Praktický príklad:
Peter Majtán dosahuje príjmy zo závislej činnosti, ku koncu roka má štatút zamestnanca (vykazuje závislú činnosť podľa § 5 ZDP). Zamestnal sa od augusta 2021, pretože prestal vykonávať živnosť v zahraničí. Od januára do konca júla totiž robil montážne práce na živnosť v Rakúsku. V daňovom priznaní bude teda vykazovať časť roka príjmy podľa § 5 ZDP a taktiež za časť zdaňovacieho obdobia príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP. Odvody na poistné platil aj doma, aj v zahraničí. Keďže sa v roku 2021 presťahoval so svojou rodinou do iného mesta, predal rodinný dom po 15 rokoch od jeho nadobudnutia (§ 8 ZDP).
Okrem tohto domu majú s manželkou menší byt. Prenajímajú ho ako občania v bezpodielovom spoluvlastníctve. Deklaruje teda príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. Rok 2021 bol pre neho pomerne výnosným, hoci je obdobie mimoriadnej situácie kvôli covidovej pandémii.
Dosiahol aj príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP), dostal nepeňažnú výhru – bicykel (§ 8 ZDP), vyplatili sa mu dividendy z Rakúska. Deklaroval teda viacero druhov príjmov, ktoré je nutné usporiadať podľa jednotlivých základov dane. Postupne si prejdeme jednotlivé kroky a postupy, ktoré treba pri vyplnení daňového priznania uplatniť.
Na začiatku daňového priznania zaškrtne informáciu, že spĺňa podmienku mikrodaňovníka, keďže jeho zdaniteľné príjmy z podnikania nepresiahli 49 790 eur.
Jednou zo situácií, kedy status mikrodaňovníka nie je splnený, je, ak fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ZDP uskutočnila závislú transakciu so svojou spoločnosťou, v ktorej je konateľom, spoločníkom s najmenej 25 % podielovou účasťou, prípadne obchoduje s iným živnostníkom, ktorý je blízkou osobou daňovníka (otec, brat) a pod. V takom prípade by sa zaškrtol riadok č. 13, kde je uvedené prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. Status mikrodaňovníka by ale nebol splnený.
Vyznačí sa, ak daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) ZDP, v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je považovaný za závislú osobu podľa zákona, pričom sa v XIII. oddiele uvedie druh prepojenia a identifikácia osôb, s ktorými je prepojený.
Obsah – čiastkové základy dane:
3.1 Príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP)
3.2 Príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 ZDP)
3.3 Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 ZDP)
3.4 Príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP)
3.5 Príjmy z ostatných príjmov (§ 8 ZDP)
3.6 Príjmy z dividend zo zahraničia [§ 3 ods. 1 písm. e) ZDP]
3.7 Povinnosť platiť preddavky na daň v roku 2022 a vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane
3.8 Výpočet daňovej povinnosti podľa jednotlivých čiastkových základov dane (podklad k vyplnenému daňovému priznaniu) – zhrnutie
3.1 Príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP)
Príklad č. 23: Závislá činnosť – príjmy podľa § 5 ZDP od slovenského zamestnávateľa
Peter Majtán prijal od zamestnávateľa vyplnené tlačivo nazvané „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“. Sú v ňom zadefinované nasledovné údaje za zdaňovacie obdobie roka 2021:
Príjmy zo závislej činnosti v roku 2021 v eurách
| Vyplatené príjmy
| Poistné spolu
| Sociálna poisťovňa
| Zdravotná poisťovňa
|
| 15 748,17
| 2 109,96
| 1 480,09
| 629,87
|
| Zrazené preddavky: (§ 35 ZDP)
|
|
| 1 752,58 EURA
|
Nárok na daňový bonus si u zamestnávateľa neuplatňoval. V daňovom priznaní si na riadku č. 117 daňového priznania uplatní dodatočne nárok na daňový bonus na jedno dieťa v sume 278,64 eura. Má dcéru, ktorá má už viac ako 15 rokov.
