A. Všeobecná časť
Predkladá sa vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií (ďalej len „návrh zákona“).
V čl. I sa mení a dopĺňa Zákonník práce s cieľom zosúladiť definíciu závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým znížiť mieru jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na navrhovanú zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v čl. III ustanovujúcom, že niektoré sviatky sa nepovažujú za dni pracovného pokoja, a teda sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji.
Cieľom návrhu v čl. II je upraviť legislatívny rámec úhrad za využívanie nerastného bohatstva, zaviesť novú kategóriu surovín a aktualizovať sadzby úhrad, čím sa dosiahne vyšší príjem štátneho rozpočtu a takisto aj efektívnejšie financovanie opatrení na odstraňovanie následkov banskej činnosti.
Z dôvodu dlhoročnej neaktualizácie sadzieb úhrad sa zavádzajú úhrady, ktoré reagujú na vývoj cien a infláciu. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru. Úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa stanovujú vo výške 0,001 eur za každý 1 m³ uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny.
Dopĺňa sa systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky a piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov. Navrhuje sa pri výpočte úhrady za vydobyté primárne suroviny vychádzať zo súčinu skutočného množstva vydobytých primárnych surovín v tonách a stanovenej jednotkovej sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny sa navrhuje vo výške 1,35 eur za tonu.
Podobná úhrada je zavedená aj vo Veľkej Británii a Švédsku, pričom výška úhrady bola stanovená podľa priemeru poplatku v týchto krajinách, očistený o paritu kúpnej sily. Zavedenie úhrady zníži dopyt po surovinách a podporí využívanie alternatívnych materiálov, vrátane recyklovaných a sekundárnych materiálov. Opatrenie odporúča aj OECD.
Súčasťou konsolidačného balíčka je v rámci čl. IV aj novela zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ktorá síce nemá priamy vplyv na rozpočet verenej správy, avšak v záujme eliminácie značných potenciálnych dopadov na rozpočet verejnej správy z dôvodu tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách sa navrhuje, aby bolo možné operatívne opatrením Ministerstva financií SR ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a niektoré krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, keďže k plošnému zvýšeniu základných sadzieb stravného nie je možné pristúpiť práve z dôvodu potreby konsolidácie. Opatrenie sa bude môcť použiť len v prípade tých odvetví, pri ktorých by mohol hroziť kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky.
V čl. V sa v súvislosti s konsolidáciou verejných financií vstupuje do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa
- úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktoré už nebudú naviazané na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „príjem z podnikania“). Zavádza sa pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo sa nepoužije v prípade, ak nové oprávnenie na podnikanie vzniklo do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Takáto SZČO bude poistená od prvého dňa vzniku oprávnenia. Poistenie zanikne odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. SZČO bude počas tohto poistenia platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov,
- zvýšenie minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov,
- zaviesť postupné vyklesávanie dávky v nezamestnanosti, pričom suma dávky sa od 4. mesiaca do 6. mesiaca poberania tejto dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov s cieľom motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce,
- vznik nároku na nemocenské zamestnanca od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
- zrušenie výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v prípade, keď zamestnanec má v období konkrétnej situácie (napr. pracovná neschopnosť trvajúca menej ako 52 týždňov, poberanie materského) zúčtovaný príjem za prácu v predchádzajúcom období,
- v rokoch 2026 až 2028 zachovať sumu 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025.
V čl. VI sa navrhuje predĺženie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona v č. VII sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií, a to prostredníctvom zmeny a zavedenia ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb, zavedenia osobitného základu dane z výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu a zavedenia nového pásma minimálnej dane.
V čl. VIII sa navrhuje úprava zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zrušenie výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v zákone č. 461/2003 Z. z v čl. V.
V návrhu zákona v čl. IX sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je ustanoviť paušálne odpočítanie dane vo výške 50 % pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných platiteľom dane výlučne na podnikanie a pri tovaroch a službách obstaraných v súvislosti s týmito vozidlami. Primárnym cieľom tohto opatrenia je znížiť administratívnu záťaž na strane platiteľov spojenú s povinnosťou viesť podrobnú evidenciu o preukázaní rozsahu používania osobného motorového vozidla na účely podnikania, sekundárnym cieľom je predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani, ku ktorým dochádza z dôvodu nezdanenia používania týchto vozidiel na iný účel ako na podnikanie.
Návrhom zákona dochádza tiež k úpravám v oblasti sadzieb dane. S účinnosťou od 1.1.2026 sa navrhuje vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19% zo základu dane, vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.
V čl. X návrhu zákona sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO v sume 55,1 mil. euro obce a 29,7 mil. euro vyššie územné celky, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Ďalej sú v návrhu premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. euro pre obce a 19,7 mil. euro pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC. Uvedené dopady si vyžiadali úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.
Návrhom zákona v čl. XI sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Navrhuje sa úprava sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie, zvýšenie sadzieb zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa o 1 percentuálny bod. Zvýšenie týchto sadzieb sa navrhuje v súlade s cieľmi konsolidácie verejných financií Slovenskej republiky, ako jedno z čiastkových opatrení.
V čl. XIII (novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce) sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Úprava má reagovať aj na boj proti fiktívnym živnostiam. Zároveň sa zavádza mechanizmus motivujúci včasnú a riadnu úhradu pokuty (úhrada 2/3 z uloženej pokuty).
Návrhom zákona sa v čl. XV navrhuje osobitná sadzba pre tie regulované odvetvia, u ktorých je možné naďalej predpokladať vysokú mieru ziskovosti. Vyššia miera sociálnej zodpovednosti osôb podnikajúcich v týchto odvetviach podporí aj konsolidačné úsilie vlády.
Návrh zákona v čl. XVI prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto odvedené finančné prostriedky budú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a budú rozdelené hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno-technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.
V čl. XVII sa navrhuje zvýšenie aktuálne uplatňovanej sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná sadzba dane 0 % zo základu dane.
Súčasťou konsolidačného balíčka je v čl. XVIII aj novela zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“). Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu je zrejmý priestor na zvýšenie sadzby odvodov za prevádzkovanie on-line hazardných hier, keďže tento segment v posledných rokoch výrazne vrástol, pričom v záujme určitého zrovnoprávnenia zdaňovania hazardných hier sa vytvára priestor aj na zvýšenie odvodov za prevádzkovanie hazardných hier v kamenných prevádzkach, to znamená v herniach a v kasínach.
Čo sa týka on-line hazardných hier, navrhuje sa zvýšenie sadzby odvodov z výťažku a z poplatku, resp. provízie za prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni, ako aj za prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie (v prevádzkach a v internetovej herni), a za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne, a to z 27 % na 30 %. Predpokladaný priemerný nárast príjmov pri zvýšení sadzby odvodu z 27 % na 30 % z výťažku bude za internetové hazardné hry predstavovať cca 32 mil. eur ročne.
Čo sa týka kamenných prevádzok, navrhuje sa zvýšenie paušálneho ročného odvodu do štátneho rozpočtu za jedno technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi zo 4 000 eur na 4 700 eur, za jeden výherný prístroj zo 4 000 eur na 9 300 eur, za jeden terminál videohier zo 4 700 eur na 6 000 eur a za jedno iné technické zariadenie rovnako zo 4 700 eur na 6 000 eur, a to tak za ich prevádzkovanie v herni ako aj v kasíne. Predpokladaný priemerný nárast príjmov pri uvedenom zvýšení paušálnych odvodov bude za hazardné hry v kamenných prevádzkach predstavovať cca 23 mil. eur ročne.
Zvýšenie celkových príjmov štátneho rozpočtu z odvodov za prevádzkovanie hazardných hier sa tak predpokladá o 55 mil. eur ročne. Keďže sa nemení štruktúra odvodov, nie sú potrebné žiadne ďalšie zásadné legislatívne zmeny, nie sú potrebné významné zmeny informačných systémov a nezvyšuje sa ani administratívna náročnosť, a to tak na strane prevádzkovateľov hazardných hier ako aj na strane Úradu pre reguláciu hazardných hier. Prijatie novely zákona o hazardných hrách bude mať na prevádzkovateľov hazardných hier negatívny vplyv z pohľadu výšky ich zisku z prevádzkovania hazardných hier, avšak samotný systém z hľadiska transparentnosti a predikovateľnosti zostane zachovaný.
Súčasťou novelizácie zákona o hazardných hrách sú aj viaceré opatrenia týkajúce sa potláčania nelegálneho hazardu, a to najmä v priestore on-line/internetového hazardu, keďže aj tieto opatrenia prispejú k zvýšeniu príjmov do rozpočtu verejnej správy z prevádzkovania licencovaných hazardných hier. V súvislosti s opatreniami na potláčanie nelegálneho internetového hazardu je potrebné novelizovať v čl. XIV aj zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v čl. XIX zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. novembra 2025 okrem čl. XI štvrtého bodu, čl. XVIII ôsmeho bodu a bodu 22 § 100e, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2025, čl. XV, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2025 a okrem čl. I prvého bodu a tretieho bodu, čl. II, čl. V až X, čl. XI prvého bodu až tretieho bodu a piateho bodu, čl. XII až XIV, čl. XVI, čl. XVII, čl. XVIII prvého bodu až siedmeho bodu, bodov 9 až 21 a bodu 22 § 100f a čl. XIX, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026.
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
|
Názov materiálu
|
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií.
|
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
|
Vláda Slovenskej republiky.
|
Charakter predkladaného materiálu
| ☐
| Materiál nelegislatívnej povahy
|
☒
| Materiál legislatívnej povahy
|
☒
| Transpozícia/ implementácia práva EÚ
|
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.
Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6. 4. 2022).
|
Termín začiatku a ukončenia PPK
| |
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
| |
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
| |
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
| September 2025
|
|
2. Definovanie problému
|
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Nevyhnuté znižovanie deficitu štátneho rozpočtu si vyžaduje ďalšiu konsolidáciu verejných financií, a to úpravou príslušných zákonov.
Zákonník práce
Zmena regulácie sa dotýka zamestnávateľov alebo fyzických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Navrhuje sa zosúladiť definíciu závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým znížiť mieru jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na navrhovanú zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, kedy sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji
Banský zákon
Nakoľko súčasná právna úprava banského zákona v oblasti úhrad bola dlhodobo neaktualizovaná a nereflektuje aktuálne trhové podmienky ani vývoj inflácie, návrh novely banského zákona reaguje na potrebu posilnenia príjmovej stránky verejných financií.
Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch
Návrh zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií znížením počtu dní pracovného pokoja.
Zákon o cestovných náhradách
Z dôvodu eliminácie potenciálnych výdavkov rozpočtu verejnej správy ako aj eliminácie potenciálneho zníženia príjmov rozpočtu (z dôvodu zníženia výnosu dane z príjmov právnických osôb) v rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách je potrebné novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov.
Zákon o sociálnom poistení, Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
Prijatím súboru opatrení sa navrhuje konsolidácia verejných financií a stabilizácia dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia.
V oblasti príjmov sa navrhujú najmä nasledovné úpravy pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“):
- zaistenie prístupu širšiemu okruhu k sociálnej ochrane, nakoľko v súčasnosti existujú výnimky v pokrytí, ktoré sú naviazané na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia,
- zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.
V oblasti výdavkov sú opatrenia zamerané na:
- predĺženie obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“) na 14 kalendárnych dní,
- zachovanie sumy 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028 na nominálnej úrovni roka 2025.
- zavedenie degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti pre zvýšenie motivácie k návratu na trh práce.
Zákon o dani z príjmov
- Minimálna daň pre právnické osoby
Do zákona o dani z príjmov sa navrhuje piata hranica zdaniteľného príjmu pre účely stanovenia výšky minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby.
- Úprava daňových sadzieb pre fyzické osoby
Do zákona o dani z príjmov sa navrhuje rozšírenie progresie zdaňovania fyzických osôb zavedením nových vyšších sadzieb dane, ktoré sa budú uplatňovať pri vyšších základoch dane. Vyššia daňová sadzba pri vyšších príjmových skupinách zabezpečí vyššiu solidárnosť vysokopríjmových daňovníkov. Zároveň sa navrhuje zvýšenie osobitnej sadzby dane pre vybraných ústavných činiteľov.
- Daň z výnosu (príjmu) z poplatku za hazardné hry
Návrhom zákona sa zavádza osobitný základ dane, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Ide o poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom.
- Úprava odpočtu na investície
S cieľom podpory uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na investície sa predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány, ako aj nové investičné plány.
- Neuznanie odpočtu DPH pri osobných motorových vozidlách
V období, ktoré ustanovuje § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa daň z pridanej hodnoty, na ktorú nemá daňovník nárok na odpočet vo vymedzených prípadoch, sa nepovažuje za daňový výdavok.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Vysoký podiel používania osobných motorových vozidiel, pri obstaraní, resp. pri užívaní ktorých bola odpočítaná DPH v plnej výške, na iný účel ako podnikanie.
Úprava sadzby DPH na vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru.
Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve
V návrhu sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO na obce a vyššie územné celky.
Zákon o zdravotnom poistení
Úprava sadzieb zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie ako čiastkové opatrenie v rámci konsolidácie verejných financií SR.
Zákon o inšpekcii práce
Návrhom zákona sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Úprava má reagovať aj na boj proti fiktívnym živnostiam. Zároveň sa zavádza mechanizmus motivujúci včasnú a riadnu úhradu pokuty (úhrada 2/3 z uloženej pokuty).
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Návrhom zákona sa navrhuje osobitná sadzba pre tie regulované odvetvia, u ktorých je možné naďalej predpokladať vysokú mieru ziskovosti.
Zákon o poisťovníctve
Návrh zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto odvedené finančné prostriedky budú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a budú rozdelené hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno-technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.
Zákon o dani z poistenia
Návrh zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením sadzby dane z poistenia z aktuálnych 8 % na 10 % zo základu dane.
Zákon o hazardných hrách
Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu je zrejmý priestor na zvýšenie sadzby odvodov za prevádzkovanie on-line hazardných hier, keďže tento segment v posledných rokoch výrazne vrástol, pričom v záujme určitého zrovnoprávnenia zdaňovania hazardných hier sa vytvára priestor aj na zvýšenie odvodov za prevádzkovanie hazardných hier v kamenných prevádzkach, to znamená v herniach a v kasínach.
|
3. Ciele a výsledný stav
|
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Zákonník práce
Sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je dlhodobo rovnaká a aj z dôvodu inflácie stratila svoj odradzujúci charakter. Návrh zásadne nezvyšuje dolnú hranicu sadzby v prípade riadneho a včasného uhradenia pokuty. Na druhej strane sa ustanovuje dolná hranica pre subjekty, ktoré zneužívajú nelegálnu prácu viacerých osôb. Navyše z dôvodu rozšírenia tzv. fiktívnych živností návrh reflektuje aj zvýšenú potrebu sankcie obchádzania zákona. Implementácia bude zabezpečená inšpekciou práce – orgánom, ktorý už v súčasnosti disponuje kompetenciou ukladať pokuty.
Banský zákon
Cieľom návrhu je upraviť legislatívny rámec úhrad za využívanie nerastného bohatstva, zaviesť novú kategóriu surovín a aktualizovať sadzby, čím sa dosiahne vyšší príjem štátneho rozpočtu a takisto aj efektívnejšie financovanie opatrení na odstraňovanie následkov banskej činnosti.
Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch
Cieľom navrhovaného opatrenia je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o cestovných náhradách
Navrhuje sa novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov, ak pre takéto skupiny zamestnancov vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov. Navrhované opatrenie má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Ak sa pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny ustanovia osobitné sadzby stravného, bude platiť, že na tieto skupiny zamestnancov a krajiny sa základné sadzby stravného nepoužijú, a zároveň pre krajiny, pre ktoré neboli ustanovené osobitné sadzby stravného, sa aj pre tieto skupiny zamestnancov uplatnia základné sadzby stravného.
Zákon o sociálnom poistení, Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
Cieľom opatrení je stabilizácia a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia prostredníctvom nasledovných úprav:
- Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity pre SZČO.
- Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov.
- Zrušenie vylúčenia povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie v situáciách vymedzených zákonom.
- Predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, z 10 na 14 kalendárnych dní.
- Zachovanie sumy 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028 na nominálnej úrovni roka 2025.
- Zavedenie degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti, pričom miera náhrady sa od 4. do 6. mesiaca poberania dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov.
Zákon o dani z príjmov
- Minimálna daň pre právnické osoby
Cieľom navrhovaného opatrenia je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Navrhované opatrenie zavádza novú hranicu minimálnej dane pre právnické osoby, ktoré dosahujú zdaniteľné príjmy viac ako 5 mil. eur, vo výške 11 520 eur.
- Úprava daňových sadzieb pre fyzické osoby
Cieľom navrhovaného opatrenia je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. V rámci konsolidácie verejných financií sa navrhuje zmena a zavedenie ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb a to vo výške 30 % a 35 %. Tieto sadzby dane sa budú vzťahovať na základ dane prevyšujúci 60 000 eur, resp. 75 000 eur. V nadväznosti na zmenu a zavedenie ďalších pásiem zdanenia príjmov fyzických osôb došlo k úprave ustanovenia týkajúceho sa vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane v závislosti od dosiahnutého základu dane a ustanovenia týkajúceho sa vyberania a platenia preddavkov na daň zo závislej činnosti. Zároveň sa zvyšuje osobitná sadzba dane pre ústavných činiteľov z 5%
- Daň z výnosu (príjmu) z poplatku za hazardné hry
Cieľom navrhovaného opatrenia je podpora konsolidačného úsilia vlády. Navrhované opatrenie zavádza osobitný základ dane, ktorý bude zdaňovaný osobitnou sadzbou dane vo výške 53 %, ktorou sa bude zdaňovať osobitný základ dane , do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu.
- Úprava odpočtu na investície
S cieľom podpory investícií do moderných technológií sa v súvislosti s uplatnením odpočtu výdavkov (nákladov) na investície predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány ako aj nové investičné plány.
- Neuznanie odpočtu DPH pri osobných motorových vozidlách
V súvislosti s úpravou nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty pri osobných motorových vozidlách používaných na podnikanie ako aj na iný účel sa ustanovuje, že v období ktoré ustanovuje § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa daň z pridanej hodnoty, na ktorú nemá daňovník nárok na odpočet vo vymedzených prípadoch, sa nepovažuje za daňový výdavok.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Cieľom návrhu zákona je v súlade s opatreniami z Akčného plánu boja proti daňovým únikom ustanoviť nové pravidlá odpočítania dane pre platiteľov dane z pridanej hodnoty (ďalej len „platiteľ dane“) pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných výlučne na podnikanie. Navrhuje sa paušálne odpočítanie dane na základe pevne ustanoveného percentuálneho pomeru vo výške 50 %. Primárnym cieľom tohto opatrenia je znížiť administratívnu záťaž na strane platiteľov dane spojenú s povinnosťou viesť podrobnú evidenciu o preukázaní rozsahu používania osobného motorového vozidla na podnikanie. Sekundárnym cieľom je predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani, ku ktorým dochádza z dôvodu nezdanenia používania týchto vozidiel na iný účel ako na podnikanie.
Návrhom zákona dochádza tiež k úpravám v oblasti sadzieb DPH. S účinnosťou od 1.1.2026 sa navrhuje vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.
Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve
Cieľom návrhu zákona je vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO na obce a vyššie územné celky, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Ďalej sú v návrhu premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. euro pre obce a 19,7 mil. euro pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC. Uvedené vplyvy si vyžiadajú úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.
Zákon o zdravotnom poistení
Trvalé zvýšenia odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa o 1 percentuálny bod.
Zákon o inšpekcii práce
Cieľom je zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čím sa reaguje aj na boj proti fiktívnym živnostiam.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Vyššia miera sociálnej zodpovednosti osôb podnikajúcich v dotknutých odvetviach podporí konsolidačné úsilie vlády. S účinnosťou od 31. decembra 2025 sa zvyšuje sadzba pre regulované osoby, ktorých predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia, vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov alebo ktoré podnikajú v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, na 15 % ročne.
Zákon o poisťovníctve
Zvyšuje sa odvod časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 %, ktorý odvádzajú poisťovne poskytujúce povinné zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím sa zvýšia finančné prostriedky odvádzané na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.
Zákon o dani z poistenia
Zvyšuje sa aktuálne uplatňovaná sadzba dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná sadzba dane 0 % zo základu dane.
Zákon o hazardných hrách
Cieľom je zvýšenie príjmov do rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier. V súvislosti s opatreniami na potláčanie nelegálneho internetového hazardu je potrebné novelizovať aj zákon o platobných službách a zákon o elektronických komunikáciách.
|
4. Dotknuté subjekty
|
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Zákonník práce
Zamestnanci, zamestnávatelia, SZČO
Banský zákon
Podnikateľské subjekty v sektore ťažby nerastných surovín, obce.
Orgány štátnej banskej správy - Ministerstvo hospodárstva SR, Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady.
Ministerstvo životného prostredia SR, Environmentálny fond.
Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch
Zamestnanci, zamestnávatelia
Zákon o cestovných náhradách
Osobitné skupiny zamestnancov
Zákon o sociálnom poistení, Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
Obce, VÚC, SZČO, zamestnávatelia, zamestnanci, dôchodcovia.
Zákon o dani z príjmov
Právnické osoby, banky, fyzické osoby – podnikatelia, fyzické osoby – zamestnanci.
Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
SZČO – povinne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady, zdaniteľné osoby, fyzické osoby.
Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve
Obce, VÚC
Zákon o zdravotnom poistení
Zdravotné poisťovne, platitelia poistného.
Zákon o Environmentálnom fonde
Environmentálny fond
Zákon o inšpekcii práce
Zamestnávatelia
Zákon o platobných službách
Poskytovatelia platobných služieb
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti, správcovské spoločnosti podnikajúce v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, ktoré dosiahnu výsledok hospodárenia najmenej 3 mil. eur.
Zákon o poisťovníctve
Poisťovne poskytujúce PZP.
Zákon o dani z poistenia
Poistníci – fyzické a právnické osoby, poisťovne.
Zákon o hazardných hrách
Prevádzkovatelia hazardných hier
Zákon o elektronických komunikáciách
Úrad pre reguláciu hazardných hier
|
5. Alternatívne riešenia
|
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Zákonník práce
Nulový variant - Nedôjde ku konsolidácii príjmov a výdavkov a k úspore v rámci verejných financií v nadväznosti na úpravy v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Banský zákon
Alternatíva 0 – ponechanie súčasného stavu
V prípade zachovania súčasného stavu právna úprava v oblasti banskej činnosti nebude zohľadňovať aktuálne ekonomické a trhové podmienky.
Alternatíva 1 – prijatie návrhu nariadenia
Prijatie návrhu novely zákona umožní aktualizáciu právnej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným hospodárskym podmienkam. Po prvé, navrhovaná úprava reflektuje potrebu reagovať na dlhodobý vývoj cien a inflácie. Premietnutie sadzieb do eur a ich úprava zohľadňujúca infláciu od zavedenia eura prispeje k reálnemu zhodnoteniu úhrad a k posilneniu príjmovej stránky verejných financií. Po druhé, návrh zavádza úhrady aj za primárne suroviny, ktoré doteraz nepodliehali spoplatneniu. Tým sa rozširuje základ pre príjmy štátneho rozpočtu a súčasne sa zabezpečuje spravodlivejšie nastavenie systému úhrad vzhľadom na rozsah využívania nerastného bohatstva. Takisto nové prerozdelenie príjmov posilní postavenie obcí, ktoré získajú celé úhrady za dobývací priestor, a zároveň umožní účelové nasmerovanie príjmov štátneho rozpočtu na činnosti spojené s odstraňovaním následkov po banskej činnosti či geologickým prieskumom.
Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch
Nulový variant - príjmy štátneho rozpočtu by boli nižšie a nebolo by naplnené konsolidačné úsilie vlády.
Zákon o cestovných náhradách
Zachovanie doterajšej právnej úpravy by mohlo spôsobiť kolaps niektorého odvetvia hospodárstva.
Zákon o sociálnom poistení
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde ku konsolidácii príjmov a výdavkov v systéme sociálneho poistenia a k úspore v rámci verejných financií.
Zákon o dani z príjmov
Nulový variant - ak by navrhované opatrenia neboli prijaté, príjmy štátneho rozpočtu by boli nižšie a nebolo by naplnené konsolidačné úsilie vlády.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o zdravotnom poistení
Nie sú.
Popis nulového variantu:
Zachovanie súčasných sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie a s tým súvisiaci ďalší prehlbujúci sa deficit verejných financií SR.
Zákon o Environmentálnom fonde
Nulový variant – nesúlad s banským zákonom.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Nulový variant – zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o poisťovníctve
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Výdavky Ministerstva vnútra SR hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra, na ktoré je možné využiť finančné prostriedky z osobitného účtu by sa muselo realizovať zo štátneho rozpočtu, čo by znamenalo zvýšenie výdavky zo štátneho rozpočtu.
Zákon o dani z poistenia
Nulový variant – zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
|
6. Vykonávacie predpisy
|
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
| ☒ Áno
| ☐ Nie
|
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Banský zákon
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Nariadenie vlády č. 50/2002 Z. z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín.
Zákon o cestovných náhradách
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, by sa doplnil aj o ustanovenie osobitných základných sadzieb stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny.
Zákon o zdravotnom poistení
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané po vykonaní ročného zúčtovania poistného za prvý rok platnosti (za rok 2026).
Kritériá
- porovnanie medziročného rastu/poklesu deficitu verejných financií,
- porovnanie medziročného rastu/poklesu zdrojov verejného zdravotného poistenia.
|
7. Transpozícia/implementácia práva EÚ
|
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
| ☐ Áno ☒ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
| |
|
|
8. Preskúmanie účelnosti
|
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Banský zákon
Preskúmanie účelnosti návrhu novely zákona v oblasti úhrad bude možné vykonať po predložení priznania úhrad za 4. štvrťrok kalendárneho roka v nasledujúcom roku po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona, nakoľko súčasťou výpočtu úhrady za 4. štvrťrok je aj zúčtovanie úhrad za kalendárny rok. V prípade priznania úhrad za 4. štvrťrok kalendárneho roka tak výška platby úhrady vyplýva z rozdielu sumy zaplatených úhrad za 1. až 3. štvrťrok a výška úhrady, ktorá je vypočítaná z celoročných nákladov a tržieb. Výška platby úhrady je potom preplatok alebo nedoplatok vypočítaný organizáciou z rozdielu medzi kvartálnymi priznaniami a ročným priznaním.
Zákon o cestovných náhradách
Preskúmanie účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu sa uskutoční v 2. polovici 2026, pri posudzovaní splnenia cieľov navrhovaných úprav.
|
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
|
9. Vybrané vplyvy materiálu
|
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
| ☒
| Áno
| ☐
| Nie
| ☐
| Čiastočne
|
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
| ☒
| Áno
| ☐
| Nie
| ☐
| Čiastočne
|
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
| ☒
| Áno
| | | ☐
| Nie
|
Vplyvy na limit verejných výdavkov
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
Vplyvy na podnikateľské prostredie
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
z toho vplyvy na MSP
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
| ☒
| Áno
| | | ☐
| Nie
|
Sociálne vplyvy
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
Vplyvy na životné prostredie
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
| ☐
| Áno
| | | ☐
| Nie
|
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
| | | | | | |
vplyvy služieb verejnej správy na občana
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
10. Poznámky
|
Banský zákon
Predložená novela banského zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v dôsledku navýšenia úhrad za využívanie nerastného bohatstva a zavedenia systému platenia úhrad za primárne suroviny, čím sa posilní príjmová stránka verejných rozpočtov. Bude však zasiahnutá aj výdavková časť pre navýšenie rozpočtu MH SR a MŽP SR, ktorá je spojená s prerozdelením výnosov z úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín a za vydobyté vyhradené nerasty a ich účelové naviazanie napríklad na zabezpečenie a likvidáciu starých banských diel či riešenie problematiky ťažobných odpadov.
Predkladaná novela banského zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie keďže zvyšuje nákladové zaťaženie podnikateľských subjektov v sektore ťažby. Konkrétne ide o navrhované zvýšenie úhrad za využívanie dobývacieho priestoru, ako aj za uskladňovanie plynov a kvapalín a zavedenie systému platenia úhrad za primárne suroviny.
Zákon o cestovných náhradách
Navrhovaná novelizácia zákona o cestovných náhradách (čl. XY) nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy a ani na podnikateľské prostredie, ani žiadne sociálne vplyvy, pretože len vytvára priestor (len možnosť) na ustanovenie osobitných sadzieb stravného, ak takáto disproporcia v ekonomike nastane. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie ako aj sociálne vplyvy bude mať až vydanie samotného opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovia osobitné sadzby stravného. Návrh novely zákona (čl. XY) nemá ani žiadne vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy na občana a na manželstvo rodičovstvo a rodinu.
Zákon o zdravotnom poistení
Podľa záverov Európskej komisie z 15. 10. 2014, podľa ktorého v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele, jedná sa o systém založený najmä na zásade solidarity, pričom Komisia dospela k záveru, že dotknuté činnosti (výkon verejného zdravotného poistenia) nemajú ekonomickú povahu. (http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-1158_sk.htm). Tento záver sa vzťahuje na osobitný spôsob, akým je táto činnosť na Slovensku organizovaná a vykonávaná, a týka sa preto tohto konkrétneho systému v Slovenskej republike.
Zákon o poisťovníctve
Na základe výpočtu Inštitútu finančnej politiky pozitívny vplyv zvýšenia odvodu z PZP, ktorý je príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra SR sa očakáva vo výške 10 mil. eur v druhom roku účinnosti zákona (t. j. v roku 2027) v nasledujúcich rokoch je možné očakávať odvod vo výške viac ako 11 mil. eur.
|
11. Kontakt na spracovateľa
|
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Ministerstvo financií SR
|
12. Zdroje
|
Zákon o cestovných náhradách
Inštitút finančnej politiky MF SR.
Zákon o dani z príjmov
Pri vypracovaní doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzalo Ministerstvo financií SR z dostupných zdrojov Ministerstva financií Slovenskej republiky a analýz Inštitútu finančnej politiky.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Inštitút finančnej politiky MF SR.
Akčný plán boja proti daňovým únikom.
Zákon o zdravotnom poistení
IZA MZ SR, IFP MF SR, Štatistický úrad SR, údaje od zdravotných poisťovní.
Zákon o poisťovníctve
Inštitút finančnej politiky MF SR.
Zákon o dani z poistenia
Inštitút finančnej politiky MF SR.
|
13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
|
☐ Súhlasné
| ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
| ☐ Nesúhlasné
|
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
|
14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
|
☐ Súhlasné
| ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
| ☐ Nesúhlasné
|
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
|
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách, v metodike ESA 2010)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 1 361 474 513
| 1 489 846 137
| 1 569 955 868
|
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
| | | | |
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 606 064 341
| 551 362 196
| 578 302 281
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o DPH)
| | 177 739 000
| 183 449 000
| 188 922 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)
| | 4 940 000
| 4 940 000
| 4 940 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z príjmov)
| | 108 185 000
| 58 451 000
| 59 805 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnom poistení)
| | -25 207 000
| -13 337 000
| -13 785 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o hazardných hrách)
| | 41 296 000
| 43 769 000
| 46 237 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon z poistenia)
| | 27 130 000
| 32 288 000
| 33 658 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon z poistenia - PZP)
| | 9 393 000
| 11 214 000
| 11 772 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva)
| | 27 182 067
| 35 164 317
| 35 164 317
|
Rozpočtové prostriedky (Zákonník práce)
| | 111 434 000
| 61 659 000
| 66 139 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o sociálnom poistení)
| | -13 450 402
| -10 088 175
| -6 024 414
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnej starostlivosti)
| | 440 676
| 323 054
| 306 378
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve)
| | 136 982 000
| 143 530 000
| 151 168 000
|
EÚ zdroje
| | | | |
- vplyv na obce, z toho:
| | -40 290 859
| -17 033 208
| -17 029 875
|
- vplyv na obce (Zákon o dani z príjmov, zdravotnom poistení, Zákon o sociálnom poistení, Zákon o zdravotnej starostlivosti; Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva, DOPLN)
| | 55 596 141
| 83 437 792
| 88 788 125
|
- vplyv na obce (Zákon o o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve)
| | -95 887 000
| -100 471 000
| -105 818 000
|
- vplyv na vyššie územné celky, z toho:
| | -11 371 971
| 1 567 768
| 2 143 132
|
- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o dani z príjmov, Zákon o sociálnom poistení, Zákon o zdravotnej starostlivosti)
| | 29 723 029
| 44 626 768
| 47 493 132
|
- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve)
| | -41 095 000
| -43 059 000
| -45 350 000
|
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
| | 337 463 452
| 469 945 515
| 500 862 042
|
- vplyv na Sociálnu poisťovňu (DOPLN, Zákon o sociálnom poistení, Zákon o zdravotnej starostlivosti)
| | 337 463 452
| 469 945 515
| 500 862 042
|
- vplyv na zdravotné poisťovne
| | 473 069 550
| 487 463 865
| 509 138 288
|
- vplyv na zdravotné poisťovne (DOPLN, Zákon o zdravotnej starostlivosti)
| | 473 069 550
| 487 463 865
| 509 138 288
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| | -3 460 000
| -3 460 000
| -3 460 000
|
- vplyv na Environmentálny fond
| | -3 460 000
| -3 460 000
| -3 460 000
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 1 030 832
| -74 780 679
| -101 124 654
| -146 276 205
|
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
| | | | |
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 1 030 832
| 6 235 532
| 15 116 905
| 16 741 937
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o DPH)
| 59 730
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)
| 70 972
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z príjmov)
| 712 800
| 930 600
| 0
| 0
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z poistenia)
| 187 330
| 918 000
| 1 095 000
| 1 143 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o poisťovníctve - PZP)
| 0
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
|
Rozpočtové prostriedky (Zákon o sociálnom poistení)
| 0
| 4 386 932
| 4 628 905
| 4 384 937
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
spolufinancovanie
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 4 080 253
| 4 667 429
| 4 881 594
|
- vplyv na obce (Zákon o sociálnom poistení; DOPLN)
| 0
| 4 080 253
| 4 667 429
| 4 881 594
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 1 052 968
| 1 204 498
| 1 259 766
|
- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o sociálnom poistení, DOPLN)
| 0
| 1 052 968
| 1 204 498
| 1 259 766
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| -86 149 432
| -122 113 485
| -169 159 503
|
- vplyv na Sociálnu poisťovňu (Zákon o sociálnom poistení, Zákon o zdravotnej starostlivosti)
| 0
| -89 571 580
| -126 028 103
| -173 253 744
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Zákon o sociálnom poistení)
| 0
| 3 422 147
| 3 914 618
| 4 094 241
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 1 030 832
| 1 082 600
| 204 000
| 213 000
|
(Zákon o DPH)
| 59 730
| 0
| 0
| 0
|
(Zákon osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)
| 70 972
| 0
| 0
| 0
|
(Zákon o dani z príjmov)
| 712 800
| 930 600
| 0
| 0
|
(Zákon o dani z poistenia)
| 187 330
| 152 000
| 204 000
| 213 000
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora - Celkový vplyv na rozpočet (+negatívum/-pozitívum)
| 0
| -1 437 337 792
| -1 591 174 791
| -1 716 445 073
|
Tabuľka č. 1/B
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
| 0
| -1 436 255 192
| -1 591 378 791
| -1 716 658 073
|
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
| 0
| 0
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
| 0
| -599 828 809
| -536 245 292
| -561 560 343
|
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
| 0
| -753 736 951
| -524 603 094
| -591 024 804
|
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
| 0
| -82 689 432
| 118 653 485
| 165 699 503
|
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o dani z príjmov)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 228 238 000
| 241 058 000
| 253 330 000
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 108 185 000
| 58 451 000
| 59 805 000
|
Rozpočtové prostriedky
| 0
| 108 185 000
| 58 451 000
| 59 805 000
|
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
| 0
| 85 733 000
| 36 601 000
| 38 504 000
|
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
| 0
| 22 452 000
| 21 850 000
| 21 301 000
|
- vplyv na obce
| 0
| 78 190 000
| 118 932 000
| 126 043 000
|
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
| 0
| 78 190 000
| 118 932 000
| 126 043 000
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 41 863 000
| 63 675 000
| 67 482 000
|
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
| 0
| 41 863 000
| 63 675 000
| 67 482 000
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 712 800
| 930 600
| 0
| 0
|
v tom: kapitola MF SR/
0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)
| | | | |
Program 0EK0D0Q
| 129 800
| 162 800
| 0
| 0
|
Program 0EK0D14
| 385 000
| 502 700
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1L
| 127 600
| 160 600
| 0
| 0
|
Program 0EK0D19
| 70 400
| 104 500
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 712 800
| 930 600
| 0
| 0
|
Rozpočtové prostriedky
| 712 800
| 930 600
| 0
| 0
|
v tom: daňový bonus na hypotéky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
spolufinancovanie
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 712 800
| 930 600
| 0
| 0
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| -228 238 000
| -241 058 000
| -253 330 000
|
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 1 643 400 eur (kapitálové výdavky, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 385 000 eur (2025)
502 700 eur (2026)
spolu 887 700 eur
- DR SCAN 127 600 eur (2025)
160 600 eur (2026)
spolu 288 200 eur
- DATA WAREHOUSE (DWH) 70 400 eur (2025)
104 500 eur (2026)
spolu 174 900 eur
- Portál finančnej správy (PFS) 129 800 eur ( 2025)
162 800 eur (2026)
spolu 292 600 eur
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| | 228 238 000
| 241 058 000
| 253 330 000
|
Zvýšenie progresivity DPFO - zavedenie tretej a štvrtej sadzby dane
| -
| 205 393 000
| 218 778 000
| 231 580 000
|
Zavedenie novej sadzby minimálnej dane z príjmov právnických osôb
| -
| 9 800 000
| 8 200 000
| 8 000 000
|
Upravenie sadzby DPPO na hráčske účty na 53%
| -
| 12 652 000
| 13 650 000
| 14 601 000
|
Predĺženie odpočtu na investíciu do tzv. Priemyslu 4.0 do roku 2030
| -
| 0
| 0
| -1 300 000
|
Úpravy DzP spojené s obmedzením odpočtu DPH na autá
| -
| 0
| 0
| 0
|
Zvýšenie osobitnej sadzby DPFO pre vybraných ústavných činiteľov
| -
| 393 000
| 430 000
| 449 000
|
S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa znižuje hranica základu dane pre platenie druhej sadzby dane z príjmov fyzických osôb (25 %) zo 176,8-násobku sumy životného minima na 154,8-násobok a zavádzajú sa tretia sadzba 30 % od hranice základu dane vo výške 212,4-násobku sumy životného minima a štvrtá sadzba 35 % od hranice základu dane vo výške 264,0-násobku sumy životného minima. Zároveň sa upravujú parametre znižovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) pri vyšších úrovniach základu dane, aby ostala zachovaná konzistentnosť daňového systému.
Zavedenie novej sadzby minimálnej dane z príjmov právnických osôb
S účinnosťou od 1.1.2026 sa zavádza nové pásmo minimálnej dane z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu resp. daňovej straty. Výška minimálnej dane je v závislosti od výšky zdaniteľných príjmov určená podľa Tabuľky 1.
Tabuľka: Minimálna daň pre firmy v závislosti od jej ročného obratu
Výška obratu
| Minimálna daň (v eur)
|
Do 50 000 eur
| 340
|
50 000 – 250 000 eur
| 960
|
250 000 – 500 000 eur
| 1 920
|
500 000 – 5 000 000 eur
| 3 840
|
Nad 5 000 000 eur
| 11 520
|
Zavedenie osobitného základu dane z poplatkov za hazard
S účinnosťou od 1.1.2026 sa zavádza zdaňovanie poplatkov pri platbách prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Sadzba dane je stanovená vo výške 54%.
Predĺženie investičného obdobia na uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na investície do tzv. Priemyslu 4.0 do roku 2030
S účinnosťou od 1.1.2026 sa predlžuje investičné obdobie, v ktorom možno realizovať investíciu do tzv. Priemyslu 4.0, ktorá zakladá nárok na uplatnenie superodpočtu na investície do roku 2030.
Úpravy súvisiace s obmedzením odpočtu DPH na autá
V súvislosti s prijatím obmedzenia odpočtu DPH na firemné autá používaných aj na súkromné účely sa zavádzajú opatrenia v dani z príjmov. DPH, na ktorú platiteľ nemá nárok na odpočítanie, sa neuznáva ako daňový výdavok. Vplyv tohto opatrenia je súčasťou doložky o dani z pridanej hodnoty.
Zvýšenie osobitnej sadzby DPFO pre vybraných ústavných činiteľov
S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa zvyšuje osobitná sadzba dane z príjmov pre vybraných ústavných činiteľov z 5 % na 10 %.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Zvýšenie progresivity DPFO - zavedenie tretej a štvrtej sadzby dane
Kvantifikácia je založená na mikrosimulácii vychádzajúcej z údajov z daňových priznaní k DPFO a hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za tok 2023. Použité boli makroekonomické predpoklady z prognózy MF SR z júna 2025. Zmeny v nastavení DPFO sa dotknú 357-tisíc daňovníkov, ktorým vzrastie daňová povinnosť v dôsledku zníženia nezdaniteľnej časti základu dane alebo uplatnenia vyšších sadzieb dane.
Zavedenie novej sadzby minimálnej dane z príjmov právnických osôb
Opatrenie zasiahne celkovo 1,4 tis. subjektov so zdaniteľnými príjmami nad 5 mil. eur a prinesie do štátneho rozpočtu približne 9,8 mil. eur v roku 2026. Výpočet bol zhotovený pomocou daňových priznaní z predošlých rokov.
Zavedenie osobitného základu dane z poplatkov za hazard
Kvantifikácia vychádza z údajov o výnose poplatkov za vklady na hráčske účty. Údaje boli poskytnuté zo strany Slovenskej bankovej asociácie. Na tieto poplatky sa následne aplikovala nová sadzba dane vo výške 54 %.
Predĺženie odpočtu na investíciu do tzv. Priemyslu 4.0 do roku 2030
Predpokladáme, že podobne ako pri poslednej úprave v roku 2024 ostanú referenčným obdobím 2019-2022. Od roku 2028 by vplyv predĺženia posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom je možné realizovať investíciu do Priemyslu 4.0 do roku 2030, bol 1,3 a 3,8 mil. eur v rokoch 2028 a 2029 (vrátane predpokladu pokračujúcich investícií firiem, ktoré odpočet momentálne využívajú).
Zvýšenie osobitnej sadzby DPFO pre vybraných ústavných činiteľov
Opatrenie sa týka 171 vybraných ústavných činiteľov, ktorými sú prezident SR, poslanci NR SR, členovia vlády SR a predseda a podpredsedovia NKÚ. V kvantifikácii boli použité makroekonomické predpoklady z prognózy MF SR z júna 2025.
Negatívny vplyv na rozpočet:
MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.
Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 1 643 400 eur s DPH, z toho:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 887 700 eur
- DR SCAN 288 200 eur
- DATA WAREHOUSE (DWH) 174 900 eur
- Portál finančnej správy (PFS) 292 600 eur
Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.
Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)
| Vplyv na štátny rozpočet
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 108 185 000
| 58 451 000
| 59 805 000
| |
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
| 0
| 85 733 000
| 36 601 000
| 38 504 000
| |
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
| 0
| 22 452 000
| 21 850 000
| 21 301 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| | | | | |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom
| 0
| 108 185 000
| 58 451 000
| 59 805 000
| |
Príjmy obcí (v eurách)
| Vplyv na rozpočet obcí
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 78 190 000
| 118 932 000
| 126 043 000
| |
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
| 0
| 78 190 000
| 118 932 000
| 126 043 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Dopad na príjmy obcí
| 0
| 78 190 000
| 118 932 000
| 126 043 000
| |
Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)
| Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 41 863 000
| 63 675 000
| 67 482 000
| |
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
| 0
| 41 863 000
| 63 675 000
| 67 482 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Dopad na príjmy vyšších územných celkov
| 0
| 41 863 000
| 63 675 000
| 67 482 000
| |
Tabuľka č. 4/A
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| | | | | |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| | | | | |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| 712 800
| 930 600
| | | |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| 712 800
| 930 600
| | | |
v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)
| 712 800
| 930 600
| | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| | | | | |
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 712 800
| 930 600
| | | |
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o dani z poistenia)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 27 130 000
| 32 288 000
| 33 658 000
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 27 130 000
| 32 288 000
| 33 658 000
|
Rozpočtové prostriedky
| 0
| 27 130 000
| 32 288 000
| 33 658 000
|
v tom: (139004) daň z poistenia
| | 27 130 000
| 32 288 000
| 33 658 000
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 187 330
| 918 000
| 1 095 000
| 1 143 000
|
v tom: kapitola MF SR/
0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)
| | | | |
Program 0EK0D0Q
| 33 000
| 0
| 0
| 0
|
Program 0EK0D14
| 118 800
| 0
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1L
| 330
| 0
| 0
| 0
|
Program 0EK0D19
| 35 200
| 0
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 187 330
| 152 000
| 204 000
| 213 000
|
Rozpočtové prostriedky
| 187 330
| 152 000
| 204 000
| 213 000
|
- vplyv na obce
| 0
| 304 000
| 355 000
| 371 000
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 72 000
| 83 000
| 87 000
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 390 000
| 453 000
| 472 000
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 187 330
| 152 000
| 204 000
| 213 000
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| -26 364 000
| -31 397 000
| -32 728 000
|
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 187 330 eur (kapitálové výdavky, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 118 800 eur (2025)
- DR SCAN 330 eur ( 2025)
- DATA WAREHOUSE (DWH) 35 200 eur (2025)
- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur (2025)
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Zvýšenie sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 %
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
S účinnosťou od 1.1.2026 sa zvyšuje sadzba dane z poistenia z 8 % na 10 % z prijatého poistného. Zvýšenie sadzby sa vzťahuje na všetky neživotné poistenia uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia okrem poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (desiaty bod písm. a) v prílohe č. 1.), kde sa sadzba dane z poistenia nemení.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pri výpočte vplyvu sa vychádzalo z prognózy výnosu dane z poistenia schválenej Výborom pre daňové prognózy v júni 2025. Pre rok 2026 je vplyv mierne nižší z dôvodu povinnosti oznámiť výšku poistného najneskôr 10 týždňov pred uplynutím poistného obdobia (§ 800 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).
Zvýšenie sadzby dane z poistenia bude mať vplyv aj na výdavky verejnej správy na poistenie. Tie budú podľa odhadu vyššie o približne 1 mil. eur v každom roku. Vyššie výdavky zahŕňajú aj vyššie výdavky na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorého odvod sa rovnako zvyšuje z 8 % na 10 % (zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve).
Negatívny vplyv na rozpočet:
MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.
Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 187 330 eur s DPH, z toho:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 118 800 eur
- DR SCAN 330 eur
- DATA WAREHOUSE (DWH) 35 200 eur
- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur
Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
| Vplyv na štátny rozpočet
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 27 130 000
| 32 288 000
| 33 658 000
| |
v tom: (139004) daň z poistenia
| 0
| 27 130 000
| 32 288 000
| 33 658 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| | | | | |
290 Iné nedaňové príjmy
- odvody z hazardných hier
| | | | | |
Granty a transfery (300)1
| | | | | |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 27 130 000
| 32 288 000
| 33 658 000
| |
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/A
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| 0
| 918 000
| 1 095 000
| 1 143 000
| |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| 0
| 918 000
| 1 095 000
| 1 143 000
| |
634003 výdavky na poistenie
| 0
| 918 000
| 1 095 000
| 1 143 000
| |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| 187 330
| | | | |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| 187 330
| | | | |
v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)
| 187 330
| | | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| | | | | |
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 187 330
| 918 000
| 1 095 000
| 1 143 000
| |
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na štátny rozpočet
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| 0
| 152 000
| 204 000
| 213 000
| |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| 0
| 152 000
| 204 000
| 213 000
| |
634003 výdavky na poistenie
| 0
| 152 000
| 204 000
| 213 000
| |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| 187 330
| 0
| 0
| 0
| |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| 187 330
| | | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| | | | | |
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 187 330
| 152 000
| 204 000
| 213 000
| |
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na obce
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| 0
| 304 000
| 355 000
| 371 000
| |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| 0
| 304 000
| 355 000
| 371 000
| |
634003 výdavky na poistenie
| 0
| 304 000
| 355 000
| 371 000
| |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| | | | | |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| | | | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| | | | | |
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 0
| 304 000
| 355 000
| 371 000
| |
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na VÚC
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| 0
| 72 000
| 83 000
| 87 000
| |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| 0
| 72 000
| 83 000
| 87 000
| |
634003 výdavky na poistenie
| 0
| 72 000
| 83 000
| 87 000
| |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| | | | | |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| | | | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| | | | | |
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 0
| 72 000
| 83 000
| 87 000
| |
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o poisťovníctve)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| 11 772 000
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| 11 772 000
|
Rozpočtové prostriedky
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| 11 772 000
|
v tom: (139003) odvod z časti poistného z odvetví neživotného poistenia (PZP)
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| 11 772 000
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 0
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
|
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
| | | | |
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
|
Rozpočtové prostriedky (zdroj 72e)
| 0
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 0
| 0
| 0
| 0
|
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| -9 393 000
| -1 821 000
| -558 000
|
Tabuľka č. 1/B
| r
| r + 1
| r + 2
| r + 3
|
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
| 0
| 0
| 0
| 0
|
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
| 0
| 0
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
| | | | |
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Zvýšenie sadzby odvodu z povinného zmluvného poistenia (PZP) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 %
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
S účinnosťou od 1.1.2026 sa zvyšuje sadzba odvodu z PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 % z prijatého poistného.
Poisťovne sú povinné odviesť odvod z PZP za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (SR). Prostriedky z osobitného účtu rozdelí Ministerstvo vnútra SR hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR na materiálno-technické vybavenie do konca júna príslušného roka. . Údaje za príjmy verejnej správy sú spracované v ESA pohľade. V hotovostnom princípe dochádza k ročnému posunu v oblasti príjmov na osobitnom účte MV SR a rovnako aj k ročnému posunu pri použití výdavkov.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pri výpočte vplyvu sa vychádzalo z prognózy výnosu odvodu z PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla schválenej Výborom pre daňové prognózy v júni 2025. Pre rok 2026 je vplyv mierne nižší z dôvodu povinnosti oznámiť výšku poistného najneskôr 10 týždňov pred uplynutím poistného obdobia (§ 800 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).
Zvýšenie sadzby odvodu z PZP negatívne ovplyvní aj na výdavky verejnej správy na poistenie. Tie budú celkovo podľa odhadu vyššie o približne 1 mil. eur v každom roku a sú zahrnuté v doložke vplyvov k zákonu č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia. Sadzba dane z poistenia sa rovnako zvyšuje z 8 % na 10 %.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
| Vplyv na štátny rozpočet
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| 11 772 000
| |
v tom: (139003) odvod z časti poistného z odvetví neživotného poistenia (PZP)
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| 11 772 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| | | | | |
290 Iné nedaňové príjmy
- odvody z hazardných hier
| | | | | |
Granty a transfery (300)1
| | | | | |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| 11 772 000
| |
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/A
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| 0
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| | | | | |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| | | | | |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| | | | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| | | | | |
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 0
| 0
| 9 393 000
| 11 214 000
| |
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/B
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
| Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
| poznámka
|
2023
| 2024
| 2025
| 2026
|
Kapitálové príjmy (230)
| | | | | |
Bežné výdavky (600)
| | | | | |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| | | | | |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| | | | | |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| | | | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
kých opatrení súčasne.“
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o DPH)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 177 738 000
| 183 448 000
| 188 922 000
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 177 738 000
| 183 448 000
| 188 922 000
|
Rozpočtové prostriedky
| 0
| 177 738 000
| 183 448 000
| 188 922 000
|
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
| 0
| 177 738 000
| 183 448 000
| 188 922 000
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 59 730
| 0
| 0
| 0
|
v tom: kapitola MF SR/
0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)
| | | | |
Program 0EK0D0Q
| 33 000
| 0
| 0
| 0
|
Program 0EK0D14
| 26 400
| 0
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1L
| 330
| 0
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 59 730
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtové prostriedky
| 59 730
| 0
| 0
| 0
|
v tom: daňový bonus na hypotéky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
spolufinancovanie
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 59 730
| 0
| 0
| 0
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| -177 739 000
| -183 449 000
| -188 922 000
|
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 59 730 eur (kapitálové výdavky, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 26 400 eur ( 2025)
- DR SCAN 330 eur (2025)
- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur (2025)
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| | 177 738 000
| 183 448 000
| 188 922 000
|
Zvýšenie sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary
| 0
| 91 318 000
| 94 659 000
| 97 814 000
|
Obmedzenie odpočítania DPH pri vybraných kategóriách motorových vozidiel na 50 %, ak sa využívajú aj na iné účely ako na podnikanie
| 0
| 86 420 000
| 88 789 000
| 91 108 000
|
K novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Zvýšenie sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary
S účinnosťou od 1.1.2026 sa na vybrané tovary ruší uplatňovanie v súčasnosti platnej zníženej sadzby 19 % zo základu dane. Uvedené tovary budú zdaňované základnou sadzbou DPH vo výške 23 % zo základu dane. Predmetné zrušenie uplatňovania zníženej sadzby DPH sa dotkne vybraných tovarov so zvýšeným obsahom soli a cukru. Ide o rôzne typy sladkostí, cukroviniek, koláčov, zmrzliny, džemov, sladených nealkoholických nápojov, či rôznych slaných pochutín. Uvedená zmena sa netýka podobných výrobkov, ktoré sú dietetickými potravinami podľa osobitného predpisu a sú zverejnené v zozname dietetických potravín zverejňovanom Ministerstvom zdravotníctva SR.
Obmedzenie odpočítania DPH pri vybraných kategóriách motorových vozidiel na 50 %, ak sa využívajú aj na iné účely ako na podnikanie
S účinnosťou od 1.1.2026 sa mení obmedzenie práva na odpočítanie DPH na úroveň 50 % pri obstaraní motorového vozidla kategórie M1, L1e a L3e používaného súčasne na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, ako aj používaní takýchto vozidiel na základe dlhodobej nájomnej, resp. obdobnej zmluvy (napr. operatívny leasing). Obmedzenie sa dotkne aj služieb (napr. opravy a náhradne diely) a iných tovarov (napr. pohonné látky) súvisiacich s prevádzkou predmetného vozidla. Návrh naďalej umožní uplatniť odpočítanie DPH v súlade so zákonnými podmienkami v plnej miere, pokiaľ platiteľ DPH využíva dotknuté vozidlo výlučne na podnikateľské účely, respektíve výlučne na niektorú z taxatívne vymedzených činností.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pozitívny vplyv na rozpočet:
K novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Zvýšenie sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary
Výpočet vplyvu zmeny sadzieb DPH pre vybrané tovary vychádza primárne z údajov o váhach jednotlivých tovarov v spotrebnom koši a údajoch o nominálnej konečnej spotrebe domácností. Vplyv na verejné financie tvorí rozdiel medzi výnosmi DPH pri teoretickej platnosti 23 % a 19 % sadzby DPH a je pomerne znížený, zohľadňujúc odhadovanú medzeru výberu DPH indikovanú v sektore maloobchod a odhadovaný možný pokles predaja, resp. tržieb v súvislosti s uvedenou zmenou sadzby DPH. Vplyvy na ďalšie roky zohľadňujú informácie o historickej a predpokladanej potravinovej inflácií známe z poslednej makroekonomickej prognózy.
Tabuľka 1 Odhadované fiškálne vplyvy zvýšenia sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary v mil. eur (ESA2010)
| 2026
| 2027
| 2028
|
Sladkosti (sušienky, čokolády, cukrovinky, zmrzliny, zákusky, džemy, výrobky typu müsli, kandizované ovocie a podobne)
| 55,5
| 57,5
| 59,5
|
Sladené nealkoholické nápoje (energetické nápoje, ochutené radlery, sirupy, tradičné sladené nápoje, a podobne)
| 21,5
| 22,2
| 23,0
|
Slané pochutiny (zemiakové lupienky, slané tyčinky a podobne)
| 14,3
| 14,9
| 15,4
|
Vplyv zmien sadzieb na DPH spolu
| 91,3
| 94,7
| 97,8
|
Obmedzenie odpočítania DPH pri vybraných kategóriách motorových vozidiel na 50 %, ak sa využívajú aj na iné účely ako na podnikanie
Výpočet vplyvu zmeny odpočítania DPH pri dotknutých motorových vozidlách vychádza z informácie, že v roku 2024 sa na Slovensku predalo 92 tis. motorových vozidiel. Z toho 60 tis. zakúpili právnické osoby a živnostníci, z ktorých 51 tis. malo status platiteľa DPH. Z množiny 51 tisícov motorových vozidiel zakúpených platiteľmi DPH výpočet berie do úvahy len 35 tis. motorových vozidiel, kde vlastník vozidla je totožný s držiteľom vozidla. Zvyšných 16 tis. motorových vozidiel do výpočtu nebolo zahŕňaných, keďže je vysoká pravdepodobnosť, že sú využívané na leasing (nepodlieha obmedzeniu, keďže z pohľadu leasingovej spoločnosti ide o vozidlo používané výhradne na podnikateľské účely).
Zápis o cene vozidlá má 94 % nových automobilov platiteľov DPH (t. j. 94 % z 51 tis.). Priemerná cena vozidiel s vyplneným údajom bola 37 tis. eur. Celková hodnota sledovaných vozidiel bola v sume na 1,3 mld. eur. Plná suma DPH so sadzbou 23 % (od 1.1.2025) predstavuje 243 mil. eur.
Prvotný odhad vplyvu opatrenia v prvom roku je na úrovni 36 mil. eur, kde výpočet pracuje s predpokladom, že veľké spoločnosti (identifikované na základe podmienky vysokých tržieb alebo s vysokým počtom nakúpených vozidiel) budú využívať knihu jázd alebo iné evidencie a uplatňovať si plné odpočítanie DPH na vstupe.
Zmena odpočítania DPH na pohonné látky má potenciál 34 mil. eur. Pri výpočte bol do úvahy braný počet automobilov vo vlastníctve platiteľov DPH, ich priemerné najazdené kilometre z databázy emisných a technických kontrol, priemerná spotreba a priemerná cenu pohonných látok. Rovnako ako pri odhade DPH pri kúpe nového vozidla výpočet pracuje s tým, že platitelia DPH s vysokými tržbami alebo vyšším počtom vlastnených automobilov budú využívať plné odpočítane DPH na vstupe.
Pri oprave a nákupe náhradných dielov boli do úvahy brané tržby subjektov podľa NACE kódov opráv a predaja náhradných dielov. Celkovo tržby boli upravené podielom osobných automobilov v držbe právnických osôb na celkovom počte vozidiel.
Počet dotknutých subjektov:
- v prípade kúpy nových automobilov sa to dotkne 8 300 platiteľov DPH
- v prípade vplyvu na pohonné látky, opravy a náhradne diely sa zmena sa dotkne 221 tisíc platiteľov DPH
Tabuľka 3 Odhadované fiškálne vplyvy zmeny odpočítania DPH pri motorových vozidlách v mil. eur (ESA2010)
| 2026
| 2027
| 2028
|
Nové autá
| 36
| 37,5
| 39,1
|
Palivá
| 34,0
| 34,2
| 34,2
|
Opravy a náhradne diely
| 16,4
| 17,1
| 17,8
|
Vplyv zmeny na DPH
| 86,4
| 88,8
| 91,1
|
Negatívny vplyv na rozpočet:
MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.
Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 59 730 eur s DPH, z toho:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 26 400 eur
- DR SCAN 330 eur
- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur
Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.
Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)
| Vplyv na štátny rozpočet
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 177 738 000
| 183 448 000
| 188 922 000
| |
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
| 0
| 177 738 000
| 183 448 000
| 188 922 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| | | | | |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom
| 0
| 177 738 000
| 183 448 000
| 188 922 000
| |
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/A
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| | | | | |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| | | | | |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| 59 730
| | | | |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| 59 730
| | | | |
v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)
| 59 730
| | | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| | | | | |
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 59 730
| | | | |
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 4 940 000
| 4 940 000
| 4 940 000
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 4 940 000
| 4 940 000
| 4 940 000
|
Rozpočtové prostriedky
| 0
| 4 940 000
| 4 940 000
| 4 940 000
|
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
| | -1 560 000
| -1 560 000
| -1 560 000
|
v tom: (194) osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
| | 6 500 000
| 6 500 000
| 6 500 000
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 70 972
| 0
| 0
| 0
|
v tom: kapitola MF SR/
0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)
| | | | |
Program 0EK0D0Q
| 33 000
| 0
| 0
| 0
|
Program 0EK0D14
| 37 400
| 0
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1L
| 572
| 0
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 70 972
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtové prostriedky
| 70 972
| 0
| 0
| 0
|
v tom: daňový bonus na hypotéky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
spolufinancovanie
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 70 972
| 0
| 0
| 0
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| -4 940 000
| -4 940 000
| -4 940 000
|
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 70 972 eur (kapitálové výdavky, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 37 400 eur (2025)
- DR SCAN v sume 572 eur (2025)
- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur (2025)
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona č 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
Zvýšenie sadzby osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre firmy v oblasti kolektívneho investovania na 15 %
S účinnosťou od 31.12.2025 sa navyšuje pre firmy v oblasti kolektívneho investovania sadzba osobitného odvodu z 4,365 % na 15 % ročne.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
S účinnosťou od 31.12.2025 sa pre firmy v oblasti kolektívneho investovania navyšuje sadzba osobitného odvodu z 4,365 % na 15 % ročne. Odhad súčtu výsledkov hospodárenia pred zdanením relevantných subjektov je 73 mil. eur. Odhadujeme, že základ dane pre osobitný odvod zostane konštantný. Základ dane pre daň z príjmov právnických osôb (DPPO) klesne v dôsledku rastu osobitného odvodu o 9 mil. eur, čo povedie k nižšiemu výnosu z DPPO. Vplyv na DPPO je zohľadnený v Tabuľke č. 1.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
Zvýšenie sadzby osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre firmy v oblasti kolektívneho investovania na 15 %
Výpočet vplyvu vychádza z účtovných závierok dotknutých subjektov za rok 2023 a z predpokladu konštantného objemu výsledkov hospodárenia. Na odhadnutý výsledok hospodárenia pre vybrané subjekty bola aplikovaná sadzba osobitného odvodu v danom roku. Samotný fiškálny vplyv je ponížený o výpadok na dani z príjmov právnických osôb (DPPO), nakoľko odvod má negatívny vplyv na základ DPPO a tým pádom aj spôsobí výpadok korporátnej dane.
Negatívny vplyv na rozpočet:
MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.
Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 70 972 eur s DPH, z toho:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 37 400 eur
- DR SCAN 572 eur
- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur
Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.
Príjmy (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 4 940 000
| 4 940 000
| 4 940 000
| |
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
| 0
| -1 560 000
| -1 560 000
| -1 560 000
| |
v tom: (194) osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
| 0
| 6 500 000
| 6 500 000
| 6 500 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| | 0
| 0
| 0
| |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
| | 4 940 000
| 4 940 000
| 4 940 000
| |
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/A
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| | | | | |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
Tovary a služby (630)2
| | | | | |
Bežné transfery (640)2
| | | | | |
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
Kapitálové výdavky (700)
| 70 972
| | | | |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| 70 972
| | | | |
v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)
| 70 972
| | | | |
Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| | | | | |
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 70 972
| | | | |
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 23 839 500
| 31 786 000
| 31 786 000
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| | 23 946 750
| 31 929 000
| 31 929 000
|
Rozpočtové prostriedky
| | 23 946 750
| 31 929 000
| 31 929 000
|
v tom: (212) príjmy z vlastníctva – úhrada
z primárnych materiálov
| | 23 946 750
| 31 929 000
| 31 929 000
|
EÚ zdroje
| | 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| | 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| | 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| | -107 250
| -143 000
| -143 000
|
Environmentálny fond
| | -107 250
| -143 000
| -143 000
|
v tom: (212) príjmy z vlastníctva – úhrady za
vydobyté nerasty
| | -107 250
| -143 000
| -143 000
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 0
| 0
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| -23 839 500
| -31 786 000
| -31 786 000
|
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)
Zavedenie úhrady z primárnych materiálov
S účinnosťou od 1.1.2026 sa zavádza úhrada 1,35 € za ťažbu tony primárnych materiálov (štrkopiesok, piesok, stavebný kameň). Úhradu bude vyberať Hlavný banský úrad, ktorý sleduje objem vyťažených primárnych materiálov a spravuje úhrady za vydobyté nerasty.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
S účinnosťou od 1.1.2026 sa zavádza úhrada 1,35 € za ťažbu tony primárnych materiálov (štrkopiesok, piesok, stavebný kameň).
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)
Výpočet vplyvu vychádza z úrovne ťažby týchto materiálov z dát Hlavného banského úradu (priemer za roky 2022-2024) a predpokladáme sadzbu 1,35 € za ťažbu tony primárnych materiálov. Zohľadňujeme tiež, že zdaňovanie malej časti týchto materiálov (nevyhradené nerasty výhradných ložísk podľa § 43 ods. 6 banského zákona, ročný výnos v priemere 143-tisíc eur) už dnes pokrývajú úhrady za vydobyté nerasty a že tento výnos klesne na nulu s cieľom zabrániť dvojitej úhrade.
Tabuľka č. 3
Štátny rozpočet - príjmy (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 918 000
| 918 000
| 918 000
| |
v tom: (134001) z úhrad za dobývací priestor
| 0
| - 82 000
| - 82 000
| - 82 000
| |
v tom: (134004) z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín
| 0
| 1 000 000
| 1 000 000
| 1 000 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| 0
| 26 264 067
| 34 246 167
| 34 246 167
| |
v tom: (21200X) z úhrad z primárnych materiálov
| 0
| 23 946 750
| 31 928 850
| 31 928 850
| Nový typ úhrady, ktorý nemá stanovený EKRK kód
|
v tom: (212001) z úhrad za vydobyté nerasty
| 0
| 2 317 317
| 2 317 317
| 2 317 317
| |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 27 182 067
| 35 164 167
| 35 164 167
| |
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Obce - príjmy (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| 82 000
| 82 000
| 82 000
| |
v tom: (134001) z úhrad za dobývací priestor
| 0
| 82 000
| 82 000
| 82 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 82 000
| 82 000
| 82 000
| |
Environmentálny fond - príjmy (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Daňové príjmy (100)1
| 0
| - 1 000 000
| - 1 000 000
| - 1 000 000
| |
v tom: (134004) z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín
| 0
| - 1 000 000
| - 1 000 000
| - 1 000 000
| |
Nedaňové príjmy (200)1
| 0
| - 2 460 000
| - 2 460 000
| - 2 460 000
| |
v tom: (212001) z úhrad za vydobyté nerasty
| 0
| - 2 460 000
| - 2 460 000
| - 2 460 000
| |
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| | | | | |
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| | | | | |
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
| 0
| - 3 460 000
| - 3 460 000
| - 3 460 000
| |
Tabuľka č. 4
Výdavky (v eurách)
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Bežné výdavky (600)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Tovary a služby (630)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Bežné transfery (640)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Kapitálové výdavky (700)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Kapitálové transfery (720)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Počet zamestnancov celkom
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
z toho vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
z toho vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Osobné výdavky celkom (v eurách)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
z toho vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
z toho vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| | | | | |
Poznámky:
| | | | | |
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
| |
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
| | | |
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákonník práce)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 230 000 000
| 170 402 000
| 194 592 000
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| | 111 434 000
| 61 659 000
| 66 139 000
|
Rozpočtové prostriedky
| | 111 434 000
| 61 659 000
| 66 139 000
|
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
| | 8 019 000
| 4 273 000
| 6 312 000
|
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
| | 27 159 000
| 15 400 000
| 16 248 000
|
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
| | 61 467 000
| 33 717 000
| 34 955 000
|
v tom: (132) spotrebné dane
| | 14 789 000
| 8 269 000
| 8 624 000
|
EÚ zdroje
| | 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| | 12 482 000
| 15 556 000
| 18 853 000
|
v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb
| | 12 482 000
| 15 556 000
| 18 853 000
|
- vplyv na vyššie územné celky
| | 6 683 000
| 8 328 000
| 10 094 000
|
v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb
| | 6 683 000
| 8 328 000
| 10 094 000
|
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
| | 64 656 000
| 56 205 000
| 67 233 000
|
v tom: (150 okrem 154) poistné
| | 64 656 000
| 56 205 000
| 67 233 000
|
- vplyv na zdravotné poisťovne
| | 34 745 000
| 28 654 000
| 32 273 000
|
v tom: (154) poistné
| | 34 745 000
| 28 654 000
| 32 273 000
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 0
| 0
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| -230 000 000
| -170 402 000
| -194 592 000
|
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. ...