Dátum publikácie:26. 8. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť / Nemocenské poistenie
Právny stav od:1. 7. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016
Dobrovoľné nemocenské poistenie (DNP) prešlo od jeho prvého vymedzenia v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej zákon) radikálnymi zmenami, ktoré oproti pôvodnému stavu zo začiatku roka 2004 výrazne obmedzili osobný rozsah DNP.
Krátky historický prehľad a dôvody zmien
Zákon, tak ako bol v NR SR schválený v roku 2003, umožňoval DNP každej osobe nad 16 rokov, ktorá mala trvalý pobyt v SR, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt. Táto podmienka sa od 1. 1. 2004 až doteraz nezmenila – s jednou výnimkou.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie začalo na našom území platiť komunitárne právo Európskej únie, ktoré má prednosť pred národnou legislatívou. V dôsledku tohto faktu a v súlade s Nariadením EP 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od mája roku 2010 platí, že pokiaľ je zárobkovo činná osoba s trvalým pobytom v SR povinne nemocensky poistená v iných členských štátoch EÚ alebo v iných štátoch, na ktoré sa vzťahuje vyššie uvedené nariadenie, nemôže byť dobrovoľne nemocensky poistená v SR.
Od 1. 1. 2011 sa zúžil osobný rozsah DNP o osoby, ktoré mali priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Dôvodom pre zúženie osobného rozsahu bolo rozsiahle zneužívanie nemocenského z DNP zo strany poberateľov dôchodkových dávok. Vznikali kuriózne situácie, kedy dôchodcovia za poistné niekoľko stoviek eur získavali nemocenské vo výške tisícov eur. Je pochopiteľné, že MPSVaR reagovalo na možnosti drancovania fondu nemocenského poistenia na krytie udalostí, ktoré vo svojej podstate neboli dočasnou pracovnou neschopnosťou spôsobenou chorobou, ale vo vysokej miere veku zodpovedajúcemu zdravotnému stavu dôchodcov obmedzením prístupu k DNP.
Pritom sa pozabudlo na poberateľov invalidných dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku, ktorým bol invalidný dôchodok priznaný pri miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nižšej ako 70 %.
Od 1. 2. 2012 došlo k ďalšiemu zúženiu osobného rozsahu DNP, tentoraz zameraného na zneužívanie dobrovoľného nemocenského poistenia osôb v produktívnom veku. Nízka sadzba dobrovoľného nemocenského poistenia stále umožňovala veľkému počtu osôb povinne nemocensky poistených získať počas dočasnej pracovnej neschopnosti a v prípade tehotenstva a materstva dva nároky na nemocenské dávky, pričom zvyčajne pomer zaplateného poistného a vyplatených nemocenských dávok bol veľmi nízky.
Boli zvýhodňované osoby, ktoré často menili zamestnávateľa, pretože obdobia povinného nemocenského poistenia získané z predchádzajúcich pracovných pomerov sa v rozhodujúcom období 2 rokov pred vznikom poistnej udalosti zahrnovali do období dobrovoľného nemocenského poistenia. Vtedajšia vláda sa rozhodla riešiť situáciu tak, že vznik a trvanie DNP podmienila paralelnou účasťou dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Zároveň sa obmedzilo dobrovoľné nemocenské poistenie pre všetkých invalidných dôchodcov v dôchodkovom veku.
Od 1. 1. 2013 sa zmiernili podmienky vzniku a trvania DNP tak, že k DNP sa vyžaduje už len paralelná existencia dobrovoľného dôchodkového poistenia.
Zatiaľ posledná zmena v osobnom rozsahu DNP nastala od 1. 7. 2014. Je najradikálnejšia a umožňuje vznik a trvanie DNP len v prípade, ak fyzická osoba nie je povinne nemocensky poistená.
Samozrejme, že je možná diskusia o tom, či DNP má mať doplnkový charakter k povinnému nemocenskému poisteniu alebo jeho význam spočíva v zabezpečení príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a pre prípad tehotenstva a materstva pre osoby, ktoré nie sú povinne nemocensky poistené.
Samotný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uvádza, že nemocenské poistenie je:
„poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva“.
To umožňuje prijať tak doplnkový, ako aj zabezpečovací charakter DNP. V súčasnosti zrejme prevážil názor, že účelom nemocenského poistenia je zabezpečenie príjmu vo vyššie vymedzených poistných udalostiach, povinne nemocensky poistené osoby príjem zabezpečený majú a z toho dôvodu nie je dôvod na ich paralelné dobrovoľné nemocenské poistenie. Isteže to nie je jediný dôvod, samotná ekonomika DNP zohrala pri obmedzení osobného rozsahu významnejšiu úlohu ako jeho metodické vymedzenie.
Dôsledky obmedzenia súbehu dobrovoľného a povinného nemocenského poistenia
Prvým dôsledkom novely je obmedzenie súbehu dobrovoľného a povinného nemocenského poistenia pre prípad DNP, ktoré vznikne po 1. 7. 2014.
DNP, ktoré vzniklo pred 1. 7. 2014, jeho trvanie a zánik sú riešené v prechodných ustanovenia v § 293de.
Poslanci, ktorí iniciovali prijatú zmenu v DNP, mali v úmysle navodiť právny stav, v ktorom by bol po 30. 6. 2014 umožnený súbeh DNP a povinného nemocenského poistenia len v prípade, ak poistenec nezískal ku dňu 30. 6. 2014 270 dní DNP.
To sa, žiaľ, nepodarilo a stav, ktorý navodili, bude vyvolávať veľké problémy v aplikačnej praxi. Je to o to kurióznejšie, že predkladateľmi novely sú členovia ústavnoprávneho výboru NR SR.
Pod bodom 1 § 293de je veľmi problematické ustanovenie, ktoré uvádza, že pokiaľ DNP malo trvať po 30. 6. 2014 a povinné nemocenské poistenie trvá k 1. 7. 2014, potom DNP zaniká k 1. 7. 2014, ak ods. 3 neustanovuje inak.
Toto ustanovenie novely rieši zánik DNP len vo vzťahu k trvaniu povinného nemocenského poistenia v jednom dni. Z toho vyplýva, že ak povinné nemocenské poistenie netrvalo akúkoľvek dobu po 1. 7. 2014 a dobrovoľné poistenie vzniklo pred 1. 7. 2014, tak DNP trvá ak ods. 3 neurčuje inak.
Bod 3 určuje, že ak DNP vzniklo pred 1. 7. 2014, toto poistenie trvá aj po 30. 6. 2014 a povinné nemocenské poistenie trvá aj po 30. 6. 2014 a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nezískala ku dňu 30. 6. 2014 270 dní DNP, potom je súbeh povinného a nemocenského poistenia povolený do dňa, v ktorom dobrovoľne nemocensky poistená osoba nezíska 270 dní DNP. Tento bod je jasný.
Výnimočnosť tohto legislatívneho stavu je skutočnosť, že mu chýba logika.
Osoba, ktorá nedosiahla ku dňu 30. 6. 2014 270 dní nemocenského poistenia, môže byť dobrovoľne poistená v súbehu s povinným poistením len do získania 270 dní DNP, kým osoba, ktorá získala 270 dní DNP pred 1. 7. 2014, napr. bola 1. 7. 2014 na neplatenej dovolenke, bude mať možnosť súbehu oboch typov nemocenského poistenia dovtedy, kým poslanci túto chybu neopravia.
Je zrejmé, že autori novely sa pomýlili a miesto textu „trvá k 1. 7. 2014“ mali predložiť text „trvá do 30. 6. 2014“.
To má samozrejme dôsledky, ktoré možno najlepšie demonštrovať na konkrétnych príkladoch.
Príklad č. 1:
Pán Adam je nezamestnaný, je dobrovoľne nemocensky poistený a do 30. 6. 2014 získal viac ako 270 dní DNP. Dostal ponuku na zamestnanie, ktorú prijal od:
a) 1. 7. 2014, v tom prípade jeho DNP zanikne k 1. 7. 2014,
b) 10. 7. 2014, v tom prípade jeho DNP bude trvať bez obmedzenia.
Príklad č. 2:
Pán Boris bol dobrovoľne nemocensky poistený od 1. 1. 2013. Ako zamestnanec bol povinne nemocensky poistený, ale v týždni od 1. 7. 2014 do 8. 7. 2014 mal neplatené voľno.
Obdobie pracovného voľna bez náhrady mzdy je obdobím prerušenia povinného nemocenského poistenia a podľa § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. je vznik prerušenia nemocenského poistenia posudzovaný ako zánik povinného nemocenského poistenia.
V DNP získal ku dňu 30. 6. 2014 viac ako 270 dní DNP, ale pretože k 1. 7. 2014 nebol povinne nemocensky poistený, DNP trvá bez obmedzenia naďalej. Pokiaľ by k 1. 7. 2014 nemal prerušené nemocenské poistenie, DNP by mu ex lege zaniklo.
Príklad č. 3:
Pani Beta, ktorá je zamestnaná a dobrovoľne nemocensky poistená od 1. 1. 2014, nezískala do 30. 6. 2014 270 dní DNP a pretože jej povinné nemocenské poistenie trvalo aj po 30. 6. 2014, môže byť dobrovoľne nemocensky poistená len dovtedy, kým nezíska 270 dní DNP.
Príklad č. 4:
Pani Cecília je na rodičovskej dovolenke. Je dobrovoľne nemocensky poistená a pretože obdobie rodičovskej dovolenky je obdobím prerušenia povinného nemocenského poistenia, jej DNP trvá bez obmedzenia až do skončenia rodičovskej dovolenky. Po získaní 270 dní má počas trvania rodičovskej dovolenky nárok na nemocenské z DNP.
Príklad č. 5:
Pani Dana bola ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba na rodičovskej dovolenke. K 1. 7. 2014 získala viac ako 270 dní DNP. Je tehotná a pôrod očakáva v decembri 2014.
