Ochrana práce v zmysle § 146 až § 150 Zákonníka práce

Článok vysvetľuje pojem ochrana práce. Vysvetľuje akú úlohu má pri ochrane práce zamestnávateľ a zamestnanec, aké sú ich práva a povinnosti. Vysvetľuje úlohu odborového orgánu a zástupcov zamestnancov a ich práva.

Dátum publikácie:25. 3. 2014
Autor:JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci; Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 3. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016

Stručne:

Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.

  • Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
  • Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce.
  • Aby sa subjekty mohli správať v súlade s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, musia ich poznať. Platí to nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca.
  • Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú:
    • predpisy na ochranu života a
    • predpisy na ochranu zdravia,
    • hygienické a protiepidemické predpisy,
    • technické predpisy,
    • technické normy,
    • dopravné predpisy,
    • predpisy o požiarnej ochrane a
    • predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu,

ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Na úvod je potrebné uviesť, že ustanovenia § 146 až § 150 Zákonníka práce sú spravidla ustanovenia, ktoré sú len minimálne novelizované.

I. Pojem „ochrana práce“

§ 146 ods. 1 Zákonníka práce sa definuje pojem „ochrana práce“. Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.

V princípe § 146 ods. 1 Zákonníka práce nie je potrebné bližšie interpretovať, keďže ide len o všeobecne znejúcu definíciu/vymedzenie. Dôležitou súčasťou § 146 ods. 1 je druhá veta, ktorá stanovuje, že ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Po prepojení s definíciou je zrejmé, že od zamestnávateľa alebo aj zamestnanca sa očakáva, že vytvoria prostredie, kde sa bude rešpektovať bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

POZNÁMKA

V tejto súvislosti je primárne za ochranu práce zodpovedný zamestnávateľ, avšak úlohu v rámci ochrany práce má aj zamestnanec ako spoluzamestnanec, ktorý spravidla pracuje v kolektíve zamestnancov a musí sa správať tak, aby neohrozoval bezpečnosť a zdravie iných zamestnancov, resp. aj iných osôb.

Vo väzbe na širší pojem pracovnoprávnych vzťahov je potrebné uviesť, že v zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia šiestej časti.

II. Pojem „bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“

V druhej vete § 146 ods. 2 Zákonníka práce sa definuje pojem „bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. Podrobnosti potom stanovujú osobitné predpisy.

Zákonník práce zároveň v prvej vete § 146 ods. 2 stanovuje, že základné súčasti práce sú:

1) starostlivosť o bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a

2) starostlivosť o zlepšovanie pracovných podmienok.

Uvedené je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh.

III. Spolupráca v oblasti ochrany práce

Ustanovenie § 146 ods. 3 Zákonníka práce vo všeobecnosti stanovuje pravidlo spolupráce medzi viacerými subjektmi. Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce.

V princípe vo vzťahu k tomuto ustanoveniu možno poznamenať, že nepokrýva celý rozsah zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce („Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.“). Možno sa domnievať, že hoci § 146 ods. 3 nebol aktualizovaný po tom, čo bol v Zákonníku práce vytvorený aj alternatívny sociálny partner v podobe zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada/zamestnanecký dôverník, aj táto by mala byť zapojená a mala sa zapájať do otázok, ktoré súvisia s opatrenia v oblasti ochrany práce. Uvedené možno odvodiť z ustanovení o povinnosti prerokovať so zástupcami zamestnancov, prípadne sa s nimi dohodnúť, resp. ich informovať o opatreniach, či už podľa Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov [napr. podľa § 237 ods. 2 zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä... b)... opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia... e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov].

Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov je upravená aj v § 10 zákona o BOZP.

IV. Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia a oboznámenie s predpismi

Aby sa subjekty mohli správať v súlade s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, musia ich poznať. Platí to nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca. Zákonník práce§ 146 ods. 4 ustanovuje, že znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Uvedené znamená, že pred zaradením zamestnanca na výkon práce má byť poučený o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiacich s prácou, ktorú má vykonávať. Zároveň tieto znalosti má aplikovať aj počas trvania pracovnoprávneho vzťahu. Možno sa domnievať, že ak zamestnanec nepozná (z vlastnej viny) predpisy, ktoré sú spojené s bezpečnosťou práce, ktorú vykonáva, a táto neznalosť môže zapríčiňovať napr. škodu pre zamestnávateľa, riziko jeho úrazu alebo úrazu iných osôb, je to dôvod na to, aby sa so zamestnancom mohol skončiť pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 – nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Oboznamovaciu povinnosť zamestnávateľa možno nájsť napr.:

1) v § 47 ods. 2 Zákonníka prácepri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať.

Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Pojem „právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ vymedzuje § 39 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú:

  • predpisy na ochranu života a
  • predpisy na ochranu zdravia,
  • hygienické a protiepidemické predpisy,
  • technické predpisy,
  • technické normy,
  • dopravné predpisy,
  • predpisy o požiarnej ochrane a
  • predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu,

ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

§ 39 ods. 2 Zákonníka práce sa ustanovuje, že predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.

2) Paragraf 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca:

a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 10) (poznámka 10 odkazuje na § 39 Zákonníka práce), so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dosahmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,

c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

(§ 7 obsahuje celý rad ďalších povinností)

Vo väzbe na vetu, že znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov, ich dodržiavanie zamestnancom sa má zohľadniť aj v hodnotení pracovných výsledkov (posledná veta § 146 ods. 4 Zákonníka práce), pri hodnotení pracovných výsledkov je teda potrebné prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

POZNÁMKA

Z uvedeného vyplýva, že napríklad ak zamestnanec A dosiahol lepší výsledok ako zamestnanec B a zamestnanec A nedodržal pravidlá BOZP (napr. vypol poistný systém stroja, čo mu umožnilo pracovať rýchlejšie, nepoužil osobné ochranné prostriedky a tiež mohol rýchlejšie splniť úlohu či normu), nemal by byť hodnotený lepšie.

V. Ochrana zamestnancov z dôvodu plnenia úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zákonník práce v § 146 ods. 5 ustanovuje, že odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (pozri zákon o BOZP), zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (pozri § 19 zákona o BOZP) a zamestnancom (t. j. v princípe každému zamestnancovi, vrátane všetkých zástupcov zamestnancov) nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Napríklad ak zamestnanec upozornil zamestnávateľa na nedodržanie bezpečnostných postupov, porušenie pravidiel BOZP (napr. nepridelenie osobných ochranných prostriedkov), nemôže byť za toto upozornenie (prípadne aj podnet na inšpekciu práce) postihovaný. Obdobne to platí aj napr. pre zástupcov zamestnancov, ktorí postupujú podľa § 149 Zákonníka práce.

VI. Povinnosti zamestnávateľa pri ochrane práce

Zákonník práce upravuje len časť povinností zamestnávateľa pri ochrane práce (pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci). Sú to spravidla ustanovenia regulujúce rozsah vykonávanej práce (obmedzenie maximálnej dĺžky pracovného času a pracovnej zmeny – § 85 a nasl.), tempo a pracovnú záťaž (všeobecné pravidlá o nastavovaní noriem spotreby práce – § 133), povinnosť zabezpečiť priestor pre regeneráciu, resp. odpočinok (prestávky v práci, odpočinok medzi pracovnými zmenami, v týždni – § 91 až § 95, dovolenka – § 100 a nasl.) a pod. Zákonník práce konkrétne nerieši otázky spojené napr. s vybavením pracoviska (ak áno, tak len v náznakoch – napr. podľa § 98 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého „Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.“) ani používaním ochranných pracovných pomôcok a pod.

A. Zákonník práce od zamestnávateľa požaduje v zmysle § 147 ods. 1, že zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Sústavnosť znamená, že otázka bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je trvalá otázka a nie je možné v určitom čase nezabezpečovať zamestnancom bezpečnosť a ochranu ich zdravia. Zákonník práce za týmto účelom ukladá zamestnávateľovi určité povinnosti. Na ten účel je zamestnávateľ povinný vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania:

a) prevencie – Zákonník práce nevymedzuje pojem prevencia. Na účely zákona o BOZP v zmysle § 3 písm. d) tohto zákona prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca;

b) potrebných prostriedkov (napr. podľa zákona o BOZP sú to osobné ochranné pracovné prostriedky);

c) vhodného systému na riadenie ochrany práce (napr. rôzne požiadavky podľa zákona o BOZP).

B. Cieľom vyjadrenia v Zákonníku práce je zároveň zlepšovanie úrovne ochrany („Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach.“) a prispôsobovanie sa meniacim skutočnostiam, napr. vo väzbe na zmenu technológie, požiadaviek zákonov, vedeckých výskumov („Zamestnávateľ je povinný prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.“).

V nadväznosti na všeobecné vymedzenie Zákonník práce§ 147 ods. 2 stanovuje, že ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Tu je potrebné poznamenať, že nielen tento zákon stanovuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Novela č. 154/2013 Z. z. účinná od 1. 7. 2013, ktorou sa novelizoval zákon o BOZP, v § 5 ods. 3 ustanovila, že „Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.“

VII. Práva a povinnosti zamestnancov pri ochrane práce

Okrem povinností zamestnávateľa Zákonník práce rieši aj druhú stranu, a to zamestnanca. Zamestnanec má v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci práva aj povinnosti. Práva z titulu, že je potrebné ho chrániť pred rizikami, ktoré vyplývajú z práce, ktorú vykonáva, ako aj z prostredia, v ktorom sa práca vykonáva a zároveň je potrebné, aby si aj tieto riziká uvedomoval. Povinnosti, pretože vzhľadom na jeho zapojenie do kolektívu zamestnancov môže ohrozovať svojím správaním iných zamestnancov, prípadne aj iné osoby.

a) Práva zamestnanca v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Podľa § 148 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanci majú:

1) právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (t. j. majú vykonávať prácu v takých podmienkach, aby sa vylúčilo, resp. minimalizovalo riziko napr. pracovného úrazu, dlhodobého vplyvu pracovného prostredia na zdravie zamestnanca v podobe choroby z povolania a pod.),

2) právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia (uvedené súvisí s konkrétnymi pracovnými procesmi a pracovnými prostrediami – napr. rôzne poučenia, ak zamestnanec pracuje s chemickými látkami, vo výške a pod.) a

3) právo na informácie o opatreniach na ochranu pred účinkami nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia (t. j. informácie ohľadom toho, čo zamestnávateľ vykonal, aby vylúčil alebo minimalizoval riziká spojené s pracovným procesom a pracovným prostredím).

Okrem toho práva zamestnanca stanovuje aj § 12 ods. 1 zákona o BOZP.

b) Povinnosti zamestnanca v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Podľa druhej vety § 148 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanci sú:

1) povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a

2) povinní dbať o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Povinnosti zamestnanca ďalej ustanovuje § 12 ods. 2 zákona o BOZP.

Zákonník práce zároveň v § 148 ods. 2 všeobecne stanovuje, že ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Tu je ale potrebné poznamenať, že nielen tento zákon stanovuje práva a povinnosti zamestnanca v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ale tieto otázky regulujú aj rôzne iné právne predpisy).

VIII. Kontrola odborovým orgánom

Kontrolu odborovým orgánom upravuje § 149 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že ide o kontrolu odborovým orgánom, aplikácia tohto ustanovenia nastáva len u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia (pozri § 230 Zákonníka práce o pôsobení odborovej organizácie). Kontrolu potom vykonáva odborový orgán odborovej organizácie. Ide o kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zákonník práce upravuje práva odborového orgánu demonštratívne („najmä“). Ide o nasledujúce práva:

  1. právo kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
  2. právo kontrolovať, či zamestnávateľ sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej práce
    V danom prípade ide o kontrolu celého komplexu povinností zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré vyplývajú zo Zákonníka prácezákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (pozri § 5 a nasl.) a iných právnych predpisov.
    Odborový orgán môže kontrolovať napr. aktuálnosť koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a program jej realizácie, vnútorné predpisy a pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich aktuálnosť, postup, akým zamestnávateľ postupuje pri posudzovaní rizík spojených s vykonávanou prácou u zamestnávateľa, dodržiavanie ustanovení o rekondičných pobytoch, vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovanie a evidovanie pracovných úrazov (pozri ďalej). Odborový orgán môže kontrolovať alebo požadovať zavedenie noriem spotreby práce, resp. ich dodržiavanie. Odborový orgán môže žiadať písomné doklady a primeraný čas na ich preskúmanie a vyjadrenie sa k nim.
  3. pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov
    Odborový orgán má právo fyzicky preveriť pracovisko a zariadenie zamestnávateľa (stroje, na ktorých sa pracuje, ich bezpečnosť a technický stav). Kontroluje sa bezpečnosť objektu zamestnávateľa, budovy (aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti, ako sú únikové cesty, označenie – informačné a výstražné značky), ich osvetlenie, schodiská, usporiadanie pracoviska (ergonómia), veľkosť pracovného priestoru (dostatočný), prístupové komunikácie. Kontroluje sa technický stav zariadení (strojov), bezpečnosť a revízne prehliadky vyhradených technických zariadení, dodržiavanie technologických postupov pri výrobe, používanie strojov v súlade s návodom a pod. Kontroluje sa dodržiavanie zákazu fajčenia na pracovisku, dodržiavanie noriem (hluk, prach, teplo a pod.).

Príklad č. 1:

Odborový orgán chce vykonať kontrolu podľa § 149 Zákonníka práce, stanovuje Zákonník práce nejaké pravidlá?

Zákonník práce nestanovuje žiadne konkrétne podrobnosti s výnimkou niektorých pravidiel v § 149 ods. 2 a 3, § 230 ods. 3. Pre vykonanie kontroly je dôležitá súčinnosť zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný byť súčinný. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa odborový orgán dohodol so zamestnávateľom (štatutárnym orgánom). Zákon nestanovuje formu, a teda dohoda môže byť písomná, ústna, telefonická, prostredníctvom emailu, kde sa dohodne termín a čas, kedy sa má kontrola vykonať a zároveň sa určí okruh osôb, ktoré majú kontrolu vykonať. Pred vykonaním kontroly je pre odborový orgán dôležité stanoviť, čo chce odborový orgán kontrolovať a kto má vykonať kontrolu.

Príklad č. 2:

Odborový orgán nahlásil zamestnávateľovi vykonanie kontroly podľa § 149 Zákonníka práce. Na tejto kontrole sa má zúčastniť aj osoba, ktorá má konať v mene odborovej organizácie, ale nie je zamestnancom zamestnávateľa. Je zamestnávateľ povinný umožniť takejto osobe vstup do svojej prevádzky/priestorov?

Odborová organizácia nemusí vždy disponovať vlastnými odborníkmi na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, resp. môže ísť o kontrolu, ktorú odborová organizácia sama nedokáže vykonať. Pre tieto účely si prizýva tretie osoby. Zákonník práce preto v § 230 ods. 3 upravuje povinnosť zamestnávateľa umožniť vstup inej osobe. Podľa § 230 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa, súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, na účel uplatňovania práv zamestnancov.

§ 230 ods. 3 zároveň vyplýva, že:

  1.  odborový orgán má oznamovaciu povinnosť a oznamuje zamestnávateľovi:
    • osobu konajúcu v mene odborovej organizácie,
    • účel vstupu do priestorov zamestnávateľa (napríklad kontrola bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci),
    • termín vstupu do priestorov zamestnávateľa (dátum a čas),
  2. ide o osobu, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, pričom táto osoba musí konať v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, a to na účel uplatňovania práv zamestnancov,
  3. osoba, ktorá vstupuje do priestorov zamestnávateľa, je povinná v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať, a to vzhľadom na účel vstupu, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia, osobitné predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa,
  4. zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa tejto osobe na vyššie uvedený účel uplatňovania práv zamestnancov.

Príklad č. 3:

Zástupcovia zamestnancov – odborová organizácia (odborový orgán) – chcú vykonať kontrolu na pracovisku a požiadali, aby sa kontroly mohol zúčastniť aj odborník z odborového zväzu. Môžu o to požiadať zamestnávateľa? Je zamestnávateľ povinný im vyhovieť? Môže byť osobou, ktorá vstupuje na pracovisko podľa § 230 ods. 3, aj zástupca vyššieho odborového orgánu?

Zákonník práce nestanovuje, že v prípade § 230 ods. 3 Zákonníka práce nemôže ísť aj o vyšší odborový orgán (jeho zástupcu), pretože nevymedzuje, o ktorú osobu by malo ísť, a ani nešpecifikuje, o ktorú osobu môže ísť. Podľa Odporúčania č. 143 Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom zamestnancov v podniku:

  • zástupcom zamestnancov v podniku by sa mal povoliť prístup na všetky pracoviská, ak je tento prístup potrebný na výkon ich zastupiteľských funkcií (bod 12),
  • zástupcom zamestnancov by sa mal umožniť prístup bez zbytočného odkladu k vedeniu podniku a k predstaviteľom vedenia oprávneným prijímať rozhodnutia, ak je to nevyhnutné pre riadny výkon ich funkcií (bod 13),
  • zástupcom odborovej organizácie, ktorí nie sú zamestnaní v podniku, v ktorom majú odbory zamestnaných svojich členov, by sa mal povoliť vstup do podniku (bod 17 ods. 1).

Príklad č. 4:

Na pracovisko v súlade s § 230 ods. 3 vstúpila iná osoba. Je zamestnávateľ nejako chránený pred zneužitím informácií, ku ktorým sa takáto osoba dostane?

Podľa § 240 ods. 6 zástupcovia zamestnancov, odborníci plniaci úlohy pre zástupcov zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné. Táto povinnosť trvá aj počas jedného roka po skončení výkonu funkcie, ak osobitný predpis neustanoví inak.

Z hľadiska ochrany napríklad obchodného tajomstva povinnosť trvá dovtedy, pokiaľ ten, koho obchodného tajomstvo sa chráni, neurčí inak, t. j. povinnosť mlčanlivosti nie je obmedzená. Podľa § 18 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia. Podľa § 20 Obchodného zákonníka proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

  1. kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami
    Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný:

a) vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,

b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

V nadväznosti na to môže odborový orgán skontrolovať:

  • zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov,
  • poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,
  • evidenciu osobných ochranných pracovných prostriedkov,
  • či sú poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky účinné,
  • či sú poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky funkčné (v dobrom technickom stave),
  • či zamestnávateľ dbá o ich riadne používanie
  1. kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov
    V prípade tohto práva ide o overenie, či v prípade, ak došlo k pracovnému úrazu (definícia pracovného úrazu je vymedzená v § 195 Zákonníka práce), došlo k riadnemu vyšetreniu jeho príčiny (napríklad nedostatočné vybavenie osobnými ochrannými prostriedkami, nedostatočná kontrola ich používania, a teda ich nedostatočné používanie zamestnancom, čo viedlo k pracovnému úrazu – pozri aj povinnosť zamestnávateľa podľa § 9 zákona o BOZP).
    Podľa § 17 ods. 4 zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni, alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“), tak, že:

a) zistí príčinuvšetky okolnosti ich vzniku (pozn. t. j. vyšetrí ich), a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len „závažný pracovný úraz“) je zamestnávateľ povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,

b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu,

c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Odborový orgán môže skontrolovať, či došlo k zisteniu príčiny (či sa správne vyšetril), či sa o ňom spísal záznam, skontrolovať záznam, skontrolovať, či sa vykonali opatrenia na zabránenie jeho opakovaniu.

§ 17 ods. 5 zákona o BOZP sa stanovuje oznamovacia povinnosť zamestnávateľa, napr. ak ide o závažný pracovný úraz, tak sa oznamuje inšpektorátu práce. Odborový orgán môže skontrolovať, či sa závažný pracovný úraz inšpektorátu práce oznámil.

  1. právo zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne právo sám ich vyšetrovať
    Odborový orgán má právo zúčastniť sa na vyšetrovaní pracovného úrazu, t. j. byť prítomný na vypočutí svedkov, skúmaní miesta úrazu a pod.
    Podľa § 10 písm. f) zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa k ...
    f) pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení.
    Vyšetrovanie pracovných úrazov je upravené v § 17 zákona o BOZP.
  2. právo požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch
    Ak boli zistené nedostatky, odborová organizácia má právo požadovať odstránenie nedostatkov, a to:
    • v prevádzke (napr. zníženie tepla, zníženie hluku, zlepšenie značenia),
    • na strojoch a zariadenia (napr. oprava stroja, výmena stroja, ktorý ohrozuje zdravie zamestnanca),
    • pri pracovných postupoch (napr. dodržiavanie práce na základe manuálu stroja, technických postupov).
  3. právo požadovať prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím
    Za podmienok stanovených v § 149 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce môže odborový orgán požadovať prerušenie práce.
    V prípade práv uvedených v bodoch č. 7 a 8 tohto článku [nedostatky uvedené v § 149 ods. 1 písm. c)Zákonník práce stanovuje, že o nedostatkoch podľa § 149 odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný vypracovať protokol.

Príklad č. 5:

Odborový orgán konštatoval nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na zariadení zamestnávateľa. O tejto skutočnosti spísal protokol. Aké náležitosti má obsahovať protokol, kde sa konštatujú nedostatky podľa § 149 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce? Má zamestnávateľ právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole?

Zákonník práce špecifikuje, čo má obsahovať tento protokol. Protokol obsahuje:

  • označenie odborového orgánu, ktorý kontrolu vykonal,
  • dátum a čas vykonania kontroly,
  • nedostatky zistené kontrolou v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch, ktoré odborový orgán požaduje odstrániť,
  • požiadavku na prerušenie práce s označením práce a času, odkedy sa požaduje práca prerušiť – toto protokol obsahuje v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia, keď sa požaduje aj prerušenie práce,
  • okrem toho súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnávateľa k zisteným nedostatkom.

Príklad č. 6:

Odborový orgán požaduje prerušenie práce z dôvodu bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia zamestnancov a túto skutočnosť uviedol aj v protokole z kontroly. Má odborový orgán povinnosť oznámiť túto skutočnosť aj orgánu kontroly?

Podľa § 149 ods. 3 Zákonníka prácepožiadavke na prerušenie práce podľa § 149 ods. 1 písm. c) je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce alebo príslušný orgán štátnej banskej správy.

Z uvedeného vyplýva, že odborový orgán má informačnú povinnosť (upovedomiť), pričom tak má urobiť bez zbytočného odkladu (t. j. hneď, ako je to možné) a túto skutočnosť oznamuje inšpekcii práce (príslušnému inšpektorátu práce), resp. ak je príslušný orgán banskej štátnej správy, tak tomuto orgánu dozoru.

V nadväznosti na to podľa § 7 ods. 8 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je povinný bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce podľa osobitného predpisu [§ 149 ods. 1 písm. c)].

Príklad č. 7:

Odborový orgán po kontrole v prevádzke zamestnávateľa vyslovil požiadavku na prerušenie práce v zmysle § 149 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Dokedy trvá táto požiadavka?

Podľa § 149 ods. 3 druhá veta požiadavka na prerušenie práce odborového orgánu trvá až do odstránenia nedostatkov zamestnávateľom, inak do skončenia jej preskúmania príslušným orgánom inšpekcie práce alebo príslušným orgánom štátnej banskej správy.

  1. právo upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov
    Zákonník práce upravuje pravidlá týkajúce sa práce nadčas (§ 97) a nočnej práce (§ 98). Napríklad v § 97 ods. 11 Zákonníka práce sa stanovuje, že zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa § 97 ods. 8 Zákonníka práce.
    So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
    Zástupcovia zamestnancov môžu signalizovať porušenie tohto ustanovenia, zároveň môžu zamestnávateľa upozorniť aj na ohrozenia spojené s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, kde je práca nadčas do rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku prípustná.
  2. právo zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
    Pokiaľ sa rokuje o otázkach bezpečnosti a zdravia pri práci, odborový orgán má právo sa na týchto rokovaniach zúčastniť.
    Otázku účasti zástupcov zamestnancov na otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia upravuje napr. § 10 zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Toto právo sa realizuje voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť. Podľa § 19 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada.
    Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom.
    Odborový orgán sa na otázkach bezpečnosti a ochrane zdravia zúčastňuje aj na základe § 39 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce).

Príklad č. 8:

Kto zabezpečuje výkon kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia v družstve?

Vo všeobecnosti platí, že právo na kontrolu podľa § 149 Zákonníka práce má odborový orgán.

Osobitne je upravená otázka v družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu. Podľa § 149 ods. 4 Zákonníka práce v družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu, zabezpečuje výkon kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 149 odsekov 13 Zákonníka práce vo vzťahu k týmto členom družstva osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.

Príklad č. 9:

Odborový orgán vykonáva kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia. Kto uhrádza tieto náklady?

Podľa § 149 ods. 5 Zákonníka práce náklady vzniknuté vykonaním kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uhrádza štát.

IX. Kontrola dodržiavania právnych predpisov – inšpekcia práce

Zákonník práce priamo neupravuje inšpekciu práce, ale všeobecne v § 150 ods. 1 Zákonníka práce ustanovuje, že inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

Príklad č. 10:

Zamestnanec sa domnieva, že zamestnávateľ porušil povinnosti pri nariadení práce nadčas. Môže dať skontrolovať postup zamestnávateľa?

Zákonník práce v tejto súvislosti len všeobecne ustanovuje možnosť podania podnetu na inšpekciu práce. V podstate sa na inšpekciu práce môže obrátiť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, nielen subjekty podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práceZákonník práce tu teda skôr osobitne zdôrazňuje:

1) právo zamestnancov, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov (pozn.: možno interpretovať skôr, že sa cítia poškodení nejakým opatrením zamestnávateľa, pretože sa môže ukázať, že zamestnávateľ postupoval v súlade so zákonom),

2) právo zástupcov zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov.

Ich právom je podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. V nadväznosti na to podľa § 7 ods. 8 písm. c) zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný vykonať inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a):

  • do 30 dní od doručenia podnetu18ca) (odkaz na § 150 ods. 2 Zákonníka práce),
  • odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu,
  • ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce (inšpektorát práce je povinný o predĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet).

Úpravy týchto lehôt boli zmenené novelou č. 308/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2013 (predtým bola len lehota 30 dní, čo pôsobilo pri komplikovanejších veciach pre inšpekciu práce príliš zväzujúco).

 

Poznámka redakcie:
§ 146 až § 150 Zákonníka práce

Článok je aktuálny, okrem § 47 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý je novelizovaný k 1. 1. 2015

Poznámky pod čiarou:

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.