Inšpekcia práce vo firme

Tento článok má za cieľ informovať zamestnávateľov, podnikajúce fyzické osoby i zamestnancov o tom, ako orgány inšpekcie práce konajú pri výkone inšpekcie práce. Poznanie poslania, kompetencií a spôsobu konania orgánov inšpekcie práce je základným predpokladom, aby sa zamestnávatelia, podnikajúce fyzické osoby i zamestnanci mohli pripraviť na kontakt s orgánmi inšpekcie práce a vedeli efektívne obhajovať svoje oprávnené záujmy.

1. Účel inšpekcie práce

Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním tých právnych a súvisiacich predpisov, ktoré počas vykonávania práce regulujú vzťahy medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami. Ide teda o dozor vo firmách na území Slovenskej republiky nad riadnym (zákonným) spôsobom uskutočňovania záležitostí ustanovených pre pracovnoprávnu oblasť. Dozorom sa rozumie odborná interpretácia príslušných ustanovení právnych a súvisiacich predpisov a ich uplatňovanie v jednotlivých pracovných situáciách, ktoré vznikajú v činnosti firiem.

Úlohou inšpekcie práce nie je rozhodovanie o splnení konkrétnych pracovnoprávnych nárokov jednotlivých zamestnancov, ktoré zamestnávateľ nechce splniť z rôznych príčin. Tieto individuálne nároky z pracovného vzťahu môžu prerokovávať a o ich plnení rozhodnúť len súdy.

Vzhľadom na slabšie postavenie zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom je základnou úlohou orgánov inšpekcie práce pomocou dozoru presadzovať uplatňovanie pracovnoprávnych predpisov, ktoré najmä upravujú pracovné nároky zamestnancov. Inšpekcia práce teda prostredníctvom dozoru sprostredkovane presadzuje, aby zamestnávatelia plnili oprávnené pracovnoprávne nároky zamestnancov.

Okrem uvedeného základného poslania inšpekcie práce vykonávajú orgány inšpekcie práce v príslušnom vymedzenom rozsahu aj štátnu správu v oblasti inšpekcie práce, napr. vydávajú potvrdenia, oznámenia, povolenia, oprávnenia, preukazy, osvedčenia. Rovnako spolupracujú s inými štátnymi orgánmi, najmä kontrolnými, ale aj s ďalšími inštitúciami pôsobiacimi v pracovnoprávnej oblasti.

Výkonom inšpekcie práce u zamestnávateľa sa okrem presadzovania pracovnoprávnych predpisov a pracovnoprávnych nárokov vo firmách:

• zlepšujú vzťahy medzi manažmentom firmy a zamestnancami,
• znižuje pravdepodobnosť vzniku mimoriadnych udalostí – havárií a porúch technických zariadení, pracovných úrazov a chorôb z povolania a s nimi spojených strát, pokút a trestnoprávnych dôsledkov pre zamestnávateľa, jeho vedúcich zamestnancov i zamestnancov.

Tým sa vo firmách tiež zlepšuje spoločenské prostredie, ich celkové fungovanie a navonok pre verejnosť a obchodných partnerov aj dobré meno (imidž).

Názvom inšpekcia práce sa okrem činnosti – ktorou je dozor – tiež bežne označuje celý systém orgánov inšpekcie práce, najmä je to spoločný názov pre Národný inšpektorát práce (NIP) a osem inšpektorátov práce.

2. Obsah inšpekcie práce

Inšpekcia práce zahŕňa nasledujúce základné tri okruhy, ktorými sa vykonáva jej hlavné poslanie:

• dozor nad tým, ako zamestnávateľ dodržiava príslušné predpisy. Ide o audit toho, ako zamestnávateľ realizuje príslušné predpisy na svojich pracoviskách a ich porovnanie s požiadavkami platných predpisov. Ak boli zistené nedostatky (teda rozpory – nesúlad s platnými predpismi), výsledkom inšpekcie práce je nariadenie zamestnávateľom, aby vykonali nápravné opatrenia a tiež poradenstvo pre zamestnávateľov, ako to zabezpečiť;
• bezplatné základné poradenstvo pre zamestnávateľov, podnikajúce fyzické osoby a pre zamestnancov. Cieľom je poskytnúť im základné informácie a návody, ako reálne a efektívne vykonávať príslušné požiadavky predpisov;
• sankčná činnosť inšpektorátu práce. Zámerom je vyradiť z prevádzky u zamestnávateľa to zariadenie, stavbu alebo pracovný postup, ktoré bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnancov. Cieľom finančnej pokuty je donútiť zamestnávateľov, aby vykonávali požiadavky platných právnych predpisov.