Šesť týždňov pred pôrodom si uplatní nárok na materské. V tento deň skončí rodičovská dovolenka, obnoví sa povinné nemocenské poistenie, ale pretože jej DNP vzniklo pred 1. 7. 2014 a ku dňu 1. 7. 2014 nebola povinne nemocensky poistená, jej DNP trvá a vznikne jej nárok na materské tak z povinného, ako aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Príklad č. 6:
Pani Eva je tiež na rodičovskej dovolenke a je dobrovoľne nemocensky poistená. K 1. 7. 2014 nezískala 270 dní DNP, ale v ďalšom trvaní tohto poistenia počas rodičovskej dovolenky 270 dní DNP získa. V decembri 2014 si uplatní nárok na materské, čím zanikne prerušenie povinného nemocenského poistenia. Zánik prerušenia povinného nemocenského poistenia je podľa § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení posudzovaný rovnako ako vznik nového poistenia. V tomto prípade nie je možné aplikovať § 293de ods. 1 zákona a DNP zanikne.
Podľa § 32 zákona, ak zanikne tehotnej žene nemocenské poistenie, je v ochrannej lehote. Len problém je v tom, že pokiaľ vznikne nové poistenie, tak ochranná lehota zanikne. A v tomto prípade v jeden deň dôjde k zániku DNP, vzniku ochrannej lehoty, vzniku nového nemocenského poistenia a zániku ochrannej lehoty.
Nárok na materské z DNP nemôže vzniknúť.
Príklad č. 7:
Pani Gabika, ktorá bola do konca júla na materskej dovolenke a bola zároveň nemocensky poistená, nastúpila po ukončení rodičovskej dovolenky ako tehotná do zamestnania. Ak k 1. 7. 2014 získala najmenej 270 dní DNP, potom jej DNP trvá aj po nástupe do zamestnania a vznikne jej nárok na materské tak z povinného, ako aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Ak ale nezískala 270 dní DNP, potom toto poistenie zanikne z dôvodu, že pre účely zákona je nástup poistenky do zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky posudzovaný ako vznik nového poistenia a DNP jej zanikne.
Vzniknutý právny stav začína vyvolávať emócie zo strany žien na rodičovskej dovolenke a vznikajú rôzne interpretácie dôsledkov poslaneckej novely, ktoré viac-menej ignorujú platný právny stav.
Napríklad MPSVaR uviedlo ako reakciu na jeden môj článok viacero zaujímavých vecí, niektoré sú neakceptovateľné (ale jednou som sa aj ja nechala na chvíľu uviesť do omylu), a to napríklad vo vzťahu k nároku na materské žien, ktoré porodili počas rodičovskej dovolenky:
„Vzhľadom na to, že na tehotnú poistenku sa vzťahuje 8-mesačná ochranná lehota po zániku DPN a keďže nárok na nemocenské dávky sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia a dávka sa určuje ako úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z týchto poistení, zostáva jej zachovaný tak nárok na dávku, ako aj výšku dávky ... dobrovoľného poistenia.“
Aplikačná prax Sociálnej poisťovne vychádza zo zmysluplného stavu, v ktorom DNP zaniká, ak poistenec získal 270 dní DNP a povinné nemocenské poistenie trvá aj po 30. 6. 2014. To, či tak môže konať v rozpore so znením zákona, nebudem posudzovať. Jej názor na tú istú vec, ku ktorej sa vyjadrovalo MPSVaR, je možné nájsť na stránke SP takto:
„Sociálna poisťovňa však upozorňuje ženy, ktoré si počas čerpania rodičovskej dovolenky u zamestnávateľa platia dobrovoľné poistenie kvôli navýšeniu materského pri ďalšom dieťati, že nárok na materské z dobrovoľného poistenia im nevznikne.
Dobrovoľné nemocenské poistenie im totiž automaticky zanikne deň pred nástupom na materskú dovolenku s druhým dieťaťom, keď sa im obnoví povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu ukončenia čerpania rodičovskej dovolenky s prvým dieťaťom.
Ochranná lehota plynúť nebude, keďže táto zaniká vždy vznikom (resp. obnovením) nemocenského poistenia, takže nesplnia jednu zo základných podmienok – trvanie ochrannej lehoty alebo existencia poistenia, z ktorého si materské chcú uplatniť.“
Tento stav je potrebné čo najskôr napraviť. Okrem iného môže mať aj ústavné limity, lebo je namieste otázka, či nebol touto náhlou zmenou narušený princíp právnej istoty (legitímne očakávania platiteľov poistného na DNP) ako súčasti právneho štátu.
Ale hlavne, dôležité zmeny v sociálnom zabezpečení občanov je potrebné riešiť v riadnom legislatívnom procese, inak budú vznikať takéto a podobné patálie.
Poznámka redakcie:
§ 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení
§ 32 zákona o sociálnom poistení
§ 293de zákona o sociálnom poistení
Autor: prom. mat. Ľubica Navrátilová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies