Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci pri flexibilnom zamestnávaní

Aj pri flexibilných formách zamestnávania majú zamestnanci právo na zaistenie BOZP. Zamestnávatelia sú povinní svojim zamestnancom vytvárať bezpečné a zdravie neohrozujúce pracovné podmienky a zodpovedajú za vzniknutú škodu pri plnení pracovných úloh. Splnenie požiadaviek na zaistenie BOZP vynucujú inšpektoráty práce aj prostredníctvom pokút.

Podľa čl. 36 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej ústava) má každý zamestnanec právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a v rámci nich aj na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci (BOZP). Kým pri klasickom zamestnávaní – na základe štandardnej pracovnej zmluvy uzatvorenej na neurčitú dobu – je toto právo zrejmé a len veľmi málokedy spochybňované, ale otázniky a ťažkosti s jeho uplatňovaním občas nastanú pri flexibilných formách zamestnávania.

V súlade s ústavou, so základným pracovným kódexom – zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších pred- pisov (Zákonník práce) – i zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o BOZP) je však právo na ochranu života a zdravia zamestnanca pri práci zaručené aj pri všetkých flexibilných formách zamestnávania.

Jedinečným a spoločným pri všetkých formách zamestnávania, teda štandardnom aj pri flexibilných, je pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Tento vzťah determinuje aj rozsah a obsah povinností a práv v oblasti BOZP pri flexibilných formách zamestnávania.

1. Všeobecné predpoklady BOZP

V súlade s ústavou Základné zásady Zákonníka práce upravujú zamestnancom právo na zaistenie BOZP a zamestnávateľom povinnosť utvárať pre zamestnancov pracovné podmienky, ktoré umožňujú (aj z hľadiska BOZP) čo najlepší výkon práce. Zamestnávatelia:

• sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci,
• ak zistia nedostatky, sú povinní urobiť opatrenia na ich odstránenie,
• objektívne zodpovedajú za prípadné škody spôsobené zamestnancom pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania.

Tieto povinnosti sú zamestnávatelia povinní plniť odo dňa vzniku pracovného pomeru, tzn. odo dňa dohodnutého v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Základný princíp BOZP ustanovuje vo svojej  šiestej časti Zákonník práce, podľa ktorého každý zamestnávateľ je v rozsahu jeho pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať BOZP každému svojmu zamestnancovi a na ten účel je zamestnávateľ povinný vykonávať všetky potrebné opatrenia. Konkrétne práva a povinnosti v BOZP priamo i nepriamo ďalej upravuje rad ustanovení Zákonníka práce, súbor osobitných zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP. K týmto slovenským predpisom na zaistenie BOZP nepochybne patrí predovšetkým:

• zákon o BOZP a jeho vykonávacie predpisy,
• zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 355/2007 Z. z.) a jeho vykonávacie predpisy,
• rad nariadení vlády Slovenskej republiky regulujúcich bezpečnostné a zdravotné požiadavky pre určité tematické okruhy, napr. pre pracovné prostriedky, pracoviská, používanie chemických látok a prípravkov, pre staveniská a pod.,
• súbor slovenských technických noriem vrátane harmonizovaných, ktoré upravujú podrobnosti pre rôzne úseky BOZP, napr. požiadavky na osobné ochranné pracovné prostriedky, na používanie výťahov, na kontrolu rebríkov, na výkon revízií elektrických zariadení atď.

Tieto predpisy ustanovujú podmienky na zaistenie BOZP ako minimálne požiadavky, ktoré sú rovnako platné pre všetkých zamestnávateľov a všetkých zamestnancov, avšak ich uplatnenie v konkrétnej pracovnej situácii je dané povahou vykonávania každej jednotlivej pracovnej činnosti a z nej vyplývajúcich nárokov na ochranu života a zdravia zamestnancov, ktorí danú pracovnú činnosť vykonávajú.

Požiadavky na zaistenie BOZP ustanovené Zákonníkom práce, zákonom o BOZP, zákonom č. 355/2007 Z. z. a ich vykonávacími predpismi sa teda vzťahujú na oba subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov, teda na zamestnávajúcich a na zamestnávaných. Podľa zákona o BOZP:

• zamestnávateľom je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu (na základe pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 a nasledujúcich Zákonníka práce) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. v služobnom pomere vojaka, policajta a iných štátnych zamestnancov) zamestnáva čo i len jednu inú fyzickú osobu. Zamestnávateľom na účely BOZP je tiež osoba, ktorá uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl;
• zamestnancom je každá fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu a tiež v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Zamestnancami na účely BOZP sú aj žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl pri praktickom vyučovaní.

BOZP sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, teda aj na zamestnancov so zdravotným postihnutím, tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, mladistvých zamestnancov do dovŕšenia veku 18 rokov...

Z uvedených dôvodov sa predpisy na zaistenie BOZP vzťahujú aj na pracovnoprávne vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov pri flexibilných formách zamestnávania.

2. Nedostatočné zabezpečenie BOZP

Z hľadiska súčasnej aplikačnej praxe a niektorých problémov, ktoré sa v praxi vyskytujú, žiaľ, ide v niektorých prípadoch o nezabezpečovanie BOZP v potrebnom rozsahu aj pri štandardných pracovnoprávnych vzťahoch – pri pracovnom pomere na základe riadnej pracovnej zmluvy, a to:

• počas skúšobnej doby,
• uzatvorenej na kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas,
• na delenom pracovnom mieste,
• počas výpovednej doby.

Aj zamestnanci pri výkone práce počas týchto situácií musia mať v plnom rozsahu zaručenú ochranu života a zdravia a zamestnávatelia sú teda povinní zabezpečiť vykonanie príslušných opatrení na zaistenie BOZP. Tieto opatrenia sú rovnaké, ako musia byť zabezpečené pre iných zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu.

3. Vymedzenie flexibilných foriem zamestnávania

Na účely tohto článku a z hľadiska aplikačnej praxe ide najmä o tieto špecifické pracovnoprávne vzťahy a v niektorých prípadoch aj o štandardné pracovnoprávne vzťahy zamestnancov:

• vyslaných (podľa § 5 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov),
• vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu (podľa § 52 Zákonníka práce),
• dočasne pridelených (podľa § 58 Zákonníka práce),
• vykonávajúcich práce na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru (podľa § 223 až § 228a Zákonníka práce).

4. BOZP pri flexibilných formách zamestnávania

Flexibilné formy zamestnávania sú realizované tiež na základe pracovnoprávneho vzťahu a platia pre ne teda všetky tie isté požiadavky na zaistenie BOZP ako pre zamestnávanie na základe štandardného pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, resp. podľa osobitných zákonov ustanovujúcich príslušné obdobné pracovné vzťahy.

Jednotlivé typy flexibilných foriem zamestnávania majú určité špecifiká, pokiaľ ide o pracovné podmienky platné pre ten-ktorý typ pracovnoprávneho vzťahu.

Tieto špecifické podmienky sa však len výnimočne týkajú podmienok na zaistenie BOZP; tu vždy platí základný princíp, podľa ktorého BOZP musí byť zaistená.

Bližšie sú aj tieto otázky rozpracované v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce.

a) Vyslaní zamestnanci

Vyslaným zamestnancom (§ 5 Zákonníka práce) je ten zamestnanec, ktorého jeho slovenský zamestnávateľ poslal na výkon práce na určitú relatívne krátku dobu na územie iného členského štátu Európskej únie.

Pracovné podmienky na zaistenie BOZP vyslaných zamestnancov, ktorých ich slovenskí zamestnávatelia vyslali (dočasne pridelili) podľa § 58 Zákonníka práce do iného členského štátu Európskej únie, sa spravujú právom toho členského štátu Európskej únie, na ktorého území prácu dočasne vykonávajú.

Pracovné podmienky v oblasti BOZP vyslaných zamestnancov, ktorých ich zamestnávatelia z iných členských štátov Európskej únie vyslali na vykonanie práce na územie Slovenska, sa riadia slovenským Zákonníkom práce, osobitnými predpismi a príslušnou kolektívnou zmluvou.

Tieto princípy vyslania zamestnancov členským štátom Európskej únie upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorá bola zapracovaná do právnych poriadkov členských štátov Európskej únie (pozri § 5 Zákonníka práce).

Na vykonávanie prác počas vyslania sa vzťahujú podmienky ustanovené pre BOZP a zabezpečuje ich zamestnancov zamestnávateľ.

b) Zamestnanci vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu

Domácku prácu vykonáva zamestnanec v rámci pracovného pomeru doma alebo na inom mieste dohodnutom so zamestnávateľom. Teleprácu vykonáva pomocou informačných technológií zamestnanec v rámci pracovného pomeru doma alebo na inom mieste dohodnutom so zamestnávateľom (§ 52 Zákonníka práce).

Pracovné podmienky zamestnancov pri domáckej práci a telepráci nesmú byť nevýhodnejšie v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Porovnateľný zamestnanec na tento účel je zamestnanec, ktorý má s tým istým zamestnávateľom dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas a ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký alebo podobný druh práce po zohľadnení kvalifikácie a odbornej praxe.

Na vykonávanie domáckej práce a telepráce sa teda vzťahujú podmienky ustanovené pre BOZP a zabezpečuje ich zamestnancov zamestnávateľ.

c) Zamestnanci dočasne pridelení

Dočasne prideleným zamestnancom je ten zamestnanec, ktorého jeho zamestnávateľ na základe predchádzajúcej písomnej dohody a na určitý vymedzený čas pridelil na výkon práce k inému tzv. užívateľskému zamestnávateľovi (§ 58 Zákonníka práce).

Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený, utvára pridelenému zamestnancovi priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje BOZP rovnako ako ostatným alebo svojim zamestnancom.

Podmienky na zaistenie BOZP prideleného zamestnanca musia byť rovnako priaznivé, ako sú zabezpečené pre porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestná- vateľa.

Na prácu dočasne pridelených zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi sa teda vzťahujú podmienky ustanovené pre BOZP a zabezpečuje ich užívateľský zamestnávateľ.

d) Zamestnanci pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Ide o práce vykonávané podľa dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov (§ 223 až § 228a Zákonníka práce).

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa, okrem iných, vzťahujú aj ustanovenia šiestej časti (§ 146 až § 150) Zákonníka práce, tzn. ustanovenia systémovo upravujúce ochranu práce.

Zamestnávateľ je povinný utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky, ďalej je povinný oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na vykonávanie týchto prác sa teda vzťahujú podmienky ustanovené pre BOZP a zabezpečuje ich zamestnancov zamestnávateľ.

5. Základné požiadavky na zaistenie BOZP pri flexibilných formách zamestnávania

V záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci je BOZP súčasťou každého flexibilného pracovnoprávneho vzťahu. Cieľom je zabezpečiť, aby pri flexibilných formách zamestnávania nebolo poškodené fyzické ani psychické zdravie zamestnanca. Na ten účel je zamestnávateľ povinný predovšetkým sa postarať, aby:

• uplatňoval systém riadenia ochrany práce, zabezpečoval prevenciu a na ten účel vyčleňoval potrebné peňažné, technické a ľudské zdroje,
• neustále posudzoval riziko poškodenia  zdravia pri každej práci,
• vykonával potrebné preventívne a ochranné opatrenia proti poškodeniu zdravia pri všetkých pracovných činnostiach a aby realizoval tieto opatrenia neustále, systematicky, včas a vopred pred začatím vykonávania „nebezpečnej“ práce,
• pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie a na ten účel zabezpečoval potrebnú údržbu a opravy,
• zabezpečoval, že chemické, fyzikálne a biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory nebudú ohrozovať bezpečnosť a zdravie týchto zamestnancov.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať, aby prácu vykonávali zdravotne spôsobilí a odborne spôsobilí zamestnanci, musí riadiť bezpečný stav a používanie pracovných prostriedkov, pracovných objektov a priestorov, pracovného ovzdušia a tiež používaných pracovných postupov. Musí pri tom zohľadňovať povahu pracovnej úlohy, dĺžku pracovného času, možné nebezpečné a škodlivé vplyvy na zamestnancov pôsobiacich z okolia pracovného miesta a pod. Zamestnávateľ musí ďalej najmä zabezpečovať, aby:

• zamestnanci boli zaradení na prácu vzhľadom na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť, ak sú vyžadované predpismi,
• zamestnanci boli oboznámení (vyškolení) s tými predpismi na zaistenie BOZP a bezpečnými pracovnými postupmi, ktoré musia pri svojej práci dodržiavať (školení musia byť pri nástupe do práce a opakovane najmenej raz za 2 roky, pri zmenách pracovného zaradenia, technológie a pod.),  aby tiež boli informovaní o správaní sa a konaní po vzniku mimoriadnej udalosti (napr. po vzniku pracovného úrazu, požiaru...),
• mal dostatok odborníkov pre BOZP (najmä bezpečnostných technikov, revíznych technikov, pracovnú zdravotnú službu...), ktorí mu poskytujú odborné rady na zaisťovanie BOZP,
• tehotné ženy, matky do konca 9. mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství zamestnanci (do 18 rokov) pracovali v súlade s osobitnými požiadavkami na zaistenie ich BOZP,
• určoval bezpečný pracovný postup a ochranné opatrenia, ktoré zamestnanci musia používať pri práci,
• poskytoval osobné ochranné pracovné prostriedky,
• označoval pracoviská bezpečnostným a zdravotným označením,
• sa vykonávala kontrola všetkých aspektov práce a jej bezpečného vykonávania, najmä používaných pracovných prostriedkov, stavu pracovného prostredia, organizácie práce, fungovania systému riadenia BOZP.

