Podmienky poskytovania dávky v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti iba vtedy, ak splní všetky podmienky na jej priznanie, ktoré ustanovujú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“). 

V tomto príspevku sa zameriame na podmienky, ktoré ovplyvňujú vznik a zánik nároku na dávku, jej výšku a obdobie jej vyplácania, ktorými sú najmä: 

• počet dní platenia poistného a suma vymeriavacieho základu, z ktorého poistenec platí poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa ZSP, 
• dodržanie maximálnej výšky mzdy alebo odmeny, ktorú môže zarobiť uchádzač o zamestnanie podľa ZSZ v období poberania dávky v nezamestnanosti a vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVR“). 

1.    Povinné a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 

Podľa § 128 ods. 10 ZSP poistné na poistenie v nezamestnanosti platí: 

• zamestnanec a zamestnávateľ, ak zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „ZPPČP“) neustanovuje inak a  
• dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. 

Povinné poistenie 

Podľa § 19 ods. 1 ZSP je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak ZSP neustanovuje inak.Ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 ZSP, ak má so zamestnávateľom právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem príjmu: 

• z právneho vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, 
• žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. 

Zárobková činnosť je, ak koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovujú inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti [podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZDP“)] okrem: 

• nepeňažného príjmu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý vyplatil bývalý zamestnávateľ na základe právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti zamestnanca. 

Vymeriavací základ zamestnanca,z ktoréhoplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec a jeho zamestnávateľ, tvoria príjmy zo zárobkovej činnosti s výnimkou príjmov, ktoré sa za zárobkovú činnosť podľa ZSP nepovažujú. Vymeriavací základ zamestnávateľa je zhodný s vymeriavacím základom jeho zamestnanca. 

Minimálny a maximálny vymeriavací základ a sadzby poistného na účely povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012:  

Vysvetlivky:  

VZ – vymeriavací základ, PvN – poistenie v nezamestnanosti  

Povinnosti zamestnávateľa pri platení poistného 

Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ (odvádza do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne) za seba a svojho zamestnanca. Nárok na dávku v nezamestnanosti zamestnanca nezávisí podľa § 109 ZSZ od toho, či jeho zamestnávateľ platil alebo platí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnávateľa a zamestnanca. 

Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto povinnosť ustanovuje aj § 75 ods. 2 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný: 

• vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a  
• uviesť v ňom údaje rozhodujúce pre výpočet dávky v nezamestnanosti. 

Ak by zamestnávateľ nesprávne potvrdil skutočnosti súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, nárokom na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho by sa dávka v nezamestnanosti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný podľa § 237 ods. 1 ZSP nahradiť neprávom vyplatené sumy. 

Vylúčenie povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti 

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 ZSP nevzťahuje na:  

• zamestnanca podľa ZPPČP, 
• obvineného vo väzbe podľa zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, 
• odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, 
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, 
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.  

Zamestnanec a jeho zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 138 ods. 1 ZSP z: 

• príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa ZDP, 
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, 
• príjmov, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi cez ÚPSVR podľa ZSZ (napr. príspevok podľa § 50a ZSZ), 
• príjmu, ktorým je vrátené poistné podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP [za zárobkovú činnosť sa považuje iba príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP]. 

Dobrovoľné poistenie 

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť podľa § 19 ods. 2 ZSP: 

a)    fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, 

b)    samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“), ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt podľa § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPC“) alebo povolenie na trvalý pobyt podľa § 34 ZoPC a 

1.    je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo 

2.    má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO: 

• od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo starostlivosti, 
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, 

ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistnej a povinne dôchodkovo poistnej SZČO (ide o dôvody uvedené v § 26 ods. 4 prvej vete ZSP). 

Fyzická osoba, ktorá splní podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 ZSP, sa môže dobrovoľne prihlásiť na platenie poistného v nezamestnanosti prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“). Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká podľa § 23 ZSPodo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky prostredníctvom RLFO, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky prostredníctvom RLFO. 

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 6 ZSP započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Poistné na poistenie v nezamestnanosti je podľa § 143 ZSP splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. 

Minimálny a maximálny vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby a sadzby poistného na účely dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 

Od 1. 1. 2012 je možné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti iba v kombinácii s dobrovoľným nemocenským a dôchodkovým poistením: 

Vysvetlivky:  

NP – nemocenské poistenie, StP – starobné poistenie, StSp – starobné sporenie, IP – invalidné poistenie, PvN – poistenie v nezamestnanosti, RFS – rezervný fond solidarity, GP – garančné poistenie,  

2.    Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti 

Obdobie poistenia v nezamestnanosti 

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 5 ZSP nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti. 

Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje: 

• doba od vzniku po zánik povinného poistenia v nezamestnanosti. Táto doba sa preukazuje na tlačive „Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti“; 
• doba zamestnania nadobudnutá v členských štátoch EÚ, ktorá sa preukazuje formulárom E 301 vydaným príslušnou inštitúciou členského štátu EÚ; 
• doba od vzniku po zánik dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti; 
• doba poistenia na výsluhový príspevok počas výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorí boli zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnili podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnili podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „ZSZPV“). Táto doba sa preukazuje tlačivom „Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti“; 
• obdobiepodľa § 104a ZSP, počas ktorého bolo prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 Zákonníka práce. 

Podporné obdobie 

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú prizná príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby), po splnení všetkých podmienok na jej priznanie odo dňa zaradenia poistenca do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím 6 mesiacov alebo 4 mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).  

Podporné obdobie 6 mesiacov 

Podľa § 104 ZSP poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak ZSZ neustanovuje inak. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní. 

Nárok na dávku v nezamestnanosti má počas podporného obdobia 6 mesiacov aj fyzická osoba, ktorá: 

• po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov a bola v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie poistená v nezamestnanosti najmenej 2 roky, 
• nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa ZSZPV. 

U týchto osôb je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa ZSZPV obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa ZSP. 

Podporné obdobie 4 mesiacov 

Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú. Ide o poistenca, ktorý: 

1.    po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, 

2.    bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní) v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov a  

3.    nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca. 

Opätovný nárok na dávku v nezamestnanosti 

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 ZSP vtedy, ak v období kratšom ako 2 roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na výplatu dávky vznikne odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia. 

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky podľa § 105 ods. 3 ZSP. 

Prerušenie a zánik nároku na dávku v nezamestnanosti 

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu: 

• nemocenského, 
• ošetrovného, 
• materského, 
• rodičovského príspevku. 

Uvedené dávky sa vyplácajú prednostne. O obdobie, počas ktorého sa vyplácali, sa potom posúva podporné obdobie, počas ktorého sa vypláca dávka v nezamestnanosti. 

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy: 

• dňom vyradeniaz evidencie uchádzačov o zamestnanie, 
• dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, 
• uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov alebo 4 mesiace),  
• dňom smrti fyzickej osoby, 
• jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie poistenec písomne požiadal, 
• uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti. 

3.    Výška dávky v nezamestnanosti  

Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Dávka sa poukazuje na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (poštovou poukážkou). Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí. 

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“). DVZ sa podľa § 108 ods. 2 ZSP zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Mesačná suma dávky v nezamestnanosti sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. 

DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 2 ZSP podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa ZSZPV, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 

Rozhodujúce obdobie 

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je podľa § 108 ZSZ obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 ZSP alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa ZSZPV. 

Vylúčenie povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti 

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. 

Zamestnanec a dobrovoľne poistená osoba nie sú povinní platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti: 

• v období, počas ktorého sa im poskytuje materské, 
• od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 10. dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti. 

Dobrovoľne poistená osoba nie je povinná platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti: 

• v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské. 

Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti: 

• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, 
• v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,  
• v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku. 

Zamestnanec neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti počas prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti. Vznik prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako vznik povinného poistenia v nezamestnanosti. V zmysle § 26 ods. 1 ZSP sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie v nezamestnanostiv období: 

a)    čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy (napríklad podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce) alebo čerpania služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku, 

b)    dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady (napríklad podľa § 136 Zákonníka práce), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy, 

c)    neospravedlnenej neprítomnosti v práci, 

d)    výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody, 

e)    čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 Zákonníka práce, ak ide o ženu a v období čerpania rodičovskej dovolenky a nemá nárok na materské, ak ide o muža. 

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 3 ZSP prerušuje povinné poistenie: 

• od 11. dňa potrebyosobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo potrebyosobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti [ide o ošetrovanie chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča, chorého rodiča manžela (manželky) alebo o starostlivosť o dieťa do 10 rokov veku do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti], 
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. 

