Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

Pri vysporiadaní daňových povinností k dani z príjmov za rok 2013 si budú môcť uplatniť daňovníci nezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku (manžela) a novú nezdaniteľnú časť, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie.

Dátum publikácie:15. 11. 2013
Autor:Ing. Martina Oravcová
Oblasti práva:
Správne právo / Dane a poplatky
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2013

Nezdaniteľné časti základu dane znižujú základ dane fyzickej osoby zistený z jej príjmov zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Legislatívne ich upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Pri vysporiadaní daňových povinností k dani z príjmov za rok 2013 si budú môcť uplatniť daňovníci nezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku (manžela) a novú nezdaniteľnú časť, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok v zásade každý daňovník, v prípade vykázaných vyšších základov dane a v prípade poberateľov niektorých dôchodkov býva krátená, resp. nárok na jej uplatnenie nevznikne. Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželského partnera a príspevku na starobné dôchodkové sporenie stanovuje zákon podmienky, ktoré sa v prípade nezdaniteľnej časti na manželského partnera v porovnaní s predchádzajúcim rokom sprísnili. Výška nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželského partnera sa každoročne mení v závislosti od výšky životného minima. Výška novej nezdaniteľnej časti je limitovaná násobkom priemernej mesačnej mzdy.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje mesačne u zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa podpísali vyhlásenie. V ostatných prípadoch a v prípade nezdaniteľných častí základu dane na manželského partnera a na starobné dôchodkové sporenie sa nezdaniteľné časti uplatňujú až po skončení roka v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. Ak si daňovník vysporiadava daňové povinnosti sám (nie prostredníctvom zamestnávateľa), musí si výšku nezdaniteľnej časti vypočítať. K výpočtu slúži pomôcka, ktorá je súčasťou tlačiva daňového priznania.

Základ dane, ktorý znižujú nezdaniteľné časti

Základ dane za rok 2013 sa v súlade s § 4 ods. 1 zákona o dani z príjmov u fyzickej osoby zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov

  • podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 a ods. 2 (z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti). Len zo súčtu čiastkových základov dane z týchto tzv. aktívnych príjmov možno v súlade s § 11 ods. 1 zákona o dani z príjmov odpočítať nezdaniteľné časti základu dane. Ak daňovníkovi vyjde z úhrnu týchto čiastkových základov dane daňová strata, úhrn čiastkových základov dane (príp. aj základ dane, ak nemá iné príjmy) je nula a nezdaniteľné časti nemožno odpočítať. Ak je úhrn čiastkových základov dane (základ dane) nižší ako súčet nezdaniteľných častí základu dane, odpočítajú sa tieto len do výšky základu dane, t. j. z uplatnenia nezdaniteľných častí nemôže vzniknúť mínusový základ dane. Ak je úhrn čiastkových základov dane (základ dane) vyšší ako súčet nezdaniteľných častí základu dane, pri výpočte daňovej povinnosti sa ďalej prihliada na základ dane znížený o nezdaniteľné časti.
  • podľa § 6 ods. 3 (z prenájmu), § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), § 7 (z kapitálového majetku) a § 8 (ostatné príjmy). Z týchto jednotlivých čiastkových základov dane, resp. ich súčtu nemožno odpočítať nezdaniteľné časti základu dane.

Príklad č. 1:

V roku 2013 bola fyzická osoba 4 mesiace práceneschopná a od mája je na invalidnom dôchodku. Počas celého roka prenajíma byt. Môže si príjem z prenájmu znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Príjem z prenájmu nehnuteľností (ak nejde o prenájom obchodného majetku) je príjmom podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Tento príjem je v súlade s § 9 ods. 1 písm. g) zákona oslobodený od dane v sume 500 eur. Nemocenské dávky a invalidný dôchodok sú príjmy oslobodené od dane v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona a v daňovom priznaní sa neuvádzajú.

V súlade s § 11 ods. 1 zákona sa o nezdaniteľné časti základu dane znižuje len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona, alebo súčet čiastkových základov dane z týchto tzv. aktívnych príjmov. Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona nie je možné znížiť o žiadne nezdaniteľné časti. Ak fyzická osoba v roku 2013 nedosiahla aj tzv. aktívne príjmy, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie si nemôže uplatniť.