K daňovému priznaniu je všeobecne nutné doložiť ako prílohy kópie všetkých potvrdení/dokladov o príjmoch fyzickej osoby zo zamestnania plynúcich zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a o zaplatenom povinnom poistnom. Peter Majtán má k dispozícii potvrdenie o zdaniteľných príjmoch od zamestnávateľa, ktoré elektronicky podá ako prílohu spolu s daňovým priznaním.
Prílohy k daňovému priznaniu pre účely vyplatenia nároku na daňový bonus p. Majtán neprikladá, len potvrdenie o zdaniteľných príjmoch od zamestnávateľa.
Rodný list dieťaťa sa totiž nepredkladá opakovane, ale iba v prípade, ak správcovi dane nebol predložený v predchádzajúcich rokoch. Potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole, alebo potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa sa priloží ako príloha k daňovému priznaniu iba v prípade, ak dieťa študuje na škole, ktorá nie je evidovaná v SR (napríklad ako študuje na škole v zahraničí).
Zároveň v praxi platí, že ak daňovník za zdaňovacie obdobie 2021 takéto doklady predložil svojmu zamestnávateľovi a zamestnávateľ mu priznal daňový bonus na vyživované dieťa (deti) podľa § 33 ZDP v plnej výške, doklady nie sú prílohou daňového priznania.
Na riadku č. 153 daňového priznania sa uvedie počet príloh 4, hoci sa reálne priloží len jedna príloha – potvrdenie od zamestnávateľa.
V poučení k vyplneniu daňového priznania je uvedené, že sa má do riadka č. 153 zadať počet všetkých príloh, ktoré sú súčasťou daňového priznania (vrátane Príloh 1 až 3, aj keď sa nevypĺňajú). Súčasťou daňového priznania sú (automaticky) nasledovné prílohy:
- PRÍLOHA č. 1 – ODPOČET VÝDAVKOV (NÁKLADOV) NA VÝSKUM A VÝVOJ A ÚDAJE O PROJEKTOCH VÝSKUMU A VÝVOJA PODĽA § 30c ZÁKONA
- PRÍLOHA č. 2 – PODIELY NA ZISKU (DIVIDENDY) A OSTATNÉ PRÍJMY, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU OSOBITNÉHO ZÁKLADU DANE PODĽA § 51E ZÁKONA
- PRÍLOHA č. 3 – ÚDAJE NA ÚČELY SOCIÁLNEHO POISTENIA A ZDRAVOTNÉHO POISTENIA
V prípade pána Majtána sa vyplní príloha č. 2 (dostal dividendy z Rakúska) a taktiež aj príloha č. 3 (má príjem zo závislej činnosti v SR, kedy platil povinné poistné, pričom zahraničné poistenie zo živnosti sa do tejto tabuľky podľa poučenia neuvádza).
Pán Majtán bol svojím slovenským zamestnávateľom vyslaný do Českej republiky na služobnú cestu, kde má vykonať školenie a montáž stroja pre zamestnancov českej spoločnosti.
Predmetné školenie trvalo dva mesiace, mzda za toto obdobie bola naďalej vyplácaná slovenským zamestnávateľom, ktorý v Českej republike nemá stálu prevádzkareň.
Príjmy pána Majtána za prácu, ktorú vykonal v Českej republike, nebudú podliehať zdaneniu v Českej republike, keďže ako zamestnanec vykonával prácu v zahraničí menej ako 183 dní a mzdu mu vyplácal slovenský zamestnávateľ, ktorý nemá stálu prevádzkareň v ČR.
Po skončení zdaňovacieho obdobia si ako rezident na Slovensku vyrovná svoju celosvetovú daňovú povinnosť v SR podaním daňového priznania.
Alternatíva – príjmy od českého zamestnávateľa
Ak by bol hypoteticky p. Majtán časť roka zamestnaný v Českej republike u českého zamestnávateľa (napríklad v mesiacoch október až december), táto česká firma v postavení zamestnávateľa by mu mesačne zrážala zo mzdy preddavky na daň. Všeobecne platí, že fyzická osoba – rezident v SR – musí vyrovnať celosvetovú povinnosť vo svojej krajine ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies