Záťaž teplom a chladom pri práci v nových legislatívnych úpravách

V pracovnom prostredí okrem „klasických“ zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, ako sú napríklad hluk, prach, chemické faktory, biologické faktory, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a lasery, pôsobia negatívne na zdravie aj ďalšie faktory, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú najmä jeho fyziologické funkcie; medzi tieto faktory patrí aj záťaž teplom a záťaž chladom pri práci.

Povinnosti zamestnávateľov pri zabezpečení ochrany zdravia zamestnancov pri záťaži teplom a chladom pri práci sú legislatívne upravené v § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“).

1. marca 2016 nadobudol účinnosť vykonávací predpis zákona č. 355/2007 Z. z. – vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej „vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z.“). Predchádzajúca vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2007 Z. z., ktorá upravovala túto problematiku, bola dňom účinnosti novej vyhlášky zrušená.

Kategorizácia prác pri záťaži teplom a chladom je novo upravená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 98/2016 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií (ďalej „vyhláška MZ SR č. 98/2016 Z. z.“), ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2016.

LEGISLATÍVA

Súvisiace legislatívne úpravy a technické normy:

• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko,
• vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci,
• vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 98/2016 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií,
• odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci (č. SO5281-OZS-2013 zo dňa 20. 1. 2013, uverejnené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR, čiastka 1–10, ročník 62, účinné od 1. 2. 2014),
• STN EN ISO 8996 Ergonómia tepelného prostredia. Stanovenie metabolizmu (ISO 8996 : 2004),
• STN EN ISO 7933 Ergonómia tepelného prostredia. Analytické určovanie a interpretácia tepelného zaťaženia predpokladaného tepelného namáhania výpočtom (ISO 7933 : 2004),
• STN EN ISO 13732-1 Ergonómia tepelného prostredia. Metódy posudzovania ľudských reakcií na kontakt s povrchmi. Časť 1: Horúce povrchy (ISO 13732-1 : 2006),
• STN EN ISO 13732-3 Ergonómia tepelného prostredia. Metódy posudzovania ľudských reakcií na kontakt s povrchmi. Časť 3: Chladné povrchy (ISO 13732-2 : 2005).

Povinnosti zamestnávateľov pri záťaži teplom pri práci

Nadmernej záťaži teplom sú pri práci na vnútorných pracoviskách vystavení napríklad hutníci, taviči, sklári, pekári; pri prácach na vonkajších pracoviskách počas teplého obdobia roka za mimoriadne teplých dní aj poľnohospodári, stavební robotníci, cestári – asfaltéri a ďalšie profesie.

Pri nadmernej záťaži teplom môžu vzniknúť zdravotné ťažkosti až poškodenie zdravia v podobe únavy až vyčerpania z horúčavy, prehriatia organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosti, ospalosti, bolesti hlavy, závratov, nevoľnosti, kŕčov, bezvedomia, ale aj poškodenie kože v zmysle popálenín. Poškodenia zdravia spôsobené nadmernou záťažou teplom pri práci nie sú súčasťou zoznamu chorôb z povolania; zaraďujú sa medzi ochorenia súvisiace s prácou.

Zamestnávatelia sú povinní na ochranu zdravia zamestnancov pri záťaži teplom zabezpečiť najmä:

• Hodnotenie zdravotného rizika pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom na vnútornom pracovisku z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní (deň, počas ktorého teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C). Hodnotenie zdravotného rizika na pracovisku vykoná pracovná zdravotná služba, ktorá podľa miery rizika navrhne zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pracovnou zdravotnou službou minimálne raz ročne, ako aj pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok.
  Záťaž teplom pri práci na vnútornom pracovisku sa hodnotí podľa operatívnej teploty alebo výslednej teploty guľového teplomeru v spojení s relatívnou vlhkosťou vzduchu a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie (meranie) faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vykonávajú odborne spôsobilé osoby, ktorých celoslovenský register vedie a uverejňuje na svojej webovej stránke Úrad verejného zdravotníctva SR (www.uvzsr.sk/Informácie/Register odborne spôsobilých osôb). Zamestnávateľ je povinný viesť záznamy o zamestnancoch, na pracovisku ktorých bolo vykonané objektívne meranie faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy.
  Nové vo vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z. z. oproti doterajšej legislatívnej úprave, ktorá požadovala výhradne objektívne meranie, je, že pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne teplých dní, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom, je možné použiť údaje získané od štátnej hydrologickej alebo meteorologickej služby alebo údaje získané orientačným meraním. Tieto údaje alebo orientačné meranie však nie je možné použiť pre účely určovania rizikových prác.
• Dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pri dlhodobom výkone práce na vnútornom pracovisku, ak nie je možné zabezpečiť technickými opatreniami optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Predpoklady na dosiahnutie optimálnych hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vytvára stavebné riešenie budovy alebo sa zabezpečujú technickými opatreniami (napríklad klimatizáciou).
  Táto povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na vnútorné pracoviská, na ktorých nie je možné odstrániť záťaž teplom alebo záťaž chladom technickými opatreniami z technologických dôvodov alebo za mimoriadne teplých dní a mimoriadne chladných dní (deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu nižšiu ako -15 °C).
  Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia (operatívna teplota, relatívna vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu) podľa tried práce pre teplé obdobie (tabuľka č. 1) a pre chladné obdobie (tabuľka č. 2) sú súčasťou prílohy č. 2 k vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z. z. Pre účely záťaže teplom a chladom sú práce podľa celkového energetického výdaja rozdelené do tried 1a, 1b, 1c, 2a, 2b, 3 a 4, t. j. od najnižšieho až po najvyšší energetický výdaj. Celkový energetický výdaj sa stanovuje fyziologickým meraním, výpočtom podľa technickej normy (STN EN ISO 8996 : 2004 Ergonómia tepelného prostredia. Stanovenie metabolizmu) alebo orientačne podľa príkladov prác uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z. z.

Tabuľka č. 1 – Rozsah optimálnych a prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia pre teplé obdobie*⁾

Článok je uvedený v skrátenom znení, celý článok nájdete tu:

• Záťaž teplom a chladom pri práci v nových legislatívnych úpravách
• Povinnosti zamestnávateľov pri záťaži teplom pri práci
• OTESTUJTE SA: Povinnosti zamestnávateľov pri záťaži teplom pri práci
• Povinnosti zamestnávateľov pri záťaži chladom pri práci
• OTESTUJTE SA: Povinnosti zamestnávateľov pri záťaži chladom pri práci

Autor: MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH