviu škodlivé faktory pracovného prostredia, ktoré používa pri svojej činnosti alebo ktoré pri jeho činnosti vznikajú, je doplnená o vedenie záznamov, ktoré obsahujú údaje o meraní týkajúce sa konkrétnych zamestnancov. Novelizácia zákona upravuje aj náležitosti týchto záznamov.

V novelizácii zákona sú doplnené nové povinnosti zamestnávateľa pri záťaži zamestnancov teplom a chladom pri práci, pri fyzickej záťaži a pri expozícii zamestnancov biologickým faktorom.

Zamestnávateľ je povinný pri nadmernej záťaži zamestnancov teplom alebo chladom upraviť vnútorným predpisom zabezpečovanie opatrení po dohode so zástupcom zamestnancov, vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Prevádzkový poriadok je povinný zamestnávateľ vypracovať aj v prípade, ak výsledky posúdenia preukážu zvýšenú fyzickú záťaž zamestnancov.

Pri expozícii zamestnancov biologickými faktormi, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka, je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom povinné alebo odporúčané očkovanie. Zamestnávateľ uhrádza náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním. Zoznam profesií a prác, na ktoré sa vzťahuje povinné a odporúčané očkovanie, je súčasťou vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov.

Doplnená je aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu, ktorá má byť na pracovisku samozrejmosťou; táto povinnosť nebola doteraz v zákone upravená.

Všetky povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktoré sú upravené v § 30 novelizácie zákona vrátane vyššie uvedených nových povinností, sa vzťahujú aj na užívateľského zamestnávateľa vo vzťahu k dočasne prideleným zamestnancom.

Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelia na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, t. j. k užívateľskému zamestnávateľovi (§ 58 a § 58a Zákonníka práce).

Novelizácia zákona upravuje aj postup, ak zamestnávateľ ukončí svoju činnosť (napr. zánikom živnosti alebo zánikom spoločnosti). V tomto prípade je zamestnávateľ povinný odovzdať dokumentáciu týkajúcu sa ochrany zdravia zamestnancov príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (napr. záznamy o meraní zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí, posudky o riziku, kategorizáciu prác vykonávaných zamestnancami z hľadiska zdravotných rizík, lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a pod.).

Poznámka redakcie:
§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z.
§ 58 a § 58a Zákonníka práce

Pracovná zdravotná služba je odborná a poradenská služba pre zamestnávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci. Zdravotným dohľadom pomáha zamestnávateľom zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku.

Účelom novelizácie zákona je upraviť v jednom právnom predpise podmienky zriadenia pracovnej zdravotnej služby a jej činnosť, ktorá obsahuje dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce, je povinný zabezpečiť pre týchto zamestnancov zdravotný dohľad výlučne tímom pracovnej zdravotnej služby už v súčasnosti. Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa od 1. 7. 2006.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, je povinný zabezpečiť zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom najneskôr do 31. 12. 2014.

Spôsoby zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľom

A. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu a vykonávajú zdravotný dohľad len preňho.

• pracovná zdravotná služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 alebo 4

V tomto prípade má zamestnávateľ pre zamestnancov vlastný tím pracovnej zdravotnej služby, ktorého súčasťou je minimálne pracovný lekár s určenou špecializáciou (vedúci tímu) a verejný zdravotník. Títo zdravotnícki pracovníci vykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami; pracovný lekár vykonáva aj posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok v určenej frekvencii (v kategórii 3 – 1-krát za 2 roky, v kategórii 4 – 1-krát ročne).

• pracovná zdravotná služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2

Zamestnávateľ môže zabezpečiť dohľad nad pracovnými podmienkami vlastnými zamestnancami niekoľkými spôsobmi, a to okrem tímu pracovnej zdravotnej služby aj:

• samostatne lekárom (so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo, pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci, hygiena práce a pracovné lekárstvo, verejné zdravotníctvo alebo hygiena a epidemiológia),
• samostatne verejným zdravotníkom, diplomovaným asistentom hygieny a epidemiológie, asistentom hygieny a epidemiológie, asistentom hygienickej služby, iným zdravotníckym pracovníkom so špecializáciou v odbore hygiena pracovných podmienok alebo hygiena životných alebo pracovných podmienok, alebo
• samostatne bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.

