1. Povinné a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 128 ods. 10 ZSP poistné na poistenie v nezamestnanosti platí:

• zamestnanec a zamestnávateľ, ak zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „ZPPČP“) neustanovuje inak a
• dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

Príklad č. 1:

Vysokoškolák ukončil štúdium, dosiahol titul Ing., po promócii sa dňa 5. 6. 2012 zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom ÚPSVR.

Nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol, pretože počas štúdia nevykonával zárobkovú činnosť zamestnanca na základe pracovnej zmluvy a počas štúdia nebol ani dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, teda neplatil povinné alebo dobrovoľné poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Povinné poistenie

Podľa § 19 ods. 1 ZSP je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak ZSP neustanovuje inak.Ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 ZSP, ak má so zamestnávateľom právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem príjmu:

• z právneho vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Zárobková činnosť je, ak koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovujú inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti [podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZDP“)] okrem:

• nepeňažného príjmu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý vyplatil bývalý zamestnávateľ na základe právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti zamestnanca.

Vymeriavací základ zamestnanca,z ktoréhoplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec a jeho zamestnávateľ, tvoria príjmy zo zárobkovej činnosti s výnimkou príjmov, ktoré sa za zárobkovú činnosť podľa ZSP nepovažujú. Vymeriavací základ zamestnávateľa je zhodný s vymeriavacím základom jeho zamestnanca.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ a sadzby poistného na účely povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012:

Vysvetlivky:

VZ – vymeriavací základ, PvN – poistenie v nezamestnanosti

Povinnosti zamestnávateľa pri platení poistného

Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ (odvádza do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne) za seba a svojho zamestnanca. Nárok na dávku v nezamestnanosti zamestnanca nezávisí podľa § 109 ZSP od toho, či jeho zamestnávateľ platil alebo platí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnávateľa a zamestnanca.

Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto povinnosť ustanovuje aj § 75 ods. 2 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný:

• vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a
• uviesť v ňom údaje rozhodujúce pre výpočet dávky v nezamestnanosti.

Ak by zamestnávateľ nesprávne potvrdil skutočnosti súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, nárokom na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho by sa dávka v nezamestnanosti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný podľa § 237 ods. 1 ZSP nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 ZSP nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa ZPPČP,
• obvineného vo väzbe podľa zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov,
• odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov,
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Zamestnanec a jeho zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 138 ods. 1 ZSP z:

• príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa ZDP,
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,
• príjmov, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi cez ÚPSVR podľa ZSZ (napr. príspevok podľa § 50a ZSZ),
• príjmu, ktorým je vrátené poistné podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP [za zárobkovú činnosť sa považuje iba príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP].

Dobrovoľné poistenie

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť podľa § 19 ods. 2 ZSP:

a) fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,

b) samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“), ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt podľa § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPC“) alebo povolenie na trvalý pobyt podľa § 34 ZoPC a

1. je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo
2. má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO:

• od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo starostlivosti,
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistnej a povinne dôchodkovo poistnej SZČO (ide o dôvody uvedené v § 26 ods. 4 prvej vete ZSP).

Fyzická osoba, ktorá splní podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 ZSP, sa môže dobrovoľne prihlásiť na platenie poistného v nezamestnanosti prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“). Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká podľa § 23 ZSP odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky prostredníctvom RLFO, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky prostredníctvom RLFO.

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 6 ZSP započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Poistné na poistenie v nezamestnanosti je podľa § 143 ZSP splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby a sadzby poistného na účely dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012

Od 1. 1. 2012 je možné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti iba v kombinácii s dobrovoľným nemocenským a dôchodkovým poistením:

Vysvetlivky:

NP – nemocenské poistenie, StP – starobné poistenie, StSp – starobné sporenie, IP – invalidné poistenie, PvN – poistenie v nezamestnanosti, RFS – rezervný fond solidarity, GP – garančné poistenie,

Príklad č. 2:

Má nárok na dávku v nezamestnanosti SZČO, ktorá ukončí samostatnú zárobkovú činnosť?

Podľa ZSP nie je SZČO povinná platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistné si však môže platiť ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti v zmysle § 19 ods. 2 ZSP. Ak SZČO dobrovoľne poistné neplatila, nevzniká jej nárok na dávku v nezamestnanosti.

Autor: Ing. Jolana Strýčková