Životné minimum pre výpočet výšky nezdaniteľných častí

Pri výpočte výšky nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželského partnera sa vychádza z tzv. platného životného minima. Táto legislatívna skratka je od roku 2011 zavedená v § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov s odvolávkou č. 39a na § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. Suma životného minima sa mení vždy k 1. 7. príslušného kalendárneho roka. Pre účely zákona o dani z príjmov platné životné minimum je vždy tá výška životného minima, ktorá platí k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Od 1. 7. 2012 bola stanovená suma platného životného minima opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2012 Z. z. vo výške 194,58 eura. Táto suma sa uplatní pri výpočte nezdaniteľných častí v roku 2013.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa v roku 2013 vypočíta podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v závislosti od výšky základu dane daňovníka takto:

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Ročne v €

Rok 2013 
– ak je základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 rovný alebo nižší ako 19 458 €3 735,94
– ak je základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 vyšší ako 19 458 €8 600,436 – (1/4 základu dane)

Príklad č. 2:

Daňovník mal v roku 2013 príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov a z prenájmu majetku nevloženého do obchodného majetku podľa § 6 ods. 3 zákona. Z príjmov z podnikania vykázal základ dane 3 012,50 eura a základ dane z príjmov z prenájmu (po zohľadnení oslobodených príjmov 500 eur) vykázal vo výške 1 546,80 eura. V daňovom priznaní za rok 2013 si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane len vo výške 3 012,50 eura, t. j. vo výške základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona. Výška nezdaniteľnej časti je síce 3 735,94 eura, ale odpočítať ju možno len zo základu dane vypočítaného z príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona. Zostávajúcu časť nezdaniteľnej časti 723,44 eura si daňovník nemôže uplatniť.

V priebehu roka 2013 môže zamestnávateľ pri výpočte mesačných preddavkov na daň znížiť základ dane (hrubý príjem zo závislej činnosti znížený o poistné) o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v sume 311,32 eura s výnimkou poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Predpokladom uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane počas roka je vyplnenie a podpísanie tlačiva Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „vyhlásenie“) u zamestnávateľa. Do konca roka 2013 sa pri mesačnom uplatnení v priebehu celého roka zníži základ dane daňovníka vo výške 3 735,84 eura. Rozdiel 0,10 eura sa vysporiada pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania.

Zamestnanec môže mať v rovnakom čase podpísané vyhlásenie len u jedného zamestnávateľa. Do konca januára kalendárneho roka podpisuje vyhlásenie u svojho „hlavného“ zamestnávateľa. V priebehu roka môže mať postupne podpísané vyhlásenie aj u viacerých zamestnávateľov.

Ak však poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne od viacerých zamestnávateľov, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka prihliadne len jeden z nich, a to ten, u ktorého zamestnanec podpísal vyhlásenie. V prípade, že dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, je zamestnanec povinný tieto zmeny oznámiť zaznamenaním do vyhlásenia.

Príklad č. 3:

Zamestnanec podpísal do konca januára 2013 u svojho zamestnávateľa vyhlásenie, na základe čoho mu zamestnávateľ pri výpočte mesačného preddavku na daň uplatňoval 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 311,32 eura. Po skončení roka požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Základ dane z príjmov zo závislej činnosti vykáže vo výške 20 812 €. Iné príjmy v tomto roku nemá, nemá nárok ani na iné nezdaniteľné časti základu dane. Zamestnávateľ mu pri ročnom zúčtovaní vypočíta nezdaniteľnú časť takto:

8 600,436 – (20 812 : 4) = 8 600,436 – 5 203 = 3 397,436 €, po zaokrúhlení 3 397,44 €.

Pretože v priebehu roka mal zohľadnenú sumu 3 735,84 €, rozdiel sa vysporiada v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní.

Poznámka:

Podľa § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa nezdaniteľné časti zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpísal, zamestnávateľ nemôže nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť. Ak daňovník neuplatnil nárokovú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, uplatní sa dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo si ju daňovník uplatní v podanom daňovom priznaní.

