Peňažné nároky zamestnancov počas sviatkov

Dni sviatkov podľa zákona o sviatkoch

Zákon o sviatkoch ustanovuje ako sviatky tieto konkrétne kalendárne dni:

a) štátnymi sviatkami sú sviatky:

b) ďalšími dňami pracovného pokoja sú sviatky:

Upozornenie!

Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

V ďalšej časti o nárokoch zamestnancov v prípade sviatkov sa budeme zaoberať predovšetkým nárokmi tej skupiny zamestnancov, ktorých odmeňovanie upravuje Zákonník práce. Konkrétne ide o ustanovenia § 122 Zákonníka práce s názvom Mzda a náhrada mzdy za sviatok, ktorý rieši nároky zamestnancov a postup v prípade, že zamestnanec:

• v deň sviatku pracoval, za prácu dostával mzdu a mzdové zvýhodnenie alebo čerpal náhradné voľno za prácu vo sviatok a
• v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, z tohto dôvodu nemohol pracovať, s upozornením na osobitosti nárokov u zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou,
• má dohodnutú mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok,
• stratil nárok na mzdu alebo náhradu mzdy z dôvodov neospravedlnenej absencie zamestnanca.

Súčasťou príspevku je aj osobitné posúdenie nárokov v prípade sviatkov u zamestnancov pracujúcich v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase z hľadiska posudzovania dní sviatkov v prevádzkach s nočnými pracovnými zmenami a z toho vyplývajúcich nárokov za prácu vo sviatok, prípady súbehu práce vo sviatok a práce nadčas, obmedzenie možnosti nariadiť prácu vo sviatok upravené v § 94 Zákonníka práce a otázky okolo čerpania dovolenky v súvislosti so sviatkami.

V záverečnej časti tohto príspevku je krátke porovnanie rozdielov v prípade zamestnancov, ktorých odmeňovanie upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oproti nárokom podľa Zákonníka práce.

Mzda za prácu vo sviatok

Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov, ktoré je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce alebo v kolektívnej zmluve v rámci dohodnutých mzdových podmienok.

Poznámka

V súlade s § 119 ods. 2 Zákonníka práce je možné mzdové podmienky dohodnúť buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve; pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze. Zákonník práce v znení platnom do konca roku 2012 v § 233a umožňuje zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok v rozsahu, ako ich je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. Toto ustanovenie sa novelou Zákonníka práce, ktorá nadobudne účinnosť od 1. januára 2013, navrhuje vypustiť zo Zákonníka práce.

Podľa vyššie uvedeného princípu sú koncipované aj ustanovenia § 122 Zákonníka prácev časti upravujúcej nároky zamestnanca na mzdu, ak ten v deň sviatku pracoval. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia patrí zamestnancovi za dobu práce vo sviatok:

• dosiahnutá mzda za čas práce vo sviatok a
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej vo výške 50 % svojho priemerného zárobku.

Sadzba „50 % priemerného zárobku zamestnanca“ je spodnou minimálnou výškou nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. V rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok podľa konkrétneho dňa sviatku.

Príklad č. 1:

V kolektívnej zmluve je dohodnuté, že za dobu práce vo sviatok

• v rannej zmene vo Veľkonočný pondelok a v odpoludňajšej a nočnej zmene na Štedrý deň sa zamestnancovi poskytne mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok vo výške 150 % jeho priemerného zárobku a
• v ostatných zmenách pripadajúcich na sviatky podľa zákona o sviatkoch vo výške 100 % priemerného zárobku zamestnanca.

Ak nejde o sankčné opatrenie za neospravedlnenú absenciu podľa § 122 ods. 4 Zákonníka práce, na toto mzdové zvýhodnenie zamestnanec nárok stratí alebo zamestnancovi nárok vôbec nevznikne len v nasledujúcich situáciách:

• ak bude po dohode so zamestnávateľom čerpať za prácu vo sviatok náhradné voľno alebo
• ak zamestnávateľ v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom už dohodol výšku mzdy tak, že je v nej už zohľadnená prípadná práca vo sviatok.

Poznámka

V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne ani zamestnancovi vykonávajúcemu pre zamestnávateľa domácku prácu alebo teleprácu.

Čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok

Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli. Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie; nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný.

Zákonník práce v § 122 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky pre čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok:

• musí ísť o individuálnu vzájomnú dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom (príslušným oprávneným vedúcim), preto takýto postup nie je možné dohodnúť ani v kolektívnej zmluve,
• keďže sa forma dohody neuvádza, môže ísť o ústnu alebo písomnú dohodu, pričom sa spravidla dohodne aj konkrétny termín alebo lehota na vyčerpanie náhradného voľna,
• ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v nárokovej výške; doba 3 mesiacov na vyčerpanie náhradného voľna je ustanovená ako maximálna pre prípad, že nie je dohodnutý alebo určený konkrétny termín na vyčerpanie voľna,
• za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok.

Poznámka

Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Ak napríklad bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny.

Ako bolo už uvedené, zamestnanec sa čerpaním náhradného voľna vzdáva nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, avšak v súlade s poslednou vetou § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za čas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške svojho priemerného zárobku.

Zmena v pripravovanej novele Zákonníka práce

V pripravovanom návrhu novely Zákonníka práce sa navrhuje od 1. januára 2013 doplniť na koniec ustanovenia § 122 ods. 2 osobitný postup pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou. U tejto skupiny zamestnancov sa navrhuje, aby sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považoval za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda (nie náhrada mzdy).

Účelom navrhovanej zmeny je zjednodušiť odmeňovanie zamestnancov s mesačnou mzdou a zjednotiť riešenie nárokov s riešením v prípade, ak zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu sviatku. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť zachovanie doterajšieho postupu, kedy sa aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za čas čerpania náhradného voľna mesačná mzda kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Zohľadnenie prípadnej práce vo sviatok vo výške mzdy

Zákonník práce v ustanovení § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, avšak výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom; pokiaľ by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, dojednané znenie by bolo neplatné, lebo podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov je kolektívna zmluva neplatná v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce sú vedúci zamestnanci definovaní ako tí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Vedúci zamestnanec, s ktorým sa v pracovnej zmluve dohodla mzda už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok:

• nemá nárok na mzdu za prácu vo sviatok,
• nemá nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok ani
• nemá možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok.

Poznámka

Obmedzenie okruhu zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť výšku mzdy už so zohľadnením nárokov, ktoré by zamestnancovi vznikli v prípade práce vo sviatok, výlučne na vedúcich zamestnancov (na rozdiel od ustanovenia o zohľadnení prípadnej práce nadčas) vychádza z predpokladu, že najmä vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami. V prípade vzniku potreby práce v deň sviatku sa vedúci zamestnanec spravidla môže sám rozhodnúť, že vo sviatok bude pracovať. Táto skutočnosť musí byť vo výške dohodnutej mzdy reálne premietnutá, lebo bez ohľadu na to, či vo sviatok skutočne pracoval alebo nie, sa dohodnutá suma nezmení.

Nároky za sviatok, ak zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol vykonávať prácu

Zákonník práce v § 122 ods. 3 rieši aj situáciu, kedy zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Štandardným nárokom v takomto prípade je náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca; ak však ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, štandardným plnením je poskytnutie alikvotnej časti mesačnej mzdy, t. j. jej nekrátenie z dôvodu sviatku.

Nárok na príslušné plnenie za deň sviatku (náhrada mzdy alebo alikvotný podiel mesačnej mzdy) môže zamestnancovi vzniknúť výlučne v prípade, ak sú súčasne splnené nasledovné tri podmienky:

a) sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca,

b) zamestnanec v dôsledku tejto situácie nemohol v tento deň pracovať a súčasne

c) za dobu sviatku z dôvodu uvedeného pod písm. b) neobdržal mzdu.

Poznámka

Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok. V prípade zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom napr. na pondelok až piatok je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní. U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať.

Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena, ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.

Aj keď situácia, kedy zamestnanec mal pracovať, ale v dôsledku sviatku pracovať nemohol, je typická pre prácu v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, aj v prípade zamestnancov, ktorí nepracujú v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, môže nastať taká situácia, že zamestnancovi v dôsledku sviatku ujde mzda.

Príklad č. 2:

Vodiči prímestskej dopravy jazdia podľa turnusových rozpisov striedavo v rôzne dni, ale s pravidelným striedaním liniek, takže každý zamestnanec vie, ktoré linky bude napr. v stredu jazdiť. Na stredu pripadne sviatok a linka, ktorú mal vodič obsluhovať, v deň sviatku nepremáva, zamestnanec v deň sviatku (v stredu, ktorá je obvyklým pracovným dňom vodiča) nemohol vykonávať prácu z dôvodu sviatku.

Nárok zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou

Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).

Príklad č. 3:

Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na 5 dní v týždni po 7,5 hodiny má dohodnutý mesačný plat 600 eur. Fond pracovného času v mesiaci december 2012 vrátane troch dní sviatkov predstavuje 157,5 hodiny. Zamestnanec počas Vianočných sviatkov nepracoval; ak odpracoval všetky ostatné pracovné dni v mesiaci december, vznikne mu nárok na plný mesačný plat vo výške 600 eur.

Upozornenie!

Pod pojmom „mesačná mzda“ treba rozumieť zložku mzdy, ktorá sa viaže na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času a je vyjadrená v eurách za mesiac. Nemusí ňou byť iba mesačný plat, ale aj akákoľvek iná zložka (napr. osobné ohodnotenie určené v mesačnej výške). Pokiaľ sa zamestnancovi za čas sviatku jeho mesačná mzda nekráti, treba postup aplikovať na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.

Osobitný postup spočívajúci v krátení mesačnej mzdy v prípade sviatku

V zmysle § 122 ods. 3 posledná veta Zákonníka práce môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancami v pracovných zmluvách dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Pri takomto osobitnom dojednaní podmienok odmeňovania zamestnancovi za dobu sviatku, kedy nepracoval, nevznikne nárok na mesačnú mzdu, takže tá sa mu bude krátiť v podiele medzi počtom neodpracovaných hodín z dôvodu sviatkov a mesačným fondom pracovného času uplatňovaným u zamestnanca. Keďže zamestnancovi v takomto prípade ušla mzda z dôvodu sviatku, vznikne mu nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.

Príklad č. 4:

Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované vianočné sviatky sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci pomeru 22,5 / 157,5 hodiny, čo zo 600 eur predstavuje 85,71 eura. Jeho mesačný plat za december bude predstavovať 514,29 eura; k tejto sume za dni sviatkov dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za 22,5 hodiny vianočných sviatkov.

Ak by zamestnancovi popri mesačnej mzde boli poskytované také zložky, ktorých výška je previazaná na skutočný výkon práce alebo závisí od individuálneho hodnotenia plnenia ukazovateľa a zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol pracovať, zamestnanec túto zložku mzdy nedostane. Tým reálne nastane situácia, že za deň sviatku zamestnancovi ušla časť mzdy, ktorú by inak dostal.

Ak zamestnancovi reálne uchádza za deň sviatku mzda, zamestnávateľ musí postupovať v súlade s § 122 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce, t. j. bez ohľadu na to, že časťou základnej zložky mzdy je mesačná mzda, u tohto zamestnanca nemôže deň sviatku považovať za odpracovaný, pretože časť mesačnej mzdy nezodpovedá celému plneniu, ktoré by zamestnancovi za prácu patrilo. Zamestnávateľ musí alikvotne času neodpracovanému pre sviatok krátiť mesačnú mzdu a zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.

Príklad č. 5:

Zamestnanci obchodnej predajne majú dohodnutú zmiešanú podielovú mzdu zloženú z mesačnej tarifnej mzdy a osobitnej zložky stanovenej % podielom z dosahovaných tržieb, ktorá môže predstavovať aj 60 % celkového mesačného príjmu zamestnanca. Predajňa je v deň sviatku zatvorená. Keďže zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, pre sviatok mu ušla mzda (časť mzdy zodpovedajúca podielu z dosahovaných tržieb). Zamestnávateľ za deň sviatku bude krátiť mesačnú tarifnú mzdu a zamestnancovi poskytne náhradu ušlej mzdy za sviatok.

Nárok zamestnanca odmeňovaného inou ako mesačnou mzdou

Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.

Príklad č. 6:

Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).

Práca počas sviatku, kedy zamestnanec nemal pracovať

Ak je zamestnancovi na dobu sviatku nariadený (v súlade s ustanoveniami § 94 Zákonníka práce) alebo dohodnutý výkon práce, za čas práce mu vznikne nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie za dobu práce vo sviatok namiesto časti náhrady mzdy alebo nekrátenia mzdy.

Príklad č. 7:

Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase počas vianočných sviatkov nemal pracovať. Na základe príkazu zamestnávateľa z dôvodu nutnosti vykonávať naliehavé opravárske práce na Štedrý deň odpracuje 6 hodín (táto práca bola síce prácou vo sviatok, nešlo však zároveň o prácu nadčas). Jeho pracovný týždeň možno znázorniť nasledovne:

Zamestnancovi v tomto týždni vznikne nárok na nasledujúce plnenia:

• na mzdu za 22 odpracovaných hodín,
• na mzdové zvýhodnenie za 6 hodín práce vo sviatok a
• na náhradu mzdy za 18 hodín sviatkov alebo – ak by bol zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, ktorá sa mu za čas sviatku nekráti – alikvotnú časť mesačnej mzdy zodpovedajúcu 18 hodinám, ktoré z dôvodu sviatku nemohol odpracovať.

Upozornenie!

Zamestnancovi nemôže za tú istú dobu vzniknúť nárok na náhradu ušlej mzdy za sviatok a súčasne aj na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Pokiaľ v deň sviatku nemohol pre sviatok vykonávať prácu a ušla mu mzda, má nárok na náhradu ušlej mzdy v zmysle § 122 ods. 3 Zákonníka práce. Ak počas dňa tento zamestnanec vykonával prácu, patrí mu za vykonanú prácu mzda s príslušným zvýhodnením; za čas výkonu práce však už nemôže dostať náhradu mzdy, lebo jeho nároky v tomto čase už upravuje § 122 ods. 1 Zákonníka práce.

Súbeh práce vo sviatok a práce nadčas

V zmysle § 97 ods. 1 Zákonníka práce je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. V prípade súbehu práce nadčas a práce vo sviatok patria zamestnancovi obidve mzdové zvýhodnenia popri sebe.

K súbehu práce nadčas a práce vo sviatok môže v zásade dôjsť v dvoch prípadoch:

• sviatok pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, resp. na deň zmenového voľna a zamestnávateľ zamestnancovi nariadi alebo sa s ním dohodne, že v tento deň sviatku bude pracovať; odpracované hodiny vo sviatok sú prácou nadčas, lebo ide o prácu nad určený týždenný pracovný čas a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien,
• sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a zamestnanec v tento deň odpracuje na základe príkazu zamestnávateľa alebo dohody so zamestnávateľom väčší počet pracovných hodín, než mal v tento obvyklý pracovný deň odpracovať; všetky odpracované hodiny sú prácou vo sviatok a hodiny odpracované nad obvyklú dĺžku pracovnej zmeny v deň sviatku sú už aj prácou nadčas.

Príklad č. 8:

Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase s dĺžkou pracovnej zmeny 7,5 hodiny. Vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, robí inventúrne práce v trvaní 11,5 hodiny. Vznikne mu nárok na mzdové zvýhodnenia za prácu vo sviatok v trvaní 11,5 hodiny a rozdiel medzi 11,5 hodinami a dĺžkou zmeny 7,5 hodiny (4 hodiny) je zároveň prácou nadčas vo sviatok. Pokiaľ by zamestnanec v tento deň sviatku neodpracoval viac ako 7,5 hodiny, nešlo by o prácu nadčas, lebo súčet odpracovaných hodín za týždeň by nebol vyšší ako ustanovený týždenný pracovný čas.

Výnimočne môže nastať situácia, kedy zamestnanec v deň sviatku dostane náhradu ušlej mzdy aj mzdu za prácu so mzdovým zvýhodnením za prácu vo sviatok a mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas. Náhrada ušlej mzdy (nekrátená mesačná mzda) a mzda za vykonanú prácu ako dve odlišné plnenia však nikdy nemôžu prislúchať za tú istú dobu; vždy pôjde o rôzne časové intervaly pripadajúce na deň sviatku.

Príklad č. 9:

Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na pondelok až piatok od 7:00 do 15:00. Z dôvodu sviatku neodpracoval pracovnú zmenu, takže mu vznikol nárok na náhradu ušlej mzdy (mesačnú mzdu). Na čas od 16. hodiny mu zamestnávateľ nariadi v deň sviatku (v súlade s § 94 Zákonníka práce) výkon práce. Zamestnancovi za čas výkonu práce patrí okrem dosiahnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Poznámka

Zákonník práce v § 144a ods. 1 upravuje časy, ktoré sa posudzujú ako výkon práce. Okrem časov prekážok v práci, čerpania dovolenky, čerpania náhradného voľna a i. sa za výkon práce podľa písm. f) považuje aj čas, kedy zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti. To znamená, že aj na účely posudzovania práce nadčas sa čas, ktorý by inak v deň sviatku odpracoval v rámci riadnej pracovnej zmeny, posudzuje ako výkon práce. Z tohto dôvodu čas práce po 15. hodine (v poslednom príklade) je v prvom rade prácou nadčas; keďže išlo o deň sviatku, je to súčasne práca nadčas v deň sviatku.

Práca vo sviatok a práca nadčas sú dva samostatné inštitúty. V prípade súbehu práce vo sviatok a práce nadčas patria zamestnancovi obidve mzdové zvýhodnenia popri sebe. Zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom čerpať náhradné voľno namiesto mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok (alebo za oba inštitúty, ak sa tak dohodne so zamestnávateľom).

Upozornenie!

Pri čerpaní náhradného voľna iba za jeden z oboch inštitútov vždy platí, že nárok na druhý inštitút ostáva zachovaný, t. j.:

• pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa zamestnancovi v plnej miere zachováva nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a obdobne
• pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok sa zamestnancovi zachováva nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Príklad č. 10:

Zamestnanec s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na pondelok až piatok po 8 hodín odpracoval vo sviatok, ktorý pripadol na sobotu, spolu 6 hodín, takže v týždni odpracoval spolu 46 hodín. Po dohode so zamestnávateľom bude čerpať 6 hodín náhradného voľna za prácu vo sviatok v nasledujúci týždeň, v ktorom odpracuje 34 hodín.

Za prvý týždeň zamestnancovi ostáva nárok na mzdu za plných 46 odpracovaných hodín, k tomu dostane aj mzdové zvýhodnenie za 6 hodín práce nadčas.

Za druhý týždeň vznikne zamestnancovi nárok na mzdu za 34 odpracovaných hodín a k tomu aj na náhradu mzdy za 6 hodín čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok. Zamestnanec nedostane mzdové zvýhodnenie za 6 hodín práce vo sviatok, ktorého sa vzdal tým, že čerpal náhradné voľno namiesto mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok.

Vymedzenie sviatkov na pracoviskách s nočnými zmenami

Zákonník práce v § 95 ustanovuje, že na pracoviskách s nočnými zmenami sa deň pracovného pokoja začína hodinou zodpovedajúcou nástupu zmeny, ktorá v pracovnom týždni podľa rozvrhu pracovných zmien nastupuje ako prvá ranná zmena. Takáto situácia je typická najmä pre nepretržité prevádzky.

Keďže podľa § 94 ods. 1 sú dňami pracovného pokoja nielen dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, ale aj sviatky, na pracoviskách s nočnými zmenami sa aj začiatok dňa sviatku nepočíta od nultej hodiny, ale vždy až od hodiny zodpovedajúcej nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena.

Príklad č. 11:

Prvá ranná zmena na pracovisku nepretržitej prevádzky v pracovnom týždni nastupuje do práce o 6.00 hod. a o 14:00 ju vystrieda odpoludňajšia zmena, ktorú o 22. hodine vystrieda nočná zmena. Deň sviatku sa na takomto pracovisku začína v kalendárny deň sviatku o 6.00 hod. a končí sa hodinou, ktorou končí prácu nočná zmena, na ktorú nastúpili zamestnanci o 22. hodine v kalendárny deň sviatku, t. j. v tomto prípade o 6.00 hod. kalendárneho dňa nasledujúceho po dni sviatku.

V nadväznosti na takéto osobitné vymedzenie dní pracovného pokoja vrátane dní sviatkov z hľadiska ich začiatku a konca je potrebné posudzovať aj nároky zamestnancov na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, prípadne na náhradu ušlej mzdy za sviatok, pokiaľ by takáto situácia na takýchto pracoviskách nastala.

Príklad č. 12:

Zamestnancovi „D zmeny“, ktorý nastúpil na nočnú zmenu v deň, ktorý predchádzal dňu sviatku, nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nevznikne napriek tomu, že časť pracovnej zmeny v čase od nultej hodiny do 6:00 hodiny odpracoval už v kalendárny deň sviatku. Naopak, nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za všetky odpracované hodiny bude mať zamestnanec „C zmeny“, ktorý odpracuje nočnú zmenu od 22. hodiny do 6. hodiny nasledujúceho dňa, na ktorú nastúpil v deň sviatku (aj keď časť odpracovanej zmeny kalendárne pripadala na deň nasledujúci po dni sviatku). Zamestnanci „A zmeny“ a „B zmeny“ pracovali celý čas v deň sviatku, takže im bez spochybňovania patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

Poznámka

Nočnou zmenou sa v zmysle § 90 ods. 7 Zákonníka práce rozumie pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Ak sa na pracovisku síce vyskytuje občasná nočná práca, ale nejde o pracovisko s nočnými zmenami v zmysle predmetného ustanovenia Zákonníka práce,§ 95 sa na vymedzenie začiatku dňa sviatku neuplatní. V takom prípade zamestnancovi vznikne nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok podľa kalendárneho vymedzenia dňa sviatku. Môže ísť napríklad o dvojzmennú prevádzku, v ktorej zamestnanci musia sporadicky pracovať v nadčase po ukončení odpoludňajšej zmeny, o reštauračné zariadenie, v ktorom pravidelne v niektoré dni týždňa končí riadna prevádzka po polnoci a pod.

Sankčné opatrenia za neprítomnosť v práci

Zákonník práce v § 122 ods. 4 obsahuje ako sankčné opatrenie úpravu nárokov na náhradu mzdy za sviatok alebo na nekrátenú mesačnú mzdu v prípade, ak zamestnanec neospravedlnene neodpracuje:

• zmenu nariadenú na sviatok,
• zmenu bezprostredne sviatku predchádzajúcu,
• zmenu bezprostredne po sviatku nasledujúcu,
• prípadne len časť niektorej z týchto zmien.

V zmysle tohto ustanovenia zamestnancovi nepatrí náhrada ušlej mzdy alebo nekrátená mesačná mzda nielen za deň sviatku, v ktorý nenastúpil na riadnu pracovnú zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok (zamestnanec v deň sviatku nepracoval nie z dôvodu sviatku, ale z dôvodu svojvoľného rozhodnutia sa neprísť do práce), ale ani v prípade neospravedlneného vynechania pracovnej zmeny, ktorú mal zamestnanec odpracovať pred sviatkom alebo po sviatku, prípadne časti ktorejkoľvek z týchto troch pracovných zmien (pred sviatkom, vo sviatok, po sviatku).

Príklad č. 13:

Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a počas vianočných sviatkov nepracuje z dôvodu sviatkov. Po vianočných sviatkoch dňa 27. decembra svojvoľne bez ospravedlnenia nenastúpi do práce. Zameškanou zmenou je zmena bezprostredne nasledujúca po sviatku 26. decembra. Okrem dôsledkov vyplývajúcich z neospravedlnenej absencie dňa 27. decembra stratí aj nárok na náhradu mzdy za 26. december (ak mu mzda za tento deň ušla v dôsledku sviatku) alebo na alikvotnú časť mzdy (ak je odmeňovaný mesačnou mzdou). Pretože Zákonník práce používa spojenie „bezprostredne“, zamestnávateľ nemôže uplatniť túto sankciu aj na ďalšie dni, napr. na 25. december, v prípade týchto spojených dní sviatkov, lebo tento deň už bezprostredne nepredchádza zameškanému dňu.

Poznámka

Keďže slovo „bezprostredne“ sa viaže na pracovné zmeny, „bezprostrednosť“ dňa sviatku a vymeškanej zmeny, resp. jej časti treba posudzovať vo vzťahu bezprostredne susediacich pracovných dní (pracovných zmien). Ak by zamestnanec z uvedeného príkladu neospravedlnene vynechal pracovnú zmenu nariadenú napr. na piatok 21. decembra 2012, išlo by o pracovnú zmenu, ktorá bezprostredne predchádza sviatku 24. decembra, ktorý pripadol na pondelok.

Obmedzenia pri nariadení práce vo sviatok

Prácu vo sviatok nie je možné nariadiť bezdôvodne alebo z akýchkoľvek dôvodov. Zákonník práce v § 94 ods. 2 ustanovuje, že prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V ďalších odsekoch taxatívne vymenúva okruhy prác, ktoré možno nariadiť v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (ods. 3) a vo sviatok (ods. 4). Podľa ods. 4 možno vo sviatok zamestnancovi nariadiť len

• práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni,
• práce v nepretržitej prevádzke a
• práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi v súlade s § 94 ods. 3 Zákonníka práce nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, a to:

• naliehavé opravárske práce,
• nakladacie a vykladacie práce,
• inventúrne a uzávierkové práce,
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
• práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
• kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Obmedzenie v možnosti nariadiť prácu vo sviatok neznamená, že by sa zamestnávateľ a zamestnanec nemohli dohodnúť na výkone práce vo sviatok aj z iných dôvodov alebo na iný druh prác.

Poznámka

V zmysle § 11a Zákonníka práce zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovný vzťah člena k družstvu, sa na účely Zákonníka práce zástupcom zamestnancov rozumie osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou. Okrem toho pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Osobitné obmedzenie práce vo sviatok

Okrem vymedzenia okruhu dôvodov, kedy je možné zamestnancovi nariadiť prácu vo sviatok, Zákonník práce osobitne obmedzuje možnosť práce vo sviatok aj z dôvodu charakteru vykonávanej práce, ktorou je maloobchodný predaj. Na rozdiel od už uvedeného vymedzenia možnosti nariadiť zamestnancovi prácu vo sviatok, toto obmedzenie predstavuje úplný zákaz výkonu práce vo sviatok a týka sa ako možnosti nariadenia práce vo sviatok, tak aj dohodnutia.

V zmysle § 94 ods. 5 Zákonníka práce zamestnancovi nie je možné nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj), v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra. Výnimky z toho všeobecného zákazu maloobchodného predaja ustanovuje príloha č. 1a Zákonníka práce.

Poznámka

Predmetným ustanovením Zákonníka práce sa obmedzuje maloobchodný predaj nielen počas niektorých vybraných sviatkov, ale aj počas Veľkonočnej nedele, ktorá nie je sviatkom.

Výnimkou zo zákazu sú nasledujúce druhy maloobchodného predaja uvedené v prílohe č. 1a Zákonníka práce:

• maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
• maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
• maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
• predaj cestovných lístkov,
• predaj suvenírov.

Poznámka

Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje maloobchodný predaj počas celého roka vrátane sobôt, nedieľ a sviatkov, takže zamestnanci sa v pracovných zmenách striedajú podľa harmonogramov striedania pracovných zmien v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, a z dôvodu zákazu práce v niektorý deň roka vyplývajúceho z ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce nemôže prideľovať prácu zamestnancom, v zásade by zamestnancovi ani nemal určovať na tento čas výkon práce (pracovnú zmenu).

Sviatok a čerpaná dovolenka

Zákonník práce obsahuje osobitnú ochranu zamestnanca v súvislosti s čerpanou dovolenkou. Ochrana spočíva v tom, že ak počas čerpania dovolenky zamestnanca sviatok pripadne na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, tento deň sa mu v zmysle § 112 ods. 3 Zákonníka prácenezapočítava do čerpanej dovolenky.

Príklad č. 14:

Zamestnávateľ nariadi zamestnancovi čerpanie dovolenky (alebo zamestnanec po dohode so zamestnávateľom čerpá dovolenku) na posledný decembrový týždeň a prvý januárový týždeň, t. j. v dňoch 24. decembra 2012 až 4. januára 2013. Do obdobia 10 dní čerpanej dovolenky spadajú 4 dni sviatkov. Zamestnanec bude mať ako dovolenku vyčerpaných len 6 pracovných dní, zvyšné 4 dni predstavujú sviatky, ktoré pripadli do doby čerpania dovolenky a za ktoré mu patrí náhrada ušlej mzdy za sviatok alebo nekrátená mesačná mzda podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce.

Spojenie „počas čerpania dovolenky“ znamená, že zamestnanec čerpá aspoň 2 súvislé dni dovolenky, do ktorej pripadne deň sviatku. Z výmery dovolenky sa mu v takom prípade odčerpá len 1 deň a nároky za druhý deň, ktorým je sviatok, je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 122 Zákonníka práce. Tento záver sa vzťahuje aj na čerpanie dovolenky u zamestnancov, ktorí pracujú v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase.

Upozornenie!

Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi nariadiť čerpanie dovolenky výlučne na deň sviatku. Zamestnanec, ktorému podľa harmonogramu striedania pracovných zmien napr. v nepretržitej prevádzke pripadla pracovná zmena na sviatok, môže zamestnávateľa požiadať o čerpanie dovolenky v dĺžke jedného dňa v deň sviatku. Ak zamestnávateľ žiadosti zamestnanca vyhovie, zamestnanec bude čerpať 1 deň dovolenky, deň sviatku nepripadne do súvislého čerpania dovolenky zamestnancom, takže na túto situáciu sa ustanovenie § 112 ods. 3 Zákonníka práce neuplatní. Dovolenka čerpaná výlučne v deň sviatku sa zamestnancovi započíta do dní čerpanej dovolenky a na jeho peňažné nároky za tento deň sa uplatnia ustanovenia § 116 ods. 1 Zákonníka práce.

Pre úplnosť tejto časti treba uviesť, že v zmysle § 112 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo do dovolenky, je povinný určiť mu náhradné voľno na iný deň. V nadväznosti na podmienku dohody zamestnávateľa a zamestnanca o čerpaní náhradného voľna, ktorá predpokladá aj dohodu o termíne na jeho vyčerpanie, je v tomto prípade spojenie „určiť čerpanie náhradného voľna“ nepresné.

Ďalšie predpisy upravujúce nároky pri práci vo sviatok

Z mnohých právnych predpisov upravujúcich nároky určitých skupín na plnenia počas sviatkov v ďalšom poukážeme len na rozdiely oproti nárokom zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce v prípade:

• zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorých odmeňovanie upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odmeňovaní“) a
• štátnych zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 400/2009 Z. z.o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“).

Dôvodom je, že u týchto dvoch skupín zamestnancov existuje väzba na ustanovenia Zákonníka práce, pričom len niektoré druhy nárokov (vrátane odmeňovania počas sviatkov) upravujú osobitné predpisy odlišne.

Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme

Pre túto skupinu zamestnancov je dôležitým ustanovenie § 3 ods. 1 Zákonníka prácev znení: „(1) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Osobitný predpis, ktorým je zákon o odmeňovaní, v § 29 ods. 4 vymedzuje, ktoré ustanovenia Zákonníka práce sa pri poskytovaní platu týmto zamestnancom neuplatnia. Z ustanovení, ktoré boli spomínané v predchádzajúcich častiach tohto príspevku, ktoré sa na odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme neuplatnia, sú v § 29 ods. 4 tohto zákona uvedené nasledovne:

• § 43 ods. 1 písm. d), čo znamená, že sa neuplatňuje princíp vyjednávania o mzdových podmienkach (nároky zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vyplývajú zo zákona a vykonávacích nariadení vlády SR),
• § 96 ods. 3 a 5, t. j. ustanovenia Zákonníka práce upravujúce nároky za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti sa neuplatnia (nárok taktiež upravuje zákon o odmeňovaní),
• zo štvrtej časti (tzv. mzdová časť) Zákonníka práce§ 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, lebo zákon o odmeňovaní upravuje nároky na príplatky vrátane nárokov za prácu vo sviatok a za čas, kedy zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol pracovať (§ 18 zákona o odmeňovaní),
• ani § 134 a § 135, takže zamestnávateľ u nich nezisťuje priemerný zárobok a pri všetkých plneniach, pri ktorých sa nárok počíta z priemerného zárobku, sa používa funkčný plat zamestnanca.

Z ustanovenia § 18 zákona o odmeňovaní s názvom „Príplatok za prácu vo sviatok“ vyplývajú nasledujúce nároky zamestnanca:

• za hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi príplatok v sume 100 % hodinovej sadzby funkčného platu (Zákonník práce ustanovuje iba spodnú hranicu, a to vo výške 50 % priemerného zárobku zamestnanca),
• zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok v pomere 1 ku 1 a v takom prípade mu príplatok nepatrí; ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce vo sviatok, patrí zamestnancovi príplatok v „zadržanej“ sume a za čas čerpania náhradného voľna mu patrí funkčný plat (zhoda nárokov so Zákonníkom práce),
• zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí funkčný plat a sviatok sa považuje za odpracovaný deň (ako podľa Zákonníka práce u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou),
• zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a ktorému patrí funkčný plat podľa prvej vety, sa poskytuje zahraničný funkčný plat (osobitné plnenie poskytované podľa § 22 ods. 1 zákona o odmeňovaní),
• funkčný plat a príplatok za prácu vo sviatok nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zameškal zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien (obdoba sankčného opatrenia v § 122 ods. 4 Zákonníka práce).

Zamestnanci štátnej služby

Pre skupinu štátnych zamestnancov je dôležitým ustanovenie § 1 ods. 4 zákona o štátnej službe v znení: „(4) Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.“

Konkrétne ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa „primerane použijú“ aj na štátnozamestnanecké vzťahy, sú vymenované v § 120 zákona o štátnej službe. Na tieto účely postačuje uviesť, že z ustanovení mzdovej časti Zákonníka práce sa primerane použijú len ustanovenia Zákonníka práce o splatnosti mzdy, výplate mzdy a zrážkach zo mzdy, t. j. ustanovenia § 129 až § 132 Zákonníka práce.

Zákon o štátnej službe osobitne upravuje nároky štátnych zamestnancov počas sviatkov v § 98 s názvom „Príplatok za štátnu službu vo sviatok“ mierne odlišným spôsobom ako v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Z ustanovení § 98 vyplývajú pre štátneho zamestnanca nasledujúce nároky:

• za štátnu službu vo sviatok štátnemu zamestnancovi patrí náhradné voľno, pričom služobný úrad je povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
• náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby vo sviatok a za čas čerpania náhradného voľna štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat,
• pokiaľ služobný úrad štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok, patrí mu za hodinu štátnej služby vo sviatok príplatok v sume 100 % z príslušnej časti funkčného platu,
• štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

Zásadný rozdiel je v uprednostnení čerpania náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok pred jej zaplatením. Na rozdiel od zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je lehota na poskytnutie náhradného voľna len dvojmesačná; v ďalšom sú už nároky zhodné.

Záver

Jedným z bodov návrhu novely Zákonníka práce v prvej fáze bol aj návrh, aby sa v § 122 ods. 1 slová „najmenej 50 %“ nahradili slovami „najmenej v sume“ (priemerného zárobku zamestnanca). Účelom bolo ustanoviť rovnaký nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ako je ďalšími právnymi predpismi upravený u všetkých ostatných skupín zamestnancov vrátane príslušníkov ozbrojených zložiek.

Zároveň sa touto úpravou mali odstrániť súčasné vnútorné disproporcie medzi výškou peňažných nárokov za prácu vo sviatok (50 % priemerného zárobku) a nárokom za čerpanie náhradného voľna (100 % priemerného zárobku), kedy sa zamestnanec vzdáva určitého nároku za možnosť čerpať náhradné voľno, avšak výška plnenia za v princípe alternatívne riešenie (ktoré by malo byť rovnocenné) nie je rovnaká. Taktiež by sa úpravou odstránilo znevýhodnenie zamestnanca, ktorý za prácu vo sviatok dostane mzdu a 50 % zvýhodnenie, voči zamestnancovi, ktorý v deň sviatku nepracuje a napriek tomu dostane náhradu mzdy vo výške 100 % svojho priemerného zárobku.

Skutočnosť, že Zákonník práce garantuje za prácu vo sviatok príjem vyšší len o 50 % oproti práci v bežný deň, hodnotí aj Európsky výbor sociálnych práv pri Rade Európy ako (cit.) „situáciu, ktorá nie je v súlade s článkom 2 odsek 2“ Európskej sociálnej charty – revidovanej, ku ktorej dodržiavaniu sa Slovenská republika zaviazala. Podľa záverov tohto výboru práca realizovaná počas štátneho sviatku musí byť odmenená minimálne dvojnásobkom bežnej mzdy.

Napriek všetkým uvedeným argumentom i zhodnej požiadavke zástupcov zamestnancov návrh novely Zákonníka práce, ktorý bol predmetom pripomienkového konania a ktorý vláda Slovenskej republiky schválila 22. augusta 2012, tento bod už neobsahoval.


Pozn. redakcie:
§ 122 z. č. 311/2001 Z. z.
§ 18 z. č. 553/2003 Z. z.
§ 98 z. č. 400/2009 Z. z.

Autor: Ing. Miroslav Mačuha