1. Všeobecná charakteristika dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej aj ako „dohody“) predstavujú osobitný typ zmlúv, ktorými sa zakladá pracovnoprávny vzťah. Právne vzťahy založené dohodami je potrebné dôsledne odlišovať od iného pracovnoprávneho vzťahu – pracovného pomeru, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou (pozri ust. § 42 a nasl. Zákonníka práce). Uvedené platí napriek skutočnosti, že z hľadis­ka právnej charakteristiky pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa v mnohom približuje či prekrýva s právnou úpravou pracovného pomeru. Zásadný rozdiel medzi právnym vzťahom založeným dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovným pomerom spočíva v tom, že v prípade dohôd ide o výnimočnú formu účasti na práci.

Rovnako ako v prípade pracovného pomeru, aj predmetom pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je založený dohodami, je výkon závislej práce zamestnanca pre zamestnávateľa. Zmluvnými stranami pracovnoprávneho vzťa­hu založeného dohodami sú rovnako zamestnanec a zamestnávateľ (individuálny pracovnoprávny vzťah).

Právnu úpravu vzťahov vznikajúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru možno hodnotiť ako voľnejšiu v porovnaní s právnou úpravou pracovného pomeru. Možno ďalej konštatovať, že právna ochrana, resp. štandard ochrany práv zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd je s ohľadom na predmet a účel dohôd v porovnaní so zamestnancom v pracovnom pomere menší.