Použitie mzdových veličín v roku 2013 pri aplikovaní mzdových predpisov v praxi

V často sa meniacom a v neprehľadnom legislatívnom stave je obťažné sledovať všetky zmeny. Nasledujúci príspevok poskytuje prehľad mzdových veličín a pojmov, ktoré ustanovujú základné mzdové predpisy, uvádza ich správne použitie a hodnoty platné v roku 2013.

1. Životné minimum

Sumy životného minima sa menia opatrením MPSVR SR vždy k 1. 7. kalendárneho roka. Suma životného minima ustanovená pre plnoletú fyzickú osobu ovplyvňuje mzdové veličiny ustanovené vo viacerých mzdových predpisoch buď k 1. 7. kalendárneho roka, alebo k 1. 1. nasledujúceho kalendárneho roka (pozri kapitolu č. 9, č. 11 až č. 14 a č. 16).

V období od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 podľa opatrenia MPSVR SR o úprave súm životného minima č. 181/2012 Z. z. platia tieto sumy životného minima:

• 194,58 € pre plnoletú fyzickú osobu,
• 135,74 € pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 88,82 € pre dieťa.

2. Minimálna mzda a základné nároky zamestnanca v pracovnom pomere

Základnou zložkou príjmu zo závislej činnosti je mzda, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu podľa § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“).

Mzda nesmie byť podľa § 119 ods. 1 ZP nižšia, ako je ustanovená minimálna mzda. Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z. a v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „ZMM“) je ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2013 takto:

a) 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

b) 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda). Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Za mzdu sa nepovažuje najmä:

• náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad,
• príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca,
• výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
• daňový bonus,
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
• peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 ZP za obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktorá nemá charakter mzdy,
• plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Zákonník práce garantuje minimálne mzdové nároky zamestnancov odvodené od minimálnej mzdy, ktoré je zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, povinný dodržať pri:

• poskytovaní mzdy za vykonanú prácu,
• používaní priemerného zárobku na pracovnoprávne účely,
• poskytovaní mzdových zvýhodnení,
• poskytovaní náhrady mzdy za pracovnú pohotovosť.

Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec v mesiaci odpracoval plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi podľa § 3 ZMM doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou platnej minimálnej mzdy (ustanovenej od 1. 1. do 31. 12. pre príslušný kalendárny rok) a dosiahnutou mzdou.

Pri výpočte doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezahŕňa:

• mzda za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracoviskua
• mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú:

• hodiny práce nadčas a
• hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný:

• priradiť každému pracovnému miestu príslušný stupeň (1 až 6) v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve,
• zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Tabuľka č. 1:
Minimálne mzdové nároky v jednotlivých stupňoch náročnosti práce

Príklad č. 1:

Ak má zamestnanec ustanovený pracovný čas nižší ako 40 hod./týždeň, suma minimálnej mzdy sa zvýši:
(40 : 37,5) x 1,9410 = 2,0704 €/hod.
(40 : 38,75) x 1,9410 = 2,0036 €/hod.

V ďalších stupňoch náročnosti práce sa minimálny mzdový nárok určuje nasledovne:
napríklad pre 2. stupeň náročnosti práce:
1,2 x 1,9410 x (40 : 37,5) = 2,4844 €/hod.
1,2 x 1,9410 x (40 : 38,75) = 2,4043 €/ hod.

Tabuľka č. 2:
Sumy minimálnych mzdových zvýhodnení

Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest

Pracovné miesto je súhrnom pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené príslušnými charakteristikami. Pracovné miesto zodpovedajúce:

• 1. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,
• 2. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodársko-správnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov,
• 3. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody,
• 4. stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojených so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb,
• 5. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov v rámci systému; výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia,
• 6. stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý má stredoškolské odborné vzdelanie, vo výrobnej prevádzke na pracovnom mieste operátor výroby. Podľa pracovnej zmluvy zamestnanec zodpovedá za vykonanie určených operácií na výrobnej linke podľa predpísanej technickej dokumentácie. V pracovnej zmluve sa dohodli, že jeho mzda bude 2,0704 €/hod. pri pracovnom čase 37,5 hod./týždeň.

Zamestnávateľ porušuje Zákonník práce, pretože tomuto pracovnému miestu nemôže priradiť mzdový nárok určený pre 1. stupeň náročnosti práce. V tomto prípade ide o pracovné miesto, ktoré zodpovedá 3. stupňu náročnosti práce (najmenej 2. stupňu).

Dni pracovného pokoja a sviatky

Podľa § 94 ZP má zamestnanec právo na odpočinok počas dní pracovného pokoja a sviatkov. Sú to dni, ktoré konkrétne definuje zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sviatkoch“). Sú to tieto dni:

• dni, ktoré sú štátnymi sviatkami (1. 1., 5. 7., 29. 8., 1. 9. a 17. 11.),
• ďalšie dni pracovného pokoja okrem nedieľ (6. 1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. 5., 8. 5., 15. 9., 1. 10., 24. 12., 25. 12., 26. 12.),
• pamätné dni.

Štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. Pamätné dni, ktoré zákon o sviatkoch ustanovuje v § 3, nemajú na spôsob odmeňovania zamestnancov za prácu žiadny vplyv, z pohľadu Zákonníka práce sa posudzujú ako pracovný deň. Dňami pracovného pokoja pre väčšinu zamestnancov (okrem dní definovaných v zákone o sviatkoch) sú aj soboty a nedele. Ak počas nich zamestnanec pracuje, tak podľa Zákonníka práce sa posudzujú ako pracovný deň.

Nárok zamestnanca na dovolenku

Zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených v Zákonníku práce nárok na:

a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,

b) dovolenku za odpracované dni,

c) dodatkovú dovolenku.

Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej 5 týždňov. Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej 8 týždňov v kalendárnom roku.

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával uňho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má podľa § 101 ZP nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Podľa § 102 ZP je pomerná časť dovolenky za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok.

Pri čerpaní dovolenky u zamestnancov pracujúcich podľa iného ako 5-dňového pracovného týždňa sa vychádza z toho, žezamestnanec je posudzovaný tak, akoby pracoval 5 pracovných dní v týždni, aj keď jeho pracovný čas je rozvrhnutý na iný počet pracovných dní.

Príklad č. 3:

Ak pracovný čas zamestnanca sú 3 dni v týždni a tieto 3 dni zamestnanec zamešká z dôvodu čerpania dovolenky, tak vyčerpal týždeň dovolenky.

Dodatková dovolenka patrí popri dovolenke za kalendárny rok a dovolenke za odpracované dni iba vymedzeným kategóriám zamestnancov podľa § 106 ZP.

Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne podľa § 113 ods. 3 po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Podľa § 113 ods. 4 a 5 ZP platí, že ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože:

• bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

Ak si zamestnanec dovolenku nevyčerpá ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, tak podľa § 116 ods. 2 ZP platí, že za časť dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi podľa § 116 ods. 3 ZP vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Poskytovanie náhrady mzdy pri prekážkach v práci

Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka, nárok na náhradu mzdy pri prekážke v práci z dôvodu vyšetrenia zamestnanca u lekára v rozsahu 7 dní a sprevádzania rodinného príslušníka zamestnanca do zdravotníckeho zariadenia v rozsahu 7 dní môže zamestnávateľ určiť podľa začatých tretín roka. Náhradu mzdy je zamestnávateľ v takýchto prípadoch povinný priznať takto:

• 7 dní, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania v januári až apríli kalendárneho roka,
• 5 dní, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania v máji až auguste kalendárneho roka,
• 3 dni, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania v septembri až decembri kalendárneho roka.

Na tieto účely sa za jeden deň považuje:
1 deň = počet hodín/týždeň príslušného zamestnanca : 5 dní (teda ide o 1/5 týž- denného úväzku).

3. Pracovnoprávne nároky pri výkone práce na základe dohody

Osoba, ktorá pre zamestnávateľa vykonáva prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody“), sa považuje za zamestnanca (ďalej len „dohodár“).

Podľa § 223 až § 228a ZP môže zamestnávateľ uzatvárať s fyzickou osobou:

• dohodu o vykonaní práce (ďalej len „DVP“), ak rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa,
• dohodu o pracovnej činnosti (ďalej len „DPČ“), ak ide o činnosť v rozsahu najviac 10 hod./týždeň, na určitú dobu alebo na neurčitý čas,
• dohodu o brigádnickej práci študentov (ďalej len „DBPŠ“), ak ide o prácu v rozsahu najviac 20 hod./týždeň, na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. Priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času, najviac 20 hodín týždenne, sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

Od 1. 1. 2013 môže zamestnávateľ uzatvoriť DBPŠ s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe DBPŠ možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.