Ak sa u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, vyžaduje posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitných predpisov, môže lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonať lekár pracovnej zdravotnej služby, zmluvný všeobecný lekár zamestnávateľa alebo všeobecný lekár, s ktorým má zamestnanec (poistenec) uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (obvodný lekár zamestnanca) vo frekvencii určenej príslušným osobitným predpisom.

• pracovná zdravotná služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 alebo 4

• fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie vydané na výkon pracovnej zdravotnej služby Úradom verejného zdravotníctva SR a má tím odborných zdravotníckych pracovníkov (minimálne pracovného lekára s určenou špecializáciou a verejného zdravotníka),
  
  
• pracovná zdravotná služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, okrem fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby aj:
• fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci, hygiena práce a pracovné lekárstvo, verejné zdravotníctvo alebo hygiena a epidemiológia na základe licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou,
• fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom, diplomovaným asistentom hygieny a epidemiológie, asistentom hygieny a epidemiológie, asistentom hygienickej služby, iným zdravotníckym pracovníkom so špecializáciou v odbore hygiena pracovných podmienok alebo hygiena životných alebo pracovných podmienok alebo je právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu s vyššie uvedeným vzdelaním,
• fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom, alebo
• fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby a má zodpovedného zástupcu, ktorý je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.

Povinnosťou osôb, ktoré vykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami samostatne dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, je písomne ohlásiť začatie svojej činnosti Úradu verejného zdravotníctva SR; náležitosti ohlásenia sú súčasťou novelizácie zákona.

Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby

Novelizácia zákona určuje náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá v rámci zdravotného dohľadu hodnotí najmä zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, dáva zamestnávateľovi návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika, zúčastňuje sa na vypracovávaní programov ochrany zdravia zamestnancov, pripravuje rozbory pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou, zúčastňuje sa na organizovaní systému prvej pomoci u zamestnávateľa a vzdeláva zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci a vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov.

Dohliada aj na dispozičné, priestorové a ergonomické riešenie pracoviska, vetranie, vykurovanie, osvetlenie z hľadiska vhodnosti pre vykonávané pracovné činnosti a používané technológie, na zabezpečenie pitnej vody na pracovisku, na zariadenia na osobnú hygienu (šatne, umyvárne, sprchy, WC) a iné zariadenia pre zamestnancov (napr. priestory na umývanie a sušenie pracovnej obuvi, na pranie a sušenie pracovných odevov, ohrievarne a miestnosti na oddych). Zamestnávateľovi poskytuje odborné poradenstvo aj v oblasti stravovania zamestnancov a dohliada na stravovacie zariadenia a ubytovacie zariadenia, ak ich prevádzkuje zamestnávateľ.

Výsledky dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou pracovná zdravotná služba pravidelne analyzuje a navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok a ochranu zdravia zamestnancov. Zúčastňuje sa aj na programoch a aktivitách zameraných na ochranu a podporu zdravia zamestnancov a podieľa sa na výchove a vzdelávaní zamestnávateľov a zamestnancov v problematike vplyvu práce, pracovných podmienok a faktorov pracovného prostredia na zdravie a pri ochrane a podpore zdravia pri práci.

V spolupráci so zamestnávateľom lekár pracovnej zdravotnej služby navrhuje zabezpečiť pre zamestnancov rekondičné pobyty alebo priebežne počas výkonu práce využívať metódy rehabilitácie v súvislosti s prácou.

Náplň dohľadu nad pracovnými podmienkami

Dohľad nad pracovnými podmienkami, ktorý vykonávajú vlastní odborní zamestnanci zamestnávateľa (napr. samostatne lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik) alebo sa realizuje dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, obsahuje len niektoré z vyššie uvedených činností pracovnej zdravotnej služby, ktoré sú novelizáciou zákona presne vymedzené. Sú to najmä tieto činnosti:

• hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov,
• zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie,
• hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika,
• vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík,
• podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia,
• poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom pri plánovaní a organizácii práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsobu výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia, pri ochrane zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať, ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii práce, psychológii práce a ergonómii,
• zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
• spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómii.

Podrobnosti o náplni činnosti pracovnej zdravotnej služby obsahuje vykonávací predpis zákona č. 355/2007 Z. z., ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 208/2014 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť.

Kontrola činnosti pracovnej zdravotnej služby

Novelizácia zákona sa zameriava aj na kvalitu činnosti pracovnej zdravotnej služby; obsahuje povinnosti držiteľa oprávnenia na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby (dohľad nad pracovnými podmienkami). Úrad verejného zdravotníctva SR od 1. 7. 2006 vykonáva kontrolu u jednotlivých fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom na základe oprávnenia. Zároveň bola doplnená nová kompetencia regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorá týmto orgánom verejného zdravotníctva umožní v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať činnosť pracovnej zdravotnej služby na pracovisku vrátane osôb, ktoré vykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami samostatne, t. j. priamo u zamestnávateľa.

Novelizácia zákona obsahuje sankcie za neplnenie týchto zákonom určených povinností vo výške 150 € až 20 000 €.

Povinnosti držiteľa oprávnenia na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom

Držiteľ oprávnenia je povinný po celý čas vykonávania činnosti pracovnej zdravotnej služby dodržiavať najmä tieto povinnosti:

• zabezpečiť dostatočný počet zdravotníckych pracovníkov v tíme pracovnej zdravotnej služby, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah (podľa počtu zamestnancov zmluvných zamestnávateľov),
• mať povolenie na prevádzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie, ktorá má povolenie na prevádzkovanie (vydané príslušným samosprávnym krajom alebo Ministerstvom zdravotníctva SR),
• mať vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností,
• vykonávať odborné činnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov,
• vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby nestranne vo vzťahu k zamestnávateľom,
• podať podnet príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci alebo nepostupuje v súlade s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu,
• viesť dokumentáciu o vykonávaní odborných činností,
• oznamovať Úradu verejného zdravotníctva SR bezodkladne písomne zmenu svojho názvu, sídla a vedúceho tímu pracovnej zdravotnej služby,
• umožniť Úradu verejného zdravotníctva SR kontrolu plnenia podmienok výkonu pracovnej zdravotnej služby, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie,
• umožniť Úradu verejného zdravotníctva SR a príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia vyššie uvedených povinností pracovnej zdravotnej služby.

Povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej dohľad nad pracovnými podmienkami

Osoba, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby (dohľad nad pracovnými podmienkami), je povinná dodržiavať najmä tieto povinnosti:

• mať vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností,
• vykonávať odborné činnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov,
• vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby nestranne vo vzťahu k zamestnávateľom,
• podať podnet príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci,
• viesť dokumentáciu o vykonávaní odborných činností,
• bezodkladne písomne oznamovať Úradu verejného zdravotníctva SR zmenu svojho obchodného mena a sídla,
• umožniť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia vyššie uvedených povinností pracovnej zdravotnej služby.

Aktuálny stav v Slovenskej republike

V súčasnosti väčšina zamestnávateľov využíva na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dodávateľský spôsob uzavretím zmluvy s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má tím odborných zdravotníckych pracovníkov a získala od Úradu verejného zdravotníctva SR oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby. V Slovenskej republike k 31. 7. 2014 vykonáva pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom na základe oprávnenia 82 fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb prostredníctvom tímov pracovnej zdravotnej služby.

Podľa údajov od fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú pracovnú zdravotnú službu na základe oprávnenia, bolo k 31. 12. 2013 pokrytých pracovnou zdravotnou službou dodávateľským spôsobom približne 534 tis. zamestnancov, čo predstavuje cca 24,3 % zamestnancov zo všetkých ekonomicky činných osôb v SR (cca 2,2 mil.). Spolu so zabezpečením pracovnej zdravotnej služby vlastnými odbornými zamestnancami sa k uvedenému dátumu odhadovalo pokrytie zamestnancov pracovnou zdravotnou službou v SR na cca 25 – 26 % zamestnancov. Oproti predchádzajúcim rokom toto pokrytie predstavuje výrazný pokles spôsobený legislatívnou zmenou účinnou od 1. 1. 2012. Najvyššie pokrytie zamestnancov pracovnou zdravotnou službou dodávateľským spôsobom bolo k 31. 12. 2010, a to cca 756 tis. zamestnancov, čo predstavovalo približne 37,8 % zo všetkých ekonomicky činných osôb v SR.