Príklad č. 4:

Zamestnancovi s vyššími príjmami vyšiel za rok 2012 pri ročnom zúčtovaní preddavkov vysoký nedoplatok na dani. Preto sa rozhodol, že v roku 2013 si nebude uplatňovať v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V tomto prípade zamestnanec vyhlásenie nepodpíše a zamestnávateľ mu túto nezdaniteľnú časť neuplatní. Prípadný nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, resp. jej časť si zamestnanec môže uplatniť dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní.

Zamestnanec môže postupovať aj tak, že si nezdaniteľnú časť základu dane nebude uplatňovať až od niektorého mesiaca v priebehu roka. V tom prípade podpíše zmenu vo vyhlásení a zamestnávateľ mu prestane uplatňovať nezdaniteľnú časť.

Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok každý daňovník bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalendárnom roku odpracoval, resp. poberal zdaniteľný príjem. Nárok sa nepreukazuje, zamestnanec si ho uplatní podpísaním vyhlásenia, ostatní daňovníci si ho uplatnia v podanom daňovom priznaní.

Príklad č. 5:

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti zomrel 21. 9. 2013. Pozostalá manželka podá do troch mesiacov po smrti daňovníka daňové priznanie (§ 49 ods. 4 zákona). Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom mu vyjde základ dane 3 626,50 €. V daňovom priznaní možno od základu dane odpočítať plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 3 735,94 eura, avšak v danom prípade len do výšky základu dane. Základ dane po znížení bude nula a za daňovníka nevznikne povinnosť platiť daň.

Príklad č. 6:

Študentka strednej školy uzatvorila dohodu o brigádnickej práci študentov na obdobie letných prázdnin. U zamestnávateľa podpísala vyhlásenie, že súčasne za rovnaké obdobie si neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u iného zamestnávateľa. Po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka jej vzhľadom na mesačný hrubý príjem nevyšlo platiť preddavok na daň.

Ak by vyhlásenie nepodpísala, zamestnávateľ by jej zrazil preddavok na daň. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v ročnej výške si môže študentka uplatniť v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. Vzniknutý preplatok na dani jej bude vrátený.

Výnimkou z uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sú poberatelia dôchodkov podľa § 11 ods. 6 zákona, ktorým sa základ dane neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov vymenovaných v tomto ustanovení alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak tento dôchodok bude v roku 2013 vyšší ako suma 3 735,94 eura. Ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne túto sumu, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a vyplatenou sumou dôchodku.

Uvedené ustanovenie sa týka poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov. Ak sa daňovník stal poberateľom niektorého z týchto dôchodkov v priebehu roka, od základu dane si môže odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane vo výške vypočítanej spôsobom uvedeným vyššie v tabuľke.

Príklad č. 7:

Zamestnanec začal v priebehu roka 2012 poberať starobný dôchodok priznaný od 1. 2. 2012. Do konca roka 2012 mal nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Naďalej pracuje aj v roku 2013, ale vyhlásenie už nepodpísal a zamestnávateľ mu neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Prípadný nárok na časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si dôchodca uplatní pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní za rok 2013.

Základ dane sa o túto nezdaniteľnú časť neznižuje v prípade, ak bol daňovníkovi dôchodok priznaný spätne k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Uplatnenú nezdaniteľnú časť je daňovník povinný vysporiadať podaním dodatočného daňového priznania podľa § 32 odseku 11 zákona. V osobitných záznamoch uvedie, že dodatočné daňové priznanie podáva z dôvodu spätne priznaného dôchodku. Podanie dodatočného daňového priznania v tomto prípade nie je dôvodom na uplatnenie sankcie zo strany daňového úradu.

Príklad č. 8:

Zamestnanec požiadal v marci 2013 o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný spätne k 1. januáru 2012. Pretože zamestnanec je k začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2013 považovaný za poberateľa starobného dôchodku, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnávateľ pozastaví uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti pri výpočte mesačného preddavku na daň a vzniknutý rozdiel preddavkov vysporiada. Za rok 2012, za ktorý bola uplatnená nezdaniteľná časť, musí daňovník podať dodatočné daňové priznanie, v ktorom nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka neuplatní. Vzniknutý rozdiel na dani doplatí.

Poznámka:

V súlade s § 16 ods. 2 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa dodatočné daňové priznanie podáva do konca mesiaca nasledujúceho po zistení, že daň má byť vyššia, ako je uvedená v podanom daňovom priznaní. Pritom, ak bolo daňovníkovi vykonané ročné zúčtovanie, považuje sa v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov toto zúčtovanie za daňové priznanie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná.

Pretože úhrn dôchodkov je známy až po skončení roka, poberatelia dôchodkov si túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatnia až pri ročnom zúčtovaní preddavkov, resp. pri podaní daňového priznania. Nárok na zníženie základu dane poberateľ dôchodku preukazuje zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, uvedie úhrnnú sumu dôchodku v priznaní a takéto doklady k daňovému priznaniu neprikladá.

Obmedzenie v možnosti zníženia základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa netýka poberateľov iných dôchodkov. V prípade kombinácie dôchodkov sa prihliada len na dôchodok uvedený v § 11 ods. 6 zákona.

Príklad č. 9

Poberateľ výsluhového dôchodku bol 4 mesiace roka 2013 v pracovnom pomere a od mája si založil živnosť. Ročná výška jeho výsluhového dôchodku je 3 684 eur. Bude mať za rok 2013 nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Na základe § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2013 neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom výsluhového dôchodku alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak tento dôchodok je vyšší ako suma 3 735,94 eura. Pretože suma dôchodku v úhrne nepresiahne túto sumu, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a vyplatenou sumou dôchodku, t. j. o sumu 51,94 eura.

Príklad č. 10:

Zamestnankyňa je poberateľkou starobného dôchodku a súčasne vdovského dôchodku. Pre účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa berú do úvahy oba dôchodky?

Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa základ dane neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak tento je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo výsluhového dôchodku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je za rok 2013 v úhrne vyššia ako 3 735,94 eura. Pri výpočte nezdaniteľnej časti sa berie do úvahy len starobný dôchodok, na poberanie vdovského dôchodku sa neprihliada.

Príklad č. 11:

Zákonný zástupca ide podávať daňové priznanie za zosnulého, ktorý zomrel 23. 5. 2013. Zosnulý bol od roku 2010 starobným dôchodcom a v roku 2013 mu bol vyplatený dôchodok 1 607,60 eura. Akú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka možno v daňovom priznaní odpočítať od základu dane z príjmov zo závislej činnosti?

Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa v prípade poberateľov starobných dôchodkov znižuje základ dane len o rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane v ročnej výške a vyplatenou sumou dôchodku. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje u každého daňovníka v ročnej sume, za rok 2013 vo výške 3 735,94 eura a má na ňu nárok aj zosnulý daňovník. Pretože tento daňovník bol na začiatku roku 2013 poberateľom starobného dôchodku, uplatní sa nezdaniteľná časť vo výške 2 128,34 eura (3 735,94 – 1 607,60).

Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou za rovnakých podmienok ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Príklad č. 12:

Slovenský zamestnávateľ zamestnáva občanov Českej republiky, ktorí denne dochádzajú do zamestnania. Ide o daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí v SR zdaňujú len príjem zo zdroja na území SR. Pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti uplatní zamestnávateľ na základe podpísaného vyhlásenia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pretože na túto nezdaniteľnú časť základu dane má nárok každý daňovník.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov v závislosti od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastných príjmov manželského partnera takto:

Ak základ dane daňovníka
z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2

Vlastné príjmy manželky

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku

– sa rovná alebo je nižší ako 34 401,74 €nula3 735,94 €
– sa rovná alebo je nižší ako 34 401,74 €menej ako 3 735,94 €3 735,94 € – vlastné príjmy
manželky
– sa rovná alebo je nižší ako 34 401,74 €3 735,94 € a viacnula
– je vyšší ako 34 401,74 €nepoberala12 336,372 € – (základ dane
daňovníka : 4)
– je vyšší ako 34 401,74 €poberala3 735,94 € – vlastné príjmy
manželky

Na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane sa za vlastný príjem manželky (manžela) považuje príjem manželského partnera znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná (povinný) z tohto príjmu zaplatiť. Príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do vlastného príjmu sú v zákone taxatívne vymenované:

  • zamestnanecká prémia podľa § 32a,
  • daňový bonus podľa § 33,
  • zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
  • štátne sociálne dávky, ku ktorým patrí najmä:
  • rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“),
  • príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
  • príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
  • príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
  • prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“),
  • vianočný príspevok niektorým poberateľom dôchodkov podľa zákona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov,
  • príplatok k dôchodku politickým väzňom a pozostalým osobám podľa zákona č. 274/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov,
  • štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.

Všetky ostatné príjmy manželky (manžela) sa do vlastných príjmov zahŕňajú, a to aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Do vlastných príjmov sa zahrnú napríklad: príjem zo závislej činnosti, podpora v nezamestnanosti, sta- robný a predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, materské, nemocenské dávky, úrazové dávky, dávka z garančného poistenia, peňažný príspevok za opatrovanie, sociálne dávky, dávky a príspevky v hmotnej núdzi, úroky z vkladov,

výhry, príjmy z podnikania neznížené o výdavky, príjem z prenájmu vrátane sumy oslobodenia (500 €), štipendium poskytované doktorandom dennej formy doktorandského štúdia.

Nárok na túto nezdaniteľnú časť vznikne manželskému partnerovi, ak:

Podľa § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa za vyživované dieťa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré je považované za nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku ide o oprávnenú osobu s nárokom na rodičovský príspevok, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa:

    • do 3 rokov veku,
    • do 6 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo ak takéto dieťa je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie 3 roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.
  • poberal peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“);

Príklad č. 13:

Manželka celý rok 2013 nepracovala, pretože sa stará o zdravotne ťažko postihnuté dieťa a poberá príspevok na opatrovanie. Môže si manžel – živnostník, uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a v akej výške?

V súlade s § 11 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane aj na manželku, ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Výška nezdaniteľnej časti sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov a závisí od výšky základu dane manžela a od vlastných príjmov manželky znížených o poistné (napr. na zdravotné poistenie, sociálne poistenie). Peňažný príspevok na opatrovanie je príjem od dane oslobodený na základe § 9 ods. 2 písm. b) zákona, t. j. nezdaňuje sa. Započíta sa však do vlastných príjmov manželky na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku.

  • bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“);
  • sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je občan, ktorý má podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Príklad č. 14:

Fyzická osoba má príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Za rok 2013 vykáže základ dane okolo 30 000 eur.

Bude si môcť pri podaní daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela, ktorý je na invalidnom dôchodku, ak jeho dôchodok je vo výške 368 eur mesačne?

Od roku 2013 možno znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na manžela len v prípade, ak sa manžel na základe príslušných predpisov považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ak je táto podmienka splnená, uplatnenie nároku závisí v súlade s § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov od výšky dosiahnutého základu dane manželky v kalendárnom roku a od ročnej výšky vlastného príjmu manžela zníženého o zaplatené poistné (napr. na zdravotné poistenie, sociálne poistenie).

Do vlastných príjmov manžela sa započíta aj invalidný dôchodok. Ak základ dane manželky za rok 2013 zistený z príjmov podľa § 6 ods. 2 bude nižší ako suma 34 401,744 eura, výška nezdaniteľnej časti bude vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a výškou vlastného príjmu manžela zníženého o poistné.

Ak výška vlastných príjmov manžela znížených o poistné bude v sume 3 735,94 eura a viac, nie je nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela.

Podotýkame, že túto nezdaniteľnú časť možno uplatniť len na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Príklad č. 15:

Daňovník je rozvedený a žije v domácnosti so svojou družkou. Družka poberala v príslušnom zdaňovacom období rodičovský príspevok na spoločné dieťa, iné príjmy nemala.

Daňovník nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, pretože nie je splnená podmienka manželstva.

Príklad č. 16:

Zamestnanec sa rozviedol, naďalej však býva s bývalou manželkou v byte, v ktorom žili v domácnosti pred rozvodom. Bývalá manželka v príslušnom roku poberala len nemocenské a podporu v nezamestnanosti.

Zamestnanec nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku pre nesplnenie podmienky manželstva.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa uplatní v plnej výške alebo vo výške rozdielu medzi vypočítanou sumou a vlastným príjmom manželského partnera zníženým o poistné len v prípade, ak sú splnené podmienky trvania manželstva a domácnosti počas celého roka. Ak sú splnené podmienky len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (uzavretie manželstva, rozvod, úmrtie manželského partnera), môže sa znížiť základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jej uplatnenie.

Príklad č. 17:

Daňovník sa oženil 20. 7. 2013. Manželka, ktorá spĺňa po celý rok podmienku občana so zdravotným postihnutím, mala v roku 2013 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti 3 605,20 eura, z ktorého zamestnávateľ zrazil poistné 483,06 eura. Daňovník dosiahol v roku 2013 základ dane 9 640 eur.

Daňovník si uplatní pomernú sumu rozdielu medzi 3 735,94 eura a vlastným príjmom manželky 3 122,14 eura (3 605,20 – 483,06) v kalendárnych mesiacoch, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (počnúc augustom 2013).

Výpočet: (3 735,94 eura – 3 122,14 eura) : 12 mesiacov x 5 mesiacov = 255,75 eura.

Príklad č. 18:

Bude mať manželka nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela, ktorý je 10 mesiacov roka 2013 práceneschopný a 2 mesiace zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie?

Zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželského partnera je možné aj z dôvodu zaradenia manželského partnera do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona o službách zamestnanosti.

Podľa § 11 ods. 5 zákona o dani z príjmov možno túto nezdaniteľnú časť uplatniť len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých sú splnené podmienky, t. j. v danom prípade za 2 mesiace. Manželka si za rok 2013 môže znížiť svoj základ dane o 2/12 nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak splní všetky podmienky uvedené v § 11 zákona.

Na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) má nárok aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90 % jeho „celosvetových“ príjmov.

Táto nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje len po skončení kalendárneho roka pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania. Nárok preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti (sobášnym listom) a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželského partnera v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania.

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, uvedie výšku vlastného príjmu manželského partnera v daňovom priznaní a k priznaniu žiadne doklady neprikladá.

Dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie

Táto nová nezdaniteľná časť základu dane, ktorou je suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“), sa môže v súlade s § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov prvýkrát uplatniť za rok 2013 do výšky 2 % z vymedzeného základu dane, najviac však do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

Za rok 2013 sa maximálna výška príspevku, o ktorú bude možné znížiť základ dane, vypočíta z priemernej mzdy za rok 2011, ktorou je suma 786 eur.

Maximálna suma, ktorú bude možné v roku 2013 odpočítať od vymedzeného základu dane (z čiastkového základu dane v § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, alebo z ich súčtu), je suma 943,20 eura.

O túto nezdaniteľnú časť si môžu znížiť vymedzený základ dane fyzické osoby, ktoré budú platiť dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Nová nezdaniteľná časť základu dane sa zohľadní až pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní.

Ak dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie nebude odvádzať za zamestnanca zamestnávateľ, ale zamestnanec ho bude platiť sám, musí zamestnanec k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov predložiť zamestnávateľovi výpis z osobného účtu, z ktorého sa zistí suma zaplatených príspevkov v kalendárnom roku, v opačnom prípade zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní na túto nezdaniteľnú časť neprihliadne.

Výpis, ktorý zašle dôchodková správcovská spoločnosť, bude slúžiť fyzickým osobám, ktoré si uplatnia novú nezdaniteľnú časť základu dane v daňovom priznaní, na účel kontroly zo strany daňového úradu.

Nárok na túto nezdaniteľnú časť v roku 2013 nebude mať sporiteľ, ktorý do 31. januára 2013 vystúpi zo systému a zaplatil v januári príspevky na starobné dôchodkové sporenie (§ 52r zákona).

Ak bude daňovníkovi vyplatená suma, ktorá bola uplatnená ako nezdaniteľná časť základu dane, napríklad z dôvodu, že je zmluva o starobnom dôchodkovom sporení podľa právoplatného rozhodnutia súdu neplatná alebo nevznikla, alebo bola vymazaná z registra zmlúv, pretože nemala byť ani zapísaná do tohto registra, je daňovník povinný uplatnenú sumu vysporiadať [ide o sumu vyplatenú podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z.]. Z § 11 ods. 9 zákona o dani z príjmov vyplýva povinnosť zvýšenia základu dane do troch zdaňovacích období počítaných od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená.

Základ dane sa zvýši o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú bol v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížený základ dane.

Vysporiadanie zaplatených príspevkov uplatnených ako nezdaniteľná časť základu dane bude možné len prostredníctvom daňového priznania, nie v rámci ročného zúčtovania preddavkov [§ 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b) zákona].

Súčasne nebude takto vyplatená suma oslobodená od dane [zmena v § 9 ods. 2 písm. a) zákona], ale bude ostatným príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov, pričom túto sumu si bude môcť daňovník znížiť o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Poznámka:

Táto nová nezdaniteľná časť základu dane bola zavedená zákonom č. 252/2012 Z. z. a ďalej upravená zákonom č. 395/2012 Z. z., pričom obe úpravy sú účinné od 1. 1. 2013. Uplatňovať by sa ďalej mala aj za roky 2014, 2015 a 2016.

Podotýkame, že nezdaniteľná časť základu dane, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, bola zavedená v súvislosti so zmenami v druhom dôchodkovom pilieri a na podporu dobrovoľných príspevkov do tohto piliera, keď sa u sporiteľov, ktorí si na svoj budúci dôchodok sporia prostredníctvom druhého piliera, znížilo percento príspevku na účty v dôchodkových správcovských spoločnostiach z 9 % z hrubej mzdy na 4 %. Túto nezdaniteľnú časť je potrebné odlíšiť od už zrušenej nezdaniteľnej časti na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré je súčasťou tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia.

Zrušená nezdaniteľná časť

Od roku 2011 sa zrušili nezdaniteľné časti základu dane, ktorými boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie. Podľa znenia zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010, ak daňovník nedodrží podmienky uplatňovania týchto nezdaniteľných častí, o sumu zaplatených príspevkov a platieb, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.

Ak daňovník porušil podmienky do 31. 12. 2010, je naďalej povinný zvýšiť si svoj základ dane podľa znenia zákona platného do konca roka 2010. Pri porušení podmienok doplnkového dôchodkového sporenia, účelového sporenia a životného poistenia po 31. 12. 2010 daňovník nie je povinný zvýšiť si základ dane o sumu už uplatnených nezdaniteľných častí.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2013, je posledným daňovým priznaním, v ktorom sa bude zvyšovať základ dane o tieto nezdaniteľné časti.

Príklad č. 19:

Zamestnanec si v rokoch 2008 a 2009 uplatnil pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti ako nezdaniteľnú časť základu dane poistné na životné poistenie. V roku 2010 si nechal predčasne vyplatiť poistné. Za roky 2011 a 2012 požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.

Predčasne vyplatené poistné sa považuje za porušenie podmienok. V zmysle § 11 ods. 12 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2010 má zamestnanec povinnosť zvýšiť základ dane o uplatnenú nezdaniteľnú časť, a to buď naraz v daňovom priznaní za rok 2011, alebo 2012, alebo 2013, alebo rozložením príslušnej čiastky do uvedených rokov. Za zdaňovacie obdobie (obdobia), za ktoré si zvýši základ dane, je povinný podať daňové priznanie, nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov. Ak si daňovník nezvýšil základ dane za zdaňovacie obdobie rokov 2011 a 2012 o sumy nezdaniteľnej časti, u ktorej porušil podmienky, nemôže za rok 2013 požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov, ale musí podať daňové priznanie. V daňovom priznaní zvýši základ dane o sumy nezdaniteľnej časti poistného na životné poistenie, o ktoré si znížil základ dane za roky 2008 a 2009.

Poznámka:

Podotýkame, že už je schválená novela zákona o dani z príjmov, ktorou sa opätovne od roku 2014 zavádza nezdaniteľná časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie.

 

Poznámka redakcie:
§ 11 ZDP

 


Autor: Ing. Martina Oravcová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.