Konateľ a spoločník z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov v rozhodovacej činnosti súdov

Odpovede zo súdnych rozhodnutí na viaceré otázky z praxe.

Dátum publikácie:26. 9. 2019
Autor:JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

konatel spolocnik

V praxi sa objavuje viacero otázok týkajúcich sa postavenia osoby konateľa s. r. o., pokiaľ ide o jeho vzťah k pracovnoprávnym vzťahom: napr. možnosť výkonu funkcie konateľa v pracovnom pomere, výkon inej činnosti, ako je činnosť konateľa, touto osobou v pracovnom pomere, možnosť podpísania zmluvy „samého so sebou“ (na jednej strane ako konateľ a na druhej ako zamestnanec), možnosť alebo povinnosť výkonu práce spoločníkom a konateľom v rámci jednoosobovej spoločnosti v pracovnom pomere (otázka: môže konateľ sám vykonávať činnosti, ktoré sú v predmete podnikania spoločnosti aj bez uzatvorenia pracovnej zmluvy so spoločnosťou? A ak nie je uzatvorená pracovná zmluva a konateľ vykonáva napr. elektroinštalačné práce, stavebné práce, bolo by to nelegálne zamestnávanie?).

O viacerých otázkach v rámci svojej rozhodovacej praxe už súdy rozhodli – niektorými otázkami sa súdy zaoberali vo väčšom rozsahu (ako napr. možnosť výkonu funkcie konateľa v pracovnom pomere, stret záujmov medzi spoločnosťou a jej konateľom), niektorými skôr okrajovo (otázka závislej práce, jej existencia v prípade ko­nateľa, ktorý vykonáva pre spoločnosť aj iné činnosti, ako je činnosť konateľa, osobitne, ak je táto osoba jediným konateľom a spoločníkom). Je tomu tak preto, že spravidla táto osoba nemá „sama so sebou spor“, nedostane sa do sporu so spoločníkom alebo iným konateľom, ktorí sa rozhodnú zo spoločnosti ju „prepustiť“; väčšina sporov konateľov sa viedla v oblasti neplatného skončenia pracovného pomeru, keď tieto osoby boli napr. v pozícii (generálny, obchodný) riaditeľ, konateľ, predseda družstva zo spoločnosti pre­pustené a domáhali sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o čom však súdy rozhodli, že v tomto prípade, ak nebol pracovný pomer ani platne založený, nemohol neplatne ani končiť. Iné spory sa týkali vrátenia odmeny, odstupného, resp. jeho priznania. V prípade jednoosobovej spoločnosti konateľ a spoločník v jednej osobe takýto „konflikt“ nemáva, môže mať však spor s orgánmi štátu – osobitne so Sociálnou poisťovňou, ktorá mu nechce priznať nároky z pracovného pomeru – napr. z dôvodu pracovného úrazu, pretože jeho postavenie nekvalifikuje ako postavenie zamestnanca z hľadiska pracovného práva.

I. Základné právne východiská

Z hľadiska práva SR je potrebné upriamiť pozornosť na nasledujúce relevantné ustanovenia právnych predpisov:

Vymedzenie pojmu závislá práca, ktorá determinuje, aká práca sa má vykonávať v pracovnoprávnych vzťahoch a aké znaky má takáto práca (§ 1 ods. 2ods. 3 ZP).

§ 1 ods. 2 ZP: Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

§ 1 ods. 3 ZP: Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťa­hu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu ale­bo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Vymedzenie podnikania ako samostatnej činnosti subjektu (§ 2 ods. 1 ObZ).

§ 2 ods. 1 ObZ: Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

Konanie spoločnosti prostredníctvom ko­nateľa (§ 133 ObZ) a obchodné vedenie spoločnosti (§ 134 ObZ)

§ 133 ods. 1 ObZ: Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

§ 134 ObZ: Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Zmluva medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ktorý je zároveň jej konateľom (jednoosobové s. r. o. – § 132 ods. 2 ObZ), t. j. toto ustanovenie pripúšťa aj takéto zmluvy, kde na jednej strane vystupuje spoločnosť (podpisuje konateľ) a na druhej strane fyzická osoba (ktorá je konateľom aj spoločníkom).

§ 132 ods. 2 ObZ: Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu.

Dojednanie pracovnej zmluvy so zamest­nancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom (§ 7 ods. 3 ZP)

§ 7 ods. 3 ZP: So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

Postavenie konateľa z hľadiska zmluvného práva Obchodného zákonníka (§ 66 ods. 6 ObZ)

§ 66 ods. 6 ObZ: Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

Nekonanie v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 OZ)

§ 22 ods. 2 OZ: Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

NS SR (4 Cdo 177/2009) sa v tejto súvislosti vyjadril, že aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (pozn. § 22 OZ hovorí o zastúpení a konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby), tento zákaz sa analogicky vzťahuje aj na situáciu, kde na jednej strane za spoločnosť koná konateľ a na druhej strane vystupuje fyzická osoba (tá istá, ktorá je aj konateľom spoločnosti).

Konanie konateľa a zodpovednosť pri výkone funkcie a neuprednostnenie svojich záujmov (§ 135a ods. 1 ObZ)

§ 135a ods. 1 ObZ: Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.


Text je skrátený. Prečítajte si celý článok:

Konateľ a spoločník z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov v rozhodovacej činnosti súdov

 

Poznámky pod čiarou:

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner