Dátum publikácie:29. 9. 2017

Rodinný príslušník
Podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Občiansky zákonník v § 116 ustanovuje, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Definícia rodinného príslušníka podľa Zákonníka práce je koncipovaná odlišne od definície blízkej osoby, ako ju definuje Občiansky zákonník. Zákonník práce v ustanovení § 40 ods. 5 uvádza, že rodinný príslušník na účely tohto zákona je:
- manžel,
- vlastné dieťa (zamestnanec je pokrvný rodič; otec, ktorý svoje biologické otcovstvo sám uzná; otec, ktorého otcovstvo bolo uznané právoplatným rozhodnutím súdu),
- dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
- rodič zamestnanca,
- súrodenec zamestnanca,
- manžel súrodenca zamestnanca,
- rodič manžela,
- súrodenec manžela,
- prarodič zamestnanca,
- prarodič jeho manžela,
- vnuk zamestnanca,
- iná osoba, ktorá so zamestnancom žije v spoločnej domácnosti.
Ide o taxatívny okruh osôb. V praxi vyvoláva najväčšie diskusie práve definovanie inej osoby, ktorá so zamestnancom žije v spoločnej domácnosti. Môže ísť o druha, družku, partnera, partnerku, uja, tetu alebo akúkoľvek inú osobu, ktorá preukázateľne žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
„Medzi pojmové znaky domácnosti patrí: spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických osôb, spoločná úhrada nákladov domácnosti, trvalý charakter tohto spolužitia“Barancová H.: Zákonník práce, komentár, 4. vydanie, C.H. Beck, 2015, s. 398. Judikatúra upresňuje, že spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom však pomáha i ostatným. (R 34/1960) Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie. Výnimka je možná len ak išlo o dočasný alebo prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia sa v nemocnici, návštevy príbuzných, vojenskej služby atď. (R 12/1968) „Nie je zásadne rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti.“Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár. Iura Editionspol. s r. o., Bratislava 2009, s. 248 Za spoločnú domácnosť však nemožno považovať, ak žije viacero nájomníkov v jednom spoločnom byte, i keď všetci znášajú rovnakým dielom náklady na nájomné, plyn, elektriku a iné prevádzkové náklady, ak z nich každý žije na svoj účet a voči ostatným nemá bližší vzťah vyplývajúci z nevyhnutnej spolupatričnosti v spoločnej domácnosti.
Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia
Dôležité osobné prekážky sú prekážky v práci, ktoré spočívajú v osobe zamestnanca a sú natoľko významné, že zakladajú právo zamestnanca na pracovné voľno, dokonca v niektorých prípadoch i platené. Zamestnanec je povinný informovať zamestnávateľa o vzniku prekážok v práci na jeho strane bez zbytočného odkladu. Tejto jeho povinnosti korešponduje povinnosť zamestnávateľa takúto neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlniť.
Článok je skrátený. Nasledovné kapitoly:
- Výpočet rozsahu pracovného voľna pri sprevádzaní rodinného príslušníka
- Regulácia zákonného rozsahu
- Ošetrovné
- Rozdielny okruh rodinných príslušníkov podľa Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení
nájdete tu:
Sprevádzať môžem, ošetrovať už nie
| Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:
Cena: 231,00 € s DPH
Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Mzdové centrum
|
Autor: JUDr. Lenka Michalská
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR