Ochrana zdravia zamestnancov pri práci s počítačom

Legislatívne úpravy súvisiace s ochranou zdravia pri práci s počítačom

• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko,
• nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami,
• vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci,
• vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci,
• vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 542/2007 Z. z. o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci,
• odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci (č. 10525/2010-OL zo dňa 22. 2. 2010 uverejnené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR).

Zodpovednosť za vytvorenie zdravých pracovných podmienok má zamestnávateľ, ktorý znáša všetky náklady, ktoré súvisia s ochranou zdravia zamestnancov pri práci. Základnými legislatívnymi úpravami, ktoré ukladajú povinnosti zamestnávateľom v oblasti ochrany zdravia pri práci, sú zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Povinnosti zamestnávateľov týkajúce sa minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na pracovisko upravuje nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. a špecifické povinnosti zamestnávateľov týkajúce sa minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri práci so zobrazovacími jednotkami (počítačmi) upravuje nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z.

V priebehu posledných desaťročí sa nevyhnutným pracovným nástrojom vo veľkom množstve povolaní stal počítač. Práca s počítačom nadobudla dominantné postavenie najmä pri získavaní a spracovávaní informácií, údajov a textov; stala sa každodennou súčasťou nášho pracovného aj súkromného života.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo všetky požiadavky vo vzťahu k druhu činnosti, ktorá sa na pracovisku vykonáva, a neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

Pri každej práci, nielen pri práci s počítačom, je zamestnávateľ povinný dbať na zdraviu neškodné a vhodné pracovné prostredie zamestnancov, ich pracovné podmienky, usporiadanie pracovného miesta, ale aj na spôsob práce zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ musí vykonať všetky dostupné preventívne a ochranné opatrenia na ochranu zdravia pri práci a informovať o tom zamestnancov. Okrem toho je zamestnávateľ povinný zaškoliť zamestnancov pred zaradením na prácu s obrazovkou a pri každej zásadnej zmene na pracovisku alebo pri zmene organizácie práce.

V pracovnom prostredí musí zamestnávateľ zamestnancovi zabezpečiť pri výkone práce vhodné priestorové požiadavky a jeho pracovné miesto má byť riešené tak, aby umožňovalo zamestnancovi pri práci zmeniť pracovnú polohu a striedanie pohybov pri práci. Obecne pre všetky pracoviská platí, že minimálnym pracovným priestorom pre jedného zamestnanca sú 2 m² voľnej podlahovej plochy, a to okrem zariadenia pracoviska (napr. nábytku, strojov, prístrojov, zariadení) a spojovacej cesty (resp. priechodu alebo uličky) k pracovisku. Na pracovisku pri práci vykonávanej v sede má na jedného zamestnanca pripadnúť najmenej 12 m³ vzdušného priestoru.

Medzi dôležité pracovné podmienky z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov patrí vetranie, vykurovanie a zabezpečenie denného a umelého osvetlenia. Pri práci je nevyhnutné zabezpečiť dostatočný prívod čerstvého vzduchu, a to prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním. Prirodzená výmena vzduchu na pracovisku sa zabezpečuje vetraním oknami. Ak je na pracovisku nainštalovaná klimatizácia alebo mechanické vetranie ventilátormi, musí sa prevádzkovať tak, aby zamestnanci neboli vystavení prievanu, ktorý môže spôsobiť ich tepelnú nepohodu. Pri používaní ventilátorov je tieto potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela zamestnancov. Optimálna výmena vzduchu prirodzeným alebo núteným vetraním na jedného zamestnanca má byť najmenej 30 m³ vzduchu za hodinu.

Mikroklimatické podmienky

Na pracovisku majú byť zabezpečené primerané mikroklimatické podmienky, ktoré sú dané teplotou vzduchu, relatívnou vlhkosťou vzduchu a rýchlosťou prúdenia vzduchu, a to počas teplého aj chladného obdobia roka. Mikroklimatické podmienky musia byť prispôsobené pracovnej činnosti zamestnancov; významnou mierou ovplyvňujú ich pracovnú výkonnosť.

