Mzda, jej splatnosť a výplata mzdy

Právo na mzdu je jedným zo základných práv, ktoré je legislatívne upravené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v Zákonníku práce. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu. Zamestnancovi s miestom výkonu práce v cudzine môže zamestnávateľ vyplatiť mzdu alebo jej časť v cudzej mene. Mzdové podmienky, t. j. formy odmeňovania, výšku mzdy a podmienky poskytovania, je zamestnávateľ povinný dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Mzda, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi, nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Zamestnávatelia, ktorí nemajú odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, majú povinnosť poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom nielen samotnú mzdu, ale aj mzdové zvýhodnenia v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce (za prácu nadčas, za prácu počas sviatku, za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce a mzdu pri výkone inej práce). Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nie je v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve dohodnuté inak. Mzdu vypláca zamestnávateľ zamestnancom podľa podmienok stanovených v ZP.

Mzda

Právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, ktoré je legislatívne upravené v článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má zamestnanec právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby mu umožnila dôstojnú životnú úroveň.

Aj článok 3 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ZP) ustanovuje, že zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu a zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu. Ustanovenie § 118 ods. 1 ZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda je podľa § 118 ods. 2 ZP peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu.

Ako mzda sa posudzuje podľa § 118 ods. 3 ZP aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu (ďalej len SF).

Za mzdu sa nepovažuje

Za mzdu sa podľa § 118 ods. 2 ZP nepovažuje:

• náhrada mzdy,
• odstupné,
• odchodné,
• cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad,
• príspevky zo SF,
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
• príspevky na životné poistenie zamestnanca,
• výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
• daňový bonus,
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• doplatky k nemocenským dávkam,
• náhrada za pracovnú pohotovosť,
• peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4,
• iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy,
• plnenie poskytované zo zisku po zdanení.

Naturálna mzda

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, vo forme naturálnej mzdy. Zamestnávateľ, ktorý sa rozhodne, že vyplatí zamestnancovi časť mzdy formou naturálnej mzdy, by mal postupovať podľa zásad uvedených v ustanovení § 127 ZP:

• minimálna mzda musí byť vždy vyplatená v peňažných prostriedkoch,
• s poskytnutím naturálnej mzdy musí zamestnanec súhlasiť,
• ako naturálna mzda môžu byť poskytnuté výrobky, výkony, práce a služby,
• ako naturálna mzda nemôžu byť poskytnuté liehoviny alebo iné návykové látky,
• zľavy na cestovnom pre zamestnancov dopravcu nie sú považované za naturálnu mzdu,
• naturálna mzda sa vyjadruje v peňažnej forme podľa cenníka tovarov alebo služieb,
• zamestnávateľ nesmie nútiť zamestnancov, aby kupovali tovar alebo služby v podnikových zariadeniach alebo v podnikových predajniach.

Mzda v cudzej mene

Zamestnancovi s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v cudzine môže zamestnávateľ vyplatiť podľa § 128 ZP mzdu alebo jej časť v cudzej mene. Podmienky pre vyplatenie mzdy v cudzej mene sú ustanovené v § 128 ZP takto:

• miesto výkonu práce zamestnanca je v cudzine,
• v pracovnej zmluve zamestnanca musí byť uvedené, v akej cudzej mene sa mzda vypláca,
• prepočet mzdy v eurách na cudziu menu sa vykoná podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou (ďalej len ECB) alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len NBS), ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu mzdy, prípadne v iný dohodnutý deň.

Mzdové podmienky

Mzdové podmienky je zamestnávateľ povinný dohodnúť podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce:

• so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo
• s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve.

V mzdových podmienkach dohodne zamestnávateľ podľa § 119 ods. 3 ZP najmä formy odmeňovania, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve

Výška mzdy sa podľa § 119 ods. 2 ZP dohodne v pracovnej zmluve, ktorú zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d) ZP má zamestnávateľ povinnosť dohodnúť so zamestnancom podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, medzi ktorými sú aj mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tzn., že ak zamestnávateľ nemá kolektívnu zmluvu, čo platí aj pre väčšinu malých a stredných podnikateľov, má povinnosť dohodnúť podmienky odmeňovania za prácu priamo v pracovnej zmluve. Výšku mzdy nemôže zamestnávateľ zamestnancovi stanoviť jednostranným nariadením, napríklad prostredníctvom platového alebo mzdového výmeru.

Mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve

Podľa § 119 ods. 2 ZP môže zamestnávateľ dohodnúť mzdové podmienky s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, pričom dojednané mzdové podmienky sa vzťahujú na každého zamestnanca, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je členom odborovej organizácie. Ak má zamestnávateľ uzavretú kolektívnu zmluvu, postačí, ak v pracovnej zmluve zamestnanca uvedie odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy, prípadne na ustanovenie ZP. Takýto prístup je však možný len vtedy, ak mzdové nároky zamestnanca vyplývajú priamo z kolektívnej zmluvy.

Minimálna mzda

Zamestnávateľ má podľa ustanovení ZP povinnosť vyplácať zamestnancovi za prácu mzdu. Podľa § 119 ods. 1 ZP mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len ZMM) sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví vždy na nasledujúci kalendárny rok vláda SR nariadením vlády.

Minimálna mzda pre roky 2013 a 2014 je uvedená v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

Minimálna mzda v roku 2013 a 2014

Mesačná minimálna mzda

Na minimálnu mzdu v plnej výške má nárok zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, ak pracuje v určenom týždennom pracovnom čase a zároveň v príslušnom mesiaci odpracoval plný fond pracovného času. Ak má zamestnanec dohodnutý kratší týždenný pracovný čas alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí mu podľa § 2 ods. 3 ZMM minimálna mesačná mzda, ktorej výška zodpovedá odpracovanému času. Úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy vykoná zamestnávateľ znížením v pomere medzi počtom odpracovaných hodín a počtom hodín vyplývajúcich z mesačného fondu pracovného času pre určený týždenný pracovný čas. Vypočítaná suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

Hodinová minimálna mzda

Suma hodinovej minimálnej mzdy je nariadením vlády SR ustanovená pre 40-hodinový týždenný pracovný čas. Tzn., že zamestnancovi patrí minimálna mzda, ak je jeho stanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. Ak má zamestnanec stanovený týždenný pracovný čas v súlade s § 85 ZP nižší ako 40 hodín týždenne, podľa § 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde sa základná suma hodinovej minimálnej mzdy musí upraviť zvýšením v pomere medzi 40-hodinovým týždenným pracovným časom a týždenným pracovným časom stanoveným u zamestnávateľa. Suma hodinovej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

V prípade hodinovej minimálnej mzdy je rozhodujúci týždenný pracovný čas na pracovisku zamestnanca podľa § 85 ZP. Ak by mal zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutý kratší týždenný pracovný čas podľa § 49 ZP, z dôvodu práce na kratší pracovný čas sa suma hodinovej minimálnej mzdy nezvyšuje a vychádza sa z hodinovej minimálnej mzdy pre určený týždenný pracovný čas na pracovisku zamestnanca.

Minimálne mzdové nároky

Malí a strední podnikatelia, bez rozdielu, či podnikajú ako fyzické osoby alebo právnické osoby (napríklad s. r. o.), väčšinou nemajú odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Takýto zamestnávateľ je povinný podľa § 120 ods. 1 ZP poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti príslušného pracovného miesta.

Ak mzda zamestnanca v príslušnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň náročnosti patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Minimálne mzdové nároky sú podľa § 120 ods. 4 ZP:

• priamo nadviazané na výšku minimálnej mzdy prostredníctvom koeficientov minimálnej mzdy,
• sú členené do 6 stupňov náročnosti práce a nie podľa kvalifikačných predpokladov zamestnancov,
• minimálny mzdový nárok je stanovený jednou sumou, ktorá je násobkom hodinovej minimálnej mzdy,
• sadzby minimálnych mzdových nárokov sú ustanovené na čistý pracovný čas 40 hodín,
• zamestnávateľ je povinný ohodnotiť každé pracovné miesto zastávané zamestnancom a po posúdení zložitosti prác prideliť stupeň náročnosti práce,
• minimálny mzdový nárok sa určí ako násobok koeficientu a mesačnej minimálnej mzdy. Koeficient pre jednotlivé stupne náročnosti je uvedený v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