Jedným z najúčinnejších opatrení zameraných na zlepšenie ochrany zdravia konkrétnych zamestnancov je výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, prostredníctvom ktorých je možné včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu zamestnancov súvisiace s prácou a zabrániť vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou.

V novelizácii zákona sú podrobne rozpracované podmienky posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Podľa zákona č. 355/2007 Z. z. je v súčasnosti povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov.

Novelizáciou zákona sa rozšírila táto povinnosť zamestnávateľov o zabezpečenie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov pri opakovanom výskyte choroby z povolania na tom istom pracovisku, ak vykonávajú rovnakú profesiu ako zamestnanec, ktorému bola uznaná choroba z povolania.

Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykoná u zamestnancov rovnakej profesie bezodkladne po opakovanom uznaní rovnakej choroby z povolania na tom istom pracovisku z dôvodu ohrozenia ich zdravia vznikom choroby z povolania.

V SR je každoročne hlásených 300 až 500 chorôb z povolania, z ktorých napr. v r. 2009 bolo podľa údajov z Ministerstva zdravotníctva SR až 65 % chorôb z povolania uznaných u osôb vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 2.

Ďalej sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ak nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov (napr. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti) a ich práca je zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4.

Dôvodom je, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca (napr. preradenie na inú prácu, poskytnutie pracovnej rehabilitácie a pod.).

Okrem lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, môže lekár pracovnej zdravotnej služby navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou alebo sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov a s lekárom na vykonaní lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci aj u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2, pričom sa vopred určia konkrétne profesie a pracoviská, ktorých sa to bude týkať; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Ak má zamestnávateľ odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti na prácu u konkrétneho zamestnanca, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom môže zabezpečiť zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci; aj v tomto prípade je povinnosťou zamestnanca podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci je legislatívne upravená v § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z.

Novelizácia zákona upravuje aj postup osoby, u ktorej príslušný lekár posudzoval zdravotnú spôsobilosť na prácu a táto osoba má pochybnosti o správnosti tohto posúdenia. Najskôr musí písomne požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku lekára, ktorý lekársky posudok vydal.

Lekár je povinný do 30 dní písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia jeho žiadosti.

Ak lekár záver lekárskeho posudku nezmení, žiadateľ môže prostredníctvom tohto lekára písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v univerzitnej alebo fakultnej nemocnici, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť lekármi s odbornou spôsobilosťou v odbore pracovné lekárstvo alebo v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa.

Tento poskytovateľ zdravotnej starostlivosti buď potvrdí záver lekárskeho posudku, alebo ak bola zdravotná spôsobilosť na prácu posúdená nesprávne, vydá nový lekársky posudok.

Náklady uhrádza žiadateľ o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak sa potvrdí záver pôvodného lekárskeho posudku, alebo lekár, ktorý zdravotnú spôsobilosť žiadateľa prvýkrát posudzoval, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku nepotvrdí.

Novelizácia zákona obsahuje v prílohe vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Poznámka redakcie:
§ 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z.
§ 30a ods. 6 a § 7 vyhlášky MZ SR č. 208/2014 Z. z.

Choroba z povolania je ochorenie, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou, zaradené do zoznamu chorôb z povolania a priznané príslušným špecializovaným pracoviskom, t. j. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia; u profesionálnych kožných ochorení v odbore dermatovenerológia.

Zoznam chorôb z povolania je uverejnený v prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; obsahuje 47 diagnóz a skupín diagnóz, ktoré môžu byť uznané ako choroba z povolania.

Každý lekár, ktorý zistí, že došlo k zmene zdravotného stavu poistenca (zamestnanca) vo vzťahu k vykonávanej práci, má odoslať túto osobu na vyšetrenie špecializovanému pracovisku.

Novelizácia zákona upravuje uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania špecializovanými pracoviskami, ktorými sú vybraní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti; sú to lekári v ambulancii pracovného lekárstva alebo kožného lekárstva alebo poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť lekármi s odbornou spôsobilosťou v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia.

Úlohou špecializovaného pracoviska je potvrdiť alebo vylúčiť podozrenie na poškodenie zdravia súvisiace s prácou.

Špecializované pracovisko pri posudzovaní profesionality ochorenia vychádza z výsledkov vykonaných lekárskych vyšetrení, pričom ako povinný doklad k svojmu posudzovaniu si vyžiada odborné stanovisko príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý posúdi súvislosť medzi pracovnou expozíciou, resp. vykonávanou prácou a prešetrovaným ochorením. Na základe klinických vyšetrení a prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby špecializované pracovisko chorobu z povolania uzná alebo neuzná. Správnosť uznania choroby z povolania potvrdzuje vedúci zamestnanec poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, ktorý je lekárom s odbornou spôsobilosťou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia.

Uznaniu choroby z povolania v sporných a nejednoznačných prípadoch predchádza jej posúdenie v regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania; profesionálny vznik kožných ochorení posudzuje regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania. Ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité, špecializované pracovisko predloží podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania.

Novelizácia zákona ustanovuje podmienky zriadenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania na účely posudzovania obzvlášť zložitých prípadov podozrení na chorobu z povolania. Táto komisia má predsedu a 8 členov (lekárov v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia) a zriaďuje ju minister zdravotníctva.

Okrem chorôb, ktoré sú uvedené v zozname chorôb z povolania, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania posudzuje aj uznanie nádorových ochorení vznikajúcich následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí alebo v pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity a prejavujúce sa u posudzovanej osoby v príslušných cieľových orgánoch, ktoré nie sú uvedené v zozname chorôb z povolania, a iné poškodenie zdravia z práce u posudzovanej osoby, ktoré nie je pracovným úrazom a ani chorobou z povolania uvedenou v zozname chorôb z povolania.

Rovnako sa ustanovujú podmienky zriadenia regionálnych komisií na posudzovanie kožných chorôb z povolania, ktoré zriaďujú poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v univerzitných nemocniciach, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť lekármi s odbornou spôsobilosťou v odbore dermatovenerológia. Tieto komisie majú predsedu a 4 členov (lekárov v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia a dermatovenerológia).

Špecializované pracovisko sa vyjadruje k uznaniu alebo k neuznaniu choroby z povolania formou lekárskeho posudku. Novelizácia zákona určuje obsah lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania a postup pri hlásení choroby z povolania určeným subjektom, ako aj postup pri evidencii uznaných chorôb z povolania.

Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania obsahuje:

• evidenčné číslo,
• názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
• meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu posudzovanej osoby,
• údaje o zamestnávateľovi posudzovanej osoby,
• názov pracoviska, profesiu a pracovné zaradenie posudzovanej osoby,
• číslo a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania,
• odôvodnenie a záver.

Deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania je dňom uznania choroby z povolania. Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania zasiela špecializované pracovisko posudzovanej osobe, jej zamestnávateľovi, príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a Sociálnej poisťovni. Ak choroba z povolania nebola uznaná, špecializované pracovisko zasiela lekársky posudok len posudzovanej osobe, jej zamestnávateľovi a príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Špecializované pracovisko po vydaní lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania do 10 dní oznámi uznanie choroby z povolania na tlačive „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“ a zašle ho osobe, ktorej bola uznaná choroba z povolania, jej zamestnávateľovi, jej obvodnému lekárovi, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý potvrdil uznanie choroby z povolania, príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, Sociálnej poisťovni, Národnému centru zdravotníckych informácií a Národnému inšpektorátu práce.

Evidenciu hlásení uznaných chorôb z povolania vedie v elektronickej podobe poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, ktorého vedúci zamestnanec – lekár s odbornou spôsobilosťou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia, potvrdil uznanie choroby z povolania.

Celoslovenský register uznaných chorôb z povolania vedie Univerzitná nemocnica v Bratislave.

Novelizácia zákona obsahuje v prílohách vzor lekárskeho posudku o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania a vzory tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania.

Tlačivo, ktoré bolo určené na hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania do účinnosti novelizácie zákona (do 31. 7. 2014), sa môže používať len do 31. 12. 2014.

Novelizácia zákona upravuje aj postup osoby alebo jej zamestnávateľa, u ktorej bola uznaná alebo nebola uznaná choroba z povolania, ak majú pochybnosti o správnosti posúdenia špecializovaným pracoviskom; do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania môžu písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej alebo neuznanej choroby z povolania Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej „celoslovenská komisia“). O opätovné posúdenie uznanej alebo neuznanej choroby z povolania nie je možné požiadať, ak celoslovenská komisia túto chorobu z povolania už posudzovala.

Ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti.

Ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia dá svoje stanovisko k uznaniu alebo neuznaniu choroby z povolania a postúpi ho špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti.

Následne vydá špecializované pracovisko v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie nový lekársky posudok o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania.

Náklady spojené s opätovným uznaním alebo neuznaním choroby z povolania uhrádza žiadateľ, ak celoslovenská komisia správnosť pôvodného uznania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom potvrdila.

Výskyt chorôb z povolania je jedným z najdôležitejších ukazovateľov úrovne starostlivosti o zdravie zamestnancov; odráža stav primárnej prevencie profesionálnych ochorení. Od r. 2000 do r. 2013 bolo v Slovenskej republike hlásených spolu 6 833 chorôb z povolania; z toho bolo v r. 2013 hlásených 301 chorôb z povolania.

Odborná spôsobilosť na prácu

• s veľmi toxickými a toxickými látkami a zmesami a
• s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie alebo prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie

Odborná spôsobilosť na vykonávanie uvedených činností, a to na obchodovanie alebo odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí a toxických látok a zmesí a dezinfekčných prípravkov na profesionálne použitie alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti.

Odbornú spôsobilosť na prácu s veľmi toxickými a toxickými látkami a zmesami a s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie alebo prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie preukazuje

• fyzická osoba – podnikateľ, ktorý vykonáva prácu samostatne,
• vedúci zamestnanec, ktorý je na pracovisku zodpovedný za odborné vykonávanie týchto činností,
• zamestnanec, ktorý vykonáva prácu samostatne.

Vzhľadom na veľký rozsah zmien v európskej chemickej legislatíve a národnej chemickej legislatíve, ako aj na riziko možných negatívnych dosahov chemických faktorov na zdravie ľudí a životné prostredie sa v novelizácii zákona upravuje nová povinnosť absolvovať odbornú prípravu v súvislosti so získaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu:

• s veľmi toxickými a toxickými látkami a zmesami, a to v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín a
• s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie alebo prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, a to v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín.

Okrem toho každá osoba, ktorá je už v súčasnosti držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na uvedené činnosti, má novú povinnosť absolvovať najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia aj aktualizačnú odbornú prípravu v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín (týka sa držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami) a v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín (týka sa držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie).

Odborná príprava aj aktualizačná odborná príprava sa musia realizovať vo vzdelávacích inštitúciách, ktoré majú akreditovaný vzdelávací program pre túto oblasť vzdelávania schválený akreditačnou komisiou Ministerstva školstva SR.

Splnenie týchto povinností kontrolujú príslušné orgány verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru u zamestnávateľa. Absolvovanie odbornej prípravy je podmienkou na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na uvedené činnosti. A ak držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti neabsolvuje požadovanú aktualizačnú odbornú prípravu alebo nepredloží príslušnému orgánu verejného zdravotníctva doklad o absolvovaní tejto aktualizačnej odbornej prípravy do 30 dní po jej absolvovaní, je to dôvod na odobratie jeho osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

Odborná spôsobilosť sa podľa zákona č. 355/2007 Z. z. uznáva aj osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom členskom štáte EÚ na základe dokladu, ktorý slúži na rovnaký účel. Preto osoby z iného členského štátu nemusia absolvovať odbornú prípravu pred získaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti; musia však absolvovať povinnú aktualizačnú odbornú prípravu každých 5 rokov od vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

Novelizácia zákona uvádza lehoty, do vypršania ktorých je držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti platného do 31. 7. 2014 povinný absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu.

Rozsah odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej prípravy držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti je súčasťou vykonávacieho predpisu k zákonu č. 355/2007 Z. z. – vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 209/2014 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah odbornej prípravy, rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti a rozsah aktualizačnej odbornej prípravy.

Novelizácia zákona obsahuje v prílohe vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy na overenie odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej prípravy na výkon uvedených činností. V novelizácii zákona sa určujú dôvody, pre ktoré môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v sídle kraja osvedčenie o odbornej spôsobilosti odobrať. Ak orgán verejného zdravotníctva osvedčenie o odbornej spôsobilosti odoberie, zákon určuje lehotu, po uplynutí ktorej môžu dotknuté osoby požiadať o vydanie nového osvedčenia.

Ochrana zdravia zamestnancov pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb

V novelizácii zákona sa systematicky upravujú povinnosti zamestnávateľa súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb. Azbest je dokázaný karcinogén pre ľudí; v Slovenskej republike je už niekoľko desiatok rokov zakázaný jeho dovoz, ťažba, výroba a používanie výrobkov, ktoré ho obsahujú. Vo väčšine „starých“ stavieb boli použité materiály s obsahom azbestu (napr. azbestovo-cementové potrubia, strešné krytiny, protipožiarne steny). Zamestnanci sa tak môžu dostať do kontaktu s materiálmi obsahujúcimi azbest, ktoré sú zabudované v stavbách, pri ich rekonštrukcii alebo odstraňovaní.

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (zamestnávateľ), ktorej zamestnanci odstraňujú azbest alebo materiály obsahujúce azbest zo stavieb, musia mať oprávnenie na túto činnosť vydané Úradom verejného zdravotníctva SR. Pre žiadateľov zákon upravuje podmienky získania tohto oprávnenia.

Jednou z podmienok získania oprávnenia je, že zamestnanci a osoba, ktorá je zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, musia absolvovať odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb. Okrem toho držiteľ oprávnenia je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov a pre osobu, ktorá je zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, najmenej každých 5 rokov od vydania oprávnenia aktualizačnú odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb. Odborná príprava aj aktualizačná odborná príprava sa musia realizovať vo vzdelávacích inštitúciách, ktoré majú akreditovaný vzdelávací program pre túto oblasť vzdelávania schválený akreditačnou komisiou Ministerstva školstva SR.

Novelizácia zákona uvádza lehoty, do vypršania ktorých je držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb platného do 31. 7. 2014 povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov a pre osobu, ktorá je zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, aktualizačnú odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

Vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a aktualizačnej odbornej prípravy na výkon tejto činnosti sú súčasťou príloh novelizácie zákona.

Po získaní oprávnenia musí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba pred výkonom búracích prác na konkrétnej stavbe požiadať miestne príslušný orgán verejného zdravotníctva o posúdenie technických a organizačných opatrení vrátane prevádzkového poriadku a následne musí tomuto orgánu oznámiť aj presný začiatok a ukončenie výkonu prác na konkrétnej stavbe.

V novelizácii zákona sa určujú dôvody, pre ktoré môže Úrad verejného zdravotníctva SR oprávnenie odobrať. Ak Úrad verejného zdravotníctva SR oprávnenie odoberie, zákon určuje lehotu, po uplynutí ktorej môže fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba opätovne požiadať o vydanie nového oprávnenia.

Zákonom č. 204/2014 Z. z. sa súčasne novelizujú ďalšie zákony, ktoré súvisia s novelizovanou problematikou, najmä zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

V zákone č. 455/1991 Zb. sa dopĺňajú nové viazané živnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na výkon niektorých činností, napr. na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie (meranie), na výkon dohľadu nad pracovnými podmienkami a na činnosti súvisiace s odstraňovaním azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

V súvislosti s činnosťami pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktoré sa stávajú od 1. 8. 2014 živnosťou, môžu držitelia oprávnenia na tieto činnosti v ich vykonávaní pokračovať až do získania živnostenského oprávnenia; živnostenské oprávnenie na uvedené činnosti musia však získať najneskôr do 31. 12. 2014.

V zákone č. 576/2004 Z. z. sa dopĺňa ustanovenie, na základe ktorého sa na výkon lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu nevzťahuje právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. zamestnanec si nemôže zvoliť lekára; slobodná voľba lekára sa v tomto prípade neuplatňuje.

Zákon č. 124/2006 Z. z. obsahuje rámcovú úpravu ochranných a preventívnych služieb, ktoré sú odbornými službami poskytovanými zamestnávateľovi a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi; sú to pracovná zdravotná služba a bezpečnostnotechnická služba.

Zo zákona č. 124/2006 Z. z. sa vypúšťajú podmienky zriadenia a náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby (upravujú sa v zákone č. 355/2007 Z. z.). Novela zákona č. 124/2006 Z. z. obsahuje podmienky zriadenia bezpečnostnotechnickej služby na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce.