Dôvodová správa k zákonu č. 14/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe vlastnej iniciatívy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z dôvodov potreby riešenia problémov v oblasti dočasného prideľovania zamestnancov.

Cieľom návrhu novely Zákonníka práce je riešenie problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov, a to najmä:

- zavedením spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom,

- riešením zastretého dočasného prideľovania zamestnanca právnickými osobami alebo fyzickými osobami,

- obmedzením dočasného pridelenia zamestnanca na výkon rizikovej práce zaradenej do 4. kategórie,

- obmedzením možnosti užívateľského zamestnávateľa dočasne prideliť už dočasne prideleného zamestnanca k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe,

- obmedzením maximálnej dĺžky dočasného pridelenia a počtu opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasných pridelení,

- ustanovením spôsobu dojednania doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu medzi agentúrou dočasného zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom a zavedením výpovedného dôvodu v prípade skončenia dočasného pridelenia pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

- obmedzením možnosti zamestnávateľa dočasne prideliť zamestnanca počas prvých troch mesiacov od vzniku pracovného pomeru.

V čl. II sa novelizuje zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska s cieľom riešiť výnimku z dočasného pridelenia zamestnancov Národnej banky Slovenska pri plnení úloh v rámci osobitného systému dohľadu pre Európsku centrálnu banku.

V čl. III sa novelizuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách najmä so zámerom najmä riešiť otázku obchádzania poskytovania porovnateľnej mzdy cez poskytovanie cestovných náhrad počas dočasného pridelenia zamestnanca.

V čl. IV sa novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti vo väzbe na prenesenie ustanovení z tohto zákona do Zákonníka práce a osobitne sa upravuje výška pokuty pri vykonávaní činnosti agentúry dočasného zamestnávania bez povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy návrhu zákona sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Zavádza sa vymedzenie pojmu užívateľsky zamestnávateľ, ktoré sa ako legislatívna skratka používa v ďalšej časti Zákonníka práce.

K bodu 2

Vo väzbe na vznik pracovného pomeru zo zákona podľa § 58 ods. 7 sa do § 42 ods. 1 vkladá odchýlka od spôsobu vzniku pracovného pomeru, ktorý sa inak zakladá pracovnou zmluvou.

K bodu 3

Na základe potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje, aby zamestnanci agentúry dočasného zamestnávania, ktorí vykonávajú prácu pre užívateľského zamestnávateľa počas dočasného pridelenia mohli byť vyslaní na pracovnú cestu len týmto zamestnávateľom. Navrhovanou právnou úpravou sa zabráni uskutočňovaniu fiktívnych pracovných ciest agentúrami dočasného zamestnávania.

Zároveň sa ustanovuje, že pre účely vyslania na pracovnú cestu (napr. vydanie príkazu na pracovnú cestu) sa bude užívateľský zamestnávateľ považovať za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

K bodu 4

Navrhuje sa zakázanie dočasného pridelenia zamestnanca na výkon rizikovej práce  4. kategórie v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a to z dôvodu ochrany zdravia dočasne prideľovaných zamestnancov, ako aj z dôvodu ochrany zdravia zamestnancov užívateľského zamestnávateľa. Vzhľadom na riziká, ktoré vznikajú pri výkone takejto práce, nie je možné na výkon práce prideliť zamestnancov agentúry dočasného zamestnávania, ktorí  často nie sú dostatočne zaškolení alebo chránení, čo v praxi vedie k zvýšenému riziku pracovných úrazov a k ohrozovaniu zamestnancov užívateľského zamestnávateľa. Zároveň práca v tejto kategórií prináša osobitné riziká, ktorých obmedzenie alebo vylúčenie možno realizovať hlavne vtedy, ak je zamestnanec priamo zamestnaný u zamestnávateľa.

Uvedené  obmedzenie sa navrhuje vo väzbe na článok 5 ods. l smernice 91/383/EHS o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s dočasným pracovným pomerom. V článku 5 ods. 1 sa ustanovuje, že členské štáty majú možnosť zakázať agentúrnym pracovníkom, „aby boli využívaní pre určitú prácu, ktorá by bola zvlášť nebezpečná pre ich bezpečnosť alebo zdravie, a obzvlášť pre určité práce, ktoré si vyžadujú osobitné zdravotné sledovanie.“.

Návrh vychádza aj z čl. 2 ods. 4 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997.

V tejto súvislosti ide aj o aplikáciu čl. 4 ods. 1 smernice 2008/104/ES, pričom obmedzenie sa odôvodňuje ochranou dočasných agentúrnych pracovníkov a zabezpečením  zdravia a bezpečnosti ...