Pri práci v sede s minimálnou pohybovou aktivitou, ktorou je aj administratívna práca alebo práca s počítačom, má byť počas teplého obdobia roka na pracovisku optimálna teplota v rozmedzí 23 – 27 °C, prípustnou je teplota v rozmedzí 20 – 28 °C, rýchlosť prúdenia vzduchu nemá prekročiť 0,2 m.s^-1 a prípustná relatívna vlhkosť vzduchu má byť v rozmedzí 30 – 70 %. Teplé obdobie roka je definované vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci ako obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou 13 °C a vyššou.

Tieto optimálne alebo prípustné hodnoty teploty na pracovisku pri práci s počítačom však nie je možné dodržať počas extrémne zvýšených teplôt v letnom období, ktoré spôsobujú záťaž zamestnancov teplom na väčšine pracovísk, s výnimkou klimatizovaných pracovísk. Takáto situácia nastáva počas mimoriadne teplých dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahne hodnotu vyššiu ako 30 °C. Ak pracovisko s počítačmi nie je klimatizované, je potrebné, aby zamestnávateľ vopred premyslel a pripravil konkrétne opatrenia, ktoré bude realizovať na tomto pracovisku v súvislosti s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou teplom počas letných mesiacov.

Počas chladného obdobia roka (ak priemerná denná vonkajšia teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 °C) pri práci s minimálnou pohybovou aktivitou, t. j. aj pri práci s počítačom, má byť optimálna teplota na pracovisku v rozmedzí 20 – 24 °C, prípustnou je teplota v rozmedzí 18 – 26 °C, rýchlosť prúdenia vzduchu nemá prekročiť 0,2 m.s^-1 a prípustná relatívna vlhkosť vzduchu má byť v rozmedzí 30 – 70 %.

Počas teplého aj chladného obdobia roka musí zamestnávateľ zabezpečovať opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov podľa podmienok na konkrétnom pracovisku.

Významnou zložkou pracovného prostredia je osvetlenie. Z hľadiska ochrany zdravia pri práci je dôležité vytvoriť na pracovisku optimálne svetelné podmienky, ktoré zohľadňujú druh a zrakovú náročnosť vykonávanej práce a sú dôležitým predpokladom zabezpečujúcim zrakovú pohodu zamestnancov. Vhodné osvetlenie je dôležité aj z hľadiska prevencie zrakovej únavy zamestnancov. Na zabezpečenie zrakovej pohody zamestnancov a predchádzanie zrakovej únave sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť na pracoviskách vhodné svetelné podmienky, a to denné osvetlenie a umelé osvetlenie s intenzitou približne 300 – 700 luxov podľa druhu vykonávanej práce.

Pracovisko s počítačom sa musí umiestniť tak, aby okná a svietidlá nevyvolávali na obrazovke počítača odrazy (odlesky) svetla, ktoré sú pri práci s počítačom veľmi rušivé, ani nespôsobovali priame oslnenie. Na oknách sa musí zabezpečiť vhodné tienenie, resp. tlmenie slnečného svetla dopadajúceho na pracovisko s počítačom, napr. vonkajšími žalúziami alebo markízami a vnútornými roletami alebo závesmi.

Z hľadiska ochrany zdravia pri práci s počítačom je veľmi dôležité zabezpečiť vhodné pracovné miesto, ktoré tvoria najmä pracovný stôl alebo pracovná plocha a pracovné sedadlo. Pracovný stôl alebo pracovná plocha musí mať dostatočné rozmery, a to dĺžku minimálne 120 cm a šírku minimálne 75 cm. Výška pracovného stola má zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca, a to u žien 65 cm a u mužov 75 cm. Najvýhodnejší je pracovný stôl s individuálne nastaviteľnou výškou. Pracovný stôl musí zamestnancovi poskytovať dostatok priestoru aj pre voľný pohyb dolných končatín a na zaujatie pohodlnej pracovnej polohy. Voľný priestor pre dolné končatiny pod pracovnou doskou má mať minimálne výšku 65 cm, šírku 50 – 80 cm a hĺbku 75 cm. Priestor pre dolné končatiny je vhodné vybaviť aj podložkou pod chodidlá s nastaviteľnou výškou a sklonom podľa individuálnych potrieb zamestnanca.

Na pracovnom stole má byť dostatok miesta pre monitor počítača, klávesnicu, myš, pracovné dokumenty, prípadne stojan na dokumenty, ale aj dostatok miesta na zmeny polohy ramien, rúk a trupu pri práci s počítačom. Opisovaný text má byť v stojane na dokumenty umiestnený vo výške očí a v približne rovnakej vzdialenosti od očí ako monitor. Povrch pracovného stola má byť z materiálu, ktorý minimálne odráža svetlo z dôvodu zabránenia svetelných odrazov na monitore počítača.

Rovnako ako pracovný stôl, aj pracovné sedadlo je optimálne, ak má nastaviteľnú výšku sedadla a nastaviteľnú výšku a sklon operadla. Pracovné sedadlo má mať nastaviteľnú výšku v rozsahu 40 – 52 cm, hĺbku sedacej plochy 35 – 50 cm a šírku približne 48 cm. Výška sedadla má byť nastavená tak, aby pri sedení boli na podlahe položené celé chodidlá a aby dolné končatiny zvierali v kolenách pravý uhol. Horné končatiny, ktoré sú pri práci s počítačom položené na pracovnom stole, majú v lakťovom kĺbe zvierať pravý uhol. Optimálne je, ak má pracovné sedadlo aj opierky predlaktia. Pracovné sedadlo musí umožniť voľnosť pohybov a pohodlnú polohu pri práci s počítačom.

Obrazovka

Obrazovka (monitor) počítača má byť umiestnená na pracovnom stole v pravom uhle k prichádzajúcemu dennému svetlu, ktoré je potrebné vhodne tieniť. Obrazovka má byť umiestnená kolmo na smer pohľadu. Optimálna vzdialenosť očí od obrazovky je 50 – 70 cm, a to podľa veľkosti znakov na obrazovke. Pozorovacia vzdialenosť však nemá byť menšia ako 40 cm od obrazovky. Vzdialenosť obrazovky počítača od očí závisí tiež od stavu zraku zamestnanca. Horný okraj obrazovky má byť optimálne približne vo výške očí sediaceho zamestnanca alebo o niečo nižšie. Znaky na obrazovke musia byť dobre čitateľné a zreteľne zobrazené. Pri písaní na počítači je vhodné zvoliť si väčšie písmo. Na obrazovke nesmie dochádzať k odrazom svetla (napr. od okien, osvetľovacích telies, nábytku). Nevhodné umiestnenie obrazovky, držiaka dokumentov a klávesnice zaťažuje zrak jeho sústavným zaostrovaním. Ak zamestnanec potrebuje pre prácu s obrazovkou špeciálny korekčný prostriedok („počítačové“ okuliare), zamestnávateľ je povinný mu ich poskytnúť na základe lekárskeho vyšetrenia a aj mu ich uhradiť. Dioptrické okuliare na čítanie sú pre prácu s počítačom nevhodné, pretože zabezpečujú ostré videnie len do vzdialenosti cca 25 – 30 cm.

Obrazovka počítača je zdrojom elektromagnetického žiarenia, ktoré vyžaruje najmä zo zadnej strany monitora. Na prednej strane je už niekoľko centimetrov od obrazovky intenzita elektromagnetického poľa zanedbateľná z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov, t. j. je zdravotne neškodná.

Klávesnica počítača musí zodpovedať ergonomickým zásadám, má mať vhodnú veľkosť, tvar a sklon, musí sa dať na pracovnom stole posúvať. Dôležité je, aby pri práci na klávesnici počítača mali predlaktia a ruky oporu. Optimálna je aj ergonomická opierka pod zápästie ruky, ktorá zabraňuje preťažovaniu zápästia pri práci s myšou.

Zdravotné problémy pri práci s počítačom

Práca s počítačom nie je príčinou ani zdrojom primárnych zdravotných rizík (ako sú napr. prach, hluk, vibrácie, chemické látky, ionizujúce žiarenie), ale môže spôsobiť negatívne zdravotné následky sekundárne, a to najmä pri nesprávnej polohe tela pri práci s počítačom a nevyhovujúcom prispôsobení pracovného prostredia a pracovného miesta pri práci s počítačom.

Každodenná a dlhodobá práca s počítačom je veľmi náročná na zrak a môže spôsobiť zdravotné ťažkosti v dôsledku zrakovej únavy. Veľa zamestnancov má v súvislosti s prácou s počítačom zrakové ťažkosti spôsobené intenzívnou zrakovou námahou a veľkou náročnosťou zrakovej práce. Prejavujú sa najčastejšie ako pocit únavy očí, suchosťou očí alebo naopak zvýšeným slzením očí, podráždením očných spojoviek, pálením alebo tlakom v očiach a s tým spojenou bolesťou hlavy. Z hľadiska zraku je najčastejším problémom pomalšie alebo zhoršené zaostrovanie obrazu, neostré videnie, prípadne dvojité videnie. Tieto zdravotné problémy sú úzko spojené s náročnosťou práce pri obrazovke, ale aj s individuálnym stavom zraku zamestnanca. Zrakové ťažkosti pri práci s počítačom veľmi súvisia a najmä sú potencované zmenami zraku súvisiacimi s vekom (pokles zrakovej ostrosti) alebo prípadným ochorením zamestnanca.

Okrem zrakových ťažkostí môže dlhodobá práca s počítačom spôsobiť aj záťaž a ťažkosti týkajúce sa podporno-pohybového systému. Najčastejšie sa zdravotné problémy týkajú oblasti krčnej a bedrovej chrbtice, svalov ramien, predlaktia, zápästia a prstov rúk. Tieto zdravotné ťažkosti často súvisia s dlhým a nesprávnym sedením pri práci s počítačom, ale aj s intenzívnou prácou na klávesnici a s myšou spojenou s vysokým počtom jednostranných pohybov zápästia, rúk a prstov. Okrem tohto dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia svalov rúk a predlaktia významnou mierou negatívne ovplyvňuje tento stav aj nevhodne usporiadané pracovné miesto (napr. nevhodné umiestnenie obrazovky, klávesnice, nevhodné pracovné sedadlo). K najčastejším ochoreniampodporno-pohybového systému vznikajúcim pri práci s počítačom patria bolesti chrbtice, zápaly šliach ruky, zápästia a lakťa a poškodenie nervov v oblasti zápästia a prstov ruky (syndróm karpálneho tunela).

Z uvedených dôvodov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu s obrazovkou, a to pred ich zaradením na takúto prácu (vstupnálekárska preventívna prehliadka) a potom v pravidelných časových intervaloch počas výkonu práce (periodickálekárska preventívna prehliadka).

Súčasťou posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu s obrazovkou je výkon cielenej lekárskej preventívnej prehliadky zameranej na vyšetrenie očí a zraku a ak je to potrebné, aj na vyšetrenie podporno-pohybového systému a nervového systému. Každá lekárska preventívna prehliadka pri práci s obrazovkou obsahuje základné vyšetrenie u všeobecného lekára alebo u lekára pracovnej zdravotnej služby, ktorého súčasťou je kompletné fyzikálne vyšetrenie, orientačné vyšetrenie zmyslových funkcií a zraku a orientačné neurologické a ortopedické vyšetrenie; v indikovaných prípadoch obsahuje aj komplexné oftalmologické vyšetrenie u očného lekára. Lekár, ktorý vykonáva lekársku preventívnu prehliadku pri práci s obrazovkou, môže v odôvodnených prípadoch individuálne odporučiť ďalšie doplnkové vyšetrenia, ktorými sú napr. laboratórne vyšetrenia a neurologické, ortopedické a psychologické vyšetrenia u príslušných lekárov – špecialistov. Takýto rozsah vyšetrení má vstupnáajperiodickálekárska preventívna prehliadka pri práci s obrazovkou. V súčasnej legislatívnej úprave nie je pre prácu s obrazovkou určená konkrétna frekvencia výkonu periodickej lekárskej preventívnej prehliadky. Určuje ju podľa konkrétnych podmienok vykonávanej práce lekár po dohode so zamestnávateľom. Lekármi odporučená frekvencia periodickej lekárskej preventívnej prehliadky pri práci s obrazovkou je jedenkrát za 3 – 4 roky.

Táto povinnosť zamestnávateľazabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu sa podľa nariadenia vlády SR č. 276/2006 Z. z. vzťahuje na tých zamestnancov, ktorí používajú obrazovku ako významnú časť svojej práce, t. j. nevzťahuje sa na všetkých zamestnancov, ktorí používajú pri svojej práci počítač. Odborníci vysvetľujú, že v rámci 8-hodinovej pracovnej zmeny predstavuje významná časť práce nepretržitú prácu s obrazovkou, ktorú zamestnanec vykonáva viac ako polovicu pracovnej zmeny. Zamestnancov, ktorí spĺňajú túto podmienku a pracujú s obrazovkou významnú časť svojej práce, určuje na základe náplne ich pracovnej činnosti zamestnávateľ. Príkladom takýchto prác s obrazovkou, pri ktorých je nutné pravidelne posudzovať zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na prácu, sú hlavne práce s vnúteným pracovným tempom alebo pod časovým tlakom, pri ktorých si pracovné tempo a prestávky pri práci s obrazovkou neurčuje sám zamestnanec. V nariadení vlády SR sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť zabezpečiť prerušovanie práce s obrazovkou najneskôr po štyroch hodinách nepretržitej práce.

Významným preventívnym opatrením na ochranu zdravia pri práci s počítačom je vhodný režim práce a odpočinku, resp. vhodná organizácia práce. Z hľadiska prevencie zdravotných ťažkostí sú dôležité nielen prestávky pri práci s počítačom, ale aj vhodná obmena pracovnej činnosti v rámci pracovnej zmeny (iná práca, ako je práca s počítačom). Počas prestávok je vhodné, aby zamestnanci vykonávali rôzne relaxačné cvičenia vrátane zrakových cvičení.

Ak má zamestnanec zdravotné ťažkosti (zrakové ťažkosti alebo ťažkosti týkajúce sa podporno-pohybového systému), ktoré môže spôsobiť práca s obrazovkou, zákon č. 124/2006 Z. z. a nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. umožňujú zamestnancovi požiadať zamestnávateľa kedykoľvek o vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ je povinný lekársku preventívnu prehliadku pre zamestnanca na jeho požiadanie zabezpečiť a uhradiť náklady.

Odbornou poradenskou službou pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci vrátane ochrany zdravia pri práci s počítačom sú zdravotnícki pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby, ktorí vykonávajú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou.

Záver

Zamestnávateľ je povinný z dôvodu ochrany zdravia zabezpečiť pre zamestnancov pri práci s počítačom:

• vhodné pracovné prostredie a priestorové podmienky na pracovisku,
• vhodné pracovné podmienky (vetranie, vykurovanie, mikroklimatické podmienky, denné a umelé osvetlenie),
• vhodný pracovný stôl alebo pracovnú plochu a pracovné sedadlo,
• zaškolenie pred ich zaradením na prácu s obrazovkou a pri každej zmene na pracovisku alebo v organizácii práce,
• posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci na predchádzanie zdravotným ťažkostiam (zrakovým ťažkostiam a ťažkostiam týkajúcim sa podporno-pohybového systému) pri práci s počítačom,
• vhodný režim práce a odpočinku a vhodnú organizáciu práce,
• informovanie o vykonaných opatreniach zameraných na ochranu zdravia pri práci.

Zamestnanci sú pri práci s počítačom zodpovední najmä za:

• vhodné usporiadanie pracovného miesta (napr. monitora, klávesnice, stojana na dokumenty, pracovných dokumentov),
• spôsob práce zameraný na eliminovanie zrakovej záťaže a záťaže podporno-pohybového systému,
• aktívne využívanie prestávok (relaxačné cvičenia, zrakové cvičenia),
• informovaniezamestnávateľa o zdravotných ťažkostiach súvisiacich s prácou s počítačom.

Autor: MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH