Aké sú povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni?

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie, a preto nemá voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia žiadne povinnosti prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové. To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti. Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva ani štátu, čiže študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Má však možnosť prihlásiť sa na dobrovoľné sociálne poistenie (viac informácii o dobrovoľnom poistení nájdete tu).

Iná situácia nastane, ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti – vtedy mu povinnosti voči Sociálnej poisťovni vzniknú:

Definícia

Kto je študent?

Za študenta sa považuje

• dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (povinná školská dochádzka sa končí uplynutím školského roku, v ktorom dieťa absolvovalo desiaty rok školskej dochádzky, najneskôr však uplynutím školského roku, v ktorom dovŕšilo 16 rokov veku),
• dieťa v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 26. roku veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom,
• za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, za deň ukončenia strednej školy sa považuje posledný deň školských prázdnin,
• obdobie sústavnej prípravy na povolanie je aj obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
• vysokoškolský študent prestáva byť študentom dňom vykonania štátnej záverečnej skúšky.

Nárok na dávky

Na aké dávky môže študentovi vzniknúť nárok?

Od 1. 1. 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne (do 31. 12. 2003 sa obdobie štúdia zohľadňovalo na dôchodkové účely, ako aj na dávku v nezamestnanosti, ak bol študent poistený najmenej 6 mesiacov).

Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne. Podmienkou nároku na väčšinu dávok je totiž existencia sociálneho poistenia a jeho trvanie počas určitého obdobia.

Žiak strednej školy a študent vysokej školy, ak utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, majú nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia podľa podmienok ustanovených v zákone, aj keď nie sú zúčastnení na žiadnom druhu sociálneho poistenia.

Povinnosti

Aké sú povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni? 

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie. Preto nemá z právneho postavenia študenta voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia žiadne povinnosti prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové.

To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné.

Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý určité oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni má (pozri časť Nárok na sirotský dôchodok).
Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva nikomu, teda ani štátu (štát platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za študentov len do konca roka 2003).

Upozornenie:
Ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti, povinnosti mu vzniknú (pozri časť Práca na základe pracovnej zmluvy a i.). Postavenie študenta neznamená úľavu pri plnení povinností, ktoré vyplývajú z konkrétneho druhu zárobkovej činnosti.

Dodatočné zaplatenie poistného

Ako si absolvent štúdia môže dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie? 

Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. 1. 2004.

So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“. Je potrebné tiež doložiť potvrdenie o návšteve školy, prípadne diplom o skončení školy.
Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Vymeriavací základ je minimálne vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy (jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.

Upozornenie:
Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia. Doplatiť si spätne poistné na iný druh sociálneho poistenia možné nie je. 

Dobrovoľné poistenie

Aké dobrovoľné poistenie zo Sociálnej poisťovne môže študent využiť? 

Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne – po splnení všetkých podmienok – mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Podmienkou je vek 16 rokov a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike.

Ako dobrovoľne poistená osoba sa môže prihlásiť na:

• komplexný balík dobrovoľného poistenia (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti),
• balík dobrovoľného poistenia bez poistenia v nezamestnanosti (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie),
• samostatné dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Zároveň platí, že na dobrovoľné nemocenské poistenie sa môže prihlásiť za predpokladu, že nie je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo dňa podania odhlášky, ale aj nesplnením podmienky osobného rozsahu nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Dobrovoľné poistenie zanikne aj od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.

Dobrovoľne poistená osoba sa prihlasuje na dobrovoľné poistenie a odhlasuje sa z neho prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska, pri prihlasovaní pripojí Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby.

Ak už fyzická osoba nemá záujem platiť poistné na dobrovoľné poistenie, môže sa kedykoľvek odhlásiť z dobrovoľného sociálneho poistenia.

Upozornenie:
Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru, t. j. pri vzniku povinného poistenia zamestnanca, prípadne vzniku iného povinného poistenia. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné. Od 1. januára 2014 zanikne dobrovoľné poistenie automaticky z dôvodu neplatenia poistného podľa vyššie uvedeného. 

Práca na základe pracovnej zmluvy

Aké sú povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni ak popri štúdiu pracuje na základe pracovnej zmluvy? 

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, t. j. obdobie povinného poistenia zamestnanca sa študentovi zhodnotí pri uplatňovaní si nároku na niektorú z dávok zo Sociálnej poisťovne. 

Práca na dohodu o brigádnickej práci študentov – uplatnenie výnimky z platenia poistného

Aké sú podmienky, ak si študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov chce uplatniť výnimku z platenia poistného? 

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí za seba poistné na dôchodkové poistenie, úrazové a garančné poistenie a tiež poistné do rezervného fondu solidarity.

Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené sumy platia pre kalendárne mesiace roku 2014. Od 1. januára 2015 (za kalendárne mesiace roku 2015) sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur. Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej uplatňovať nechce. Ak má viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, v jednom kalendárnom mesiaci si môže uplatniť výnimku najviac na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.

Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi pravidelným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (68 alebo 159 eur platnou pre rok 2014, 200 eur platnou pre rok 2015). Poistné za neho odvádza zamestnávateľ.

Od 1. januára 2014 sa hranica nepresiahnutia príjmu sleduje aj k dohode o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný mesačný príjem, ktorá počas trvania nezaložila povinné dôchodkové poistenie.

Ak bol fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci na vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia je súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tejto dohody a mesačného príjmu z tejto dohody.

Vymeriavací základ takého zamestnanca je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako. 

Práca na inú formu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Aké sú povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni, ak popri štúdiu vykonáva prácu na inú formu dohody? 

Študent nemá osobitné povinnosti voči Sociálnej poisťovni, plní ich jeho zamestnávateľ. Nemá žiadne úľavy na poistnom, poistné platí ako každý iný pracujúci na dohodu, ale poistné odvádza za neho zamestnávateľ.

Pri dohode s pravidelným mesačným príjmom platí študent v postavení zamestnanca poistné na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti (odvádza ho za neho zamestnávateľ), zamestnávateľ platí okrem poistného na tieto poistenia aj poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na úrazové a garančné poistenie.

Pri dohode s nepravidelným príjmom platí študent v postavení zamestnanca poistné na starobné a invalidné poistenie, zamestnávateľ okrem toho platí tiež poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na úrazové a garančné poistenie. 

Nárok na sirotský dôchodok

Aké sú podmienky nároku študenta na sirotský dôchodok? 

O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. za sirotu, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, nárok na sirotský dôchodok uplatňuje zákonný zástupca.

Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Predloží potvrdenie o štúdiu, v ktorom sú údaje o tom, odkedy študuje a predpokladaný dátum skončenia štúdia.

Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia. Štúdium je možné považovať za rovnocenné štúdiu na vysokej škole v Slovenskej republike.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znova.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká vždy dovŕšením 26 rokov veku.

Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti (napr. dovŕšenie veku 26 rokov, skončenie štúdia) nastali.

Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. januára 2004 z náhrady nákladov na výživu pozostalých.

Upozornenie:

Ak študent v štúdiu pokračuje aj po dosiahnutí 26 rokov veku, nárok na sirotský dôchodok stráca. 

Ukončenie štúdia

Aké sú povinnosti absolventa štúdia voči Sociálnej poisťovni? 

Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia. Za termín ukončenia vysokoškolského štúdia považuje termín štátnej záverečnej skúšky.

Poberateľ sirotského dôchodku, ktorý v rámci vykonávanej kontroly nároku na výplatu sirotského dôchodku na vyzvanie Sociálnej poisťovne v poslednom ročníku štúdia predložil potvrdenie o štúdiu a štúdium skončil predpísaným spôsobom, nemá povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia.

Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil. Ak si túto povinnosť nesplní , prípadne ju splní oneskorene, vznikne mu povinnosť vrátiť sumy sirotského dôchodku, ktoré mu nepatrili.

Absolvent štúdia nemá žiadne povinnosti ani v prípade, že sa hneď po ukončení štúdia nezamestná a ani v prípade, ak sa rozhodne odísť do zahraničia (či už na ďalšie štúdium, za prácou alebo z iných dôvodov).

Povinnosti absolventa štúdia voči Sociálnej poisťovni sa začínajú až pri vstupe do pracovného života.

Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Zamestnávateľ za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia), zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO. Ak predtým nikdy žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, prvý raz mu vzniknú povinnosti voči Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Autor: Sociálna poisťovňa