3. Právna úprava

Inšpekciu práce, jej vymedzenie a tiež orgány inšpekcie práce, ich pôsobnosť a kompetencie upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o inšpekcii práce).

Zákon o inšpekcii práce je vytvorený na základe medzinárodne uznávaného a široko aplikovaného Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 81 z roku 1947 o inšpekcii práce v obchode a priemysle a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 129 z roku 1968 o inšpekcii práce v pôdohospodárstve, ktoré Slovenská republika ratifikovala a oba dokumenty sú pre nás teda záväzné.

Právne požiadavky regulujúce záležitosti, ktoré sú predmetom záujmu orgánov inšpekcie práce, ustanovuje súbor osobitných zákonov Slovenskej republiky, ich vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy a tiež slovenské technické normy a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi. Prehľad právnych predpisov, ktoré sú v pôsobnosti inšpekcie práce a v rozsahu ktorých inšpekcia práce koná, je uvedený na webovom sídle NIP http://www.ip.gov.sk/?t=78 &s=93&ins=nip. Úplné znenia právnych predpisov, ktoré sú v pôsobnosti inšpekcie práce a sú aj v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sú vystavené na jeho webovom sídle http://www.employment.gov.sk/legislativa.html.

4. Čo dozoruje inšpekcia práce

Orgány inšpekcie práce dozorujú nasledujúce okruhy:

a) povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých vzťahov, napr. vznik, zmena a skončenie pracovného pomeru, pracovný čas a čas odpočinku, iné pracovné podmienky vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých a osôb so zdravotným postihnutím, mzda, náhrada mzdy, odmena za prácu pri dohodách, záväzky kolektívnych zmlúv a ďalšie,

b) bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) vrátane bezpečnosti technických zariadení a faktorov pracovného prostredia, napr. riadenie BOZP, oboznamovanie, zdravotná spôsobilosť, bezpečnostnotechnická služba, pracovná zdravotná služba, osobné ochranné pracovné prostriedky, zástupcovia zamestnancov pre BOZP, určenie bezpečných pracovných postupov, vykonávanie vnútrofiremnej kontroly, starostlivosť o technické zariadenia, odborná spôsobilosť zamestnancov na obsluhovanie niektorých technických zariadení a vykonávanie niektorých činností, napr. (revízií), evidencia a registrácia pracovných úrazov a ďalšie,

c) nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, teda vykonávanie práce jednej fyzickej osoby (zamestnanca) pre inú fyzickú alebo právnickú osobu (zamestnávateľa) bez splnenia príslušných zákonných povinností,

d) ohraničený rozsah vybraných záležitostí doplnkového dôchodkového sporenia – uzatvorenie zamestnávateľskej zmluvy a odvádzanie príspevkov, ak ide o zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

Tento dozor vo firmách vykonávajú výlučne inšpektoráty práce prostredníctvom inšpektorov práce.

5. Kontroly inšpektorátov práce

Inšpektoráty práce okrem inšpekcie práce vykonávajú v zákonmi ohraničenom rozsahu aj kontrolu ďalších záležitostí im zverených do pôsobnosti, a to:

• kontrolu dodržiavania pracovného času v doprave (tzn. kontrolu dodržiavania sociálnej legislatívy v doprave), napr. na cestách,
• kontrolu nad záležitosťami bezpečnosti určených výrobkov, ich uvádzania na trh, spôsob posudzovania zhody, vyhlásenie o zhode...,
• aktivity súvisiace s prevenciou závažných priemyselných havárií.

6. Inšpekcia práce v celom rozsahu kompetencií

Inšpekciu práce a kontroly podľa príslušných zákonov vykonávajú inšpektoráty práce prostredníctvom inšpektorov práce v celom rozsahu svojej kompetencie:

a) z hľadiska kontrolovaného subjektu v/vo

• verejnej správe (štátna správa, samosprávne inštitúcie), štátnych a súkromných podnikoch a firmách,
• stavebníctve, poľnohospodárstve, priemysle, školách, výskumných inštitúciách...;

b) z hľadiska miestnej pôsobnosti inšpekcie práce

• výlučne v rozsahu miestnej príslušnosti inšpektorátu práce, teda v územnom obvode kraja, v ktorom inšpektorát práce pôsobí, tzn. v kraji, v ktorého krajskom meste má inšpektorát práce svoje sídlo.
  Na určenie miestnej príslušnosti inšpektorátu práce je určujúcim a rozhodujúcim miesto pracoviska, ktorého sa záležitosť týka, nie sídlo firmy;
• aj mimo miestnej pôsobnosti inšpektorátu práce (svojho kraja), ale spravidla len výnimočne a výlučne len na základe písomného poverenia generálneho riaditeľa NIP, ktoré vymedzuje úlohu a označuje inšpektorát práce, ktorý úlohu vykoná.

7. Vykonávanie inšpekcie práce v čiastočnom rozsahu

Inšpektoráty práce a ich inšpektori práce vykonávajú v čiastočnom rozsahu dozor nad pracovnoprávnymi predpismi, kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a tiež ohraničený dozor v doplnkovom dôchodkovom sporení na banských pracoviskách.

8. Inšpekcia práce sa nevykonáva

Inšpekcii práce nepodliehajú len niektoré špecifické zariadenia a činnosti, napríklad BOZP pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, dopravné zariadenia v železničnej, leteckej a lodnej doprave a pod., v ktorých dozor nad nimi vykonávajú osobitné štátne orgány.

Inšpekcii práce nepodliehajú ani nasledujúce právne subjekty (firmy), v ktorých dozor vykonávajú rezortné orgány, a to:

• Ministerstvo vnútra SR, Policajný zbor, Hasičský a záchranný zbor,
• Ministerstvo obrany SR, Ozbrojené sily SR,
• Zbor väzenskej a justičnej stráže,
• Finančná správa,
• Vojenské spravodajstvo, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad,
• chránené priestory Ministerstva zahraničných vecí SR,
• fyzické a právnické osoby požívajúce diplomatické výsady a imunitu.

9. Spôsoby inšpekcie práce

Orgány inšpekcie práce plnia svoje povinnosti rôznymi, v zásade dvoma spôsobmi, a to:

a) výkonom inšpekcie práce na inšpektoráte práce, napr. výkonom štátnej správy (napr. vydaním povolenia, osvedčenia, potvrdenia....), vyhodnocovaním informácií, ktoré sú v sídle inšpektorátu práce k dispozícii, kontrolou písomností a pod. Zamestnanci inšpektorátu práce tak napríklad posudzujú správy o splnení opatrení nariadených na záver inšpekcie práce a záznamy o registrovanom pracovnom úraze, ktoré doručujú zamestnávatelia na inšpektorát práce v určenej lehote;

Vyhodnocujú a pracujú tiež s informáciami a podkladmi, ktoré si vyžiadal inšpektorát práce alebo inšpektor práce. Na ten účel kontaktuje inšpektorát práce alebo inšpektor práce zamestnávateľa, aby od zamestnávateľa, podnikajúcej fyzickej osoby alebo inej povinnej osoby dostali informácie a doklady potrebné na výkon inšpekcie práce, napríklad predloženie kolektívnej zmluvy, evidencie pracovného času, mzdových dokladov, informácií o totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľov, zoznamy zakázaných prác pre mladistvých zamestnancov, posúdenie rizika poškodenia zdravia pre jednotlivé pracovné činnosti a pod.

Na inšpektorátoch práce sa poskytuje poradenstvo (osobné, telefonické, elektronické, písomné, webová stránka). Poradenstvo sa poskytuje v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy v oblastiach vymedzených zákonom o inšpekcii práce.

Výsledky výkonu inšpekcie práce na inšpektorátoch práce môžu vyústiť do výkonu dozoru vo firme.

b) výkonom inšpekcie práce formou priameho dozoru, resp. poskytovania poradenstva v teréne (vo firme, na stavbe, v lese, na poli...).

10. U koho sa vykonáva inšpekcia práce

Inšpekcia práce sa dominantne vykonáva u zamestnávateľov a podnikajúcich fyzických osôb. V prípade zamestnávateľa ide o fyzické osoby alebo právnické osoby, pre ktoré iné fyzické osoby (zamestnanci) pracujú na základe pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo dohody o prácach.

V spojitosti s kontrolami podľa osobitných predpisov (v prípade nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, uvádzania výrobkov na trh, prevencie závažných priemyselných havárií...) sú subjektom záujmu aj iné osoby podľa týchto predpisov, napr. fyzická osoba, distribútor výrobkov atď.

11. Kedy sa inšpekcia práce vykonáva vo firme

Úlohou inšpekcie práce a orgánov inšpekcie práce, ktorí ju vykonávajú, je prispieť k tomu, aby zamestnávatelia a podnikajúce fyzické osoby dodržiavali príslušné pracovnoprávne predpisy. Výsledkom ich činnosti je zlepšenie dodržiavania zákonnosti, čo je aj v prospech plnenia pracovnoprávnych nárokov zamestnancov.

Preto sa inšpekcia práce má vykonávať vtedy, ak vo firme existujú disproporcie s príslušnými predpismi, teda má byť vykonávaná tak často a tak dôsledne, ako je to potrebné na zabezpečenie uplatňovania príslušných právnych predpisov. Z reálneho vykonávania inšpekcie práce vyplýva, že limitujúcim faktorom však je nedostatočný počet inšpektorov práce potrebný na vykonávanie inšpekcie práce.

Inšpekcia práce sa vo firme vykonáva z rôznych dôvodov. Najmä ide o nasledujúce impulzy na jej vykonanie:

a) plánovaný dozor
Inšpektor práce vykonáva inšpekciu práce na základe schváleného plánu práce. Dozor môže byť zameraný na jednu alebo viacero oblastí, ktoré sú v pôsobnosti inšpekcie práce, napr. na BOZP, pracovnoprávne vzťahy, nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, na špecifické zariadenia alebo činnosti vykonávané vo firme, napríklad na prevádzku vyhradených technických zariadení elektrických, na stavebnú činnosť, na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, na ochranu pred chemickými faktormi, na dodržiavanie podmienok vydaného oprávnenia a pod.
Častou je kontrola dodržiavania pracovného času vodičov priamo na cestách v spolupráci s Policajným zborom, ale tiež aj vo firmách.

b) povoľovanie stavieb a kolaudácia stavieb
Inšpekcia práce je účastníkom uvedených konaní, ak ide o stavby, ktoré majú byť používané na plnenie úloh zamestnávateľov. Pri stavebnom konaní tak orgány inšpekcie práce uplatňujú hlavne príslušné požiadavky na zaistenie BOZP.

c) kontrola splnenia uložených opatrení
Vo firmách sa vykonáva aj dozor, ktorým sa v určitom (pevne nestanovenom) čase od uskutočnenia pôvodnej previerky overuje, či zamestnávateľ splnil predtým uložené (nariadené) opatrenia. Najmä sa vykonávajú vtedy, ak bol pri pôvodnej previerke uložený určitý zákaz.

d) vznik mimoriadnej udalosti
Inšpekcia práce sa vykonáva vo firmách aj v niektorých špecifických situáciách, ktoré nie sú vopred plánované. Ide o vyšetrovanie príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu, ťažkej ujmy na zdraví alebo iného úrazu, o vyšetrovanie technických a organizačných príčin vzniku choroby z povolania, o príčiny vzniku závažnej priemyselnej havárie, ktoré vznikli vo firme.

e) podnet
Ide o prešetrenie každého podaného podnetu (sťažnosti, informácie), ktorým je podanie poukazujúce na porušovanie pracovnoprávnych predpisov alebo iných predpisov v pôsobnosti orgánov inšpekcie práce. Častým je šetrenie podnetov, ktoré inšpektorátu práce podajú zamestnanci firmy s tým, že zamestnávateľ neplní ich zákonné nároky vyplývajúce z pracovného pomeru alebo z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Vhodné je pripomenúť, že šetrením anonymných podnetov sa inšpekcia práce zaoberá len podľa ich závažnosti.

12. Výkon štátnej správy

Orgány inšpekcie práce v rámci výkonu štátnej správy po posúdení splnenia príslušných predpisov, najmä na základe predchádzajúcej požiadavky zamestnávateľa, podnikajúcej fyzickej osoby alebo zamestnanca, vydávajú viaceré dokumenty, napríklad:

• povolenie na vykonávanie ľahkých prác dieťaťom, ktoré ešte neskončilo povinnú školskú dochádzku,
• oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení,
• oprávnenie na vykonávanie bezpečnostno-technickej služby,
• oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce,
• osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika,
• preukazy a osvedčenia na obsluhu a vykonávanie činností na technických zariadeniach,
• potvrdenie, že nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Orgány inšpekcie práce vykonávajú aj ďalšie aktivity potrebné na účely úradných konaní iných orgánov verejnej správy a iných osôb, napríklad zasielajú orgánom činným v trestnom konaní podozrenia na spáchanie trestnej činnosti, dávajú návrhy na odňatie živnostenského oprávnenia alebo licencie agentúry dočasného zamestnávania a pod.

13. Rozsah a obsah inšpekcie práce

Rozsah a obsah inšpekcie práce, ktorú inšpektor práce vykoná vo firme, sú vymedzené:

• obsahovým zameraním plánovanej alebo neplánovanej úlohy,
• jej vymedzením inšpektorátom práce,
• požiadavkou iných orgánov štátnej a verejnej správy,
• vlastným rozhodnutím inšpektora práce,
• obsahom podnetu, potrebou objasnenia príčin vzniku pracovného úrazu a pod.

Inšpektor práce oboznámi predstaviteľa firmy o rozsahu a obsahu inšpekcie práce vo firme spravidla na začiatku výkonu dozoru.

14. Ako prebieha inšpekcia práce vo firme

Inšpekciu práce vo firme vykonávajú výlučne len inšpektori práce – výnimka platí len pre uchádzačov o pozíciu inšpektora práce počas ich odbornej prípravy a pre prizvaných odborníkov, ktorí sa preukazujú písomným poverením inšpektorátu práce. Tím inšpektorov práce vykonáva inšpekciu práce spravidla pri vyšetrení pracovného úrazu a iných mimoriadnych udalostí, podnetov, kontrole nelegálneho zamestnávania, prevencii závažných priemyselných havárií a kontrole v oblasti sociálnej legislatívy v doprave na komunikáciách.

Ústredným princípom činnosti orgánov inšpekcie práce pri výkone inšpekcie práce je dozerať na realizáciu príslušných predpisov v preverovaných subjektoch a súčasne dbať na práva a právom chránené záujmy týchto subjektov.

a) Vstup do firmy
Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce zo zákona oprávnený voľne a kedykoľvek vstupovať do priestorov zamestnávateľa a pohybovať sa po nich. Kontrolovaný subjekt je povinný toto konanie strpieť.

b) Oznámenie prítomnosti inšpektora práce vo firme
Inšpektor práce oznámi svoju prítomnosť vždy, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce.

c) Preukazovanie sa inšpektora práce
Pri výkone inšpekcie práce sa inšpektor práce preukazuje preukazom inšpektora práce (jeho vzor je uvedený v prílohe zákona o inšpekcii práce). Preukaz nesmie vydať z vlastných rúk, na požiadanie musí umožniť doň nahliadnuť.

d) Základné oprávnenia inšpektora práce
Na účely zistenia dodržiavania príslušných predpisov môžu inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce vo firme:

• vykonávať akúkoľvek potrebnú kontrolu,
• vyžadovať informácie, dokumentáciu, záznamy, evidenciu a iné písomnosti,
• vyžadovať vyjadrenia a svedecké výpovede, a to aj bez prítomnosti tretej osoby,
• zhotovovať fotodokumentáciu, videodokumentáciu a zvukové záznamy,
• vyžadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku.

e) Kontrola plnenia opatrení
Pri dozore vo firme je jednou z úloh inšpektora práce vykonať kontrolu splnenia opatrení uložených v dozorovanej oblasti pri predchádzajúcom (ostatnom) výkone inšpekcie práce.

f) Porovnanie reality vo firme s platnými predpismi
Kontrola písomností – v tejto podstatnej fáze inšpekcie práce sa inšpektor práce spravidla (ak rozsah a obsah dozornej úlohy nevyžadujú inak) sústreďuje na zásadné aspekty zabezpečenia chodu pracovnoprávnych záležitostí vo firme. Pomerne často, najmä pri kontrole dodržiavania príslušných ustanovení pri uzatváraní, zmenách a ukončovaní pracovného pomeru, miezd, pracovného času, prestávok v práci a iných pracovných podmienok, riadenia BOZP, systému oboznamovania zamestnancov s požiadavkami na zaistenie BOZP, systému starostlivosti o bezpečnosť technických zariadení a pod. inšpektor práce skúma príslušné vnútorné predpisy a iné riadiace akty zamestnávateľa, organizačnú štruktúru a iné doklady preukazujúce plnenie ustanovených povinností.

Kontrola pracovísk – prostredníctvom tejto kontroly inšpektor práce vo firme skúma praktickú realizáciu a fungovanie jednotlivých systémov, a pritom vníma a hodnotí konkrétne riešenia, napríklad vyhovujúce alebo nevyhovujúce komunikácie, stav strojov a zariadení, pracovné postupy jednotlivých zamestnancov, vedenie evidencie pracovného času, výdaj a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, nebezpečný pracovný postup zamestnancov, nevykonávanie kontroly atď.

Počas výkonu inšpekcie práce na jednotlivých pracoviskách sa inšpektor práce kontaktuje s vedúcimi zamestnancami týchto pracovísk a vyžaduje od nich podklady, vysvetlenia a informácie týkajúce sa ich pracovísk.

