Príklady s vyplnenými tlačivami k daňovému priznaniu k dani z príjmov FO (typu A a B)

Príklad č. 1:
Manželia Jakub a Anna sú dôchodcovia. Výška dôchodku p. Jakuba je 720 € a p. Anny 300 €. Bývajú na dedine v rodinnom dome. Okrem toho sú spoluvlastníkmi bytu v neďalekom krajskom meste, ktorý prenajímajú. Na daňovom úrade sú ako prenajímatelia registrovaní samostatne obidvaja. Príjem z prenájmu za rok 2012 bol 3 600 € (12 x 300). Okrem toho p. Jakub v roku 2012 mal príjem – vyplatený podiel na zisku v družstve za rok 2011 vo výške 350 €. Iné príjmy ani jeden z manželov nemal. Ako si vypočítajú daň z príjmov za rok 2012?

Riešenie:

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom k 31. 12. 2012 predmetom dane nie je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na jeho základnom imaní.

V danom prípade prijatý podiel na zisku v družstve za rok 2011 vo výške 350 € sa nezahŕňa do sumy zdaniteľných príjmov. Príjmy z prenájmu za rok 2012 sú v celkovej výške 3 600 €. Tieto príjmy plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva a na daňové účely sa považujú za príjem podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.

Tieto príjmy manželov sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere (1 800 + 1 800) u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., čo pre rok 2012 je suma 1 822,37 €. To značí, že ak daňovník nedosiahne uvedenú sumu, nemá povinnosť podať daňové priznanie.

Poznámka:
Dôchodok je od dane oslobodený, nezahŕňa sa do limitu 1 822,37 €, obdobne aj vyplatený podiel na zisku.

Záver

Manželia si môžu rozdeliť príjem z prenájmu na polovicu, a tak ani jeden z nich nebude mať príjem presahujúci sumu 1 822,37 €, preto nemajú povinnosť podať daňové priznanie. Ak daňový úrad vyzve oboch alebo niektorého z manželov na podanie daňového priznania, podá sa tzv. negatívne daňové priznanie – uvedú sa iba identifikačné údaje o daňovníkovi a ostatné riadky a stĺpce daňového priznania zostanú prázdne. Manželia nemajú osobitnú povinnosť oznamovať daňovému úradu delenie príjmov z nájmu (1 800 : 1 800).

Príklad č. 2: Daňové priznanie typu A
Anton Surový v roku 2012 mal príjmy:

• zo závislej činnosti ako zamestnanec obchodnej spoločnosti za obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 9. 2012 v celkovej hrubej výške 18 000 €; z daňového hľadiska ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Zrazené poistné je 1 800,20 €, zrazený preddavok na daň 2 250,60 €;
• zo závislej činnosti ako zamestnanec štátnej správy za obdobie od 1. 10. 2012 do 31. 12. 2012 v celkovej hrubej výške 2 400 €; z daňového hľadiska ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Zrazené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu sú vo výške 288,80 €, zrazený preddavok na daň 91,40 €.

Okrem toho má s manželkou v bezpodielovom vlastníctve garáž, ktorú prenajímajú za mesačné nájomné 80 € – celkový príjem z nájmu za rok 2012 bol vo výške 960 €. Manželka, pani Mária, bola po celý rok dobrovoľne nezamestnaná, nemala iný vlastný príjem. Synovia Peter (23-ročný) a Jozef (20-ročný) študujú na vysokej škole dennou formou. Anton Surový sa z osobných dôvodov rozhodol, že nepožiada súčasného zamestnávateľa o ročné zúčtovanie.

Riešenie:

Pán Anton v prvom rade stojí pred problémom, aký typ daňového priznania má podať a zisťuje, aké je najvhodnejšie riešenie. Rozhodol sa, že pokiaľ je to možné, nechce podávať daňové priznanie typ B. V takomto prípade „najekonomickejšie“ je delenie príjmov z nájmu medzi oboch manželov, a to na pána Antona 500 € a na pani Máriu 460 €. Príjem z prenájmu je do 500 € od dane oslobodený. Keďže pán Anton okrem tohto oslobodeného príjmu má iba príjem zo závislej činnosti, môže podať daňové priznanie typu A. Pani Mária mala tiež iba oslobodený príjem (460 € z nájmu), preto nemá povinnosť podať daňové priznanie. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že obaja manželia si môžu uplatniť oslobodenú sumu vo výške 500 €, pričom nemajú osobitnú povinnosť oznamovať daňovému úradu delenie príjmov z nájmu (v danom prípade 500 : 460). Pán Anton však pri podávaní daňového priznania typu A, resp. pri uplatnení výšky nezdaniteľnej časti na manželku, musí vziať do úvahy, že manželka mala vlastný príjem vo výške 460 €. Keďže však manželka v roku 2012 zaplatila poistné na povinné zdravotné poistenie v sume vyššej ako 460 €, na daňové účely nemala vlastný príjem.

Číselné údaje:

Záver

Na základe takto zistených údajov pristúpi Anton Surový k vyplneniu daňového priznania typ A. Zistené údaje dosadí do jednotlivých riadkov podľa predtlače. Postupným dosadzovaním údajov do jednotlivých riadkov daňového priznania vypočíta daň. Vyplnené daňové priznanie je prílohou č. 1 tohto príspevku. K daňovému priznaniu doloží celkom šesť príloh, a to dve kópie rodných listov svojich dvoch synov, dve potvrdenia o návšteve školy svojich synov a dve kópie potvrdení o príjmoch zo závislej činnosti od svojich zamestnávateľov.

Manželka, p. Mária, nemá povinnosť podať daňové priznanie, pretože jej vlastné zdaniteľné príjmy za rok 2012 nepresiahli sumu 1 822,37 €.

Príklad č. 3: Daňové priznanie typu B
Jozef Novák v roku 2012 mal príjmy:

• z činnosti poslanca mestskej časti; z daňového hľadiska ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP;
• z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov; na daňové účely sa príjem z tejto činnosti považuje za príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP. V rámci tohto príjmu mu bol na bežnom účte pripísaný úrok v sume 50 €;
• z prenájmu nehnuteľnosti; ide o rodinný dom v podhorskej oblasti, pričom Jozef Novák je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti; na daňové účely sa tento príjem posudzuje za príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP;
• z predaja osobného automobilu, ktorý mal od 1. 2. 2006 do 31. 12. 2010 zaradený v obchodnom majetku; na daňové účely je tento príjem považovaný za príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

Manželka Jozefa Nováka bola po celý rok zamestnaná, jej hrubá ročná mzda bola vo výške 8 000 €. Synovia Peter (23-ročný) a Jozef (20-ročný) študujú na vysokej škole dennou formou. Jozef Novák starší v roku 2012 poskytol finančný dar miestnemu cirkevnému spoločenstvu na výstavbu nového kostola v sume 500 €.

Riešenie:

Základ dane

Jozef Novák bude za rok 2012 vypočítavať štyri základy dane (čiastkové základy dane), a to z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5, z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1, z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 a z príjmov z predaja hnuteľných vecí podľa § 8.

1. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP

Odmena za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva mestskej časti obce bola vo výške 2 000 €. Z tejto odmeny mu bolo zrazené poistné do zdravotnej poisťovne vo výške 60 € a do Sociálnej poisťovne vo výške 80 €. Z odmeny mu bol zrazený preddavok na daň vo výške 350 €.

V zmysle ustanovenia § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. čiastkovým základom dane je suma 1 860 € (2 000 – 60 – 80), zaplatená daň 350 € sa v zmysle § 35 ods. 1 ZDP považuje za preddavok na daň. Jozef Novák údaje o tomto čiastkovom základe uvádza na riadku 34 až 36 daňového priznania (str. 3) a zrazený preddavok na riadku 105 (str. 9).

2. Čiastkový základ dane z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP

Príjem z podnikateľskej činnosti bol v sume 25 000 € vrátane úroku 50 € z peňažných prostriedkov uložených na bežnom účte. Suma 25 000 € predstavuje skutočné reálne príjmy.

Okrem týchto reálnych príjmov Jozef Novák eviduje pohľadávku vzniknutú v roku 2012 vo výške 1 500 €. Z úrokov na bežnom účte mu banka zrazila daň vo výške 9,50 €.

Skutočné (reálne) výdavky súvisiace s touto činnosťou boli vo výške 8 300 € – Jozef Novák neeviduje záväzky. Okrem iného v celkových výdavkoch sú zahrnuté aj:

• výdavky na reprezentáciu vo výške 300 € (rokovania s obchodnými partnermi v reštauračných zariadeniach),
• dar na výstavbu nového kostola v sume 500 €,
• povinné poistné (verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu) v sume 1 350 €,
• platby na doplnkové dôchodkové pripoistenie 398 €,
• daň z úrokov na bežnom účte 9,50 €.

Ako už bolo uvedené, pri príjmoch z podnikania sa daňovník môže rozhodnúť, či bude uplatňovať skutočné výdavky (kedy povinne vedie jednoduché, podvojné účtovníctvo alebo daňovú evidenciu), alebo uplatní paušálne výdavky. Z toho dôvodu pri stanovení čiastkového základu dane existujú štyri alternatívy.

1. alternatíva – Jozef Novák uplatní paušálne výdavky

Výpočet čiastkového základu

Jozef Novák údaje o tomto čiastkovom základe uvádza na riadku 3 tabuľky č. 1 oddielu VI daňového priznania (str. 3). V stĺpci 1 uvádza príjmy vo výške 24 950 € (príjmy znížené o úrok, ktorý je už zdanený). Evidovaná pohľadávka (1 500 €) nie je v roku 2012 zdaniteľným príjmom. V stĺpci 2 na riadku 3 neuvádza žiadnu sumu. Sumu 11 330 € (paušálne výdavky plus skutočne zaplatené poistné) uvedie v stĺpci 2 na riadku 9, a to aj napriek tomu, že skutočné výdavky celkom boli len vo výške 8 300 eur.

Zrazenú daň z úrokov z bežného účtu (9,50 €) neuvádza Jozef Novák v daňovom priznaní, pretože príjem z úrokov je už daňovo vysporiadaný (zdanený) a zrazenú daň nie je možné považovať za preddavok na daň. Údaje o pohľadávke, výdavkoch na reprezentačné a o poskytnutom dare na výstavbu kostola v daňovom priznaní neuvádza.

2. alternatíva – Jozef Novák uplatní skutočné výdavky pri vedení podvojného účtovníctva

Výpočet čiastkového základu

Údaje o tomto čiastkovom základe sa neuvádzajú v tabuľke č. 1 oddiel VI daňového priznania (str. 3). Účtovný výsledok hospodárenia 18 200 € sa uvedie do riadka 39 na str. 4 daňového priznania. Pri vedení podvojného účtovníctva sa v daňovom priznaní neuvádzajú zdaniteľné príjmy ani daňové výdavky, ale sa priamo uvedie výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva.

Evidovaná pohľadávka (1 500 €) je v roku 2012 zdaniteľným príjmom, pretože je súčasťou účtovných výnosov, a teda aj účtovného výsledku hospodárenia.

Keďže Jozef Novák mal okrem príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 ZDP aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3, do riadka 39 zahrnie aj sumu 2 076 €, t. j. kladný rozdiel riadkov 37 a 38 (základ dane z prenájmu nehnuteľnosti), preto v skutočnosti by bola na riadku 39 uvedená suma 20 276 € (18 200 + 2 076).

Poznámka:
Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, tabuľku č. 1 nevypĺňa; vypĺňa len riadky 39 až 44 a riadky 48 až 52. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva. Ak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 10 ods. 2 zákona), na riadkoch 39 až 44 uvedie už len podiel, ktorý naňho pripadá.

Vzhľadom na skutočnosť, že zaúčtované náklady na reprezentačné účely, poskytnuté dary, doplnkové dôchodkové poistenie a ani daň z úrokov nie sú daňovo uznaným výdavkom, Jozef Novák účtovný výsledok hospodárenia zvýši o tieto výdavky.

V daňovom priznaní túto úpravu výsledku hospodárenia vykoná na riadku 41 (str. 4), kde uvedie sumu 1 207,50 € (300 € reprezentačné + 500 € dar na výstavbu kostola + 398 € doplnkové dôchodkové pripoistenie + 9,50 daň z úrokov z bežného účtu). Na druhej strane sa výsledok hospodárenia zníži o prijaté úroky, pretože tento príjem je už daňovo vysporiadaný. Suma 50 € sa uvedie na riadku 42 ako položka znižujúca základ dane. Zrazená daň z úrokov z bežného účtu (9,50 €) sa nepovažuje za preddavok na daň, preto sa neuvádza na riadku 103 daňového priznania (str. 8).

3. alternatíva – Jozef Novák uplatní skutočné výdavky pri vedení jednoduchého účtovníctva

Výpočet čiastkového základu

Pri vedení jednoduchého účtovníctva Jozef Novák údaje o čiastkovom základe uvádza na riadku 3 tabuľky č. 1 oddielu VI daňového priznania (str. 3). V stĺpci 1 uvádza príjmy vo výške 24 950 €, t. j. reálne príjmy po odpočítaní úrokov (tieto sú daňovo vysporiadané). V jednoduchom účtovníctve sa o pohľadávkach v peňažnom denníku neúčtuje, preto evidovaná pohľadávka (1 500 €) nie je v roku 2012 zdaniteľným príjmom. V stĺpci 2 uvedie daňovo uznané výdavky v sume 7 092,50 €. Výdavky na reprezentačné, na poskytnuté dary, doplnkové dôchodkové pripoistenie a zrazená daň sa z daňových výdavkov vylúčia v peňažnom denníku, t. j. v účtovnej knihe a nie v daňovom priznaní (ako je to pri podvojnom účtovníctve). Preto na riadku 3 v stĺpci 2 tabuľky č. 1 oddielu VI daňového priznania (str. 3) sa uvádza suma 7 092,50 € a nie suma 8 300 €.

Poznámka:
Jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované. V jednoduchom účtovníctve výsledok hospodárenia je síce rozdielom príjmov a výdavkov, ale je potrebné zdôrazniť, že ide o rozdiel zdaniteľných príjmov (nie celkových príjmov) a daňových výdavkov (nie celkových výdavkov).

Aj v tomto prípade sa zrazená daň z úrokov z bežného účtu (9,50 €) nepovažuje za preddavok na daň, preto sa neuvádza na riadku 103 daňového priznania (str. 8).

4. alternatíva – Jozef Novák uplatní skutočné výdavky pri vedení daňovej evidencie

Ak by Jozef Novák uplatňoval skutočné výdavky pomocou daňovej evidencie, potom na rovnakých riadkoch daňového priznania uvádza rovnaké číselné údaje ako pri vedení jednoduchého účtovníctva. Navyše, pod riadkom č. 12 zaškrtne políčko, ktoré informuje o tom, že pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. uplatňuje preukázateľné výdavky pomocou daňovej evidencie (t. j. podľa § 6 ods. 14 ZDP).

3. Čiastkový základ dane z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP

Jozefovi Novákovi za prenájom rodinného domu bola pravidelne mesačne pripísaná suma na účet v komerčnej banke vo výške 330 €, celkom za rok 3 960 €.

Ide o príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP. Jozef Novák pri tomto príjme uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. paušálne výdavky vo výške 40 %. Podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP od dane je oslobodený príjem z prenájmu nehnuteľnosti do výšky 500 €.

Výpočet čiastkového základu

Jozef Novák údaje o tomto čiastkovom základe uvádza na riadku 10 tabuľky č. 1 oddielu VI daňového priznania (str. 3). V stĺpci 1 uvádza príjmy vo výške 3 460 €. V stĺpci 2 uvedie sumu 1 384 € (paušálne výdavky). Navyše, pod riadkom č. 12 zaškrtne políčko, ktoré informuje o tom, že pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP.

4. Čiastkový základ dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP

Hoci sa prijaté úroky spravidla považujú za príjem z kapitálového majetku, úroky z bežných účtov, ktoré sa používajú v súvislosti s podnikaním, sú príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Jozef Novák prijatý úrok z bežného účtu (50 €) teda neuvádza medzi príjmami z kapitálového majetku.

Príjmy z kapitálového majetku Jozef Novák mal, a to úrok z účtu vedeného v komerčnej banke, ktorý používal v súvislosti s príjmom z prenájmu nehnuteľnosti (na podnikanie mal zriadený iný účet). Z úrokov pripísaných na účet komerčná banka uplatňovala zrážkovú daň podľa § 43 ods. 3 písm. a) ZDP. Keďže zrazením tejto dane príjem z úrokov je daňovo vysporiadaný, dosiahnutý úrok sa neuvádza v oddiele VII daňového priznania.

5. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 8 ZDP

Jozef Novák 1. 2. 2006 obstaral osobný automobil za 13 280 €, ktorý zaradil do obchodného majetku a riadne ho odpisoval. Dňa 31. 12. 2010 automobil vyradil z obchodného majetku, ale naďalej ho používal pri svojom podnikaní. V máji 2012 automobil predal za sumu 3 000 €. Vzhľadom na skutočnosť, že od vyradenia automobilu z obchodného majetku do dňa jeho predaja neuplynulo päť rokov, príjem z predaja nie je od dane oslobodený. Zostatková cena automobilu je nula, pretože počas zaradenia do obchodného majetku bol celkom odpísaný. Jozef Novák v súvislosti s predajom vozidla iné výdavky nemal, preto nemôže uplatniť žiadny daňový výdavok.

Výpočet čiastkového základu

Jozef Novák údaje o tomto čiastkovom základe uvádza na riadku 3 tabuľky č. 3 oddielu VIII daňového priznania (str. 6). V stĺpci 1 uvádza príjmy vo výške 3 000 €. V stĺpci 2 uvedie nulu, resp. žiadny údaj.

6. Odpočet straty

Za rok 2011 dosiahol Jozef Novák z podnikania a z prenájmu nehnuteľnosti daňovú stratu vo výške 610 €. V roku 2011 nevykazoval príjmy podľa § 7 a § 8 ZDP, preto stratu nemohol v tomto roku odpočítať. V roku 2012 vykazuje dostatočný základ dane, preto ju uplatní v plnej výške.

Jozef Novák údaje o odpočítanej strate uvádza v IX. oddiele daňového priznania na str. 7. Na riadku 59 vľavo uvedie rok 2011 (ide o stratu z roku 2011) a na pravej strane sumu 610 € (strata skutočne odpočítavaná v roku 2012).

7. Základná nezdaniteľná časť (na daňovníka)

Jozef Novák uvedie v oddiele X na riadku 77 daňového priznania (str. 7) sumu 3 644,74 €. Jozef Novák spĺňa podmienky na uplatnenie celej základnej nezdaniteľnej časti, pretože na začiatku zdaňovacieho obdobia nebol poberateľom žiadneho starob­ného dôchodku a ani mu nebol spätne priznaný k 1. 1. 2012 a čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP pri uplatnení paušálnych výdavkov je nižší ako suma 18 983 €. Čiastkový základ dane z týchto príjmov je vo výške 14 870 € (1 860 + 13 620 – 610), riadok 76 daňového priznania.

8. Nezdaniteľná časť na manželku

Manželka Jozefa Nováka bola po celý rok zamestnaná, jej hrubá ročná mzda bola vo výške 8 000 €. Keďže manželka mala vlastný príjem vyšší ako 3 644,74 €, Jozef Novák si nemôže uplatniť žiadnu odpočítateľnú časť na manželku. Preto na riadku 78 daňového priznania (str. 7 oddiel X) neuvádza žiadny údaj.

9. Daňový bonus

Jozef Novák spĺňa podmienky na uplatnenie daňového bonusu v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Keďže synovia Peter (23-ročný) a Jozef (20-ročný) počas roka 2012 študovali na vysokej škole dennou formou (vyživované deti), Jozef Novák má nárok na daňový bonus v sume 498,48 € (2 x 249,24). Na riadku 96 v oddiele X daňového priznania (str. 8) uvedie sumu 498,48 €.

10. Vyplnenie daňového priznania

Na základe takto zistených údajov pristúpi Jozef Novák k vyplneniu daňového priznania. Zistené údaje dosadí do jednotlivých riadkov podľa predtlače. Postupným dosadzovaním údajov do jednotlivých riadkov daňového priznania vypočíta daň.

V prílohe č. 2 tohto príspevku je uvedený vzor vyplneného daňového priznania za predpokladu, že pri príjmoch z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov Jozef Novák uplatňuje paušálne výdavky vo výške 40 % zo zdaniteľných príjmov.

Prílohou daňového priznania Jozefa Nováka budú:

• kópie rodných listov (za oboch synov),
• potvrdenie školy, že dieťa (uvedené v rodnom liste) sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom (za oboch synov),
• kópia potvrdenia o príjme zo závislej činnosti.

Jozef Novák teda k daňovému priznaniu doloží celkom 5 príloh. Keďže Jozef Novák pri príjmoch z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov uplatňuje paušálne výdavky, nie je účtovnou jednotkou, a preto prílohou daňového priznania nie je:

• výkaz o príjmoch a výdavkoch,
• výkaz o majetku a záväzkoch.

Autor: Ing. Marián Drozd