I. Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a náhrada za pracovnú pohotovosť a tiež plnenie poskytované zo zisku po zdanení. Zrážkam zo mzdy podliehajú aj náhrady mzdy a náhrady za čas pracovnej pohotovosti.

Zákonník práce upravuje zrážky zo mzdy:

• v ustanoveniach o zabezpečení práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov: § 20 ods. 2, v zmysle ktorého uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom o zrážkach zo mzdy,
• v ustanoveniach o mzde a priemernom zárobku: § 131 a § 132, ktoré ustanovujú jednotlivé druhy a poradie zrážok a samotný proces výkonu jednotlivých druhov zrážok zo mzdy.

1. Zrážky zo mzdy a poradie zrážok

Zákonník práce ustanovuje vykonávanie zrážok zo mzdy nasledovne:

a) prednostne sa v zmysle § 131 ods. 1 zo mzdy zamestnanca vykonajú zrážky:

• poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorým je poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové starobné a invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
• preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčného poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam),
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, pričom povinnosť vykonávania zrážok pre zamestnávateľa vyplýva zo zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej s príslušnou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
• preddavku na daň alebo daň, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú.

b) po vykonaní prednostných zrážok sa v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnanca môžu zraziť len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
• sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť;

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

Príklad č. 1:
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady. Tento preddavok podlieha vyúčtovaniu. Zamestnanec však v termíne určenom na vyúčtovanie preddavkov preddavok nevyúčtoval. Zamestnávateľ mu môže poskytnutý nevyúčtovaný preddavok zraziť zo mzdy, a to i bez súhlasu zamestnanca.

Príklad č. 2:
Zamestnanec čerpal 5 dní dovolenky. Zamestnávateľ mu poskytol náhradu za dovolenku a dodatočne zistil, že zamestnancovi vznikol nárok len na 4 dni dovolenky. Zamestnanec je v zmysle § 117 ZP povinný vrátiť časť náhrady mzdy za 1 deň a zamestnávateľ mu môže vrátenie realizovať zrážkou zo mzdy.

Príklad č. 3:
Zamestnancovi bolo po ukončení pracovného pomeru poskytnuté odstupné vo výške trojnásobku jeho priemerného platu. Po dvoch mesiacoch však zamestnanec opäť nastúpil do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi. V zmysle § 76 ods. 4 ZP je povinný vrátiť časť odstupného, ktorá sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Pomernú časť odstupného určeného na vrátenie mu zamestnávateľ môže zraziť zo mzdy.

c) ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok sa môžu vykonať len:

• za základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce,
• za základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

• pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
• pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,
• pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,
• pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

2. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len za základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti.

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

• zabezpečovaciu, uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,
• uhradzovaciu, uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zrážkach by mala obsahovať:

• identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,
• dôvod zrážok zo mzdy,
• určenie výšky zrážok,
• údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),
• dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.

Príklad č. 4:
Zamestnanec svojím zavinením spôsobil zamestnávateľovi škodu. Škodu v plnej výške uznal a dohodol sa so zamestnávateľom na výške náhrady škody a forme úhrady – zrážkou zo mzdy. Zamestnávateľ môže zrážky realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach uzatvorenej medzi ním a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade, že by zamestnanec škodu neuznal a vyčíslenú škodu nebol ochotný uhradiť, zamestnávateľ nemá právo realizovať náhradu škody zrážkou zo mzdy zamestnanca, náhradu škody môže vymáhať iba súdnou cestou.

Príklad č. 5:
Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vykonávanie pravidelnej mesačnej zrážky zo mzdy na životné poistenie. Zamestnávateľ vykonávať takého zrážky nie je povinný. V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi vyhovie, zrážky môže realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 131 ods. 3 Zákonníka práce.

Autor: Ing. Eva Gášpárová