Ak je to potrebné pre výkon inšpekcie práce (na preukázateľné dokumentovanie zisteného stavu), inšpektor práce zabezpečí od kontrolovaného subjektu potrebné podklady a dokumentáciu (napr. fotodokumentáciu, kópie písomností, podanie informácie fyzickou osobou, výpoveď svedka), vzorky materiálov a pod.

g) Spísanie protokolu alebo záznamu
Zistené rozdiely oproti právnemu alebo inému predpisu sú porušením tohto predpisu, tzn. nedostatkom, ktorý inšpektor práce uvedie v protokole. V protokole sa okrem identifikačných údajov uvádzajú najmä:

• zistenia z kontroly splnenia opatrení uložených na záver predchádzajúceho (ostatného) výkonu inšpekcie práce,
• aktuálne zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
• nariadenie na odstránenie zistených nedostatkov a lehoty na ich odstránenie,
• začatie správneho konania po zistení závažného porušenia predpisov [podľa § 12 ods. 2 písm. d), e) a f) zákona o inšpekcii práce] – následne inšpektor práce bezodkladne vydá písomné vyhotovenie príslušného rozhodnutia.

Inšpektor práce vyhotovuje záznam o výsledku inšpekcie práce, ak dozorom nezistil porušenia predpisov, ale tiež vtedy, ak mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce spolu s dôvodmi, prečo mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce, napr. vstup do priestorov kontrolovaného subjektu.

h) Prerokovanie protokolu
Zamestnávateľ má právo (povinnosť voči svojej firme) svoje námietky voči zisteniam inšpektora práce podopreté dôkazmi vyjadriť najneskôr pri prerokúvaní protokolu o výsledku inšpekcie práce. Štatutár firmy alebo ním určený zástupca sa má v závere protokolu písomne vyjadriť k zisteným nedostatkom a iným skutočnostiam uvedeným v protokole (môže ich aj sčasti alebo ako celok odmietnuť) a môže navrhnúť doplnenie protokolu, resp. uviesť dôkazy, ak namieta obsah protokolu.

V závere protokolu sa inšpektor práce vysporiada s uplatneným vyjadrením štatutára, resp. zástupcu firmy.

V prípade odôvodnenej požiadavky firmy o dodatočné vyjadrenie sa (aj po podpise protokolu) inšpektor práce určí firme (primerane krátku) lehotu. V určenom termíne firma doručí toto dodatočné písomné vyjadrenie, potrebné doklady a iné dôkazy podľa vlastnej úvahy na inšpektorát práce. Aj s dodatočným vyjadrením sa inšpektor práce musí vysporiadať.

15. Opatrenia na zlepšenie zisteného stavu

Na základe závažnosti skutočností, ktoré inšpektor práce zistil dozorom vo firme a ktoré uviedol do protokolu o výsledku inšpekcie práce, môže inšpektor práce podľa potreby použiť jedno alebo viaceré nasledujúce oprávnenie ustanovené zákonom o inšpekcii práce s tým, že dozorovanému subjektu uloží aj primerané lehoty na ich realizáciu (a to podľa okolností aj s okamžitým vykonaním):

• odporučiť opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,
• nariadiť odstránenie zistených nedostatkov,
• nariadiť osobám opustiť priestory, ak je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie,
• zakázať používanie strojov, zariadení, priestorov, pracovných postupov a látok, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť alebo zdravie,
• zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca 9. mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých do 18 rokov a iné práce vykonávané v rozpore s predpismi,
• zakázať používanie motorového vozidla.

Na základe počtu nedostatkov a ich závažnosti inšpektor práce navrhuje inšpektorátu práce, aby uložil zamestnávateľovi peňažnú pokutu, odobral oprávnenie, osvedčenie alebo preukaz.

Oznámenie o splnení uložených opatrení

V protokole inšpektor práce uloží kontrolovanému subjektu aj povinnosť doručiť na inšpektorát práce správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov spolu s lehotou na splnenie tejto povinnosti.

Ak kontrolovaný subjekt nemôže v pôvodne určenej lehote splniť uložené opatrenie, je možné, aby kontrolovaný subjekt spolu s odôvodnením požiadal o predĺženie vykonania opatrenia. Túto požiadavku je nevyhnutné doručiť na inšpektorát práce ešte pred uplynutím pôvodného termínu.

16. Sankcie

Zákon o inšpekcii práce ustanovuje súbor sankcií, ktoré inšpektorát práce môže použiť či musí použiť, a to so zreteľom na povahu nedostatkov zistených výkonom inšpekcie práce. Ide najmä o rôzne zákazy, pokuty, odobratie oprávnení, preukazov, osvedčení, návrhy a oznámenia iným orgánom.

a) Pokuta

Pokuta je nástroj na donútenie zamestnávateľa, aby plnil svoje zákonné povinnosti, ak ich neplní. Inšpektorát práce je oprávnený alebo povinný uložiť pokutu. Pokuty sa ukladajú v režime správneho konania.

Možná pokuta – inšpektorát práce je oprávnený uložiť (po zvážení všetkých okolností ju nemusí uložiť) pokutu, ak za daný nedostatok nie je povinný v ustanovených prípadoch pokutu uložiť. Pokutu môže podľa zákona o inšpekcii práce uložiť:

• zamestnávateľovi za porušenie povinností predpisov ustanovujúcich pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy, BOZP, odvádzanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich práce 3. a 4. kategórie a za tanečného umelca a hráča na dychové nástroje a za porušenie záväzkov kolektívnej zmluvy v sume až do 100 000 €. Ak v dôsledku tohto porušenia vznikol smrteľný pracovný úraz alebo ťažká ujma na zdraví, je dolná medza pokuty najmenej 33 000 €;
• vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom obcí a riaditeľom úradov samosprávnych krajov až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

Povinná pokuta – inšpektorát práce je podľa zákona o inšpekcii práce povinný uložiť pokutu za:

• porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v sume od 2 000 € až do 200 000 €,
• vykonávanie činností ustanovených právnymi predpismi na zaistenie BOZP bez príslušného oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia v sume od 300 € až do 33 000 €,
• závažné porušenie povinností v pracovnoprávnych podmienkach a nezaistenie BOZP v prípadoch ustanovených v § 19 ods. 3 zákona o inšpekcii práce v sume od 1 000 € až do 200 000 €,
• nesplnenie opatrenia uloženého už v predchádzajúcom období v sume od 300 € až do 100 000 €.

b) Pokuta za marenie výkonu inšpekcie práce

Marením výkonu inšpekcie práce sa rozumie napr. neumožnenie, resp. sťaženie a obmedzovanie vstupu do priestorov kontrolovaného subjektu, slovné a fyzické útoky, nepredloženie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a pod. V prípade marenia výkonu inšpekcie práce alebo odôvodneného predpokladu marenia výkonu inšpekcie práce môže inšpektor práce požiadať Policajný zbor o spoluprácu a ochranu.

Za marenie výkonu inšpekcie práce môže inšpektorát práce uložiť pokutu firme vo výške až do 100 000 € a zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným za zamestnávateľa robiť právne úkony alebo podnikajúcej fyzickej osobe poriadkovú pokutu od 65 € do 650 €.

c) Oznámenie príslušným úradom

Inšpekcia práce oznamuje:

• orgánom činným v trestnom konaní na účely možného trestnoprávneho konania zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin,
• Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny porušenie pracovnoprávnych predpisov alebo predpisov na zaistenie BOZP na účely zrušenia činnosti agentúry dočasného zamestnávania alebo agentúry podporovaného zamestnávania,
• príslušnému živnostenskému úradu opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.

17. Ako sa pripraviť na inšpekciu práce

Najlepšou prípravou na dozor vo firme je mať všetko v pracovnoprávnej oblasti v súlade s predpismi. Vždy však je potrebné vytvoriť organizačné a personálne podmienky na čo najrýchlejší výkon inšpekcie práce vrátane jeho ukončenia prerokovaním zistených skutočností uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce na úrovni štatutára firmy alebo ním určeného a splnomocneného zástupcu. To tiež znamená zabezpečiť prístup na jednotlivé pracoviská a zabezpečiť na preukázanie splnenia povinností pre potreby dozoru:

• potrebných odborných pracovníkov pre BOZP, revízie, mzdy, personalistiku...., ktorí sú schopní poskytnúť odborné informácie a odborné vyjadrenia k zisťovaným skutočnostiam a potrebné doklady, a teda zabezpečiť účasť aj externých firiem alebo externých odborníkov, ktorí dozorovanej firme poskytujú platené služby za zabezpečovanie jej agendy v uvedených oblastiach,
• potrebné písomnosti, napr. pracovné zmluvy, evidenciu pracovného času, doklady o výplate miezd, zoznam na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a záznamy o poskytnutí týchto prostriedkov, zoznamy zakázaných prác pre ženy a mladistvých, ak ich firma zamestnáva, doklady o vykonaní kontroly, úradných skúšok a odborných prehliadok a odborných skúšok technických zariadení, prevádzkové poriadky, vnútropodnikové predpisy a pravidlá o BOZP a pod.

V prípade dozoru v organizačnej zložke firmy odlúčenej od sídla firmy si zadovážiť doklady zo sídla zamestnávateľa.

18. Ako obhajovať záujem firmy

Najefektívnejším spôsobom presadzovania záujmov firmy pri výkone inšpekcie práce a následnom možnom konaní vedenom inšpektorátom práce je dbať o súlad pracovnoprávnych skutočností s právnymi požiadavkami. To pre kontrolovaný subjekt znamená, okrem už uvedených opatrení na prípravu na inšpekciu práce, aj:

• zabezpečiť príslušných odborných zamestnancov na sprevádzanie inšpektora práce po jednotlivých pracoviskách a priestoroch firmy a na poskytovanie príslušných vyjadrení;
• preukazovať vykonávanie požiadaviek predpisov vhodným spôsobom (napr. príslušnými dokladmi) hneď pri zistení nedostatku a poskytovať požadované informácie. Je právom, či skôr povinnosťou vo svojom vlastnom záujme, aby kontrolovaný subjekt (zamestnávateľ, podnikajúca fyzická osoba...) vhodnými dôkazmi argumentoval vo veci nedostatkov.

Zamestnávateľ a jeho zamestnanci majú právo dôkazmi namietať zistené porušenie predpisu – nedostatok, a preukázať, že k porušeniu daného ustanovenia nedošlo. Inšpektor práce je povinný poukázaním na konkrétny zistený stav preukázať, k akému porušeniu predpisu došlo, v čom zamestnávateľ pochybil;

• vyjadriť sa a argumentovať skutočnosti uvedené v protokole pri prerokúvaní protokolu o výsledku inšpekcie práce s inšpektorom práce na záver inšpekcie práce.

Inšpekcia práce sa odohráva v reálnych podmienkach firiem a pri porovnaní skutočných pracovnoprávnych situácií s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov môže dôjsť k rôznej interpretácii uplatnenia príslušného predpisu i k rôznej interpretácii jeho textu zo strany inšpektora práce a zamestnávateľa;

• konzultovať plnenie uložených opatrení – v zásade vždy je dobré a potrebné, aby sa zamestnávateľ včas kontaktoval s inšpektorom práce alebo inšpektorátom práce, prediskutoval s ním záležitosti pracovnoprávnej povahy, plnenie uložených opatrení a pod., s ktorými má problémy, a vyžiadal si k nim poradenstvo;
• písomne podať na inšpektorát práce námietku spolu s dôkazmi potvrdzujúcimi oprávnenosť námietky pri oprávnenej nespokojnosti s výkonom inšpekcie práce. Zamestnávateľ má osloviť inšpektorát práce, ak je oprávnene presvedčený, že konanie inšpektora práce alebo zistený nedostatok či uložené opatrenie nezodpovedá reálnej pracovnoprávnej záležitosti existujúcej u zamestnávateľa. Tento kontakt by mal byť písomný alebo inak preukázateľný;
• podať pri porušení oprávneného záujmu, resp. porušení právneho predpisu na inšpektorát práce odvolanie, príp. sťažnosť spolu s argumentmi.

Ak ide o správne konanie, je potrebné, aby zamestnávateľ postupoval v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby dodržal príslušné poučenia a lehoty, napr. aby včas podal odvolanie a bol súčinný pri odvolacom konaní. Musí si byť vedomý skutočnosti, že aj formálne aspekty konania sú pre konanie významné až určujúce. Je samozrejme potrebné, aby dôkazmi, písomnosťami alebo inak vierohodne preukázal svoje námietky a podnety.

Zamestnávateľ má tiež možnosť na inšpektorát práce podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, ak je oprávnene presvedčený, že inšpektor práce alebo príslušný útvar inšpektorátu práce pri výkone inšpekcie práce nekonal v súlade s príslušnými predpismi. Môže sa tiež sťažovať na Národnom inšpektoráte práce, ak nie je oprávnene spokojný s vybavením sťažnosti na inšpektoráte práce;

• preberať poštové zásielky od inšpektorátu práce, pretože podľa zákona o inšpekcii práce platí fikcia doručenia písomnosti. Všetky protokoly, rozhodnutia, oznamy o začatí správneho konania, dodatky k protokolu, záznamy a výzvy zasiela inšpektorát práce doporučene na doručenku a po neprebratí uloženej zásielky sa považuje zásielka za doručenú, z čoho vyplývajú ďalšie právne skutočnosti;
• prijať vnútrofiremné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov čo najskôr po vykonanej inšpekcii práce a odstrániť zistené nedostatky v uloženej lehote. O opatreniach navrhnutých alebo nariadených inšpektorátom práce v závere inšpekcie práce a o vykonaných nápravných opatreniach na zaistenie BOZP zamestnávateľ vhodným spôsobom informuje svojich zamestnancov a prerokuje ich so svojimi zástupcami zamestnancov. Správu o vykonaní určených opatrení zašle v určenej lehote aj inšpektorátu práce.

Poznámka redakcie:
§ 12 ods. 2 písm. d), e) a f) zákona o inšpekcii práce
§ 19 ods. 3 zákona o inšpekcii práce

Autor: Ing. Dušan Adamček