V tabuľke č. 3 sú uvedené sadzby minimálnych mzdových nárokov zamestnanca, ktoré sú vypočítané podľa § 120 ods. 4 ZP v eurách za hodinu pre zamestnávateľa so 40-hodinovým týždenným pracovným časom a minimálne mzdové nároky v eurách mesačne pre plný mesačný fond pracovného času pre rok 2013 a pre rok 2014.

Tabuľka č. 3

Mesačná a hodinová minimálna mzda pre rok 2013 a 2014 (v eurách)

Podľa § 120 ods. 5 ZP pri stanovení týždenného pracovného času podľa § 85 ZP na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov za hodinu úmerne zvýšia. Podľa § 120 ods. 6 ZP u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Pri zaokrúhľovaní vypočítaných čiastok minimálnych mzdových nárokov sa postupuje podľa § 120 ods. 7 Zákonníka práce tak, že vypočítaný minimálny mzdový nárok za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a minimálny mzdový nárok za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, respektíve minimálny mzdový nárok, sa uplatňuje u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou podľa ustanovení Zákonníka práce. Povinnosť zamestnávateľa poskytovať odmenu minimálne na úrovni minimálnej mzdy, respektíve minimálnych mzdových nárokov neplatí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom vzťahu založenom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 až § 228a Zákonníka práce (ďalej len dohody).

Mzdové zvýhodnenia

Zamestnávateľ je povinný podľa ustanovení ZP poskytovať zamestnancom mzdu za prácu nadčas, mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce a mzdu pri výkone inej práce.

Mzda za prácu nadčas

Práca nadčas je podľa § 97 ods. 1 ZP práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času. Práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Podľa § 121 ods. 1 ZP za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.

Zamestnanec môže za prácu nadčas čerpať aj náhradné voľno.

V § 121 ods. 2 ZP je určený okruh zamestnancov, u ktorých môže zamestnávateľ písomne dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená aj práca nadčas, najviac v rozsahu 150 hodín v kalendárnom roku. Ide o presne vymedzený okruh vedúcich zamestnancov a tvorivých zamestnancov. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda a ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa § 121 ods. 1 ZP a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

Náhradné voľno za prácu nadčas

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť podľa § 121 ods. 3 ZP čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, nepatrí mu mzdové zvýhodnenie podľa § 121 ods. 1 ZP. Podľa § 121 ods. 4 ZP náhradné voľno poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa na termíne nedohodnú, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Čerpanie náhradného voľna je otázkou dohody zamestnanca so zamestnávateľom.

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna nedohodnú, zamestnávateľ má povinnosť vyplatiť mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Mzda a náhrada mzdy za sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi podľa § 122 ods. 1 ZP dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Ak zamestnanec nepracoval preto, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu podľa § 122 ods. 3 ZP náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa § 122 ods. 1 ZP.

Zamestnávateľ sa môže s vedúcim pracovníkom v pracovnej zmluve dohodnúť v súlade s ustanovením § 122 ods. 5 ZP, že jeho mzda bude už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie a ani náhradné voľno za prácu vo sviatok vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, postupuje podľa § 122 ods. 2 ZP. Zamestnancovi patrí za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V prípade, že bude zamestnanec čerpať náhradné voľno, mzdové zvýhodnenie mu nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa § 122 ods. 1 ZP. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Nočná práca je podľa § 98 ods. 1 ZP práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu v noci dosiahnutá mzda za každú hodinu nočnej práce a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 20 % z minimálnej hodinovej mzdy. S vedúcim pracovníkom je možné podľa § 123 ods. 2 Zákonníka práce v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v noci. V takomto prípade mzdové zvýhodnenie vedúcemu pracovníkovi nepatrí.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností podľa § 124 ods. 1 ZP vtedy, ak:

• tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu a
• pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Podľa § 124 ods. 3 ZP patrí zamestnancovi za každú hodinu za sťažený výkon práce dosiahnutá mzda a  kompenzácia vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia

Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia (§ 124 ods. 2 Zákonníka práce):

• chemické faktory,
• karcinogénne a mutagénne faktory,
• biologické faktory,
• prach,
• fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

Mzda pri výkone inej práce

Zamestnancovi patrí podľa § 125 ods. 1 ZP doplatok do výšky priemerného zárobku v prípade výkonu inej práce z dôvodu:

• ohrozenia chorobou z povolania, a to aj vtedy (§ 125 ods. 2 ZP), ak zamestnanec z tohto dôvodu nastúpi k inému zamestnávateľovi, pretože pre neho doterajší zamestnávateľ nemá inú vhodnú prácu. Doplatok poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva. Zamestnávateľovi náklady na doplatok je povinný uhradiť zamestnávateľ, u ktorého vzniklo ohrozenie chorobou z povolania,
• karanténne opatrenie. Doplatok prepláca orgán verejného zdravotníctva na základe žiadosti zamestnávateľa.

Súčasťou nákladov na doplatok sú aj podľa § 125 ods. 4 ZP odvody do príslušnej zdravotnej a Sociálnej poisťovne, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca.

Doplatok sa poskytuje počas celého preradenia na inú prácu, najviac však počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa preradenia.

Splatnosť mzdy

Podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nie je v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve dohodnuté inak. Presné termíny splatnosti mzdy sú dôležité pri uplatnení nárokov zamestnanca, napríklad presné určenie termínu, kedy môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že zamestnávateľ mešká s výplatou mzdy alebo jej časti [ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b) ZP].

V § 129 ods. 2 a ods. 3 ZP sa ustanovuje, kedy môže zamestnávateľ uplatniť odlišný termín splatnosti mzdy.

Je to:

• na žiadosť zamestnanca pred nástupom na dovolenku,
• pri skončení pracovného pomeru, kedy môže zamestnávateľ postupovať jednou z dvoch možností. Buď vyplatí mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, alebo v iný deň, najneskôr však v deň najbližšieho výplatného termínu po dni skončenia pracovného pomeru. V tomto termíne je zamestnávateľ povinný vyplatiť aj všetky ďalšie nároky zamestnanca, ako napríklad nevyčerpanú dovolenku, odstupné, odchodné.

Výplata mzdy

Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 43 ods. 2 ZP uviesť v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve výplatný termín. Mzdu zamestnávateľ vypláca zamestnancom podľa § 130 ZP za týchto podmienok:

• vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak nie je iný postup stanovený v kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa,
• mzda sa zamestnancovi vypláca v peňažných prostriedkoch, t. j. v eurách,
• zamestnávateľ môže časť mzdy vyplatiť aj v naturálnej forme, pričom postupuje podľa § 127 ZP,
• zamestnávateľ môže mzdu vyplatiť aj v cudzej mene, pričom postupuje podľa § 128 ZP,
• so zamestnancom, ktorý vykonáva domácu prácu, môže zamestnávateľ dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce,
• medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancom preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch,
• mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa zamestnávateľ nedohodol so zamestnancom inak,
• ak sa zamestnanec nemôže z vážnych dôvodov dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, pošle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

Povinnosti zamestnávateľa

Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ podľa § 130 ods. 5 a ods. 8 ZP povinný:

• vydať zamestnancovi doklad (výplatná páska), ktorý obsahuje údaje o jednotlivých zložkách mzdy, vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce,
• ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, môže výplatnú pásku poskytnúť zamestnancovi v elektronickej forme,
• na žiadosť zamestnanca predložiť zamestnancovi k nahliadnutiu doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná,
• po vykonaní zrážok podľa § 131 ZP poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke (ak sa tak písomne dohodli), a to tak, aby mzda alebo jej časť mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu,
• ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ poukázať mzdu alebo jej časť na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Autor: Ing. Jarmila Strählová