Zamestnávateľ je povinný vykonať súbor preventívnych a ochranných opatrení ustanovených pre všetky pracovné činnosti a pracovné prostredie, napr. pri práci na stavenisku, pri lesnej práci, pri poľnohospodárskej práci, pri ochrane pred hlukom a vibráciami, pri práci s biologickými faktormi, pri práci s chemikáliami, pri práci v potenciálne výbušnom prostredí, pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou atď.

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom zúčastňovať sa na riešení vecí v oblasti BOZP a pýtať sa na ich názor alebo názor ich zástupcov na ustanovené záležitosti, menovať zástupcov zamestnancov pre BOZP.

Aj pre zamestnancov pracujúcich na základe flexibilných pracovnoprávnych vzťahov je zamestnávateľ povinný vykonávať preventívne a ochranné opatrenia, a to najmenej v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP podľa § 39 Zákonníka práce.

6. Zodpovednosť zamestnancov pri flexibilných formách zamestnávania

Tiež zamestnanci v rámci flexibilných foriem zamestnávania majú pri zaisťovaní BOZP okrem práv aj povinnosti. Povinní sú, rovnako ako zamestnanci pracujúci na základe štandardného pracovného pomeru, najmä:

• konať a správať sa tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života a zdravia,
• oznamovať bez zbytočného odkladu tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,
• upozorniť na hroziacu škodu.

7. Pracovný úraz a choroba z povolania

Zamestnávateľ je povinný stanoviť vopred opatrenia na zvládnutie mimoriadnych udalostí (napr. náhlej zdravotnej príhody, úrazu, havárie stavebného objektu a technického zariadenia, požiaru, výronu škodlivých látok), ktoré by mohli vzniknúť pri plnení pracovných úloh.

Po vzniku pracovného úrazu musí zamestnávateľ poskytnúť poškodenému zamestnancovi prvú pomoc a podľa potreby zabezpečiť lekársku pomoc.

Vznik smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví podľa § 3 písm. l) zákona o BOZP zamestnávateľ ihneď po jeho vzniku oznámi miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru, ktorému zamestnávateľ podlieha.

Zamestnávateľ je povinný vyšetriť príčiny vzniku pracovného úrazu a prijať a vykonať opatrenia proti jeho opakovaniu.

Do 4 dní po oznámení vzniku pracovného úrazu musí zamestnávateľ spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý do 8 dní od ohlásenia pracovného úrazu doručí poškodenému zamestnancovi, príslušnému inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru a tiež Sociálnej poisťovni na účely úrazového poistenia.

Povinnosti súvisiace s pracovným úrazom a chorobou z povolania platia aj pre práce vykonávané zamestnancami s flexibilným pracovnoprávnym vzťahom.

8. Zodpovednosť za poškodené zdravie

Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi poškodením zdravia alebo smrťou (pracovný úraz) pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá podľa Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere, resp. obdobnom pracovnom vzťahu.

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, kým sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ktorí uhradili zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, majú podľa Zákonníka práce nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi.

Tak isto ako zamestnancom v pracovnom pomere, podľa Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, ktorú zamestnanec utrpel pri výkone práce aj na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru alebo v priamej súvislosti s výkonom tejto práce.

9. Inšpekcia práce

Inšpektoráty práce vykonávajú na pracoviskách zamestnávateľov dozor nad dodržiavaním predpisov, ktoré regulujú pracovné vzťahy medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami počas vykonávania práce.

Úlohy a kompetencie inšpektorátov práce ustanovuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o inšpekcii práce).

Ak inšpektor práce dozorom zistil vo firme porušenia predpisov, ktoré uviedol do protokolu o výsledku inšpekcie práce, uloží dozorovanému zamestnávateľovi jedno alebo viaceré nápravné opatrenia vrátane primeraných lehôt na ich realizáciu. Ich splnenie je vynútiteľné pokutami.

Zákon o inšpekcii práce ustanovuje súbor sankcií, ktoré inšpektorát práce použije na dosiahnutie nápravy, a to so zreteľom na povahu nedostatkov zistených výkonom inšpekcie práce.

Ide najmä o rôzne zákazy, pokuty, odobratie oprávnení, preukazov, osvedčení, návrhy a oznámenia iným orgánom. Inšpektoráty práce ukladajú aj pokuty za porušenie pracovnoprávnych predpisov. Pokuta je nástroj na donútenie zamestnávateľa, aby plnil svoje zákonné povinnosti, ak ich neplní.

Sankčné opatrenia používa inšpekcia práce aj po zistení porušovania predpisov pri flexibilných formách zamestnávania.

Poznámka redakcie:
§ 5 Zákonníka práce
§ 52 Zákonníka práce
§ 58 Zákonníka práce
§ 223 až § 228a Zákonníka práce

Autor: Ing. Dušan Adamček