Na dohody sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce (všeobecné ustanovenia, § 1 až § 40 ZP) a šiestej časti Zákonníka práce (ochrana práce, § 146 až § 150 ZP) rovnako ako aj do 31. 12. 2012. Od 1. 1. 2013 sa podľa § 223 ods. 2 ZP na dohody vzťahujú aj ďalšie ustanovenia:

• § 85 ods. 1 a 2 ZP (pracovný čas a doba odpočinku). Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Týmto zamestnancom nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas;
• § 90 ods. 10 ZP. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času;
• § 91 ZP (prestávky v práci). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec po určitom úseku vykonávanej práce (ak má vykonávať prácu viac ako 6 hodín alebo viac ako 4,5 hodiny v prípade mladistvého zamestnanca) právo na prestávku v práci. Táto sa nebude započítavať do pracovného času;
• § 92 ZP (nepretržitý denný odpočinok). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec v rámci týždňa minimálny odpočinok najmenej 12 hodín (v prípade mladistvého najmenej 14 hodín) medzi dvoma časovými úsekmi vykonávania práce;
• § 93 ZP (nepretržitý odpočinok v týždni). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec minimálne 2 dni odpočinku v týždni;
• § 94 ZP (dni pracovného pokoja). Zabezpečuje sa dodržiavanie zákazu práce v dňoch pracovného pokoja, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a počas sviatkov.
• § 95 ZP (nočná práca). Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena;
• § 98 ZP (nočná práca). Zabezpečuje sa platnosť ustanovení pri práci v noci;
• § 119 ods. 1 ZP (minimálna mzda). Zabezpečuje sa poskytovanie minimálnej mzdy v sume 337,70 €/mesiac a 1,941 €/hod.;
• § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) ZP (dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce). Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada mzdy nepatrí.

Príklad č. 4:

Práca, ktorá by pri práci na základe pracovnej zmluvy bola zaradená do 3. stupňa náročnosti práce a bola by odmeňovaná pri pracovnom čase 40 hod./týždeň sumou 2,7174 €/hod., môže byť u dohodára odmeňovaná len sumou 1,941 €/hod. Na dohodárov sa vzťahuje iba § 119 ods. 1 ZP. Ustanovenie § 120 ZP sa na nich nevzťahuje.

Povinnosť evidencie pracovného času dohodárov

Na dohody sa nevzťahuje § 90 ods. 9 ZP. Pri dohodách nie je zamestnávateľ povinný rozvrhnutie pracovného času oznámiť zamestnancovi najmenej 1 týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Podľa § 224 ods. 2 písm. e) ZP je zamestnávateľ povinný pri dohodách viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe DBPŠ a DPČ, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.

Ak zamestnanec vykonáva prácu na základe DVP, zamestnávateľ zodpovedá za to, aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.

4. Priemerná mzda a všeobecný vymeriavací základ

V súlade s § 11 ods. 4 ZSP vždy do konca apríla kalendárneho roka zverejňuje MPSVR SR v Zbierke zákonov suma všeobecného vymeriavacieho základu za predchádzajúci kalendárny rok, ktorý je určený z priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR. Odvodzujú sa z neho:

od 1. 1. kalendárneho roka

• maximálne vymeriavacie základy na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie,
• maximálna suma denného vymeriavacieho základu na účely určenia sumy nemocenských dávok a náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• minimálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“),

od 1. 7. kalendárneho roka

• maximálna dávka v nezamestnanosti a
• maximálna dávka na účely garančného poistenia.

POZNÁMKA

Opatrením MPSVR SR č. 136/2012 Z. z. sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 vo výške 9 432 €. Je to 12-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2011 zistenej Štatistickým úradom SR vo výške 786 €/ mesiac (12 x 786 = 9 432).

Opatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z. sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 €. Je to 12-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 zistenej Štatistickým úradom SR vo výške 805 €/ mesiac (12 x 805 = 9 660).

5. Vymeriavacie základy a sadzby na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie

Povinnosť platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie upravuje od 1. 1. 2013:

• zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení posledných noviel: v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a č. 413/2012 Z. z. (ďalej len „ZSP“) a
• zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení posledných noviel: v znení zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z. a č. 421/2012 Z. z. (ďalej len „ZZP“).

UPOZORNENIE

Od 1. 1. 2013 sa zjednotili maximálne vymeriavacie základy na účely ZSP a ZZP a zvýšili sa na 5-násobok priemernej mzdy, t. j. na sumu 3 930 €/mesiac (786 € x 5).

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca nie je podľa ZSP a ZZP určený, pretože podľa ZMM a Zákonníka práce je zamestnancovi zaručený minimálny mzdový nárok, ktorý je zároveň aj minimálnym vymeriavacím základom zamestnanca.

Maximálny vymeriavací základ je:

• na účely ZSP suma 3 930 €/mesiac (5 x 786 €),
• na účely ZZP najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy platnej v roku 2011, čo je 47 160 €/rok (60 x786) a 3 930 €/mesiac (47 160 : 12).

Maximálne denné vymeriavacie základy zamestnanca na účely platenia poistného na sociálne poistenie

Podľa § 138 ods. 12 ZSP platí, že ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú vylúčené obdobia podľa § 140 ZSP, vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, tak podľa § 142 ods. 2 ZSP sa poistné platí len za túto časť. Maximálny denný vymeriavací základ zamestnanca je určený podľa počtu dní v príslušnom mesiaci takto:

3 930 : 31= 126,77 €/deň,
3 930 : 30 = 131,00 €/deň,
3 930 : 28 = 140,35 €/deň.

Vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľom nie je podľa § 138 ods. 10 ZSP obmedzený najvyššou výškou.

Tabuľka č. 3:
Sadzby v % a maximálne sumy poistného

POUŽITÉ SKRATKY:
Max. VZ – maximálny vymeriavací základ,
ZP – zdravotné poistenie,
NP – nemocenské poistenie,
StP – starobné poistenie,
StSp – starobné sporenie,
IP – invalidné poistenie,
PvN – poistenie v nezamestnanosti,
RFS – rezervný fond solidarity,
GP – garančné poistenie,
ÚP – úrazové poistenie.
ÚP* – maximálny VZ na účely ÚP nie je určený. Ak je VZ vyšší ako 3 930 €/mesiac, tak sa neobmedzuje.
StSp* – zmena % sadzby podľa novely ZSP zákonom č. 252/2012 Z. z. od 1. 9. 2012.

Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie

Od 1. 9. 2012 sa znížilpre sporiteľov v II. pilieri odvod príspevkov do II. piliera na 4 %. Pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa zmenil z 9 % + 9 % na 14 % + 4 %. Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 4 % je platná do 31. 12. 2016. Od 1. 1. 2017 sa bude postupne zvyšovať o 0,25 % a od roku 2024 má dosiahnuť výšku 6 %.

Za zamestnanca odvádza podľa § 26 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „ZSDS“) dobrovoľné príspevky jeho zamestnávateľ, ak sa na tom so zamestnancom dohodol.

POZNÁMKA

Podľa § 65 ZSDS je zamestnávateľ povinný so zamestnancom o tom uzatvoriť písomnú dohodu a spolu s každou platbou zasielať príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti rozpis dobrovoľných príspevkov za jeho zamestnancov podľa vyhlášky MPSVR SR č. 16/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o písomnej dohode o odvádzaní dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zamestnávateľom za zamestnanca a o rozpise dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. 2. 2013.

6. Výnimky z platenia poistného

Obdobia, za ktoré zamestnanec nie je povinný platiť poistné

Obdobia, za ktoré zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, ustanovuje § 140 ods. 1 a 2 ZSP. Je to v období:

• počas ktorého sa zamestnancovi poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 10. dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti,
• počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
• počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Obdobie prerušenia povinného sociálneho poistenia

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti:

podľa § 26 ods. 1 písm. a) až e) ZSP v období, v ktorom

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa Zákonníka práce alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu (napríklad podľa § 136 ZP), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
• je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
• čerpá rodičovskú dovolenku podľa ZP (§ 166 ZP,§ 168 ods. 5 ZP a § 169 ZP), ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa Zákonníka práce a nemá nárok na materské, ak ide o muža;

podľa § 26 ods. 3 ZSP

• od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo
• potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Dôsledky prerušenia poistenia

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 26 ods. 5 ZSP posudzuje rovnako ako zánik týchto poistení a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Podľa ZSP sa obdobie, keď zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, považuje za obdobie prerušenia sociálneho poistenia. Zamestnávateľ má povinnosť, ak neplatené voľno trvá celý pracovný deň, teda počas celej pracovnej zmeny zamestnanca, oznámiť toto obdobie príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO. V tomto období zamestnanec nie je krytý poistným vzťahom, v dôsledku čoho mu nevzniká za toto obdobie nárok na príslušnú dávku sociálneho poistenia. Výnimkou je obdobie ochrannej lehoty na účely nemocenského poistenia. Podľa § 32 ZSP je ochranná lehota 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak ZSP neustanovuje inak.

Garančné poistenie neplatí zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (napr.: štátna rozpočtová a príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií) alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 ZSP nevzťahuje na zamestnanca

• podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, podľa § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., podľa § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
• obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 ZSP neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a od 1. 1. 2013 poistenec, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí za uvedených poistencov ani zamestnávateľ.

Úrazové poistenie sa vzťahuje na zamestnanca v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. Povinne úrazovo poistení sú zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť:

• v pracovnom pomere a na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov,
• v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere, okrem sudcu alebo prokurátora,
• ako výkon verejnej funkcie (ústavný činiteľ, verejný ochranca práv),
• primátori, starostovia miest a obcí, poslanci VÚC, ak za výkon funkcie dostávajú odmenu,
• osoby vo výkone väzby zaradené do práce.

Úrazové poistenie sa nevzťahuje na osobu s príjmom podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak vykonáva prácu na základe napr. príkaznej zmluvy a mandátnej zmluvy.

Zánik povinného poistenia dohodárov

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ zaniká podľa § 20 ods. 3 ZSP:

• priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZPV“),
• dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa ZSZPV.

Pri tomto zániku poistenia zamestnávateľ neplní odhlasovaciu povinnosť.

Zdravotné poistenie

Zdravotné poistenie neplatí osoba, ktorá:

• je zdravotne poistená v zahraničí, je osobou, ktorá nemá trvalý pobyt v SR,
• pracuje na základe DBPŠ,
• pracuje na základe DVP a DPČ a poberá dôchodokstarobný, invalidný (bez ohľadu na mieru poklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť),výsluhový (ak osoba dosiahla dôchodkový vek 62 rokov), invalidný výsluhový dôchodok.

7. Povinnosť dohodárov platiť poistné

Sociálne poistenie

Sociálne poistenie dohodára vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, nie dňom, odkedy alebo za ktorý sa príjem vypláca. Poistenie zamestnanca zaniká dňom zániku právneho vzťahu. Rovnako to platí ajpri dohode s nepravidelným príjmom.

Na účely sociálneho poistenia je potrebné prihlásiť do Sociálnej poisťovne osobitne každý právny vzťah a aj ho osobitne vykázať vo výkaze poistného v prípade, ak má poistenec súbežne so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer aj dohodu.

Príklad č. 5:
Dohoda s pravidelným príjmom

Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom dohodu od 1. 1. 2013 do 30. 4. 2013 tak, že odmena za prácu vykonanú v jednotlivých mesiacoch bude splatná do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. V období od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013 bol tento zamestnanec dočasne práceneschopný, nárok na odmenu mu z tohto dôvodu nevznikol.

Tento zamestnanec sa považuje za zamestnanca s pravidelným príjmom, lebo podmienky ustanovené v dohode mu zaručujú nárok na pravidelný mesačný príjem. Rozhoduje text dohody!

Zamestnávateľ dohodára s pravidelným mesačným príjmom vykazuje na tlačive Mesačný výkaz poistného a príspevkov, so splatnosťou poistného na sociálne poistenie podľa dňa určeného na výplatu príjmov zamestnancov. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Príklad č. 6:
Dohoda s nepravidelným príjmom

Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom dohodu od 13. 2. 2013 do 30. 4. 2013 tak, že odmena za vykonanú prácu bude splatná jednorazovo, a to 15. 5. 2013.

Tento zamestnanec sa považuje za zamestnanca s nepravidelným príjmom, lebo podmienky ustanovené v dohode mu nezaručujú nárok na pravidelný mesačný príjem.

Pri dohodách s nepravidelným príjmom nemá zamestnanec právo na výplatu svojej odmeny za každý kalendárny mesiac. Za dohodu s nepravidelným príjmom sa považuje aj taká dohoda, ktorá začne a aj skončí v rámci jedného mesiaca a trvá kratšie ako jeden kalendárny mesiac.

Poistné sa podľa ZSP do Sociálnej poisťovnevypočíta a odvádzaaž po skončení dohody. Poistné sa platí z priemerného mesačného príjmu za obdobie trvania dohody podľa § 139c ods. 1 ZSP. Je to podiel súčtu všetkých zúčtovaných príjmov z dohody a počtu mesiacov trvania právneho vzťahu dohody.

Dohodár s nepravidelným príjmom má inú splatnosť poistného, a to do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah z dohody zanikol.

Zamestnávateľ vykazuje vymeriavacie základy a poistné za dohodára s nepravidelným príjmom na tlačive Výkaz poistného a príspevkov.

Počas trvania dohody s nepravidelným príjmom zamestnávateľ neplatí poistné a tohto dohodára nevykazuje, urobí tak až po zániku právneho vzťahu na základe dohody.

Zdravotné poistenie

Zamestnanec, ktorý v roku 2012 pracoval na základe dohody, nebol považovaný za zamestnanca na účely ZZP. Od 1. 1. 2013 sa platenie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie vzťahuje na osoby, ktoré vykonávajú prácu na základe DPČ a DVP [s výnimkou osôb poistených v zahraničí a tých, ktorí nemajú trvalý pobyt v SR, DBPŠ, ak osoba poberá dôchodokstarobný, invalidný, výsluhový (a má dôchodkový vek 62 rokov), invalidný výsluhový dôchodok].

Zdravotné poistenie platí aj osoba, ktorá:

• má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku,
• je evidovaná na ÚPSVaR v evidencii nezamestnaných, poberá dávku v hmotnej núdzi,
• osoba na materskej aj rodičovskej dovolenke a
• študent nad 26 rokov.

ZZP nerozlišuje (tak ako ZSP) dohodára s pravidelným a nepravidelným príjmom. Spôsob prihlásenia do zdravotnej poisťovne sa z tohto dôvodu nerozlišuje. Prihlásenie/odhlásenie zamestnávateľ zabezpečuje na tlačive „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ alebo elektronickou dávkou 601 (hromadné oznámenie) v lehote:

• do 8 pracovných dní (pri vzniku a zániku právneho vzťahu a ak je v deň vzniku dohody vykonávaná práca),
• do konca nasledujúceho mesiaca (zmena platiteľa poistného).

Na účely zdravotného poistenia sa príjem dohodára uvádza v Mesačnom výkaze preddavkov na poistné v mesiaci, v ktorom je príjem zúčtovaný (vystavená výplatná páska rovnako ako za zamestnancov v pracovnom pomere), nerozpočítava sa na predchádzajúce mesiace.

Pri výpočte preddavkov na poistné sa zohľadňuje mesačný maximálny vymeriavací základ.

Zamestnávateľ prihlasuje dohodára, ktorý je zdravotne poistený, do príslušnej zdravotnej poisťovne iba na dni, kedy skutočne dohodár pracuje, pod kódom 2D. Ide o dni, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má príjem).

Pri súbehu kódu 2 a kódu 2D má pri prihlasovaní vždy prioritu pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, teda kód 2.

Príklad č. 7:

Na obdobie od 1. 1. 2013 do 28. 2. 2013 bola uzatvorená DPČ. Zamestnanec na základe tejto dohody vykonával prácu 14. 1. 2013 a 11. 2. 2013.

Zamestnávateľ zaslal oznámenie do príslušnej zdravotnej poisťovne v termíne do 28. 2. 2013 a uviedol:
2D Z 14. 1. 2013, 2D K 14. 1. 2013

v termíne do 31. 3. 2013 a uviedol:
2D Z 11. 2. 2013, 2D K 11. 2. 2013

Upozornenie

Za dni, kedy poistenec nepracuje na základe dohody, teda nemá príjem a nemá iného platiteľa poistného, je povinný prihlásiť sa dopríslušnej zdravotnej poisťovne v lehote 8 dní ako samoplatiteľ!

Dňa 15. 3. 2013 nadobudla účinnosť novela metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“). Ide o metodické usmernenie ÚDZS č. 3/5/2009 v znení novely č. 5 (ďalej len „metodické usmernenie“).

Ustanovuje postup zamestnávateľa pri prihlasovaní a odhlasovaní dohodára do zdravotnej poisťovne v prípade, ak dohodár pracuje 5 dní v týždni.

POZNÁMKA

Podľa článku 2 ods. 17 novely metodického usmernenia platí:

„Evidencia dohodára sa realizuje iba v dňoch, kedy sa práce skutočne vykonávajú. Na dni, kedy nie je vykonávaná závislá činnosť, sa nahliada ako na dni, kedy osoba nie je zamestnancom, s výnimkou:

a) dní, kedy činnosť nie je vykonávaná z titulu čerpania nepretržitého odpočinku v týždni (§ 93 Zákonníka práce). Za tieto dni sa pokladajú presne 2 dni zo 7 dní v súlade s ustanovením Zákonníka práce, podľa ktorého má zamestnanec nárok raz za týždeň na 2 po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku. Ak osoba vykonávajúca činnosť na základe dohody počas ucelených 7 dní (nasledujúcich po sebe) nevykonáva činnosť 2 po sebe nasledujúce dni, tieto dni sa pokladajú za obdobie zamestnania;

b) dní „práceneschopnosti (nemocenské)“, „ošetrovanie člena rodiny (ošetrovné)“, materskej, kedy sa osoba pracujúca na dohodu (a zúčastnená na nemocenskom poistení) pokladá za zamestnanca.“

Príklad č. 8:

Zamestnávateľ zamestnáva dohodára v období od 1. 2. 2013 do 31. 5. 2013 na základe DPČ tak, že dohodár vykonáva prácu pravidelne pondelok až piatok v trvaní 2 hodiny/deň.

Zamestnávateľ prihlási tohto dohodára do jeho príslušnej zdravotnej poisťovne k dátumu 1. 2. 2013 a odhlási ho k dátumu 31. 5. 2013. Pretože tento dohodár vykonáva činnosť na základe DPČ každý pracovný deň (okrem 2 dní, počas ktorých má podľa Zákonníka práce nárok na nepretržitý odpočinok), zamestnávateľ ho na dni, kedy prácu nevykonáva, neodhlasuje zo zdravotnej poisťovne. Vzťahuje sa to aj na prípady, ak dohodár vykonáva prácu nepretržite 5 dní, napríklad štvrtok až pondelok a v utorok a stredu má odpočinok.

Tabuľka č. 4:
Pravidelný príjem vyplatený na základe DVP alebo DPČ

Ak pracuje na základe dohody s pravidelným príjmom osoba, ktorá má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku (ďalej len „PSD“), neplatí IP a PvN, teda sadzba celkom je 40,6 % (31,2 + 9,4).

Tabuľka č. 5:
Nepravidelný príjem vyplatený na základe DVP alebo DPČ

Ak pracuje na základe dohody s nepravidelným príjmom osoba, ktorá má pozastavené poberanie PSD, neplatí NP, IP a PvN, teda sadzba celkom je 37,8 % (29,8 + 8).

Tabuľka č. 6:

Poberateľ invalidného dôchodku pracujúci na základe DVP a DPČ a študent pracujúci na základe DBPŠ, ktorá nie je odvodovo zvýhodnená (bez čestného vyhlásenia, ak ide o študenta do 26 rokov)

Tabuľka č. 7:

Poberateľ starobného dôchodku a výsluhového dôchodku pracujúci na základe DVP alebo DPČ (ak dovŕšil dôchodkový vek)

Tabuľka č. 8:

Odvodovo zvýhodnená DBPŠ na základe čestného vyhlásenia (študent ešte v mesiaci dovŕšenia 18 rokov pri príjme maximálne 66 €/mesiac alebo študent nad 18 rokov, ale do 26 rokov pri príjme maximálne 155 €/mesiac)

Tabuľka č. 9:
Odvodovo zvýhodnená DBPŠ na základe čestného vyhlásenia

• študent ešte v mesiaci dovŕšenia 18 rokov pri pravidelnom mesačnom príjme viac ako 66 €/mesiac alebo študent nad 18 rokov, ale do 26 rokov pri príjme viac ako 155 €/mesiac,
• študent ešte v mesiaci dovŕšenia 18 rokov pri nepravidelnom príjme z priemerného príjmu za čas trvania DBPŠ viac ako 66 €/mesiac alebo študent nad 18 rokov, ale do 26 rokov pri príjme viac ako 155 €/mesiac.

8. Vymeriavacie základy na účely ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie

Podľa § 19 ZZP a vyhlášky č. 130/2012 Z. z. vznikla zdravotným poisťovniam po prvýkrát v roku 2012 povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie (ďalej len „RZZP“) za rozhodujúce obdobie rok 2011. Poistné predstavuje celoročnú čiastku zúčtovanú v rámci RZZP, ktorá závisí predovšetkým od výšky vymeriavacieho základu dosiahnutého platiteľom poistného v príslušnom rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny rok.

Každá zdravotná poisťovňa vykoná od rozhodujúceho obdobia roka 2011 svojim poistencom RZZP automaticky, nie je potrebné o RZZP žiadať. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú nanajbližší eurocent nadol. Podľa § 19 ods. 17 ZZP platí, že ak výška preplatku alebo nedoplatku nedosiahne najmenej 5 €, tak povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok nevzniká, teda neuhrádza a nevracia sa, ak je nižší ako 5 €.

Tabuľka č. 10:
Sumy a sadzby platné pre RZZP za rok 2012 (vykonané v roku 2013)

Podrobnosti, povinnosti a termíny súvisiace s RZZP za rok 2012 rovnako ako v predchádzajúcich rokoch ustanoví vyhláška, ktorú vydá MZ SR.

Tabuľka č. 11:
Sumy a sadzby platné pre RZZP za rok 2013 (vykonané v roku 2014)

Dividendy vyplatené v roku 2013 zo zisku z roku 2011 a 2012

Dividendy vyplatené v roku 2013 zo zisku, ktorý bol vytvorený v zdaňovacom období roka 2011 a 2012, budú podliehať pri platení poistného sadzbe 10 % (alebo 5 %, ak pôjde o poistenca so zdravotným postihnutím), teda podľa ZZP platného do 31. 12. 2012.

Podľa § 38b ods. 9 ZZP sa na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo pred 1. 1. 2013, vzťahuje ZZP v znení účinnom do 31. 12. 2012. Pre vymeriavací základ a platenie poistného v tomto prípade platia pôvodné ustanovenia ZZP:

• vymeriavacím základom je príjem, ktorý presiahne sumu minimálneho základu určeného ako 44,2 % priemernej mzdy spred 2 rokov, teda sumu 347,41 € (44,2 % zo sumy 786 €),
• maximálny ročný vymeriavací základ je určený ako 36-násobok priemernej mzdy spred 2 rokov, čo pre rok 2013 predstavuje sumu 28 296 €/rok (36 x 786).

POZNÁMKA

Podiel na zisku (dividenda), bez ohľadu na to, za aké zdaňovacie obdobie bol zisk vytvorený, je vymeriavací základ podľa ZSP u zamestnanca, ktorý nemá účasť na základnom imaní spoločnosti alebo družstva.

Dividendy vyplatené zo zisku, ktorý bol vytvorený v zdaňovacích obdobiach počnúc rokom 2004, sa nezdaňujú.

Sadzby pre platiteľov poistného na zdravotné poistenie

Za osobu so zdravotným postihnutím sa podľa § 12 ods. 2 ZZP považuje fyzická osoba

a) uznaná za invalidnú

• podľa § 71 ods. 1 ZSP rozhodnutím Sociálnej poisťovne vtedy, ak má osoba pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
• podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a podľa ktorého má na invalidný výsluhový dôchodok nárok policajt alebo profesionálny vojak, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %.

b) s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Znížená sadzba sa u osoby so zdravotným postihnutím uplatní podľa § 12 ods. 3 ZZP v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím.

Sadzby poistného ustanovuje § 12 ZZP takto:

pre zamestnanca:

• 4 % z príjmu zo závislej činnosti (z vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 13 ods. 1 ZZP), ak ide o zamestnanca, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím, sadzba je 2 %;
  14 % z príjmu z dividend zo zisku z roku 2013 a neskôr (z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 ZZP). Dividendy vyplatené v roku 2013 zo zisku z roku 2011 a 2012 podliehajú pri platení poistného sadzbe 10 %, ak ide o zamestnanca, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím, sadzba je 5 %;
• 14 % z príjmu z kapitálového majetku (z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 ZZP), ak je osoba so zdravotným postihnutím, sadzba je 7 %.

pre zamestnávateľa:

• 10 % z príjmu zo závislej činnosti zamestnancov (z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 5 ZZP);
• 5 % z príjmu zo závislej činnosti zamestnancov, ak sú osoby so zdravotným postihnutím (z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 5 ZZP).

Príklad č. 9:

Zamestnávateľ zamestnáva dohodára na základe DPČ, ktorý predložil preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „preukaz ŤZP“). Má priznanú mieru funkčnej poruchy 50 % podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

V takomto prípade povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie vzniká. Preukaz ZŤP postačuje iba na uplatnenie zníženej sadzby podľa ZZP (5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca). Oslobodený od platenia poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne je iba dohodár, ktorý je invalidný na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne podľa ZSP. V tomto prípade sa poistenec nepovažuje za invalidného.

Poistenci, za ktorých platí poistné na zdravotné poistenie štát

Od 1. 1. 2013 podľa § 11 ods. 8 ZZP platí, že štát nie je platiteľom poistného za poistenca štátu vtedy, ak jeho vymeriavací základ v rozhodujúcom období je vyšší ako 15-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2013, teda vyšší ako 2 918,70 € (194,58 €/mesiac x 15) alebo vyšší, ako jeho pomerná časť prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, kedy bola osoba poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u).Táto suma sa kráti podľa kalendárnych dní, a to za dni, kedy poistenec bol poistencom štátu. Podľa súčasného znenia ZZP poistencovi štátu vznikne v rámci RZZP povinnosť doplatiť poistné na zdravotné poistenie, ak bude mať vymeriavací základ vyšší, ako je ustanovený limit pre poistenca štátu (2 918,70 €/rok, prípadne alikvotná časť). Štát zaňho (na základe súčasného znenia ZZP) poistné platiť nebude, bude musieť zaplatiť poistné z minimálneho základu za obdobie, kedy nie je zamestnancom, a to buď ako SZČO, alebo ako samoplatiteľ.

UPOZORNENIE

Očakáva sa novela ZZP, ktorá by mala ustanovenie § 11 ods. 8 ZZP zmeniť. Poistenci štátu by mali zaplatiť poistné na zdravotné poistenie iba z vymeriavacieho základu, ktorý za rok 2013 dosiahnu, nemala by im vznikať povinnosť doplatiť poistné na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý za celý rok 2013 predstavuje sumu 4 716 €.

Obsahom vládnej novely ZZP, ktorú pripravuje MZ SR, by malo byť, aby:

• poistenec štátu s dosiahnutým vymeriavacím základom vyšším ako 2 918,70 € nemusel doplácať poistné ako samoplatiteľ a
• poistenec štátu, ktorý je súčasne SZČO s dosiahnutým vymeriavacím základom v rozmedzí od 2 918,70 € do 4 716 €, platil poistné z dosiahnutého vymeriavacieho základu a nie z minimálneho vymeriavacieho základu 4 716 €.

V akom znení bude nakoniec ustanovenie § 11 ods. 8 ZZP platné pre rok 2013, rozhodne NR SR, ak bude prejednávať novelu ZZP.Zmena sa očakáva k 1. 10. 2013 so spätnou účinnosťou od 1. 1. 2013.

9. Nároky na dávky podľa ZSP

Podľa § 109 ZSP nárok zamestnanca na príslušnú dávku sociálneho poistenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených v ZSP, pričom nárok na dávku nezávisí od plnenia povinnosti zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na príslušný druh sociálneho poistenia.

Maximálna dávka v nezamestnanosti = 50 % x maximálny denný vymeriavací základ x počet dní v mesiaci

Maximálnu dávku v nezamestnanosti ovplyvňujú v roku 2013 sumy všeobecného vymeriavacieho základu platné v roku 2011 a v roku 2012. Maximálna dávka v nezamestnanosti je v období:

• od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2013
  50 % z 51,6822x 31 = 801,10 €/mesiac
  50 % z 51,6822x 30 = 775,30 €/mesiac
  51,6822 € (2 x 9 432 : 365)
• od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014
  50 % z 52,9316 x 31 = 820,50 €/mesiac
  50 % z 52,9316 x 30 = 794,00 €/mesiac
  52,9316 € (2 x 9 660 : 365)

Výška mzdy alebo odmeny uchádzača o zamestnanie

Výška mzdy alebo odmeny uchádzača o zamestnanie, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, bola od 1. 7. 2012 do 30. 4. 2013 určená vo výške 143,40 €/mesiac. Pri jej výpočte sa vychádzalo z ustanovenia§ 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“). Určovala sa nasledovne:

65 % sumy platného životného minima vo výške 194,58 €/mesiac (126,48 €) + odvody zamestnanca (16,92 €) = 143,40 €
[65 % zo sumy 194,58 € + StP (4 %) 5,05 €, NP (1,4 %) 1,77 €, PvN (1 %) 1,26 €, IP (3 %) 3,79 €, ZP (4 %) 5,05 €].

Dňa 1. 5. 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 96/2013 Z. z., ktorý novelizoval ZSZ. Ustanovenie § 6 ZSZ sa zmenilo. Podľa § 6 ods. 2 ZSZ sa ponecháva možnosť uchádzačovi o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny.

Výška mzdy alebo odmeny uchádzača o zamestnanie sa novelou ZSZ zmenila tak, že v období od 1. 5. 2013 do 30. 6. 2013 bude predstavovať sumu 145,94 € (75 % zo 194,58). Od 1. 7. 2013 bude jej výška závisieť od novoustanovenej sumy životného minima, ktorá bude platiť v období od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014.

Maximálna dávka garančného poistenia

Maximálnu dávku garančného poistenia ovplyvňujú v roku 2013 sumy priemernej mzdy v hospodárstve SR platné v roku 2011 a v roku 2012.

Ak platobná neschopnosť vznikne v období:

• od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013, dávka garančného poistenia sa odvodzuje z trojnásobku 1/12 sumy všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku 2011. Suma dávky je 2 358 € (3 x 786);
• od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014, dávka garančného poistenia sa odvodzuje z trojnásobku 1/12 sumy všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku 2012. Suma dávky je 2 415 € (3 x 805).

Dávky z dôchodkového poistenia

Na základe platenia poistného na dôchodkové poistenie, a to za podmienok ustanovených v ZSP, vzniká zamestnancovi nárok na príslušnú dôchodkovú dávku (predčasný starobný, starobný, vdovský, vdovecký, invalidný a sirotský dôchodok). Pri jeho výpočte vychádza príslušná pobočka Sociálnej poisťovne z údajov, ktoré je zamestnávateľ povinný zaznamenať na evidenčný list dôchodkového poistenia (ďalej len „ELDP“). Zamestnávateľ ho podľa ZSP predkladá príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v lehote do 3 dní od uplatnenia nároku na dávku alebo do 3 dní od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu. (S ohľadom na automatizované spracovanie miezd tolerujú pobočky Sociálnej poisťovne predkladanie ELDP až po spracovaní miezd za príslušný kalendárny mesiac.)

Poznámka

Zamestnávateľ je povinný podľa § 75 ods. 2 ZP pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi aj potvrdenie o zamestnaní „zápočtový list“, ktorý nenahrádza ELDP. Ak nie je možné pri odchode poistenca do dôchodku preukázať dobu poistenia prostredníctvom ELDP, môže zápočtový list slúžiť len ako podporný dôkazný prostriedok.

Od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 musí predčasný starobný dôchodok dosiahnuť sumu najmenej 233,50 € (1,2 x suma životného minima vo výške 194,58). Od 1. 7. 2013 bude jeho výška závisieť od novoustanovenej sumy životného minima, ktorá bude platiť v období od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014.

Po znížení sadzby pre príspevky na starobné dôchodkové sporenie na 4 % sa od 1. 9. 2012 mení aj spôsob určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ v II. pilieri. Za obdobie starobného dôchodkového sporenia od 1. 9. 2012 sa suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku zníži o dve devätiny pomernej sumy patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia. Od 1. 1. 2017 sa bude hodnota pomernej sumy patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia postupne zvyšovať.

Poistencovi, ktorý je sporiteľ v II. pilieri menej ako 5 rokov, sa zmenili podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Akzískal menej ako 5 rokov obdobia starobného dôchodkového sporenia, suma predčasného starobného dôchodku (rovnako ako u poistenca, ktorý sporiteľ nie je) musí byť od 1. 1. 2012 vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 je to najmenej 233,50 €/mesiac), inak nárok na predčasný starobný dôchodok tomuto poistencovi nevznikne. Ak poistenec, ktorý je sporiteľ v II. pilieri, získal najmenej 5 rokov obdobia starobného dôchodkového sporenia, podmienka nároku na predčasný starobný dôchodok sa nemení, to znamená, že suma predčasného starobného dôchodkumusí byť naďalej vyššia ako 0,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, teda najmenej 116,80 €/mesiac (0,6 x 194,58).

Výška starobného dôchodku sa vypočíta: priemerný osobný mzdový bod x počet rokov dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota

Podľa opatrenia MPSVR SR č. 437/2012 Z. z. je výška dôchodkovej hodnoty v roku 2013 určená sumou 10,0098 €.

Od 1. 1. 2013 sa do výpočtu dôchodkovej dávky zaviedla vyššia miera solidarity. Podľa § 63 ods. 3 ZSP sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote od 1 do 1,25 započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku

a) 2013 – 80 %,

b) 2014 – 76 %,

c) 2015 – 72 %,

d) 2016 – 68 %,

e) 2017 – 64 %,

f) 2018 a nasledujúcich rokoch – 60 %.

Podľa § 63 ods. 4 ZSP sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom v roku

a) 2013 – 17 %,

b) 2014 – 18 %,

c) 2015 – 19 %,

d) 2016 – 20 %,

e) 2017 – 21 %,

f) 2018 a nasledujúcich rokoch – 22 %.

Zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku

Poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý pracuje na základe dohody, zaniká od 1. 1. 2013 nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Nárok na jeho výplatu nevznikne ani v prípadoch krátkodobého trvania pracovnoprávneho vzťahu, teda aj dohody, ktorá skončí pred výplatným termínom dôchodku. Ide o situáciu, keď je osoba na základe dohody povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec.

Podľa § 293cr ods. 1 ZSP platí, že poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. 1. 2013 a predčasný starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. 1. 2013. Sociálna poisťovňa o žiadosti rozhodne do 90 dní od začatia konania. Suma starobného dôchodku patriaca k dovŕšeniu dôchodkového veku sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých dôchodca nepoberal predčasný starobný dôchodok, pretože bol povinne dôchodkovo poistený.

Nemocenské dávky

Maximálny denný vymeriavací základ (ďalej len „DVZ“) na účely nemocenských dávok nesmie byť podľa § 55 ods. 2 a § 58 ods. 3 ZSP v roku 2013 určený z vyššej sumy, ako je 1,5-násobok všeobecného vymeriavacieho základu,teda zo sumy: 1,5 x (9 432 : 365)=38,76164 = 38,7617 €/deň

Maximálny DVZ sa podľa § 55 ZSP zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Suma 38,7617 €/deň sa vzťahuje aj na situácie, ak nárok na dávku vznikne súčasne z viacerých nemocenských poistení.

Od 1. 1. 2013 platí, že v prípade, ak pracuje dohodár na základe dohody, pri ktorej vzniká nárok na pravidelný mesačný príjem, vzniká povinnosť platiť aj poistné na nemocenské poistenie, teda vzniká vymeriavací základ na účely nemocenského poistenia podľa ZSP a následne nárok na nemocenskú dávku.

Od 1. 1. 2013 došlo v § 54 ZSP k zmene pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZpri výpočte sumy nemocenskej dávky zamestnanca. Do 31. 12. 2012 sa zisťovalo, či zamestnancovi u aktuálneho zamestnávateľa nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní. Od 1. 1. 2013 sa zisťuje, či zamestnanec dosiahol u aktuálneho zamestnávateľa najmenej 90 dní, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Nie je podstatný počet dní trvania nemocenského poistenia, ale počet dní platenia poistného na nemocenské poistenie. Do 90-dňovej čakacej lehoty sa nezapočíta obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, napríklad obdobie dočasnej práceneschopnosti ani obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Ak zamestnanec 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u aktuálneho zamestnávateľa nedosiahne, rozhodujúcim obdobím na zistenie DVZ bude kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Prihliadať sa bude iba na vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie, ktoré zamestnanec v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol u iných zamestnávateľov (tak ako do 31. 12. 2012).

Aby ale bolo možné pri výpočte výšky nemocenskej dávky vychádzať z vymeriavacích základov dosiahnutých u iných zamestnávateľov, musí zamestnanec v predchádzajúcom kalendárnom roku u iných zamestnávateľov dosiahnuť najmenej 90 dní platenia poistného nanemocenské poistenie. Ani v tomto prípade sa do 90 dní nezapočíta obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia. Ak zamestnanec v predchádzajúcom kalendárnom roku 90 dní platenia poistného u iných zamestnávateľov nedosiahne, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ. Podmienka 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie sa teda od 1. 1. 2013 skúma 2-krát. Najskôr u aktuálneho zamestnávateľa a ak ju zamestnanec nesplní, tak aj v predchádzajúcom roku u iných zamestnávateľov.

Pravdepodobný DVZ na určenie výšky nemocenských dávok

Minimálny vymeriavací základ pre SZČO a dobrovoľne poistenú osobu podľa ZSP a samoplatiteľa podľa ZZP sa odvodzuje z 50 % priemernej mzdy zo sumy 393 €/mesiac (50 % zo 786).Ak je potrebné na účely ZSP použiť pravdepodobný vymeriavací základ zamestnanca, tak sa vychádza z minimálneho vymeriavacieho základu SZČO.Suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu zamestnanca je 1/30 minimálneho vymeriavacieho základu SZČO, teda suma 13,10 €/deň (393 : 30).

Pretože DVZ na určenie výšky nemocenských dávok zamestnancov (predovšetkým tých, ktorí pracujú na základe dohôd) môže byť nižší ako 13,10 €/deň, tak v prípade, ak takto zistený DVZ bude:

• nižší, dávka sa určí z tohto nižšieho DVZ,
• vyšší, dávka sa určí z 13,10 €/deň.

Príklad č. 10:

Zamestnancovi, ktorý pracuje od 1. 1. 2013 na základe DPČ, vznikla 15. 2. 2013 dočasná práceneschopnosť. Je to jeho prvé obdobie, kedy platí poistné na nemocenské poistenie, preto sa výška nemocenského určí z pravdepodobného DVZ.

Predpokladaný príjem dohodára je 180 € za 2/2013.

Jeho pravdepodobný DVZ je 180 : 30 = 6,0000 €

DVZ, z ktorého sa vypočíta nemocenská dávka, je 6,0000 €/deň.

Ak by bol predpokladaný príjem vyšší a jeho DVZ by bol vyšší, napríklad 20,5745 €/deň, tak nemocenská dávka by sa vypočítala z minimálneho DVZ 393 : 30 =13,10 €/deň.

Výnimkou, keď sa pravdepodobný DVZ určí z predpokladaného príjmu a nebude sa porovnávať so sumou 13,10 €/deň, budú zamestnanci a povinne nemocensky poistené SZČO, ktoré v celom rozhodujúcom období nemali vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie výlučne z týchto dôvodov:

• poberanie materského,
• prerušenie povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo
• prerušenie povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok.

Ak zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená SZČO časť rozhodujúceho obdobia nemali vymeriavací základ z iného dôvodu, výnimka sa na nich vzťahovať nebude.

Príklad č. 11:

Zamestnankyňa je zamestnaná u zamestnávateľa od 1. 9. 2010. Celý rok 2012 až do 15. 2. 2013 čerpala rodičovskú dovolenku. Dňa 16. 2. 2013 nastúpila na ďalšiu materskú dovolenku.

V rozhodujúcom období, od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012, nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, preto sa výška materského určí z pravdepodobného DVZ. Pretože vymeriavací základ v rozhodujúcom období nedosiahla v dôsledku prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, pravdepodobný DVZ sa určí z predpokladaného príjmu za február 2013.

Výška nemocenských dávok

Výška nemocenských dávok je v ZSP ustanovená nasledovne:

• nemocenské je 55 % DVZ podľa § 37 ZSP, nárok vzniká od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, poskytuje sa najdlhšie počas podpornej doby 52 týždňov,
• ošetrovné je 55 % DVZ podľa § 41 ZSP, poskytuje sa najviac počas 10 dní,
• materské je 65 % DVZ podľa § 53 ZSP, poskytuje sa od začiatku 6. týždňa pred dňom pôrodu, najskôr od začiatku 8. týždňa pred dňom pôrodu, nárok zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku, ak ZSP neustanovuje inak,
• vyrovnávacia dávka je 55 % z rozdielu medzi 30,4167-násobkom DVZ a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Ochranná lehota je podľa § 32 ZSP po zániku nemocenského poistenia 7 dní.

10. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZNP“):

• upravuje spôsob zabezpečenia príjmu zamestnanca počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“) a
• vymedzuje podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a spôsob jej poskytovania.

Náhrada príjmu pri DPN nie je dávkou nemocenského poistenia podľa ZSP, takže nie je súčasťou sociálneho poistenia. Náhradu príjmu pri DPN poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ zo svojich finančných prostriedkov podľa ZNP, ktorý bol rovnako, ako aj ZSP s účinnosťou od 1. 1. 2013 novelizovaný zákonom č. 413/2012 Z. z. Ustanovenia zákona č. 413/2012 Z. z. súvisia so zmenami, na základe ktorých vzniká nárok na nemocenské podľa ZSP a náhradu príjmu pri DPN podľa ZNP:

• nielen zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy,
• ale aj dohodárovi, ktorý je u zamestnávateľa zamestnaný na základe dohody v takom prípade, ak DVP alebo DPČ zaručuje zamestnancovi nárok na pravidelný mesačný príjem.

Zmeny od 1. 1. 2013:

• do 31. 12. 2012 sa pri určení rozhodujúceho obdobia (ďalej len „RO“) zamestnanca posudzovalo trvanie nemocenského poistenia (ďalej len „NP“) aspoň 90 dní bez ohľadu na to, či sa počas doby trvania NP platilo poistné. Od 1. 1. 2013 sa posudzuje doba trvania NP, za ktoré sa platí poistné na NP;
• ak zamestnanec v RO nemal žiaden vymeriavací základ, tak DVZ sa určí z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo v príslušnom mesiaci poistné na NP;
• maximálny denný vymeriavací základ (ďalej len „DVZ“) nesmie byť podľa § 8 ods. 7 ZNP určený z vyššej sumy, ako je 1,5-násobok všeobecného vymeriavacieho základu,teda zo sumy (1,5 x 9 432) : 365=38,76164 = 38,7616 €/deň. Maximálny DVZ sa podľa § 8 ods. 8 ZNP zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nadol.

Z obdobia 90 dní NP na účely určenia RO sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na NP a vylučujú sa účinky vzniku NP z dôvodu zániku prerušenia NP v zmysle § 26 ods. 5 ZSP pri zisťovaní 90 dní NP, za ktoré sa platí poistné na NP.

Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Výška náhrady príjmu je:

• od 1. dňa dočasnej PN do 3. dňa dočasnej PN 25 % DVZ,
• od 4. dňa dočasnej PN do 10. dňa dočasnej PN 55 % DVZ.

V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % DVZ.

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške 1/2 náhrady príjmu od 1. dňa dočasnej PN, ak sa stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku požitia iných návykových látok, najdlhšie do 10. dňa dočasnej PN.

Príklad č. 12:

Dohodár sa zamestnal u zamestnávateľa na základe DVP s pravidelným príjmom od 1. 3. 2013 do 30. 6. 2013 tak, že v každom mesiaci odpracuje 50 hodín, za ktoré mu zamestnávateľ vyplatí odmenu 250 €/mesiac. Od 10. 3. 2013 mu vznikne DPN, ale od 1. 3. 2013 do vzniku DPN nepracoval.

Podľa § 8 ods. 6 ZNP je DVZ na určenie náhrady príjmu DVZ, z ktorého by sa platilo poistné na NP v mesiaci marec 2013, teda 250 : 31 = 8,0845 €/deň. Zamestnávateľ vypočíta a vyplatí náhradu príjmu pri DPN v sume:

Za 1. – 3. deň 25 % z 8,0845 = 3 x 2,021125 = 6,063375 €

Za 4. – 10. deň 55 % z 8,0845 = 7 x 4,446475 = 31,125325 €

Celkom: (6,063375 + 31,125325) = 37,1887 = 37,19 € (po zaokrúhlení výslednej sumy nahor).

11. Nezdaniteľné časti základu dane

Od 1. 1. 2013 vstúpil do platnosti zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení posledných noviel: v znení zákona č. 252/2012 Z. z., č. 288/2012 Z. z. a č. 395/2012 Z. z. (ďalej len „ZDP“). Hlavnou zmenou bolo zrušenie rovnej dane. Podľa § 15 ZDP platí, že sadzba dane zo základu dane

a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 %.

Ide o 19 % zo základu dane fyzickej osoby do výšky (vrátane) 34 401,74 €/rok, teda 2 866,81 €/mesiac (zo176,8-násobku životného minima v sume 194,58 €/ mesiac) a 25 % zo základu dane fyzickej osoby presahujúceho sumu 34 401,74 €/ rok.

Osobitná sadzba dane pre vybraných ústavných činiteľov

Podľa § 15a ZDPsa zavádza osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ). Takto stanovená osobitná daň, vypočítaná sadzbou vo výške 5 %, nebude znižovať pri výpočte zdaniteľnej mzdy úhrn zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov a progresívne zdaňovanie u tejto skupiny daňovníkov zostane zachované. Za správny výpočet, zrazenie a odvedenie tejto dane zodpovedá zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý ju bude odvádzať správcovi dane v rovnakom termíne ako preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Vykonaním zrážky a odvodu bude osobitná daň vysporiadaná.

Zdaňovanie dividend

Dividendy zo zisku zo zdaňovacích období počnúc rokom 2004 sa podľa ZDP nezdaňujú. Dividendy z roku 2003 a skorších rokov sa zdaňujú takto:

• Ak boli dividendy vyplatené v roku 2012, v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012, tak sa zdaňujú podľa § 8 ZDP sadzbou dane 19 %. Daňovník uvedie príjem z dividend do daňového priznania za rok 2012. Pretože ide o príjem zdanený podľa § 8 ZDP, je vymeriavací základna účely RZZP za rok 2012, pričom vstúpi do úhrnu vymeriavacích základovza rok 2012. Maximálna suma vymeriavacieho základu je pre rok 2012 v sume 27 684 €/ rok, sadzba poistného je 14 %.
• Ak budú dividendy (o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. 12. 2012) vyplatené v roku 2013, podľa § 51d ZDP v znení zákona č. 395/2012 Z. z. sa zdania zrážkou dane podľa § 43 ZDP sadzbou dane 15 %. Nevstúpia do vymeriavacieho základuna účely RZZP za rok 2013 (pretože v tomto prípade to nie je príjem podľa § 8 ZDP).

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Podľa ZDP je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (ďalej len „NČZDD“) na rok 2013 určená ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. 1. 2013 podľa opatrenia MPSVR SR č. 181/2012 Z. z. v sume 194,58 €/mesiac na jednu plnoletú osobu takto:
19,2 x 194,58 = 3735,936 = 3 735,94 €/rok
3 735,94 €/rok : 12 = 311,32 €/mesiac

NČZDD za rok 2013 je:

• 3 735,94 €, ak je základ dane (ďalej len „ZD“) rovný alebo je nižší ako 19 458 € (100 x 194,58)
• 8 600,44 € (44,2 x 194,58 ) – ZD : 4, ak je ZD daňovníka vyšší ako 19 458 €,
• 0 €, ak je ZD daňovníka v sume 34 401,74 € (176,8 x 194,58 ) a vyšší.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera

Daňovník so ZD vyšším ako 34 401,74 € (176,8 x 194,58) nebude mať nárok na NČZDM v plnej výške, ale suma NČZDM postupne klesá. Ak daňovník dosiahne ZD, ktorý sa rovná alebo je nižší (nepresahujúci) 34 401,74 € a jeho manželský partner nemá vlastný príjem, tak NČZDM je suma zodpovedajúca 19,2-násobku životného minima, teda 3 735,94 €.

NČZDM sa znižuje o vlastný príjem manželského partnera. Ak daňovník dosiahne ZD vyšší, ako je 34 401,74 € a jeho manželský partner nemá vlastný príjem, tak NČZDM je suma: (63,4 x 194,58) – ZD : 4,teda 12 336,37 – ZD : 4.

Ak výsledná suma je menšia ako 0, teda ZD presiahne sumu 49 345,48 € a manželský partner nemá žiadne vlastné príjmy, tak NČZDM je nula [12 336,37– (49 345,48: 4) = 0].

Povinnosť podať daňové priznanie alebo požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane nevzniká podľa § 46 ZDP v prípade, ak zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2013 nepresiahnu sumu 1 867,97 €/rok.

Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie

V § 2 písm. w) ZDP sa ustanovuje pojem dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „SDS“). Je ním príspevok podľa § 20 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „ZSDS“), ktorý predstavuje novú nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej len „NČZD“) podľa § 11 ods. 8 ZDP do 31. 12. 2016.

NČZD sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. V roku 2013 bude limit zaplatených dobrovoľných príspevkov, ktoré budú u sporiteľa daňovo zvýhodnené, predstavovať sumu najviac: 2 % z (60 x 786 €/ mesiac) = 943,20 €/rok, čo je 78,60 €/mesiac.

Za zamestnanca odvádza podľa § 26 ods. 3 ZSDS dobrovoľné príspevky jeho zamestnávateľ, ak sa na tom so zamestnancom dohodol podľa vyhlášky MPSVR SR č. 16/2013 Z. z. Zamestnávateľ je povinný:

• postupovať podľa § 38 ods. 4 ZDP, zohľadniť zaplatené dobrovoľné príspevky ako NČZD až pri ročnom zúčtovaní za rok 2013. Zamestnávateľ túto NČZD nezohľadňuje pri výpočte preddavku na daň za kalendárny mesiac;
• na mzdovom liste zamestnanca rozčleniť sumu pri evidovaní príspevku na starobné dôchodkové sporenie na dve sumy, a to na sumu povinného príspevku a sumu dobrovoľného príspevku [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 7 ZDP].

12. Nárok na daňový bonus za rok 2013

Suma mesačného daňového bonusu je určená v období od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 v sume 21,03 €/mesiac. Od 1. 7. 2013 bude jeho výška závisieť od novoustanovenej sumy životného minima, ktorá bude platiť v období od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014.

Podľa daňovník, ktorý má v zdaňovacom období roka 2013 zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP (okrem iných zákonom ustanovených podmienok), spĺňa nárok pre priznanie daňového bonusu vtedy, ak dosiahne v mesiaci mzdu, ktorá predstavuje najmenej 1/2 minimálnej mzdy, sumu 168,85 €/mesiac (337,70 : 2) a za rok 6-násobok minimálnej mesačnej mzdy, sumu 2 026,20 €/ rok (337,70 x 6).

Príklad č. 13:
Výpočet čistého príjmu zamestnanca po 1. 1. 2013

Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi za mesiac 5/2013 hrubý mesačný príjem v sume 3 930 €. Tento príjem je vymeriavacím základom na účely ZSP a ZZP. Zamestnanec má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov, v ktorom si uplatňuje nárok na NČZDD a daňový bonus na svojho nezaopatreného syna. Zamestnanec aj zamestnávateľ majú podpísané zmluvy s doplnkovou dôchodkovou sporiteľňou. Zamestnanec preto platí príspevok do III. piliera na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „DPDS“) vo výške 25 € a zamestnávateľ mu prispieva sumou 40 € za každý kalendárny mesiac. Od 1. 5. 2013 si zamestnanec dobrovoľne prispieva na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „SDS“) do II. piliera a platí dobrovoľné príspevky do dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“) v sume 80 €/mesiac.

POZNÁMKA

Možnosť znížiť základ dane zamestnanca o sumu zaplatených príspevkov na DPDS do III. piliera (v tomto prípade o sumu 25 €/mesiac) zanikla od zdaňovacieho obdobia 2011. Od zdaňovacieho obdobia 2013 vzniká nárok na zníženie základu dane o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS do II. piliera, najviac však v ustanovenom limite.

13. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2013

Nárok na zamestnaneckú prémiu vznikne v roku 2013 zamestnanvovi vtedy, ak bude mať príjmy v rozpätí súm od 2 026,20 €/rok (337,70 x 6) do 4 052,40 €/ rok (337,70 x 12).

Ak zamestnanec dosiahne základ dane vo výške sumy NČZDD a vyšší, teda 3 735,94 € a viac, nemá nárok na zamestnaneckú prémiu.

Ak zamestnanec dosiahne za rok 2013 príjmy zo závislej činnosti vo výške 4 052,40 € (12-násobok minimálnej mzdy) a viac, tak zamestnanecká prémia sa vypočíta: 19 % z (3 735,94 € – základ dane zamestnanca za rok 2013).

Ak zamestnanec dosiahne za rok 2013 príjmy zo závislej činnosti vo výške od 2 026,20 € (6-násobok minimálnej mzdy) do 4 052,40 € (12-násobok minimálnej mzdy), zamestnanecká prémia bude predstavovať sumu 42,98 €.

Ak nebude zamestnanec v roku 2013 poberať príjmy zo závislej činnosti 12 kalendárnych mesiacov, tak suma 42,98 € sa bude krátiť podľa počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých poberal príjmy.

14. Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce a nariadenia vlády

Od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 sa sumy na účely zrážok zo mzdy odvodzujú od výšky životného minima podľa opatrenia MPSVR SR o úprave súm životného minima č. 181/2012 Z. z.zo sumy vo výške 194,58 €/mesiac na jednu plnoletú fyzickú osobu.

Exekúciu zrážkou zo mzdy zamestnanca môže zamestnávateľ vykonať až potom, čo zabezpečí odvod povinných zrážok zo mzdy zamestnanca podľa § 131 ods. 1 ZP tak, že dodrží ustanovenia nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.

Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ zabezpečí v prvom rade zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 1 ZP, ktoré súvisia s platením povinného poistného a dane zo závislej činnosti a zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 2 ZP. Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 ZP, môže zamestnávateľ podľa § 131 ods. 3 ZP vykonávať len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú písomne uzatvorí so zamestnancom alebo podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na základe ktorého sa umožňuje uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ak existuje písomná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

Bez súhlasu zamestnanca je možné zo mzdy zamestnanca v prospech zamestnávateľa zraziť:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, lebo neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri DPN, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Výpočet sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Platiteľ mzdy mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny:

• Prvá tretina slúži na uspokojenie bežných pohľadávok.
• Z druhej tretiny sa uspokojujú iba prednostné pohľadávky.
• Tretia tretina sa vždy pripočíta k nepostihnuteľnej časti mzdy a vyplatí sa povinnému.

POZNÁMKA

Čistá mzda, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch tromi.Pre prednostné pohľadávky uvedené v § 71 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a v § 279 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny podľa poradia.

Príklad č. 14:
Postup, ak zostatok čistej mzdy nepresahuje sumu 291,87 €

Voči povinnému je nariadená exekúcia, nedoplatok poistného na sociálne poistenie (prednostná pohľadávka). Na jej úhradu sa použije druhá a prvá tretina zostatku čistej mzdy. Povinný je ženatý, vyživuje 3 deti.

Príklad č. 15:
Postup, ak ide o obyčajnú pohľadávku

Na základe exekučného príkazu sa vymáha dlh v sume 1 500 €, ktorú si zamestnanec požičal od inej fyzickej osoby a nesplatil podľa vopred podpísanej zmluvy. Táto pohľadávka nie je prednostná. Zamestnanec je slobodný a bezdetný. Čistý príjem zamestnanca je 531,10 €.

15. Sumy stravného

Sumy stravného pri pracovných cestách sa podľa opatrenia MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. od 1. 9. 2012 upravujú na sumy stravného pre časové pásma takto:

• 4,00 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 6,00 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 9,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

Náhrada za používanie vlastného motorového vozidla je 0,183 €.

Od 1. 9. 2012 musí byť hodnota gastrolístka najmenej 75 % zo 4 € = 3 €, zamestnávateľ musí prispieť sumou 1,65 € (55 % z 3 €). Zamestnávateľ si do výdavkov môže premietnuť maximálne sumu 2,20 € (55 % zo 4 €). Okrem toho môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu, ktorý nie je limitovaný.

Príklad č. 16:

Ak by napríklad cena lístka bola 3,40 €, zamestnávateľ môže prispieť z nákladov od 1,87 € (55 % z 3,40) do 2,20 €. Suma vyššia ako 2,20 € je nedaňový výdavok.

16. Sumy základných štátnych dávok

Štátne príspevky sa v závislosti od výšky životného minima zvyšujú k 1. 1. kalendárneho roka. V roku 2013 sú odvodené zo sumy 194,58 € takto:

• rodičovský príspevok je 199,60 € (zaokrúhľuje sa na najbližších 10 eurocentov),
• prídavok na dieťa je 23,10 € (zaokrúhľuje sa na najbližší eurocent),
• príplatok k prídavku na dieťa je 10,84 € (zaokrúhľuje sa na najbližší eurocent).

Poznámka redakcie:
§ 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z.
§ 139c ods. 1 ZSP
§ 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z.
§ 33 ods. 1 ZDP
§ 131 ods. 1 ZP

Autor: Ing. Jolana Strýčková