2. Právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Obsah:

Pracovný čas a jeho organizácia; doba odpočinku

Odmena a jej splatnosť

Odmena za prácu vo sviatok

Mzdové zvýhodnenia

Prekážky v práci

Povinnosti pri skončení dohody

Stravovanie zamestnancov

Dovolenka

Zodpovednosť za škodu

Doručovanie písomností

Dobré mravy

Práva a povinnosti zmluvných strán

Prostriedky právnej ochrany zamestnanca a zákonný dozor

Spory z dohôd

Aplikácia dodatočných ustanovení Zákonníka práce na vybrané typy dohôd

Špecifické obmedzenia pri uzatváraní dohôd

Minimálna predvídateľnosť práce

Východiskovú právnu úpravu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nachádzame v ustanoveniach § 223 a nasl. Zákonníka práce.

V týchto ustanoveniach Zákonník práce jednak upravuje všeobecnú – spoločnú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na všetky typy dohôd. Následne Zákonník práce obsahuje ustanovenia, ktoré samostatne (špecificky) upravujú konkrétne typy dohôd, a to nasledovne:

• dohoda o vykonaní práce (§ 226 Zákonníka práce),
• dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a § 228 Zákonníka práce),
• dohoda o pracovnej činnosti (§ 228a Zákonníka práce).

Zákonník práce pripúšťa výlučne uzatváranie vyššie uvedených troch typov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pri rešpektovaní všeobecnej, ako aj osobitnej právnej úpravy Zákonníka práce. Iné dohody o výkone závislej práce v pracovnoprávnom vzťahu mimo pracovného pomeru nie je možné podľa Zákonníka práce uzatvárať.

Zákonník práce v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zakotvuje jednak špecifickú právnu úpravu v ustanoveniach § 223 a nasl. Zákonníka práce, ktorá sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávny vzťah založený niektorým z vyššie uvedených typov dohôd. Zároveň však významnú časť právnej úpravy dohôd tvorí právna úprava prvej časti Zákonníka práce (všeobecná časť Zákonníka práce) a parciálne tiež ďalšie časti právnej úpravy Zákonníka práce, ktorá sa štandardne aplikuje na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou. Na dohody sa zároveň budú aplikovať taktiež základné zásady Zákonníka práce. V súlade s judikatúrou súdov, na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno ani analogicky použiť ustanovenia Zákonníka práce upravujúce práva a povinnosti z pracovného pomeru, okrem tých, na ktoré právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výslovne odkazuje.

V súlade s § 223 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Podmienka výnimočnosti podľa prvej vety sa však nevzťahuje na dohodu o pracovnej činnosti, ak jej predmetom je výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (pozri nižšie).

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže teda zamestnávateľ využívať iba za predpokladu splnenia kritérií ustanovených Zákonníkom práce. Týmito kritériami (popri pravidle výnimočnosti uzatvárania dohôd) sú: vymedzenie práce jej výsledkom; v tomto prípade možno uzavrieť dohodu o vykonaní práce (napr. dohoda o zhotovení oplotenia firmy), prípadne vymedzenie práce príležitostnou činnosťou; v tomto prípade možno využiť dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (napr. dohoda o upratovaní priestorov obchodnej spoločnosti). Hlavný rozdiel medzi týmito dohodami spočíva v tom, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzavierať výlučne s fyzickou osobou s postavením žiaka/študenta vrátane príslušného vekového obmedzenia (menej ako 26 rokov veku v čase uzatvorenia dohody a výkon práce na základe dohody najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku), zatiaľ čo pri dohode o pracovnej činnosti je prípustné jej uzatvorenie s akoukoľvek fyzickou osobou spôsobilou uzavierať pracovnoprávne vzťahy; ďalší rozdiel je tiež v rozsahu a úprave pracovného času pri každej z dohôd.