II. Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Obsah

Dátum publikácie:20. 2. 2013
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva:
Správne právo / Dane a poplatky / Správa daní a poplatkov; Správne právo / Správne konanie
Trestné právo / Trestné právo. / Trestné právo hmotné
Občianske právo / Exekúcie, výkon rozhodnutí / Exekučné konanie; Občianske právo / Občianske súdne konanie
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Odmena za prácu, mzda, plat
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:30. 6. 2013

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle:

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z.

Na pomenovanie výkonu rozhodnutia sa najčastejšie používa pojem exekúcia. Najčastejšie ide o exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom, ale poznáme aj iné exekúcie, a to daňovú exekúciu vykonávanú správcom dane, správnu exekúciu vykonávanú správnym orgánom a súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých a vymáhania súdnych pohľadávok.

1. Výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy v Občianskom súdnom poriadku

V Občianskom súdnom poriadku je výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy upravený v ustanoveniach § 276 až § 302. Aplikácia týchto ustanovení je viazaná len na výkon rozhodnutia, ktorým vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, znalecké a iné náklady súdneho konania. Pri výkone rozhodnutia tak ide o vymáhanie súdnych pohľadávok.

Zamestnávateľ je povinný po doručení uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom vykonávať zrážky zo mzdy. Povinnosť vyplatiť zrazené zrážky oprávnenému alebo súdu vzniká zamestnávateľovi až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, o čom súd zamestnávateľa upovedomí.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa v zmysle § 277 OSP vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta daň z príjmov fyzickej osoby. Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa prídavky na deti a sumy nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

Príklad č. 6:
Zamestnancovi bude potrebné vykonať zrážku zo mzdy na základe súdneho výkonu rozhodnutia. Dosiahol nasledovnú mzdu (ako v príklade č. 7):

  • hrubá mzda: 839,00 eur
  • zdravotné poistenie: 33,56 eura
  • sociálne poistenie: 78,60 eura
  • poistné celkom: 112,16 eura
  • základ dane: 726,84 eura
  • nezdaniteľná časť: 311,32 eura
  • preddavok na daň: 78,94 eura

Výpočet čistej mzdy pre určenie výšky zrážok bude nasledovný:
839 eur - 78,94 eura = 760,06 eura

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, ktorú nie je možné zraziť a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Zrážky je možné vykonať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom. Výpočet základnej sumy, ktorú nemožno zraziť, výpočet výšky zrážky a uplatnenie tretinového princípu je rovnaké ako pri zrážkach zo mzdy pri výkone rozhodnutia v zmysle Exekučného poriadku.

V zmysle § 299 OSP sa ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z iných príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä:

  • náhrady mzdy,
  • náhrady za pracovnú pohotovosť,
  • náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
  • dávky sociálneho poistenia a dávky sociálneho zabezpečenia,
  • a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté deti, tak aj z dávky v hmotnej núdzi a z príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.

2. Výkon rozhodnutia podľa Exekučnom poriadku – exekúcia zrážkami zo mzdy

Exekúcia zrážkami zo mzdy je jedným zo spôsobov vykonania exekúcie. Právna úprava exekúcie zrážkami zo mzdy je upravená v ustanoveniach § 66 až § 92 Exekučného poriadku.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný:

  • písomne upovedomiť povinného (zamestnanca) i oprávneného (fyzickú alebo právnickú osobu, v prospech ktorej sa výkon rozhodnutia realizuje) o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a o predbežných trovách exekúcie, a to zásielkou do vlastných rúk,
  • vyzvať povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku,
  • zakázať povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii,
  • vydať príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, tzv. exekučný príkaz, ktorý musí obsahovať označenie exekútora, exekučného titulu a orgán, ktorý ho vydal, identifikáciu oprávneného a povinného, vymáhaný nárok a spôsob vykonania exekúcie,
  • prikázať platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi – právnickej osobe alebo fyzickej osobe), aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával určené zrážky a zrazené sumy nevyplatil povinnému,
  • v prípade, že súd povolí odklad exekúcie, upovedomiť platiteľa mzdy v lehote do 3 dní od doručenia rozhodnutia; po zrušení odkladu vydať platiteľovi mzdy príkaz na pokračovanie exekúcie.

Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy je povinný:

  • realizovať zrážky zo mzdy odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie až do času:
    • kým pohľadávka oprávneného nie je uspokojená,
    • kým mu exekútor oznámi, že pohľadávka je uspokojená,
    • kým súd exekúciu nezastaví,
  • zrážky zo mzdy realizovať v určenom poradí a vo výške:
    • podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a Exekučného poriadku,
    • alebo vo výške, na ktorej sa oprávnený a povinný dohodli – o čom platiteľa mzdy upovedomí exekútor,
  • zrazenú sumu zaslať oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi po doručení exekučného príkazu,
  • spravovať poradie vymáhaných pohľadávok, a to dňom, keď mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie, ak bol zamestnávateľovi v ten istý deň doručený príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie,
  • oznámiť exekútorovi skutočnosť, že zrážky zo mzdy vykonať nemôže:
    • z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá trvá dlhšie ako 10 dní, a zároveň oznámiť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské dávky, zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi aj skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
    • z dôvodu nástupu zamestnankyne na materskú dovolenku alebo z dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku a zároveň oznámiť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materský alebo rodičovský príspevok, zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi aj ukončenie dovolenky a nástup do zamestnania,
  • z dôvodu mzdy počas troch mesiacov, z ktorej nie je možné zrážky realizovať,
  • v prípade odkladu exekúcie prestať vykonávať zrážky zo mzdy od dátumu doručenia upovedomenia od exekútora do času, kým sa mu nedoručí príkaz na pokračovanie v zrážkach.

Právne účinky príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu zostávajú zachované aj pri zmene platiteľa mzdy. V súvislosti so zmenou platiteľa mzdy zákon ukladá povinnosť:

  • povinnému, a to oznámiť súdnemu exekútorovi v lehote jedného týždňa, že ukončil zamestnanie a v rovnakej lehote, že nastúpil do nového zamestnania,
  • pôvodnému platiteľovi mzdy, a to:
    • oznámiť súdnemu exekútorovi, že povinný uňho prestal pracovať,
    • predložiť exekútorovi vyúčtovanie vykonaných a odvedených zrážok a zoznam pohľadávok, pre ktoré sa vykonávajú zrážky zo mzdy s uvedením ich poradia,
    • vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, kde okrem iných náležitostí uvedie aj to, či sa zamestnancovi vykonávali zrážky zo mzdy, v akej výške, v prospech koho a v akom poradí je pohľadávka,
  • novému platiteľovi mzdy, a to:
    • vyžiadať od zamestnanca potvrdenie o tom, či sa na jeho mzdu vzťahujú zrážky za účelom výkonu rozhodnutia – ako samostatné potvrdenie alebo ako súčasť potvrdenia o zamestnaní od predchádzajúceho zamestnávateľa,
    • pokračovať v zrážkach pre vymáhanú pohľadávku, pričom pohľadávka si zachová získané poradie, resp. vykonávať zrážky zo mzdy odo dňa, kedy sa dozvedel o exekúcii od zamestnanca alebo predchádzajúceho zamestnávateľa alebo odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu od exekútora,
  • súdnemu exekútorovi, ktorý potom, ako sa dozvie o zmene zamestnávateľa, doručí novému zamestnávateľovi:
    • rovnopis príkazu na začatie exekúcie, ktorý bol doručený pôvodnému platiteľovi mzdy,
    • rovnopis exekučného príkazu, ktorý bol doručený pôvodnému platiteľovi mzdy,
    • príkaz na pokračovanie v zrážkach zo mzdy povinného,
    • upozornenie platiteľa mzdy na jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa v zmysle § 69 Exekučného poriadku vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta:

  • preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzickej osoby,
  • poistné na zdravotné poistenie,
  • poistné na sociálne poistenie,
  • príspevok na starobné dôchodkové sporenie,
  • poistné na sociálne zabezpečenie.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

V zmysle § 89 EP sa exekúcia môže vykonať aj zrážkami z iných príjmov, a to z pracovnej odmeny členov družstiev, z príjmov, ktoré nahrádzajú odmenu za prácu, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, z dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov sociálneho starobného sporenia. Tieto príjmy sa pripočítavajú ku mzde a príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje aj na ne.

Príklad č. 7:
Zamestnancovi bude potrebné vykonať exekučnú zrážku zo mzdy. Dosiahol nasledovnú mzdu (ako v príklade č. 6):

  • hrubá mzda: 839,00 eur
  • zdravotné poistenie: 33,56 eura
  • nemocenské poistenie: 11,70 eura
  • dôchodkové poistenie: 33,50 eura
  • invalidné poistenie: 25,10 eura
  • poistenie v nezamestnanosti: 8,30 eura
  • poistné celkom: 112,16 eura
  • základ dane: 726,84 eura
  • nezdaniteľná časť: 311,32 eura
  • preddavok na daň: 78,94 eura

Výpočet čistej mzdy pre určenie výšky zrážok zo mzdy bude nasledovný:
839 eur - 112,16 eura - 78,94 eura = 647,90 eura

Príklad č. 8:
Zamestnancovi bude potrebné v období za október 2012 vykonať exekučnú zrážku zo mzdy. Zamestnanec odpracoval 15 dní, za čo mu patrí mzda vo výške 600 eur, čerpal 3 dni dovolenky, za čo mu patrí náhrada mzdy za dovolenku vo výške 124 eur, 5 dní bol dočasne práceneschopný, za čo mu patrí náhrada mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 78,60 eura. Zamestnanec si uplatňuje daňový bonus na 1 dieťa. Výpočet jeho čistej mzdy pre určenie výšky zrážok zo mzdy bude nasledovný:

  • mzda za prácu: 600,00 eur
  • náhrada za dovolenku: 124,00 eur
  • hrubá mzda: 724,00 eur
  • zdravotné poistenie: 28,96 eura
  • sociálne poistenie: 68,05 eura
  • poistné celkom: 97,01 eura
  • základ dane: 626,99 eura
  • nezdaniteľná časť: 311,32 eura
  • preddavok na daň: 59,97 eura
  • daňový bonus: 21,03 eur
  • náhrada príjmu pri práceneschopnosti: 78,60 eura

Čistá mzda pre určenie zrážok zo mzdy:

  • hrubá mzda 724,00 eura
  • poistné - 97,01 eura
  • preddavok na daň - (59,97 - 21,03) eura
  • daňová čistá mzda = 545,99 eura
  • náhrada príjmu pri práceneschopnosti + 78,60 eura
  • čistá mzda pre určenie zrážok = 624,59 eura

(pri výpočte je zohľadnené zníženie preddavku na daň o daňový bonus a zahrnutie náhrady príjmu pri pracovnej neschopnosti do čistej mzdy).

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostnými pohľadávkami sú:

  • pohľadávky výživného,
  • pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
  • pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
  • pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevok na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.

3. Výkon rozhodnutia v Správnom poriadku – exekúcia zrážkami zo mzdy

V Správnom poriadku je výkon rozhodnutia upravený v piatej časti v § 71 – § 80. Ak účastník správneho konania v určenej lehote nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správneho orgánu, správny orgán, ktorým môže byť štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach v oblasti verejnej správy, uskutoční výkon rozhodnutia. Začatie výkonu rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkom konania. Samotný výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu. Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá správny orgán tomu, kto dlžníkovi vypláca mzdu, odmenu alebo náhradu za pracovný príjem. Pri výkone rozhodnutia sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Postup a povinnosti zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy sú v podstate zhodné s postupom pri vykonávaní zrážok pri exekučnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. Exekučného poriadku.

4. Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy

Daňové exekučné konanie upravuje zákon č. 563/2009 Z. z.o správe daní v znení neskorších predpisov vo štvrtej časti. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím správcu dane a úhrada exekučných nákladov.

Postup vykonávania daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je upravený v § 99 až § 106. Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy za prácu, príjmy, ktoré dlžník získa namiesto mzdy, ako aj odmeny za prácu členov družstiev, odmeny z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dávok zo sociálneho poistenia, výsluhového zabezpečenia, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Postup a povinnosti zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy pri daňovej exekúcii je v podstate zhodný s postupom pri vykonávaní zrážok pri exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že voči jeho zamestnancovi ako daňovému dlžníkovi sa začalo daňové exekučné konanie a vydá daňový exekučný príkaz na exekúciu zrážkami zo mzdy. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážky vykonávať. V prípade, že zrážky vykonávať nemôže, pretože zamestnanec nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej bolo možné zrážku vykonať alebo zamestnanec bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky, alebo nastúpil na materskú alebo rodičovskú dovolenku, je povinný tieto skutočnosti do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca oznámiť správcovi dane. Skončenie pracovného pomeru je povinný oznámiť do 8 dní od skončenia pracovného pomeru.

5. Rozsah a výška zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Pri výpočte výšky zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia je zamestnávateľ povinný postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.

Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2012 vo výške 194,58 eura mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol pozostáva z nasledovných súm:

  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca – 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012: 116,74 eura,
  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012: 48,64 eura, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,
  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012: 48,64 eura,
  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, po zaokrúhlení na najbližší eurocent, t. j. od 1. 7. 2012:
    • 81,72 eura na plnoletú fyzickú osobu,
    • 34,05 eura na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha,
    • 34,05 eura na manžela, aj keď má vlastný príjem,
    • suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012: 291,87 eura.

Zhrnutie nepostihnuteľných častí mzdy pri výkone zrážok od 1. 7. 2012:

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť
z mesačnej mzdy povinného

Sadzba zo sumy životného minima
194,58 eura

Suma

na osobu povinného

60 %

116,74

na každú vyživovanú osobu

25 %

48,64

na manžela/-ku, aj keď má príjem

25 %

48,64

na osobu povinného – ak ide o výživné

70 % zo 60 %

81,72

na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,05

na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,05

suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia

150 %

291,87

Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým zamestnávateľom povinného, jednotlivo im určí aj to, akú časť základnej sumy nemajú zrážať.

Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy sa vypočítava podľa osobitných predpisov, ktorými sú Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok. Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, vychádza z tretinového princípu. Mzda podliehajúca zrážkam, t. j. mzda, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, sa rozdelí na tretiny. Prvá tretina slúži na uspokojovanie bežných pohľadávok, druhá na uspokojovanie len prednostných pohľadávok a tretia sa pripočíta k základnej nepostihnuteľnej sume a vyplatí sa zamestnancovi. Na tretiny sa delí suma maximálne 291,87 eura, pretože nad túto sumu sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia.

Vykonať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľuje Exekučný poriadok, je možné vykonať len v prípade, ak s tým povinný súhlasí, pričom sa nesmie zraziť základná suma podľa nariadenia vlády. V prípade, že sa oprávnený a povinný dohodnú na nižších zrážkach a obaja to oznámia exekútorovi, exekútor vyzve platiteľa mzdy, aby zrážal dohodnutú sumu. Ak táto suma v niektorom výplatnom období prevýši výšku maximálnej možnej výšky, zrážku je možné vykonať len v tejto výške.

Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľuje Občiansky súdny poriadok, je neprípustné, a to i v prípade, že povinný s vyššími zrážkami súhlasí.

Výpočet zrážok zo mzdy zaťažuje platiteľov mzdy, ktorí nesú za správnosť výpočtu zrážok zodpovednosť a musia znášať aj náklady, ktoré majú v súvislosti s vykonávaním zrážok. Nesprávne vypočítanou výškou zrážky sa zamestnávateľ vystavuje riziku žaloby zo strany oprávneného, ak sú zrážky nižšie, ako mali byť, alebo zo strany povinného, ak sú zrážky vyššie, ako mali byť.

V prípade nejasností alebo komplikovaného výpočtu môže zamestnávateľ využiť:

  • § 78 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého na požiadane platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného sumu, ktorá sa má v príslušnom výplatnom období zrážať, určí exekútor,
  • § 288 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého na požiadane platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného sumu, ktorá sa má v príslušnom výplatnom období zrážať, určí súd uznesením.

Príklad č. 9:
Zamestnanec je slobodný a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Jeho čistá mzda je 598,35 eura. Pri výpočte základnej sumy, ktorá sa mu nesmie zraziť, a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:

  • z čistej mzdy sa odpočíta základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 598,35 - 116,74 = 481,61 eura,
  • tento zvyšok čistej mzdy prevyšuje sumu obmedzených zrážok zo mzdy (291,87), preto sa na tretiny rozdelí iba čiastka 291,87 eura, jedna tretina predstavuje: 97,29 eura,
  • suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia vo výške: 481,61 - 291,87 = 189,74 eura sa pripočíta k jednej tretine mzdy: 97,29 + 189,74 = 287,03 eura, t. j. táto suma sa zamestnancovi musí vyplatiť,
  • zrážka sa môže vykonať najviac v rozsahu: 97,29 + 189,74 = 287,03 eura,
  • ak by išlo o prednostnú pohľadávku, suma zrážky by sa zvýšila o jednu tretinu, teda o 97,29 eura na 384,32 eura, keďže na prednostné pohľadávky za zrážajú dve tretiny.

Príklad č. 10:
Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Jeho čistá mzda je 310,10 eura. Pri výpočte základnej nepostihnuteľnej sumy a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:

  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť, bude: 116,74 eura na osobu zamestnanca + 48,64 eura na manželku + 3 x 48,64 eura na maloleté deti = 311,30 eura,
  • zvyšok čistej mzdy: 0 eur.

V tomto prípade nie je možné zrážku vykonať, pretože čistý príjem zamestnanca nedosahuje ani výšku základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť.

Príklad č. 11:
Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Jeho čistá mzda je 492,50 eura. Pri výpočte základnej nepostihnuteľnej sumy a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:

  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť, bude: 116,74 eura na osobu zamestnanca + 48,64 eura na manželku + 2 x 48,64 eura na maloleté deti = 262,66 eura,
  • zvyšok čistej mzdy predstavuje 229,84 eura, zaokrúhli sa na 229,80 eura a vypočíta sa tretina: 229,80 eura : 3 = 76,60 eura,
  • zamestnancovi sa musí vyplatiť 339,26 eura,
  • zrážky sa môžu vykonávať maximálne vo výške 76,60 eura, pri prednostnej pohľadávke vo výške 153,20 eura.

Príklad č. 12:
Zamestnanec je rozvedený a má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Žije s novou partnerkou v spoločnej domácnosti. Zrážka sa týka exekúcie vymáhania výživného. Čistá mzda zamestnanca je 458,82 eura. Pri výpočte základnej nepostihnuteľnej sumy a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:

  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť, bude vo výške 70 % vypočítanej základnej sumy:
    116,74 eura x 70 % = 81,72 eura,
  • základná suma na maloleté dieťa, v prospech ktorého sa exekúcia vykonáva, sa nezapočítava, nezapočítava sa ani základná suma na partnerku – nie je manželkou,
  • rozdelenie na tretiny: 458,82 eura - 81,72 eura = 377,10 eura : 3 = 125,70 eura,
  • zamestnancovi sa musí vyplatiť: 81,72 eura + 125,70 eura = 207,42 eura,
  • na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne suma 251,40 eura.

Príklad č. 13:
Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom. Zrážka sa týka exekúcie vymáhania výživného pre ďalšie maloleté dieťa z predchádzajúceho manželstva. Čistá mzda zamestnanca je 512,75 eura. Pri výpočte základnej nepostihnuteľnej sumy a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:

  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť:
    81,72 eura na osobu zamestnanca + 34,05 na manželku + 2 x 34,05 na 2 maloleté deti = 183,87 eura,
  • zvyšok čistej mzdy: 512,75 - 183,87 = 328,88 eura prevyšuje sumu 291,87 eura,
  • rozdelenie na tretiny:
    na tretiny sa rozdelí iba čiastka 291,87 eura, jedna tretina predstavuje = 97,29 eura,
  • zamestnancovi sa musí vyplatiť: 183,87 eura + 97,29 eura = 281,16 eura,
  • na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne suma:
    97,29 (prvá tretina) + 97,29 (druhá tretina) + 37,01 (512,75 - 183,87 - 291,87 = zvyšok čistej mzdy pre zrážky bez obmedzenia) = 231,59 eura.

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.