Maximálna dávka v nezamestnanosti 

DVZ na určenie maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 5 ZSP najviac vo výške určenej ako podiel 3-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. 

Maximálny DVZ sa odvodzuje v období: 

• od 1. 1. do 30. 6. kalendárneho roka zo všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku 2 roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku 2010. Bol ustanovený opatrením MPSVR SR č. 131/2011 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2010, vo výške 9228 € (12 x 769);  
• od 1. 7. do 31. 12. kalendárneho roka zo všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku 2011. Bol ustanovený opatrením MPSVR SR č. 136/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011, vo výške 9432 € (12 x 786).  

Maximálna dávka v nezamestnanosti = 50 % x maximálny DVZ x počet dní v mesiaci 

V období od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012 je maximálny DVZ  75,8466 € (3 x 9 228/ 365). 

Maximálna dávka v nezamestnanosti je: 

50 % zo 75,8466x 31 = 1 175,70 €/mesiac 

50 % zo 75,8466x 30 = 1 137,70 €/mesiac 

V období od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 je maximálny DVZ  77,5233 € (3 x 9 432/ 365). 

Maximálna dávka v nezamestnanostije: 

50 % zo 77,5233x 31 = 1 201,70 €/mesiac 

50 % zo 77,5233x 30 = 1 162,90 €/mesiac 

Minimálna dávka v nezamestnanosti 

Podľa § 108 ZSP platí, že ak v rozhodujúcom období nie sú 2 roky, za ktoré možno zistiť DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, zistí sa z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, DVZ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 ZSP, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ide o vymeriavací základ mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 

V roku 2012 ide o všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2010 vo výške 9 228 €, čo je: 44,2 % z (9 228 / 12) = 339,89 €/mesiac. 

Od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 je suma minimálneho DVZ v závislosti od počtu dní v mesiaci: 

339,89 : 30 dní = 11,3297 €/deň 

339,89 : 31 dní = 10,9642 €/deň 

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, DVZ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia 2 rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený DVZ nesmie byť nižší ako DVZ podľa § 138 ods. 5 ZSP. 

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa § 138 ods. 5 ZSP. 

4.    Súbeh nároku na dávku v nezamestnanosti so zárobkovou činnosťou uchádzača o zamestnanie 

Podľa § 6 ods. 2 ZSZ je uchádzač o zamestnanie na účely ZSZ občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného ÚPSVR a ktorý: 

a)    nie je zamestnanec podľa § 4 ZSZ, ak ZSZ neustanovuje inak, 

b)    neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, 

c)    nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ alebo v cudzine, 

d)    vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov, pričom za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov (napríklad Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka). 

K aplikácii § 6 ods. 2 písm. d) ZSZ zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na internetovej stránke www.upsvar.sk prepočet sumy mzdy alebo odmeny, ktorá môže byť uchádzačovi o zamestnanie počas jeho vedenia v evidencii nezamestnaných na ÚPSVR zúčtovaná. V príslušnom kalendárnom mesiaci závisí od platnej sumy životného minima.  

V období od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012 je ustanovená suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu vo výške 189,83 €/mesiac. Od tejto sumy je odvodená maximálna výška mzdy alebo odmeny, ktorú môže zarobiť uchádzač o zamestnanie a predstavuje sumu 139,90 €.  

65 % zo 189,83 € = 123,39 € 

123,39 € + poistné zamestnanca v sume 16,51 € = 139,90 € 

S účinnosťou od 1. 7. 2012 vstúpilo do platnosti opatrenie č. 181/2012 Z. z.  o úprave súm životného minima, ktoré  ustanovuje sumu životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 194,58 €/mesiac. 

V období od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 bude  maximálna výška mzdy alebo odmeny, ktorú môže zarobiť uchádzač o zamestnanie predstavovať sumu 143,40 €.  

Výpočet podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d) ZSZ je: 

65 % zo sumy životného minima (126,48 €) + odvody zamestnanca (16,92 €) = 143,40 € 

[65 % zo 194,58 €  + odvody/StP (4 %) 5,05 €, NP (1,4 %) 1,77 €, PvN (1 %) 1,26 €, IP (3 %) 3,79 €, ZP (4 %) 5,05 €]. 

V prípade, ak výška mzdy alebo odmeny zo zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie od 1. 7. 2012 prekročí sumu 143,40 € (brutto), uvedenú v potvrdení zamestnávateľa, začína príslušný UPSVR voči uchádzačovi o zamestnanie správne konanie vo veci jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nesplnenie podmienky ustanovenej v § 6 ods. 2 písm. d) ZSZ. 

Podľa § 34 ods. 5 ZSZ uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a toto aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať ÚPSVR. Uchádzač o zamestnanie je povinný ÚPSVR osobne alebo písomne (faxom, elektronicky na adresu úradu, poštou): 

• vopred oznámiť výkon zárobkovej činnosti, 
• oznámiť predpokladaný príjem zo zárobkovej činnosti najneskôr deň pred začiatkom vykonávania tejto zárobkovej činnosti, 
• preukázať skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac najmenej raz za kalendárny mesiac v termíne a na mieste, ktorý mu určí zamestnanec ÚPSVR. 

Podľa § 11 ods. 7 písm. o) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „ZZP“) štát platí poistné na zdravotné poistenie za každú fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Osoba, ktorá nie je verejne zdravotne poistená, nie je zamestnancom, SZČO alebo osobou, za ktorú poistné platí štát, je povinná platiť podľa § 11 ods. 2 ZZP preddavky na poistné na zdravotné poistenie počas kalendárneho roka za seba sama (ďalej len „samoplatiteľ“).  

Minimálny vymeriavací základ samoplatiteľa je v roku 2012 určený sumou 339,89 €/ mesiac,čo je44,2 % z priemernej mzdy za rok 2010, teda zo sumy 769 €/mesiac.  

Samoplatiteľ platí podľa § 12 ods. 1 písm. e) ZZP sadzbou 14 % z vymeriavacieho základu. Minimálny preddavok predstavuje sumu 47,58€/mesiac. Ak je samoplatiteľ osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa znižuje o polovicu na 7 % a preddavok je v takomto prípade suma 23,79 €/mesiac. 

Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol a je splatný do 8. kalendárneho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. 

Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyplývajú zo ZSZ nielen práva, ale aj povinnosti. Podľa § 34 ZSZ uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je povinný: 

• najneskôr do 3 pracovných dní písomne oznámiť ÚPSVR každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie, 
• aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať najmenej raz za kalendárny mesiac v termíne a na mieste určenom ÚPSVR, 
• je povinný byť k dispozícii ÚPSVR do 3 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom pri osobnom kontakte s uchádzačom o zamestnanie na účel sprostredkovania vhodného zamestnania a účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce, 
• oznámiť príslušnému ÚPSVR dátum svojho odchodu do členského štátu EÚ, ak je poberateľom dávky v nezamestnanosti a chce odísť do členského štátu EÚ s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti.  

Uchádzač o zamestnanie, ktorého príslušný úrad v členskom štáte EÚ, do ktorého odišiel s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti, nezaradil do svojej evidencie služieb zamestnanosti, je povinný podľa § 34 ods. 16 ZSZ opätovne začať plniť povinnosti voči ÚPSVR najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu do členského štátu EÚ. 

5.    Práva a povinnosti príjemcu dávky v nezamestnanosti 

Poistenec je povinný pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jeho trvalého pobytu preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným ÚPSVR. 

Ak sa poistenec stane príjemcom dávky v nezamestnanosti, vzniká mu povinnosť do 8 dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne: 

• zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich o tom, či trvá nárok na dávku, či zaniká nárok na dávku a na jej výplatu v príslušnej  sume, 
• písomne zmenu mena a priezviska aj zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, ako aj zmenu miesta trvalého pobytu. 

Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti 

Ak bol príjemca dávky v nezamestnanosti písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal určené skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti je zachovaná, ak doklad preukazujúci skutočnosti a písomné oznámenie o skutočnostiach sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou. Doklad preukazujúci skutočnosti alebo písomné oznámenie o skutočnostiach odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 ZSP (doručenie elektronickou formou), treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni. 

Premlčanie nároku na dávku v nezamestnanosti 

Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak: 

• nesplnil povinnosť uloženú v ZSP, 
• prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo 
• vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 

Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa podľa § 114 ZSP premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrila. 

Prechod nároku na dávku 

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, zomrela pred alebo po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. 

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom. 

Nároky prechádzajúce na manžela (manželku), deti a rodičov nie sú predmetom dedičstva. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb. Ak niet fyzických osôb, ktoré môžu nadobudnúť nárok na dávky, tak sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

Autor: Ing. Jolana Strýčková