14. Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovnoprávneho  vzťahu

Skončenie pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom je predmetom úpravy Zákonníka práce, v zmysle ktorého:

• skončenie pracovného pomeru môže nastať:
  • skončením pracovného pomeru dohodou,
  • skončením pracovného pomeru výpoveďou,
  • okamžitým skončením pracovného pomeru,
  • skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
  • skončením pracovného pomeru uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý,
• skončenie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže nastať:
  • uplynutím doby, na ktorú bola dohoda uzatvorená,
  • odstúpením zamestnávateľa alebo zamestnanca od dohody (len pri dohodách o vykonaní práce),
  • dohodou k dohodnutému dňu,
  • okamžitým skončením (z dôvodov ako u pracovného pomeru),
  • jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou.

14.1. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo Zákonníka práce

V zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. V praxi sa po dohode posledná mzda zamestnancovi vypláca v bežnom výplatnom termíne.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Poskytovanie náhrady mzdy za dovolenku upravuje § 116 Zákonníka práce, v zmysle ktorého:

• zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku,
• ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku za kalendárny rok do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, a to tiež vo výške priemerného zárobku,
• zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za nevyčerpané prvé štyri týždne dovolenky, ktoré nevyčerpal do konca nasledujúceho kalendárneho roka, s výnimkou, ak túto dovolenku nemohol čerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru,
• pri skončení pracovného pomeru sa zamestnancovi poskytne náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku – za celý zostatok dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka a zostatok dovolenky z aktuálneho kalendárneho roka.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce. S účinnosťou od 1. 1. 2013 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné:

• pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa:
  • z dôvodov:
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
    • že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj z iných dôvodov,
  • vo výške najmenej v sume:
    • jedného priemerného mesačného zárobku – ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov,
    • dvoch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov,
    • troch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov,
    • štyroch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov,
• pri skončení pracovného pomeru dohodou:
  • z dôvodov:
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP,
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP,
    • že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj z iných dôvodov,
  • vo výške najmenej v sume:
    • jedného priemerného mesačného zárobku – ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky,
    • dvoch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov,
    • troch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov,
    • štyroch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov,
    • päť priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov,
• pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou:
  • z dôvodov:
    • že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz (neplatí, ak zamestnanec spôsobil pracovný úraz svojím zavinením porušením predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok), chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
    • ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj pri iných dôvodoch,
  • vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku.

Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odchodné v súlade s § 76a Zákonníka práce:

• zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru (bez ohľadu na spôsob skončenia pracovného pomeru) po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,
• najmenej vo výške priemerného mesačného platu,
• ak zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení.

Plnenia zamestnávateľa zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovnoprávneho vzťahu sú:

• príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ ich musí vykázať na mzdovom liste, evidenčnom liste dôchodkového poistenia, v potvrdení o zdaniteľnej mzde a iných potvrdeniach, bez ohľadu na to, či boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo následne s časovým odstupom po skončení pracovného pomeru (ak boli plnenia poskytnuté po skončení pracovnoprávneho vzťahu a uvedené doklady boli vystavené s údajmi do skončenia pracovnoprávneho vzťahu, zamestnávateľ je povinný po vyplatení príjmu vystaviť a zaslať opravné doklady),
• vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 13 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení,
• vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 – ak boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, alebo vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 139b ods. 1 – ak boli vyplatené po zániku povinného poistenia, a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

Príklad č. 23:

Zamestnanec bol v pracovnom pomere od 1. 2. 2008 s týždenným pracovným časom 40 hodín. Pracovný pomer skončil dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 31. 3. 2013 a vznikol mu nárok na odstupné vo výške troch priemerných mesačných zárobkov. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 1. 2013 je 4,1025 €. Ku dňu skončenia pracovného pomeru mu ostali 2 dni nevyčerpanej dovolenky z roku 2012 a 5 dní alikvotnej časti dovolenky z roku 2013 a zamestnávateľ mu poskytne za 7 dní nevyčerpanej dovolenky náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Výpočet odstupného:

• priemerný mesačný zárobok podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca, zaokrúhlený na najbližší eurocent nahor, t. j.:
  • priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac: 21,74 dňa,
  • priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac pri 8-hodinovom pracovnom čase: 21,74 x 8 = 173,92 hodiny,
  • priemerný mesačný zárobok zamestnanca: 4,1025 x 173,92 = 713,51 €,
• odstupné vo výške 3 priemerných mesačných platov: 3 x 713,51 = 2 140,53 €.

Výpočet náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku: 7 x 8 x 4,1025 = 229,74 €.

Ak zamestnávateľ poskytne odstupné a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru, odstupné a náhrada mzdy sú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie aj pre platenie poistného na sociálne poistenie v príslušnom kalendárnom mesiaci zúčtovania mzdy.

Ak zamestnávateľ poskytne odstupné a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku po skončení pracovného pomeru, odstupné a náhrada mzdy sú:

• samostatným vymeriavacím základom zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie v mesiaci zúčtovania odstupného a náhrady, a to pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu, pričom zamestnanca je potrebné do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlásiť na posledný deň mesiaca, za ktorý bude príjem zúčtovaný a po zúčtovaní príjmu ho vykázať vo Výkaze poistného,
• vymeriavacím základom zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie poistného na sociálne poistenie v pomernej časti pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného poistenia v poslednom kalendárnom roku, a to pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu, pričom zamestnanca do Sociálnej poisťovne prihlásiť netreba a po zúčtovaní príjmu sa rozpis vymeriavacích základov a poistného uvedie vo Výkaze poistného a príspevkov v mesiaci zúčtovania náhrady.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zákonník práce náležitosti pracovného posudku nestanovuje, mal by obsahovať objektívne hodnotenie činnosti zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších činností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnávateľ by mal v pracovnom posudku uviesť najmä:

• dobu trvania pracovného pomeru,
• druh vykonávaných prác,
• údaje o poskytnutej mzde za vykonávanú prácu,
• hodnotenie práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce,
• ďalšie skutočnosti podľa rozhodnutia zamestnávateľa.

V zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať potvrdenie o zamestnaní, v ktorom sa uvádza najmä:

• doba trvania pracovného pomeru – uvedená dňom začatia a dňom skončenia pracovného pomeru a z nich vyplývajúca doba v rokoch a kalendárnych dňoch trvania pracovného pomeru, t. j. aj vrátane neodpracovaného obdobia, napr. z dôvodu neplateného voľna, práceneschopnosti a pod. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava doba u konkrétneho zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec požiada o započítanie jeho celkovej doby od 18. roku veku, posledný zamestnávateľ tak môže urobiť len po predložení potvrdení dokladujúcich započítavanú dobu trvania predchádzajúcich pracovných pomerov. Okrem doby trvania pracovného pomeru sa v zápočtovom liste uvádza aj prehľad dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v období jedného roka pred skončením pracovného pomeru uvedením obdobia trvania práceneschopnosti vymedzeného dátumom a v kalendárnych dňoch;
• druh vykonávaných prác – popis prác, ktoré zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru vykonával;
• či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať – ide o zrážky zo mzdy vykonávané predovšetkým v zmysle § 131 ods. 2 písm. b) a c) Zákonníka práce;
• údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a pre výpočet podpory v nezamestnanosti – túto náležitosť potvrdenia o zamestnaní splní zamestnávateľ prílohami k zápočtovému listu, ktorými sú:
  • Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie kalendárneho roku, ktoré je zamestnávateľ povinný vystaviť v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov.
  • Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho požiadanie v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení. Potvrdenie sa vydáva len v prípade, ak si zamestnanec bude uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti, a to na tlačive, vzor ktorého určuje Sociálna poisťovňa.
• údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údajov o tom, kedy sa táto doba skončí v súlade s § 53 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa uzatvoriť písomnú dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas, najviac tri roky;
• údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce.

Keďže náležitosti potvrdenia o zamestnaní stanovené Zákonníkom práce nie sú taxatívne, zamestnávateľ v ňom môže uviesť aj ďalšie skutočnosti charakterizujúce priebeh a skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Iné informácie je v zmysle § 75 ods. 4 Zákonníka práce oprávnený uviesť len so súhlasom zamestnanca.

NEPREHLIADNITE

Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, okrem vydania potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Potvrdenie o zamestnaní je základným dokladom zamestnanca o tom, akú dobu u zamestnávateľa pracoval a aké nároky mu z pracovného pomeru vznikli. V praxi zamestnávateľ vystavuje potvrdenie alebo tzv. zápočtový list ako vlastné potvrdenie alebo vyplnené bežne dostupné tlačivo.

14.2. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

• zamestnanca s pravidelným príjmom z nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a z poistenia v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom z dôchodkového poistenia najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistení,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, a to:
  • najneskôr v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem nepresiahol 66 €, resp. 155 €, najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov z úrazového poistenia a garančného poistenia v deň nasledujúci po skončení právneho vzťahu.

Odhlásenie vykoná podaním Registračného listu FO – odhláška, a to výlučne v elektronickej forme (pozri kapitolu 3.4 – PAM 11/2012).

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a túto evidenciu predložiť pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní od:

• uplatnenia zamestnanca nároku na dôchodkovú dávku, pričom sa nevyžaduje ukončenie pracovnoprávneho vzťahu,
• alebo skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi

podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia v papierovej forme alebo elektronickej forme.Povinnosť viesť a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem – poistencov, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie, aj za poberateľov dôchodkov a od 1. 1. 2013 aj dohodárov (z dohôd, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie). Je vhodné, aby zamestnávateľ pri vedení, vyplňovaní a predkladaní evidenčných listov postupoval v súlade s metodickým usmernením pre zamestnávateľov a návodom na vyplnenie jednotlivých rubrík evidenčného listu vydaných Sociálnou poisťovňou. Evidenčné listy dôchodkového poistenia sú rozhodujúce podklady pre určenie nároku na dôchodok a výpočet výšky dôchodku, preto im zamestnávateľ musí venovať náležitú pozornosť.

UŽITOČNÁ RADA

V praxi dochádza k situáciám, že predloženie evidenčného listu do 3 dní nie je možné z dôvodu, že zamestnávateľ v stanovenom termíne nemá k dispozícii údaje pre spracovanie mzdy za predchádzajúce mesačné obdobie. Sociálna poisťovňa akceptuje predloženie evidenčného listu ihneď po mzdovom vyúčtovaní. Je vhodné, aby zamestnávateľ evidenčné listy predkladal so sprievodným listom, ktorý obsahuje:

• menný zoznam zamestnancov s uvedením ich rodných čísel a obdobia od vzniku pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu do jeho skončenia, t. j. obdobia, za ktoré sa evidenčné listy predkladajú,
• identifikačné číslo organizácie (alebo daňové identifikačné číslo), presný názov a adresu sídla zamestnávateľa, ako aj meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, prípadne kontaktné telefónne číslo.

V evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnávateľ okrem identifikačných údajov poistenca (zamestnanca) a zamestnávateľa a doby trvania pracovného pomeru alebo iného pracovného vzťahu uvádza v členení na jednotlivé kalendárne roky:

• obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení, uvedením:
  • znaku poistenia: A – zamestnanec, MD – materská dovolenka, RD – rodičovská dovolenka (do 30. 6. 2005), VS – vojenská služba (do 31. 12. 2005), CS – civilná služba (do 31. 12. 2005),
  • obdobia poistenia: obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení od – do, pričom:
    • ak v kalendárnom roku bolo dôchodkové poistenie prerušené, obdobie prerušenia sa neuvádza,
    • ak zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku nepožiadal o starobný dôchodok, kalendárny rok sa rozdelí do dvoch riadkov,
• vymeriavací základ, t. j. úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia (nie úhrn dosiahnutého príjmu zamestnanca, ale úhrn vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie, údaj za príslušný rok musí byť zhodný s úhrnom vymeriavacích základov vykázaných v mesačných výkazoch a výkazoch poistného a príspevkov za príslušný rok),
• vymeriavací základ počas vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. vymeriavací základ dosiahnutý počas:
  • poskytovania vyrovnávacej dávky,
  • počas poskytovania náhrady mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce,

pričom tento vymeriavací základ je zahrnutý aj v celkovom vymeriavacom základe,

• počet kalendárnych dní vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. kalendárnych dní:
  • po ktoré mal zamestnanec nárok na nemocenské, ošetrovné,
  • ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby ošetrovania do skončenia doby ošetrovania,
  • po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
  • materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, poskytovania vyrovnávacej dávky,
  • základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby,
  • civilnej služby,
  • po ktoré sa poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,
  • účasti na zákonnom štrajku.

Peňažné údaje za obdobie do 31. 12. 2008 sa v evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvádzajú v slovenských korunách a za obdobie od 1. 1. 2009 v eurách.

UPOZORNENIE

V zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Takým je po skončení pracovného pomeru a v súlade s § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka prácePotvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Potvrdenie vystavuje zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti a na ktorého sa počas trvania pracovného pomeru, dohody o pracovnej činnosti s účinnosťou od 1. 1. 2013 alebo dohody o vykonaní práce s účinnosťou od 1. 1. 2013 vzťahovalo poistenie v nezamestnanosti.

14.3. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ pri skončení pracovnoprávneho vzťahu povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, a to najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. zamestnanca, ktorý bol do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlásený, je pri skončení pracovného pomeru alebo skončení prác na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru povinný odhlásiť. Odhlásenie vykoná na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré sú zamestnávatelia povinní používať pri oznamovaní začiatku, konca a opravy platnosti kategórie poistenca (pozri kapitolu 3.5.).

14.4. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov

Ak u zamestnanca dôjde k zmene zamestnávateľa a zamestnanec si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov:

• zamestnanec túto skutočnosť uvedie vo IV. časti vyhlásenia a zároveň uvedie mesiac, za ktorý poslednýkrát uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus,
• zamestnávateľ v V. časti vyhlásenia potvrdí posledné vyplatenie daňového bonusu.

Vo vyhlásení sa uvedie aj vydanie potvrdenia o úhrne zdaniteľných príjmov.

UPOZORNENIE

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie vrátane údajov na mzdovom liste o výnimkách z platenia poistného a príspevkov zamestnávateľa. Za zdaňovacie obdobie roku 2013 Ministerstvo financií SR odporučilo oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013, tlačivá:

• Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti („daňový bonus“) za obdobie (kalendárny rok) 2013.
• Údaje na účely platenia sociálneho poistenia a na účely platenia zdravotného poistenia za rok 2013, ktoré je súčasťou uvedeného potvrdenia v prípade, ak príjmy v ňom uvedené zamestnávateľ v zdaňovacom období roku 2013 zamestnancovi vyplatil.

V Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2013 pri skončení pracovnoprávneho vzťahusa uvádza:

• riadok 01 – úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej, z toho úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd mimo pracovného pomeru,
• riadok 02 – číselné označenie mesiacov, v ktorých boli uvedené príjmy zúčtované a vyplatené,
• riadok 03 – úhrn poistného na sociálne poistenie a úhrn poistného na zdravotné poistenie, ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov,
• riadok 04 – čiastkový základ dane,
• riadok 05 – úhrn zrazených preddavkov na daň bez uplatnenia daňového bonusu,
• riadok 06 – úhrnná výška uplatneného zníženia základu dane na daňovníka – suma je vždy násobkom počtu mesiacov a mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane 311,32 €,
• riadok 07 – priznaný a vyplatený daňový bonus v členení na každé dieťa, na ktoré si zamestnanec uplatňoval daňový bonus,
• riadok 08 – súčet sumy daňového bonusu za všetky deti,
• riadok 09 (v porovnaní s potvrdením za rok 2012 – nový riadok) – suma zamestnávateľom zrazených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, údaj na účely podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov,
• údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie:
  • pracovný pomer – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru,
  • dohody mimo pracovného pomeru – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov,
  • príspevok na podporu udržania v zamestnaní – vyznačí sa, či sa na zamestnanca poskytol alebo neposkytol príspevok z úradu práce na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti,
  • príjmy uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona – vyznačí sa, či zamestnanec poberal alebo nepoberal uvedené príjmy.

V tlačive Údaje na účely platenia sociálneho poistenia a na účely platenia zdravotného poistenia za rok 2013 pri skončení pracovnoprávneho vzťahu sa uvádzajú úhrny vyplatených príjmov a z nich zrazené úhrny poistného na sociálne a zdravotné poistenie v členení podľa výnimiek z platenia poistného:

• riadky 01 až 08 – zdaniteľné príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov, z ktorých sa poistné na sociálne alebo zdravotné poistenie neplatí,
• riadky 09 až 13 – zdaniteľné príjmy za prácu vykonávanú na základe dohôd o brigádnickej práci študentov, z ktorých sa poistné na zdravotné poistenie neplatí a poistné na sociálne poistenie sa platí v závislosti od veku študenta, dosiahnutého príjmu a určenia dohody s oslobodeným platením poistného,
• riadky 14 a 15 – zdaniteľné príjmy za prácu na základe ostatných dohôd mimo pracovného pomeru,
• riadok 16 – príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov (podiel na zisku vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní), ktorý je oslobodený od dane, ale je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné aj sociálne poistenie.

Príklad č. 24:

Zamestnávateľ zamestnancovi z príkladu č. 23 pri skončení pracovného pomeru vydá:

• Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) uvedené v prílohe č. 1, v ktorom uvedie:
  • dobu trvania pracovného pomeru od 1. 2. 2008 do 31. 3. 2013,
  • dočasnú pracovnú neschopnosť od 4. 2. 2013 do 19. 2. 2013,
  • zrážky výživného,
• Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za kalendárny rok 2013 uvedené v prílohe č. 2, v ktorom uvedie údaje za obdobie január až marec 2013.

Zamestnávateľ Sociálnej poisťovni predloží Evidenčný list dôchodkového poistenia uvedený v prílohe č. 3, v ktorom uvedie v členení na kalendárne roky obdobie poistenia, vymeriavací základ, vymeriavací základ počas vylúčených dôb a počet kalendárnych dní vylúčených dôb:

• rok 2008 – zamestnanec bol dočasne práceneschopný od 22. 7. 2008 do 15. 8. 2009 – za prvých 10 kalendárnych dní mu zamestnávateľ poskytol náhradu mzdy (do vymeriavacieho základu sa nezapočítava), nárok na nemocenské dávky vznikol od 1. 8. – do počtu kalendárnych dní vylúčených dôb sa uvedenie 153 dní, počas ktorých poberal nemocenské dávky,
• rok 2009 – pracovná neschopnosť zamestnanca pokračuje do 15. 8., uplynutím 52 týždňov (364 dní) od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zanikol nárok na nemocenské dávky a dôchodkové poistenie bolo prerušené od 21. 7. do 15. 8. – rok sa rozpíše do dvoch riadkov, do počtu kalendárnych dní vylúčených dôb sa uvedie 201 dní, počas ktorých poberal nemocenské dávky,
• rok 2010 – zamestnanec ošetroval člena rodiny od 14. 5. do 31. 5., t. j. 18 kalendárnych dní, od 11. dňa ošetrovania bolo povinné dôchodkové poistenie prerušené, t. j. od 24. 5. do 31. 5. – obdobie prerušenia dôchodkového poistenia sa v evidenčnom liste neuvádza, preto sa rok rozpíše do dvoch riadkov, do počtu kalendárnych dní vylúčených dôb sa uvedie celé obdobie ošetrovania, t. j. 18 dní, počas ktorých poberal ošetrovné,
• rok 2011 – zamestnanec čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy (tzv. neplatené voľno) od 5. 9. do 20. 9. – rok sa rozpíše do dvoch riadkov podľa obdobia, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie,
• rok 2012 – zamestnancovi bola poskytnutá náhrada mzdy v súlade s § 142 ods. 4 Zákonníka práce vo výške 192,40 € za obdobie od 5. 11. do 14. 11., keď zamestnávateľ nemohol zamestnancovi prideľovať prácu z váž- nych prevádzkových dôvodov – suma náhrady je zahrnutá vo vymeriavacom základe a zároveň je uvedená aj ako vymeriavací základ vylúčených dôb s uvedením počtu kalendárnych dní 10 dní,
• rok 2013 – zamestnanec bol dočasne práceneschopný od 4. 2. do 19. 2., t. j. 16 kalendárnych dní – k prerušeniu povinného dôchodkového poistenia nedošlo, za prvých 10 kalendárnych dní zamestnávateľ poskytol náhradu príjmu (do vymeriavacieho základu sa nezapočítava) – do počtu dní vylúčených dôb sa uvedie 6 dní, počas ktorých zamestnanec poberal nemocenské dávky.

Ak zamestnávateľ vyplatil príjem z odstupného a nevyčerpanej dovolenky až po skončení pracovnoprávneho vzťahu a ak v období medzi skončením pracovnoprávneho vzťahu a vyplatením tohto príjmu predložil Sociálnej poisťovni Evidenčný list dôchodkového poistenia, musí vyhotoviť a zaslať opravný evidenčný list, do ktorého uvedie vymeriavací základ aj s pripočítaním vyplateného príjmu po skončení pracovnoprávneho vzťahu.

Príklad č. 25:

Zamestnankyňa z príkladu č. 5 mala uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov na obdobie od 10. 1. do 28. 6. 2013. Podľa príkladu č. 10 išlo o zvýhodnenú dohodu, pri ktorej nemala postavenie zamestnanca. Počas 6 mesiacov trvania dohody jej zamestnávateľ vyplatil príjem vo výške 112,70 €. Pri skončení dohody jej zamestnávateľ vystaví Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby za rok 2013, prílohou ktorého bude aj tlačivo Údaje na účely platenia sociálneho poistenia a na účely zdravotného poistenia za rok 2013 uvedené v prílohe č. 4.

Poznámka redakcie:
§ 76 Zákonníka práce
§ 76a Zákonníka práce
§ 75 ods. 1 Zákonníka práce
§ 75 ods. 2 Zákonníka práce
§ 231 ods. 1 písm. b ) zákona o sociálnom poistení
§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov

Autor: Ing. Eva Gášpárová