Konto pracovného času a flexikonto

A. Konto pracovného času

a) Zavedenie konta pracovného času

Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. 1. 2013 možno konto pracovného času dojednať v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Zároveň platí, že dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, a teda v zmysle § 12 ju nemožno nahradiť ani dohodou so zamestnancom. Konto tak môže byť zavedené len u zamestnávateľa, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov, ktorí dali na jeho zavedenie súhlas v dohode alebo v kolektívnej zmluve. Dohoda musí byť písomná.

b) Vyrovnávacie obdobie

Novela od 1. 1. 2013 zavádza možnosť dohodnutia vyrovnávacieho obdobia najviac 30 mesiacov. Vyrovnávacie obdobie sa musí dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov.

Vo vyrovnávacom období sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca. To znamená, že:

1. na konci vyrovnávacieho obdobia: ak je u zamestnávateľa ustanovený pracovný čas 40 hodín, v rámci vyrovnávacieho obdobia (napr. 30 mesiacov) sa musí vyrovnať konto pracovného času tak, že na konci tohto obdobia pracovný čas za vyrovnávacie obdobie je v priemere 40 hodín;
2. v priebehu vyrovnávacieho obdobia v jednotlivých týždňoch: pracovný čas sa rozvrhuje podľa potreby, ktorá vyplýva z väčšej alebo menšej potreby práce (s jedným obmedzením – pozri nižšie).

c) Rozvrhovanie pracovného času pri konte pracovného času a maximálny týždenný pracovný čas v priemere

Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že

1. v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času) a
2. v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času).

Aj keď je vyrovnávacie obdobie pre ustanovený týždenný pracovný čas najviac 30 mesiacov (t. j. vyrovnanie napr. pracovného času 40 hodín týždenne, ktorý sa u zamestnávateľa uplatňuje, je najviac 30 mesiacov), priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.

POZNÁMKA

Z uvedeného vyplýva:

1. strop na vyrovnanie ustanoveného týždenného pracovného času – najviac 30 mesiacov (resp. iná kratšia dĺžka vyrovnávacieho obdobia),
2. strop na vyrovnanie priemerného pracovného času v týždni 48 hodín – najviac 12 mesiacov.

Do 48 hodín sa započítavajú tri zložky: pracovný čas (základný), práca nadčas (mimo rozvrhu) a kladné konto pracovného času (hodiny vyplývajúce z väčšej potreby práce).

d) Peňažné plnenie v prípade konta pracovného času

Pri konte pracovného času platí, že

1. zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca (t. j. tomu času, ktorý je ustanovený u zamestnávateľa – napr. 40 hodín, 38 ¾, 37 ½ hodiny a pod.),
2. poskytovaním základnej zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť vyplýva z tohto zákona, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy (t. j. príplatky za zmennosť, za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu a nedeľu, za dochádzku alebo prípadný systém iných zložiek za výkon a pod.).

POZNÁMKA

V zákone sa priamo uvádza väzba na základnú zložku preto, že spravidla len tam ide o väzbu odmeňovania a pracovného času (t. j. časovú mzdu). Iné zložky, ako príplatok za prácu vo sviatok, za zmennosť, vyplývajú len z toho, či sa práca takýmto spôsobom (napr. v zmennom režime) alebo v tieto dni alebo v tomto čase (nočná práca alebo sviatok) vykonáva alebo nie.

e) Evidenčná povinnosť

Novela účinná od 1. 1. 2013 zjednodušuje evidenčnú povinnosť pri konte pracovného času. Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje:

1. rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca (môže byť žiadny, kladný alebo záporný),
2. rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca, a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas (t. j. rozdiel zaplateného a toho, čo by sa zaplatilo za prácu, ak by sa neuplatňovalo konto – môže byť žiadny, kladný alebo záporný; eviduje sa základná zložka mzdy, u ktorej je väzba na čas, iné zložky sa viažu už na iné skutočnosti, ako napr. či práca trvala napr. 6 alebo 8 hodín a poskytujú sa nad rámec základnej zložky mzdy – ako napr. mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok).

UPOZORNENIE

Zákonník práce nestanovuje žiadne špecifické podmienky, ako túto evidenciu viesť. Na tejto skutočnosti a podrobnostiach evidencie sa môže zamestnávateľ dohodnúť so zástupcami zamestnancov. V praxi by ho zamestnávateľ mal viesť tak, aby z neho bolo zreteľné, aký je stav konta pracovného času (aktuálny stav), ako aj v ktoré dni sa uplatňovalo.

f) Nevyrovnanie konta pracovného času

Novela rieši (v princípe rovnako ako znenie do 31. 12. 2012) otázky spojené s poskytnutím vyššej alebo nižšej základnej zložky mzdy, ktorá by vyplývala z odpracovaného času ku dňu skončenia vyrovnávacieho obdobia alebo skončenia pracovného pomeru.

1. poskytnutá nižšia základná zložka mzdy: Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť; § 129 ods. 3 sa použije primerane.
2. poskytnutá vyššia základná zložka mzdy: Ak zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy, zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1; toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.

g) Práca nadčas a kratší pracovný čas pri konte pracovného času

Novela účinná od 1. 1. 2013 mení v prípade definície práce nadčas pri konte pracovného času len nesprávne použitie slov „nad ustanovený pracovný čas“ na „nad určený pracovný čas“, čím sa ustanovenie zosúlaďuje s definíciou práce nadčas (§ 97 ods. 1). Práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času je práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času.

V prípade konta pracovného času a kratšieho pracovného času nedochádza k zmene. Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z kratšieho pracovného času.

h) Konto pracovného času a výkon práce

Z ustanovenia § 87a vypadol bývalý ods. 6, podľa ktorého za výkon práce v príslušnom týždni sa považuje čas, ktorý zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. To, čo sa považuje a nepovažuje za výkon práce, upravuje § 144a.

i) Výplatná páska – informácia o stave konta pracovného času

Vo väzbe na § 87a sa novelou od 1. 1. 2013 stanovuje v § 130 ods. 5 povinnosť zamestnávateľa, ktorý zaviedol konto pracovného času, informovať zamestnancov pri vyúčtovaní mzdy o stave konta pracovného času.

B. Flexikonto

§ 142a novela Zákonníka práce č. 361/2012 Z. z. účinná od 1. 1. 2013 vo väzbe na zmeny § 87a a § 142 ods. 5 od 1. 1. 2013 zrušuje.

a) Vážne prevádzkové dôvody a použitie konta pracovného času

V rámci prekážok v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 5) sa od 1. 1. 2013 ustanovuje možnosť, aby zamestnávateľ v prípade, ak uňho nastane prekážka v práci z vážnych prevádzkových dôvodov, mohol pre tieto účely použiť konto pracovného času podľa § 87a, t. j. aby v tomto prípade použil záporný účet konta pracovného času.

Konto pracovného času aj v tomto prípade môže použiť len zamestnávateľ za podmienok podľa § 87a (kolektívna zmluva alebo dohoda so zástupcami zamestnancov).

Keďže konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhovania pracovného času, pri jeho uplatňovaní je potrebné dodržiavať pravidlá rozvrhovania pracovného času vymedzené v § 90 Zákonníka práce, t. j. aj oznamovať rozvrhnutie pracovného času najmenej týždeň vopred a najmenej na týždeň (§ 90 ods. 9), takáto lehota by neumožňovala aplikáciu konta na prekážku v práci tohto druhu, ktorá v mnohých prípadoch nastáva okamžite.

Zákonník práce preto stanovuje výnimku, t. j. ak ide o vážne prevádzkové dôvody, neuplatní sa § 90 ods. 9 Zákonníka práce – zamestnávateľ môže urobiť oznámenie a rozvrhnúť pracovný čas aj na kratší čas ako jeden týždeň a môže ihneď využiť záporný účet konta pracovného času.

UPOZORNENIE

V prípade iných prekážok v práci zamestnávateľ môže využiť časť § 87a ods. 3 o menšej potrebe práce, kedy zamestnanec pracuje kratšie alebo nepracuje vôbec, a to za dodržania § 90 ods. 9.

b) Presun flexikonta do konta pracovného času

V § 252i ods. 6 Zákonníka práce sa stanovuje, že záporný zostatok flexikonta k 1. januáru 2013 možno previesť aj na záporný účet konta pracovného času (§ 87a), s cieľom umožniť využitie tohto nástroja aj pre prípady, kde sa do 31. 12. 2012 uplatňovalo flexikonto.

c) Odpracovanie flexikonta po 31. 12. 2012

V § 252i ods. 6 Zákonníka práce sa stanovuje, že v prípade tzv. flexikonta podľa § 142a je možné pracovné voľno, za ktoré sa poskytla základná zložka mzdy do 31. decembra 2012, odpracovať aj po 31. decembri 2012, a to za podmienok, ktoré stanovil § 142a.

POZNÁMKA

Z uvedeného vyplýva:

• ide len o pracovné voľno, za ktoré sa poskytlo náhradné voľno do 31. 12. 2012, nové pracovné voľno nemožno do tohto flexikonta vkladať po 31. 12. 2012,
• pre odpracovanie sa použijú ustanovenia § 142a účinného do 31. 12. 2012.

Poznámka redakcie:
§ 87a Zákonníka práce
§ 142a Zákonníak práce

Autor: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.