Dohody a dohodári od 1. januára 2013

Zmeny vyplývajúce z novely Zákonníka práce sa týkajú aj právnej úpravy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. Zákonníka práce). Rozsiahle zmeny týkajúce sa prác na dohodu priniesli od nového roku okrem vyšších odvodov pre zamestnanca a zamestnávateľa aj väčšie množstvo administratívnej práce. Práca na dohody je tak od 1. januára 2013 pre zamestnávateľov menej atraktívna, pretože sa z dohôd budú musieť platiť odvody a v dôsledku toho dohodári získavajú niektoré práva zamestnancov.

Na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov) sa od 1. januára 2013 vzťahujú aj napr. ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom čase a minimálnej mzde. Novelou sa taktiež upravujú aj podmienky evidencie pracovného času a vykonanej práce dohodárov.

K jednotlivým zmenám:

a) Zmeny v Zákonníku práce na základe zákona č. 252/2012 Z. z.

NEPREHLIADNITE

Pripomeňme si, že čo sa týka právnej úpravy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tejto úpravy sa v tomto roku dotkli tri novely, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2013, a to:

• novela prijatá ako zákon č. 252/2012 Z. z.,
• novela prijatá ako zákon č. 361/2012 Z. z. a
• novela prijatá ako zákon č. 413/2012 Z. z. – táto novela bola prijatá dňa 27. novembra 2012, avšak nedotkla sa úpravy dohodárov v Zákonníku práce, iba v zákone o sociálnom poistení.

V Zákonníku práce naďalej zostáva úprava všetkých troch foriem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čiže:

• dohody o vykonaní práce,
• dohody o brigádnickej práci študentov,
• dohody o pracovnej činnosti.

Novela prijatá ako zákon č. 252/2012 Z. z. ustanovila, že zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov s fyzickou osobou, ktorá má štatút:

• žiaka strednej školy alebo
• študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá zároveň nedovŕšila 26 rokov veku.

Do prijatia zákona č. 252/2012 Z. z. Zákonník práce neobmedzoval vek študenta vysokej školy, s ktorým bolo možné dohodu o brigádnickej práci študenta uzatvoriť, preto mohlo ísť aj o študenta staršieho ako 26 rokov. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je možné vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom študent dovŕši 26 rokov veku.

Na základe dohody o brigádnickej práci študentov je možné vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Týmto sa iba spresňuje rozsah pracovného času, ktorý môže študent „dohodár“ na základe tejto dohody odpracovať.

Podľa prechodných ustanovení (§ 252h) zákona č. 252/2012 Z. z. môže zamestnanec vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov uzatvorenej pred 1. januárom 2013, pri ktorej nie sú splnené podmienky ustanovené v § 227 účinnom od 1. januára 2013, najdlhšie do 31. januára 2013. Platnosť dohody popísanej v predchádzajúcej vete sa skončí najneskôr 31. januára 2013. Uvedené prakticky znamená to, že platnosť dohôd o brigádnickej práci študentov, ktoré nespĺňajú nové podmienky podľa § 227 Zákonníka práce (podmienky týkajúce sa študentov), skončí najneskôr 31. januára 2013.

Fyzickým osobám vykonávajúcim práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodári) vzniklo od 1. januára 2013 povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. len povinné dôchodkové poistenie.

U dohodárov, ktorým vznikla dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pred 1. januárom 2013, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2012, platí pre zamestnávateľa „predĺžená lehota“ na dodatočné prihlásenie takýchto zamestnancov (dohodárov) na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. len na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. januára 2013.

Príklad č. 1:

Zamestnávateľ uzatvoril s dohodárom dohodu o vykonaní práce od 10. decembra 2012. Tohto dohodára zamestnávateľ prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne, a to na účely úrazového a garančného poistenia. Táto dohoda o vykonaní práce však trvá aj po 31. decembri 2012. Pôjde o dohodu, z ktorej plynie dohodárovi právo na pravidelný mesačný príjem, pričom dohodár nie je poberateľom žiadnej dôchodkovej dávky.

Preto sú naplnené podmienky, že od 1. januára 2013 dohodárovi na základe tejto dohody o vykonaní práce vznikne povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť tohto dohodára na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti do registra poistencov Sociálnej poisťovne, a to v „predĺženej lehote“ najneskôr do 31. januára 2013.

Predĺžená lehota na prihlásenie dohodárov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia však neplatí na tie dohody, ktoré vzniknú po 31. decembri 2012. V týchto prípadoch zamestnávateľ plní prihlasovaciu povinnosť v „klasickej“ lehote pred vznikom povinného poistenia, čo znamená, že najneskôr pred začatím výkonu činnosti. To znamená, že dohodárov, ktorým dohoda vznikla po 31. decembri 2012, zamestnávateľ prihlasuje do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne na konkrétne poistenie pred vznikom ich povinného poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti dohodárov.

b) Zmeny v Zákonníku práce na základe zákona č. 361/2012 Z. z.

Právny rámec

Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa do konca roka 2012 vzťahovali len nasledovné ustanovenia Zákonníka práce:

• § 223 až § 228a,
• ustanovenia prvej časti (§ 1 až § 40 Zákonníka práce) a
• ustanovenia šiestej časti (§ 146 až § 150 Zákonníka práce).

UPOZORNENIE

Novela – zákon č. 361/2012 Z. z. ustanovuje, že s účinnosťou od 1. januára 2013 sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú aj nasledovné ustanovenia Zákonníka práce:

• § 85 ods. 1 a 2 – definícia pracovného času a doby odpočinku,
• § 90 ods. 10 – čas potrebný na osobnú očistu, ktorý sa započítava do pracovného času,
• § 91 – prestávky v práci,
• § 92 – nepretržitý denný odpočinok
• § 93 – nepretržitý odpočinok v týždni,
• § 94 a § 95 – dni pracovného pokoja,
• § 98 – nočná práca,
• § 119 ods. 1 – minimálna mzda,
• § 144a ods. 1 až 5 – posudzovanie výkonu práce,
• šiesta časť § 146 až § 150 – ochrana práce.

Pracovný čas dohodárov

Vo väzbe na smernicu parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času novela ustanovuje, že na prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahuje právna úprava pracovného času. Zároveň, vzhľadom na povahu takto vykonávanej práce – vzhľadom na jej výnimočnosť a príležitostnú povahu, novela ustanovuje, že pracovnú pohotovosť a prácu nadčas nemožno zamestnancovi dohodárovi nariadiť ani ju s ním dohodnúť.

POZNÁMKA

Dohodári tak patria medzi kategóriu osôb (zamestnancov), na ktorých sa vzťahuje absolútny zákaz práce nadčas (o relatívny zákaz by išlo v prípade, keby zamestnávateľ prácu nadčas dohodárovi nariadiť síce nemohol, ale mohol by ju s ním dohodnúť).

Novela taktiež ustanovuje, že pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín).

Otázne je, ako sa splnenie týchto podmienok bude posudzovať pri dohodách o vykonaní práce, kde zamestnávateľ je povinný zaznamenať iba dĺžku časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala, nemá povinnosť zaznamenať samotný začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce.

Dohodári ani po novele nemajú nárok na dovolenku. Zákonodarca pôvodne plánoval riešiť aj otázku dovolenky dohodárov, avšak nakoniec dospel k názoru, že túto otázku by nebolo možné riešiť pri viacerých súbežných dohodách.

Evidencia pracovného času dohodárov

V Zákonníku práce naďalej zostáva povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti s tým, že evidencia sa má viesť tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu (doteraz uvedenie začiatku a konca časového úseku Zákonník práce nevyžadoval).

UPOZORNENIE

Novela zároveň zaviedla zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu vykonanej práce aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala (zamestnávateľ nemá povinnosť zaznamenať samotný začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce).

Minimálna mzda dohodárov

Zároveň novela ustanovila, že na práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa od januára 2013 vzťahuje aj ustanovenie § 119 ods. 1 Zákonníka práceo minimálnej mzde.

Podľa nového § 223 ods. 2 prvá veta: „Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až § 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti.“

Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce: „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.“ Osobitným predpisom sa rozumie zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Od 1. januára 2013 musí byť pri odmeňovaní zamestnancov pracujúcich na dohodu zamestnávateľom dodržaná minimálna mzda.

Dňa 10. októbra 2012 vláda SR prijala nariadenie vlády, ktoré bolo v Zbierke zákonov SR publikované pod č. 326/2012 Z. z. a ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. januára 2013. V zmysle tohto nariadenia vlády sa suma minimálnej mzdy na rok 2013 ustanovuje na:

• 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Minimálna mzda sa tak zvyšuje o 3,2 %. V roku 2012 bola výška minimálnej mzdy 327,20 €. Minimálna hodinová sadzba zamestnanca vzrástla oproti roku 2012 z 1,880 € na súčasných 1,941 €.

Odmeňovanie formou mesačnej odmeny

Ak je zamestnanec na dohodu odmeňovaný formou mesačnej odmeny, jeho odmena za jeden kalendárny mesiac musí dosiahnuť najmenej sumu danú ako 337,70 €, upravenú vzhľadom na odpracovaný čas. No v praxi sú tieto prípady, teda prípady, kedy je dohodár odmeňovaný formou mesačnej odmeny, zriedkavejšie.

Príklad č. 2:

Celkový fond pracovného času je v danom mesiaci 160 hodín.

Zamestnanec na dohodu odpracoval 40 hodín. Minimálna mzda tohto dohodára sa vypočíta nasledovne: 40/160 x 337,70 = 84,40 € (zaokrúhlená na najbližších 10 eurocentov).

Odmeňovanie na hodinu

V praxi sa viac stretávame s prípadmi, kedy zamestnanec na dohodu nie je odmeňovaný formou mesačnej odmeny – ale je odmeňovaný na základe vykonanej práce alebo má stanovenú odmenu na odpracované hodiny. V takom prípade má zamestnanec na dohodu právo na odmenu najmenej vo výške 1,941 € za každú odpracovanú hodinu.

Na zamestnancov pracujúcich na dohodu sa nevzťahuje § 2 ods. 4 druhá veta zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, podľa ktorého „Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši.“ Uvedené vyplýva z toho, že na zamestnancov na dohodu sa nevzťahuje § 85 ods. 5 až 8 Zákonníka práce (iba § 85 ods. 1 a 2), pri zamestnancoch na dohodu tak nehovoríme o ustanovenom pracovnom čase.

Príklad č. 3:

U zamestnávateľa je ustanovený týždenný pracovný čas v súlade s § 85 ods. 5 a 8 Zákonníka práce na 37,5 hodiny týždenne (trojzmenná prevádzka). Minimálna hodinová mzda zamestnancov v pracovnom pomere je tak od 1. januára 2013 daná na 2,0704 €. Na zamestnancov pracujúcich na dohodu u daného zamestnávateľa sa však bude vzťahovať minimálna hodinová mzda 1,941 €, nie suma 2,0704 €.

Minimálne mzdové nároky

Na zamestnancov pracujúcich na dohodu sa vzťahuje len § 119 ods. 1 Zákonníka práce, no nevzťahuje sa na nich § 120 Zákonníka práce. To znamená, že ak by zamestnanec pracujúci na dohodu vykonával pracovné činnosti, ku ktorým by zamestnávateľ priradil stupeň náročnosti práce 2 až 6, odmena zamestnanca na dohodu nemusí dosiahnuť výšku danú ako násobok minimálnej mzdy a príslušného koeficientu minimálnej mzdy.

Vyplácanie odmeny dohodára

Na zamestnancov pracujúcich na dohodu sa tiež nevzťahuje § 129 Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa tak so zamestnancom pracujúcim na dohodu môže dohodnúť, že dohodárovi vyplatí odmenu naraz za viacero kalendárnych mesiacov alebo naraz až po skončení práce (čiže až po niekoľkých mesiacoch trvajúcej práce na dohodu).

Zamestnávateľovi teda zo Zákonníka práce nevyplýva povinnosť vyplatiť zamestnancovi každý mesiac odmenu najmenej vo výške minimálnej mzdy za prácu, ktorú dohodár vykonal v danom mesiaci. Stačí, ak odmena, ktorá je vyplatená v dohodnutom termíne, je najmenej vo výške minimálnej mzdy vypočítanej za príslušné obdobie a príslušný odpracovaný čas.

Stravovanie dohodárov

Viaceré médiá informovali, že nárok na stravné pre dohodárov novela Zákonníka práce nevylučuje, ale pripúšťa ho až po dohode s odbormi a v kolektívnej zmluve.

V podstate novela túto problematiku vôbec nerieši, médiá pravdepodobne vychádzali z § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, podľa ktorého môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, avšak táto úprava tu bola aj pred novelou.

POZNÁMKA

Je však otázne, či môže zamestnávateľ rozšíriť zabezpečenie stravovania aj dohodárom, pretože novelizovaný § 223 ods. 2 neodkazuje aj na siedmu časť Zákonníka práce, ktorá obsahuje úpravu stravovania. Fyzickými osobami, na ktoré môže zamestnávateľ rozšíriť zabezpečenie stravovania, sa teda pravdepodobne rozumeli osoby v pracovnom pomere, ktorým by zamestnávateľ nemusel prispievať na stravovanie, čiže nie dohodári.

Prekážky v práci

Od 1. januára 2013 v Zákonníku práce ďalej platí, že ak zamestnanec na dohodu je neprítomný v práci z dôvodov uvedených v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) Zákonníka práce, čo sú:

• dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz,
• materská dovolenka,
• rodičovská dovolenka,
• karanténa,
• ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov,
• vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení,
• narodenie dieťaťa zamestnancovi,
• sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia,
• úmrtie rodinného príslušníka,
• svadba,
• znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom,
• nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy

a ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, je zamestnávateľ povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

Zamestnávateľ musí evidovať neprítomnosť dohodárov v práci a evidovať k tomu príslušné doklady. Táto úprava spolu s povinnosťou zasielať za každú dohodu evidenčné listy dôchodkového poistenia zvyšuje extrémnym spôsobom administratívnu náročnosť evidencie zamestnávateľa v súvislosti s dohodármi.

c) Dohodári a sociálne poistenie

POZNÁMKA

Do 31. decembra 2012 platil zamestnávateľ z príjmu z dohôd len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 % z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 % z vyplácaného príjmu. V dôsledku prijatia dvoch noviel zákona č. 461/2003 Z. z., a to zákona č. 252/2012 Z. z. a zákona č. 413/2012 Z. z. sa od 1. januára 2013 rozšírila povinnosť platenia odvodov aj na osoby, ktoré vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov.

Novely s účinnosťou od 1. januára 2013 zaviedli v systéme sociálneho poistenia nové odvody pre dohodárov.

Na príjmy dohodárov sa od 1. januára 2013 uplatňujú štandardné sadzby sociálneho a zdravotného poistenia (t. j. 13,4 % zamestnanec a 35,2 % zamestnávateľ – vrátane zdravotného poistenia) s niekoľkými výnimkami, na ktoré sa vzťahuje obmedzený rozsah poistenia:

• osoby s nepravidelným príjmom poberaným na základe dohôd,
• študenti,
• poberatelia dôchodkov.

Dohodu o brigádnickej práci študentov možno uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá zároveň nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je možné vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom táto osoba dovŕši 26 rokov veku.

Študent si môže u zamestnávateľa uplatniť na dohodu tzv. odvodové zvýhodnenie. V prípade, ak má dohôd o brigádnickej práci študentov uzatvorených viac, môže si odvodové zvýhodnenie uplatniť len na jednu dohodu.

Pri odvodovo zvýhodnenej dohode o brigádnickej práci študentov sa hranica príjmu 66 € týka študentov, ktorí sú mladší ako 18 rokov, resp. poslednýkrát v mesiaci, v ktorom študent dovŕšil 18 rokov. Hranica 155 € sa uplatní od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom študent dovŕšil 18 rokov.

Ak mesačný príjem študenta z dohody presiahne 155 €, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie. Jeho vymeriavacím základom na platenie poistného na povinné dôchodkové poistenie bude jeho mesačný príjem z dohody po odpočítaní 155 €. Študent je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi, že si určil dohodu, z ktorej nechce byť povinne dôchodkovo poistený a súčasne ho informuje o tom, že si na rovnaké obdobie neurčil alebo neurčí inú dohodu na rovnaký účel. Ak túto svoju povinnosť poruší, môže mu Sociálna poisťovňa uložiť pokutu. V súvislosti so študentmi dohodármi Sociálna poisťovňa pripravila pre žiakov a študentov nové tlačivo, ktoré potrebujú predložiť zamestnávateľovi, aby od 1. januára 2013 pri práci na dohodu o brigádnickej práci študentov neplatili poistné na dôchodkové poistenie. Toto tlačivo je možné získať na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

UPOZORNENIE

Pri práci na dohodu bude dohodár (t. j. poistenec) povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec. Preto poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý vykonáva prácu na základe dohody, zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Poznámka redakcie:
§ 223 až § 228a Zákonníka práce

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová