Pohľad na výpoveď doručenú elektronicky

Moderná doba a moderné technológie. Snáď už tisíckrát opakovaná fráza, ktorá sa však stretáva s realitou aj v oblasti pracovného práva. Ako sme pripravení napríklad z pozície zamestnávateľa ustáť doručenie výpovede elektronickými prostriedkami?

Článok vyjadruje platný právny stav (de lege lata) ku dňu jeho publikácie.

I. Doručovanie podľa Zákonníka práce

Naša právna úprava je na účely doručovania celkom jasne upravená v § 38 Zákonníka práce a dlhoročná judikatúra snáď ani nemá hluché miesta, kde by sa pripúšťala polemika nad v súčasnosti platným znením pracovnoprávneho kódexu. Existuje však jedna otázka, ktorá na rozdiel od susednej českej právnej úpravy nie je osobitne v našom Zákonníku práce riešená, avšak v praxi sa s ňou môžeme stretnúť.

Ako už samotný úvod naznačil, ide o možnosti doručovania výpovede (alebo vo všeobecnosti dôležitých písomností uvedených v § 38 ods. 1 Zákonníka práce) medzi zamestnávateľom a zamestnancom elektronickými prostriedkami. Konkrétna otázka teda znie, či je možné napr. výpoveď zo strany zamestnávateľa doručiť zamestnancovi elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom.

Pri prvom prieskume znenia § 38 by sa dal urobiť záver, že všetky dôležité písomnosti, o ktorých toto ustanovenie pojednáva, sa doručujú do vlastných rúk. Ako je vidieť, predpokladá sa a) existencia písomnosti, teda listiny v písomnej podobe a b) rovnako tak je nutné jej doručenie, a to do vlastných rúk. Celý Zákonník práce a osobitne ani jeho znenie § 38 nemá špeciálnu úpravu, ktorá by sa týkala elektronických foriem doručovania. A tu je možné vypozorovať prvý názor, a teda, že doručenie písomnosti do vlastných rúk sa musí vykonať iba formami, ktoré Zákonník práce pozná. Podľa tohto názoru sa písomnosti doručujú buď osobne do rúk zamestnanca na pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý a ako sekundárny spôsob doručenia, ktorý nastupuje časovo až po neúspešnej prvej forme, je doručenie poštovým podnikom cez doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Pointa a zákonný predpoklad úspešného doručenia teda kladie prioritu na tom, že daná písomnosť musí byť prebratá osobou, ktorej je určená, teda dotknutým zamestnancom. Ktokoľvek iný, kto preberie písomnosť za zamestnanca, spôsobí neplatné doručenie a účinky zamýšľaného úkonu (napr. výpovede) nenastanú.

Ak by sme sa však pozreli na všeobecnú právnu úpravu, ktorá sa týka všetkých občianskoprávnych vzťahov a je uvedená v § 40 ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka, tak objavíme nasledovnú definíciu:

„Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.“

Táto definícia sa musí samozrejme vykladať v súlade s § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého sa na pracovnoprávne vzťahy (vrátane doručenia) uvedené v prvej časti Zákonníka práce vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Určenie, že za zachovanie písomnej formy treba považovať aj taký právny úkon, ktorý bol urobený elektronickými prostriedkami a podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, však zneniu Zákonníka práce neodporuje. Máme teda výpoveď, ktorú pri splnení znenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je nutné považovať za písomný prejav vôle. Ako to však bude s doručením takéhoto písomného prejavu? Bude doručenie elektronickými prostriedkami mať rovnaké účinky ako napr. osobné prebratie výpovede zamestnancom na pracovisku?

Treba prisvedčiť názoru, že doručenie v režime zaručeného elektronického podpisu zamestnancovi bude právne významné a najmä účinné.

Teda takto doručená výpoveď vyvolá svoje účinky. V praxi však nastane niekoľko otázok, ktoré vzhľadom na absenciu právnej úpravy tohto doručovania v Zákonníku práce sa budú musieť vyriešiť vzájomnou dohodou zamestnanca a zamestnávateľa.

Totiž, zamestnávateľ môže mať vytvorené všetky podmienky na to, aby výpoveď poslal relevantným elektronickým spôsobom, avšak a) musí poznať doručovaciu elektronickú adresu svojho zamestnanca a ten ju musí mať zriadenú a zároveň b) musí zamestnanec potvrdiť prevzatie písomnosti, a to svojím zaručeným elektronickým podpisom.

Týmto okamihom je možné považovať napr. výpoveď za relevantne doručenú.

II. Inšpirácia v Čechách

Právna úprava, ktorá je nám najbližšie, má rozpracované v Zákonníku práce aj doručovanie elektronicky. Práve v Českej republike existuje v § 334 a § 335 detailnejšia úprava, ktorá sa týka doručovania elektronicky. Z týchto ustanovení plynú napr. na strane zamestnanca, ktorému chce zamestnávateľ doručiť povedzme výpoveď, nasledovné podmienky:

• zamestnanec musí s týmto spôsobom doručenia písomne súhlasiť a musí zamestnávateľovi poskytnúť svoju elektronickú adresu,
• každá písomnosť, ktorá sa takto elektronicky doručuje, musí byť podpísaná uznaným elektronickým podpisom (u nás ekvivalent je zaručený elektronický podpis),
• zamestnanec musí potvrdiť prevzatie písomnosti elektronickým spôsobom, a to samozrejme svojím uznaným elektronickým podpisom (u nás ekvivalent je zaručený elektronický podpis). Až dňom potvrdenia je písomnosť aj právne významne doručená zamestnancovi,
• ak sa písomnosť nepotvrdí ako prijatá zo strany zamestnanca do troch kalendárnych dní od odoslania alebo sa písomnosť vrátila ako nedoručiteľná, tak sa doručenie považuje za neúčinné.

Napriek absencii takejto úpravy v našom Zákonníku práce nie je vylúčené, že sa doručenie cez elektronické prostriedky vo forme zaručeného elektronického podpisu vykoná aj v podmienkach slovenského Zákonníka práce. Avšak práve prijaté lehoty v českom Zákonníku práce, ktorých márne uplynutie spôsobí neúčinné doručenie, by bolo vhodné zapracovať aj do slovenskej právnej úpravy.

Má to význam najmä preto, aby obe strany pracovnoprávneho vzťahu jasne vedeli, že doručenie musí byť v stanovenej lehote potvrdené, inak je neúspešné. Tým má aj zamestnávateľ istotu, či sa doručenie stalo právne významné, a teda účinné alebo nie.

Ak by napr. čakal mesiac na potvrdenie, tak by to spôsobilo na jeho strane právnu neistotu a nevedel by prijať ďalšie kroky, prípadne iného zamestnanca.

III. Doručovať teda klasicky alebo s rizikom?

Doručovanie do vlastných rúk na pracovisku, kedy si zamestnanec osobne svoju písomnosť preberie, alebo alternatívne cez poštovú prepravu sú dva najčastejšie spôsoby, s ktorými Zákonník práce počíta a má pre ne upravený režim. Na strane druhej stojí možnosť využiť elektronické prostriedky, a to vo forme zaručeného elektronického podpisu a doručovať teda významné písomnosti aj týmto spôsobom. V našom priestore je to však stále ojedinelý spôsob, ktorý na správnu aplikáciu bude vyžadovať dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Dôležité však je, že aj takéto elektronické doručenie, ak sa vykoná správne, spôsobí následky pre úkon, ktorý sa týmto spôsobom jednej zo strán pracovnoprávneho vzťahu doručuje (napr. začne plynúť výpovedná doba).

Poznámka redakcie:
§ 38 Zákonníka práce

Autor: JUDr. Ondrej Beracka