Pozastavenie, obnovenie a ukončenie prevádzkovania živnosti

Každý podnikateľ má v rámci podnikania možnosť pozastaviť prevádzkovanie živnosti. Umožňuje mu to § 57 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v zmysle ktorého môže miestne príslušnému živnostenskému úradu oznámiť pozastavenie prevádzkovania živnosti podaním predpísaného tlačiva Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti. Podanie oznámenia podlieha správnemu poplatku vo výške 4 eurá. Dôvod pozastavenia prevádzkovania živnosti sa v oznámení neuvádza. Ak má podnikateľ viacero živností, pozastaviť môže všetky alebo len niektoré. 

Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú: 

• dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, 
• alebo dňom uvedeným v oznámení, ktorý však musí byť neskorší ako deň doručenia oznámenia. 

Prevádzkovanie živnosti sa môže pozastaviť na obdobie: 

• najmenej 6 mesiacov, 
• najviac na tri roky. 

Dobu pozastavenia možno podaním nového Oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti opätovne predlžovať, maximálne však na obdobie troch rokov, t. j. pozastavenie živnosti nemožno po troch rokoch ďalej predlžovať, podnikateľ sa musí rozhodnúť, či živnosť bude prevádzkovať alebo ju ukončí. Dobu pozastavenia, ktorá je dlhšia ako 6 mesiacov, možno podaním Oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti zrušiť (skrátiť pôvodnú dobu pozastavenia). 

Pozastavením prevádzkovania živnosti podnikateľovi nezaniká právo podnikať, len ho počas pozastavenia nemôže vykonávať. Ak by počas tejto doby podnikal, išlo by o nedovolené podnikanie. Pokračovať v prevádzkovaní živnosti môže po uplynutí doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. 

K následnému obnoveniu živnosti po pozastavení prevádzkovania živnosti dochádza uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti, resp. dňom uvedeným v následne podanom Oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti, t. j. živnosť sa obnovuje automaticky na druhý deň po uplynutí doby pozastavenia uvedenej v posledne podanom Oznámení, živnostenskému úradu žiadne doklady predkladať netreba. Po obnovení živnosti a vykonávaní podnikateľskej činnosti je možné prevádzkovanie živnosti znova pozastaviť, maximálne na tri roky. Opakovanie pozastavenia prevádzkovania živnosti živnostenský zákon neobmedzuje. 

Podnikateľ môže prevádzkovanie živnosti ukončiť podaním predpísaného tlačiva Oznámenie o ukončení podnikania v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) živnostenského zákona. Živnosť môže ukončiť aj v období pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo bezprostredne po skončení pozastavenia. Dňom uvedeným v oznámení živnostenské oprávnenie zaniká. 

Dňom pozastavenia prevádzkovania živnosti vznikajú podnikateľovi oznamovacie povinnosti nielen voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, ale aj voči daňovému úradu. Z § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyplýva všetkým zaregistrovaným daňovým subjektom povinnosť oznamovať správcovi dane zmeny údajov uvedených pri registrácii. Podnikateľ môže oznámiť zmeny údajov aj prostredníctvom živnostenského úradu, ak túto požiadavku vyznačí v Oznámení o pozastavení prevádzkovania živnosti. Keďže počas pozastavenia prevádzkovania živnosti fyzická osoba nemá oprávnenie na podnikanie, tak za podmienky, že počas pozastavenia živnosti nevykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť na základe iného legislatívneho predpisu ani neprenajíma nehnuteľnosť, jej počas tohto obdobia registračná povinnosť zaniká a zároveň je podľa § 67 ods. 10 povinná do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie vrátiť osvedčenie o registrácii. Registračná povinnosť opätovne vznikne po dni zániku účinnosti pozastavenia prevádzkovania živnosti. 

1.    Pozastavenie, obnovenie a ukončenie prevádzkovania živnosti z pohľadu zákona o sociálnom poistení 

Fyzická osoba prevádzkujúca živnosť sa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorej v súlade s § 21 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. júla kalendárneho roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. 

Pozastavenie prevádzkovania živnosti sa nepovažuje za zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ale v zmysle § 26 ods. 2 zákona sa iba prerušuje. Prerušenie povinného poistenia je samostatne zárobkovo činná osoba povinná podľa § 228 ods. 2 zákona oznámiť Sociálnej poisťovni podaním Registračného listu FO – prerušenie do 30 dní odo dňa prerušenia. 

Počas obdobia pozastavenia živnosti, resp. prerušenia povinného poistenia samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné. 

Ak prerušenie povinného poistenia v dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti trvá v rámci jedného obdobia trvania poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. od 1. 7. do 30. 6. nasledujúceho roka, po obnovení prevádzkovania živnosti, resp. skončení prerušenia povinného poistenia je samostatne zárobkovo činná osoba povinná oznámiť Sociálnej poisťovni skončenie prerušenia povinného poistenia podaním Registračného listu FO – skončenie prerušenia. Po skončení prerušenia poistenia je povinná pokračovať v platení poistného na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie počnúc dňom nasledujúcim po dni skončenia prerušenia povinného poistenia, resp. dňom obnovenia prevádzkovania živnosti. Vymeriavací základ na platenie poistného určí podľa § 138 ods. 2 zákona, t. j.: 

• ako polovicu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a takto určený vymeriavací základ použije od 1. 7. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala príjem do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka – podľa zákona platného do 31. 12. 2012, 
• ako podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,486, pričom podľa prechodných ustanovení zákona pre obdobie od 1. 7. 2013 alebo od 1. 10. 2013 použije koeficient 1,9 a pre obdobie od 1. 7. 2014 alebo od 1. 10. 2014 použije koeficient 1,6 – podľa zákona platného od 1. 1. 2013. 

Ak k prerušeniu povinného poistenia v dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti došlo pred 30. 6. a pozastavenie prevádzkovania živnosti naďalej trvá, ale k 30. 6. tejto samostatne zárobkovo činnej osobe došlo na základe dosiahnutých príjmov k zániku povinného poistenia, je táto osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia k 30. 6. To znamená, že aj keď pozastavenie prevádzkovania živnosti naďalej trvá, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná Sociálnej poisťovni oznámiť skončenie prerušenia povinného poistenia podaním Registračného listu FO – skončenie prerušenia a zároveň sa z povinného poistenia odhlásiť podaním Registračného listu FO – odhláška. 

Ak prerušenie povinného poistenia v dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti presahuje jedno obdobie trvania povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, po obnovení prevádzkovania živnosti, resp. skončení prerušenia povinného poistenia sa samostatne zárobkovo činná osoba musí opätovne prihlásiť na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom dňom vzniku povinného poistenia je deň nasledujúci po poslednom dni trvania prerušenia povinného poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti. To znamená, že fyzická osoba po obnovení prevádzkovania živnosti je povinná Sociálnej poisťovni oznámiť skončenie prerušenia povinného poistenia podaním Registračného listu FO – skončenie prerušenia a zároveň sa na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie prihlásiť (ak povinné poistenie podľa § 21 ods. 5 vznikne) podaním Registračného listu FO – prihláška. Povinné poistenie takejto osobe vzniká podľa § 21 ods. 5 zákona, v zmysle ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného poistenia. Podmienkou pre vznik týchto poistení je, že k 1. 7. alebo 1. 10. kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo dňu skončenia prerušenia povinného poistenia je jej príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. 7. alebo 30. 9. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. 

Uvedený postup sa použije aj v prípade, keď podnikateľ prevádzkovanie živnosti ukončí a po určitej dobe následne založí novú živnosť, s tým rozdielom, že pri ukončení podnikania povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie zaniká a samostatne zárobkovo činná osoba je povinná sa z povinného poistenia odhlásiť podaním Registračného listu FO – odhláška do 8 dní od zániku poistenia. Posúdenie vzniku povinného poistenia po založení novej živnosti a výpočet vymeriavacieho základu pre platenie poistného sú však rovnaké ako pri obnovení živnosti po jej pozastavení. 

2.    Pozastavenie, obnovenie a ukončenie prevádzkovania živnosti z pohľadu zákona o zdravotnom poistení 

Fyzická osoba prevádzkujúca živnosť sa podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu a povinnosť platenia poistného na zdravotné poistenie jej vzniká dňom, od ktorého sa stala samostatne zárobkovo činnou osobou. 

Pozastavením prevádzkovania živnosti zaniká povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie. Oznámenie pozastavenia živnosti príslušnej zdravotnej poisťovni vykoná živnostenský úrad, ak podnikateľ v Oznámení o pozastavení prevádzkovania živnosti uvedie, v ktorej zdravotnej poisťovni je poistený.  

Počas pozastavenia prevádzkovania živnosti fyzická osoba nemá postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a preddavky na poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba neplatí. Preddavky na zdravotné poistenie môže: 

• platiť ako samoplatiteľ – osoba dobrovoľne nezamestnaná, ak počas obdobia prerušenia prevádzkovania živnosti nie je zamestnancom ani osobou, za ktorú poistné platí štát, 
• platiť ako zamestnanec, ak sa počas obdobia pozastavenia prevádzkovania živnosti zamestná, 
• platiť zaňho štát, ak sa na obdobie pozastavenia prevádzkovania živnosti prihlási do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Po obnovení prevádzkovania živnosti fyzická osoba znovu nadobudne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby s povinnosťou platiť preddavky na poistné. 

Podľa § 16 ods. 12 zákona, ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá ukončila alebo pozastavila prevádzkovanie živnosti a následne v tom istom alebo nasledujúcom roku ju obnovila a začala opätovný výkon samostatne zárobkovo činnej osoby, preddavky na poistné platí podľa § 16 ods. 2 písm. b), t. j.: 

• vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane a koeficientu 2,14 dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. 1. do 31. 12. – podľa zákona platného do 31. 12. 2012, 
• vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. 1. do 31. 12., a koeficientu 1,486, pričom podľa prechodných ustanovení zákona podiel pomernej časti základu dane nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, v roku 2013 sa použije koeficient 1,9 a v roku 2014 koeficient 1,6 – podľa zákona platného od 1. 1. 2013. 

Rovnaký postup pri výpočte vymeriavacieho základu pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie sa použije aj v prípade, ak podnikateľ prevádzkovanie živnosti ukončí a následne v tom istom roku alebo v nasledujúcom roku založí novú živnosť. 

3.    Pozastavenie, obnovenie a ukončenie prevádzkovania živnosti z pohľadu zákona  o dani z príjmov 

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov na účely zistenia základu dane u daňovníka – fyzickej osoby – považuje v zmysle § 17 ods. 9 za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu: 

• zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, 
• prerušenie alebo pozastavenie živnosti a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností, 
• skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu. 

Z uvedeného vyplýva, že na daňové účely sa pri pozastavení prevádzkovania živnosti musí rozlišovať, či obdobie pozastavenia prevádzkovania živnosti: 

• je súčasťou bežného zdaňovacieho obdobia alebo prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, ale neprekročí lehotu na podanie daňového priznania pre daň z príjmov, 
• prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a neobnoví sa do lehoty na podanie daňového priznania pre daň z príjmov. 

3.1    Pozastavenie prevádzkovania živnosti, ktoré sa nepovažuje za skončenie podnikania 

Z pohľadu zákona o dani z príjmov sa za skončenie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti nepovažuje pozastavenie prevádzkovania živnosti: 

• ak obdobie pozastavenia prevádzkovania živnosti je súčasťou bežného zdaňovacieho obdobia, napr. obdobie od 1. 3. 2012 do 31. 8. 2012, 
• ak obdobie pozastavenia prevádzkovania živnosti prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, ale neprekročí lehotu na podanie daňového priznania, t. j. 31. 3., napr. obdobie od 1. 9. 2012 do 28. 2. 2013. 

Podnikateľ v týchto prípadoch nie je povinný vykonať úpravu základu dane ako pri skončení podnikania. Do konca zdaňovacieho obdobia môže do daňových výdavkov uplatniť všetky preukázateľné výdavky. Pri zisťovaní základu dane v súlade s § 17 ods. 1 zákona vychádza: 

• ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10, alebo 11 alebo 14 – z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, 
• ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva – z výsledku hospodárenia. 

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby podáva až po skončení zdaňovacieho obdobia za celé zdaňovacie obdobie aj v prípade pozastavenia prevádzkovania živnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania do konca marca nasledujúceho roka, ak nedošlo k posunutiu termínu. 

3.2    Pozastavenie prevádzkovania živnosti, ktoré sa považuje za skončenie podnikania 

Z pohľadu zákona o dani z príjmov sa za skončenie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti považuje pozastavenie prevádzkovania živnosti, ktoré sa do lehoty na podanie daňového priznania neobnoví. V takomto prípade, a to aj pri pozastavení prevádzkovania živnosti musí podnikateľ postupovať ako pri skončení podnikania a podľa § 17 ods. 8 zákona je povinný upraviť základ dane: 

• ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14o: 
  • cenu nespotrebovaných zásob, 
  • zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek k nadobudnutému majetku, 
  • výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok, a o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i), 
  • pomernú časť nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť, 
• ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva – o zostatky: 
  • vytvorených rezerv a opravných položiek, 
  • príjmov budúcich období, 
  • výnosov budúcich období, 
  • výdavkov budúcich období, 
  • nákladov budúcich období, 
• ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10– o: 
  • cenu nespotrebovaných zásob, 
  • výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i). 

Podnikateľ pri pozastavení prevádzkovania živnosti, ktoré sa považuje za skončenie podnikania, rovnako ako pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, musí v súlade s § 17 ods. 8 zákona základ dane: 

• zvýšiť o cenu nespotrebovaných zásob: 

Nespotrebovanými zásobami sa rozumejú všetky zásoby, ktoré podnikateľ vykáže v inventúrnom súpise ku dňu, ku ktorému pozastavil prevádzkovanie živnosti, aj zásoby, ktoré ešte nezaplatil. Pri následnom predaji nespotrebovaných zásob sa do základu dane zahrnie iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli zásoby predané, cenu zásob už zahrnutých do základu dane. 

• zvýšiť o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e): 

Základ dane sa zvyšuje o zostatky vytvorených rezerv, ktorých tvorba je aj v sústave jednoduchého účtovníctva uznaná za daňový výdavok, t. j. zostatky rezerv: 

• na lesnú pestovnú činnosť, 
• na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, 
• na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností. 

Základ dane sa zvyšuje o zostatok týchto rezerv vykázaných v knihe rezerv ku dňu, ku ktorému sa pozastavilo prevádzkovanie živnosti. 

• zvýšiť, resp. znížiť o zostatok opravnej položky k nadobudnutému majetku: 

Opravná položka k nadobudnutému majetku vznikla pri kúpe podniku alebo jeho časti ako rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocenil v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky. Aktívna opravná položka vznikla, keď kupujúci kúpil podnik alebo jeho časť za vyššiu cenu, ako bola reálna hodnota. Opravná položka k nadobudnutému majetku sa odpisuje rovnomerne. O zostatok aktívnej opravnej položky ku dňu, ku ktorému sa pozastavilo prevádzkovanie živnosti, sa základ dane znižuje a o zostatok pasívnej opravnej položky sa základ dane zvyšuje. 

• znížiť o výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19:  

§ 19 ustanovuje daňové výdavky ovplyvňujúce základ dane. Ak sú v knihe záväzkov ku dňu, ku ktorému sa pozastavuje prevádzkovanie živnosti, vykázané neuhradené faktúry za nakúpený materiál, tovar, služby, záväzky z neuhradených odvodov poistného do zdravotných poisťovní alebo Sociálnej poisťovne, podnikateľ je povinný o tieto sumy znížiť základ dane, pretože úhrada týchto záväzkov sa považuje za daňový výdavok. Ak sú v knihe záväzkov vykázané neuhradené faktúry za obstaranie dlhodobého majetku, záväzky z nesplatených úverov, podnikateľ o tieto záväzky základ dane neznižuje, lebo ich úhrada za nepovažuje za daňový výdavok. 

• zvýšiť výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i): 

Ak sú v knihe pohľadávok ku dňu, ku ktorému sa pozastavuje prevádzkovanie živnosti, vykázané neuhradené faktúry za predaj materiálu, tovaru alebo služieb, podnikateľ je povinný o výšku týchto pohľadávok zvýšiť základ dane, čím sa aj nevyinkasované pohľadávky zahrnú do zdaniteľných príjmov. Výnimku tvoria pohľadávky, ktoré sa do základu dane nezahrnujú podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i), t. j. ak: 

• súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale uvedené skutočnosti preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu, 
• to vyplýva z výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania, 
• dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka, 
• exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo, 
• súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekúcie, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných voči tomuto dlžníkovi, 
• menovitá hodnota odpísanej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti nepresahuje sumu 331,94 eura a súčasne k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpísaniu pohľadávky, celková suma hodnoty pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 eura. 

• znížiť o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť:  

Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len nájomné za obdobie prevádzkovania živnosti. Ak v tomto období bolo do základu dane zahrnuté aj nájomné za obdobie pozastavenia prevádzkovania živnosti, pri pozastavení prevádzkovania živnosti a neobnovení do termínu na podanie daňového priznania je v rámci úpravy základu dane  potrebné nájomné za obdobie pozastavenia znížiť. 

V praxi môžu nastať prípady, keď v období pozastavenia prevádzkovania živnosti, ktoré sa neobnoví do termínu na podanie daňového priznania, podnikateľ vykoná úpravu základu dane podľa § 17 ods. 8 a 9 zákona o dani z príjmov a podá daňové priznanie za celé zdaňovacie obdobie, dodatočne prijme zdaniteľný príjem alebo zaplatí zdaniteľný výdavok. Dodatočný príjem alebo výdavok sa však netýka pohľadávok a záväzkov vykázaných ku dňu pozastavenia prevádzkovania živnosti, ktoré musia byť vysporiadané podľa § 17 ods. 8 ako pri skončení podnikania, ale týka sa pohľadávok a záväzkov, ktoré ku dňu pozastavenia prevádzkovania živnosti ešte neboli známe. V takýchto prípadoch musí postupovať v súlade s § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9): 

• dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami, 
• dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, 

situáciu vysporiada tak, že: 

• zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, 
• alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, pričom ak podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, správca dane ho sankcionovať nebude. 

Podnikateľ môže byť vlastníkom živnostenského oprávnenia vydaného pre každý predmet podnikania samostatným živnostenským listom alebo vydaného pre viac predmetov podnikania jedným živnostenským listom. Pri pozastavení prevádzkovania živnosti môže pozastaviť prevádzkovanie len jednej činnosti, viacerých činností alebo všetkých činností, čo uvedie v Oznámení o pozastavení prevádzkovania živnosti. Táto skutočnosť však nemá vplyv na postup podľa zákona o dani z príjmov. Ak dôjde k pozastaveniu prevádzkovania len niektorých činností, ktoré sa posudzujú ako skončenie podnikania s povinnosťou úpravy základu dane, táto povinnosť sa týka iba pozastavených činností. 

3.3    Platenie preddavkov na daň v období pozastavenia prevádzkovania živnosti 

Podnikateľ, u ktorého sa pozastavenie prevádzkovania živnosti nepovažuje za skončenie podnikania, je povinný platiť preddavky na daň v súlade s § 34 zákona o dani z príjmov aj v období pozastavenia prevádzkovania živnosti. 

Podnikateľ, u ktorého sa pozastavenie prevádzkovania živnosti považuje za skončenie podnikania podľa § 34 ods. 8 zákona o dani z príjmov, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. 

4.    Pozastavenie, obnovenie a ukončenie prevádzkovania živnosti z pohľadu zákona o účtovníctve 

Zo skutočnosti, či pozastavenie prevádzkovania živnosti podľa zákona o dani z príjmov bude alebo nebude obnovené do termínu na podanie daňového priznania, vychádza aj posudzovanie toho, či podnikateľ počas pozastavenia prevádzkovania živnosti je alebo nie je povinný viesť účtovníctvo. Z pohľadu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je rozhodujúce ustanovenie § 4 ods. 1, v zmysle ktorého účtovná jednotka, ktorou je fyzická osoba, vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane. 

Ak z pohľadu zákona o dani z príjmov je pozastavenie prevádzkovania živnosti súčasťou bežného zdaňovacieho obdobia alebo prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, ale neprekročí lehotu na podanie daňového priznania pre daň z príjmov, teda nedochádza ku skončeniu podnikania, obdobie pozastavenia prevádzkovania živnosti sa z pohľadu zákona o účtovníctve stáva súčasťou bežného účtovného obdobia. Zdaňovacie obdobie z pohľadu zákona o dani z príjmov je zhodné s účtovným obdobím z pohľadu zákona o účtovníctve. 

Podnikateľ, aj keď má pozastavené prevádzkovanie živnosti, je aj naďalej účtovnou jednotkou. Ku dňu, ku ktorému došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti, nemusí uzatvárať účtovné knihy, naopak, aj v období pozastavenia prevádzkovania živnosti je povinný účtovať o každom účtovnom prípade v čase jeho uskutočnenia. Týka sa to predovšetkým úhrad záväzkov a inkasa pohľadávok, ktoré vznikli počas prevádzkovania živnosti, pohybov na bankovom účte vrátane poplatkov za vedenie účtu. Pretože podnikateľ počas pozastavenia prevádzkovania živnosti podnikateľskú činnosť vykonávať nemôže, neuzatvára žiadne obchody, pracovnoprávne vzťahy a nevystavuje faktúry, nové pohľadávky a záväzky vznikať nemôžu, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú napr. vyúčtovaní za obdobie prevádzkovania živnosti (vyúčtovanie za odber elektrickej energie, vody, plynu a pod.).  

Bez ohľadu na dátum a dobu pozastavenia prevádzkovania živnosti podnikateľ v súlade so zákonom o účtovníctve: 

• vykoná riadnu inventarizáciu majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka, t. j. k 31. 12., 
• uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, t. j. k 31. 12., 
• zostaví riadnu účtovnú závierku k 31. 12., 
• otvorí účtovné knihy k prvému dňu účtovného obdobia, t. j. k 1. 1. bezprostredne nasledujúceho roka. 

Ak z pohľadu zákona o dani z príjmov je pozastavenie prevádzkovania živnosti, ktoré prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a neobnoví sa do lehoty na podanie daňového priznania pre daň z príjmov, považované za skončenie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, z pohľadu zákona o účtovníctve dňom pozastavenia živnosti dochádza k zániku účtovnej jednotky.  

Bez ohľadu na dátum a dobu pozastavenia prevádzkovania živnosti je preto podnikateľ v súlade so zákonom o účtovníctve povinný ku dňu, ku ktorému pozastavil prevádzkovanie živnosti, resp. ku dňu, ku ktorému skončil podnikanie, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva: 

• vykonať mimoriadnu inventarizáciu majetku a záväzkov, 
• pred uzatvorením peňažného denníka zaúčtovať uzávierkové účtovné operácie vyplývajúce z činnosti a spôsobu účtovania v období prevádzkovania živnosti a tiež uzávierkové účtovné prípady týkajúce sa povinnej úpravy základu dane vyplývajúcej z § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov, 
• uzatvoriť účtovné knihy, pričom ide o uzavretie účtovných kníh nie k poslednému dňu účtovného obdobia, ale o uzavretie účtovných kníh ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti a po účtovnom vysporiadaní v súvislosti so zánikom účtovnej jednotky uzatvoriť knihu pohľadávok, knihu záväzkov a ostatné pomocné účtovné knihy s nulovými stavmi, 
• zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky pozostávajúcej z Výkazu o majetku a záväzkoch a Výkazu o príjmoch a výdavkoch, ktorú spolu s daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za celé zdaňovacie obdobie doručí príslušnému daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania. 

Po obnovení prevádzkovania živnosti alebo pri založení novej živnosti sa podnikateľ znovu stáva účtovnou jednotkou s novým účtovným obdobím a účtovné knihy otvára k prvému dňu účtovného obdobia, t. j. ku dňu obnovenia prevádzkovania živnosti alebo ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. Účtovné knihy otvára s nulovými stavmi. Peňažné prostriedky a zásoby, ktoré mu ostali z obdobia pred pozastavením prevádzkovania živnosti, môže vložiť do podnikania ako osobný vklad. O pohľadávkach a záväzkoch z obdobia pred pozastavením prevádzkovania živnosti neúčtuje, pretože tieto boli účtovne aj daňovo vysporiadané ku dňu pozastavenia prevádzkovania živnosti, prípadnú úhradu záväzku alebo inkaso pohľadávky po obnovení živnosti bude účtovať mimo základu dane. 

Ak podnikateľ pozastaví prevádzkovanie živnosti len v niektorých činnostiach, ktoré sa z pohľadu zákona o dani z príjmov posudzujú ako skončenie podnikania s povinnosťou úpravy základu dane, z pohľadu zákona o účtovníctve ostáva naďalej účtovnou jednotkou, pretože účtovníctvo je povinný viesť ako celok pre jeden subjekt za všetky činnosti. Mimoriadnu inventarizáciu majetku a záväzkov a mimoriadnu účtovnú závierku je povinný vykonať len za pozastavenú činnosť. 

Účtovnú závierku zostaví ako riadnu k poslednému dňu účtovného obdobia, t. j. k 31. 12. K poslednému dňu účtovného obdobia uzavrie aj účtovné knihy. V rámci uzávierkových účtovných operácií vykoná úpravu základu dane v súlade s § 17 ods. 8 a 9 zákona o dani z príjmov len za pozastavené činnosti. Účtovné knihy otvorí k prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia, t. j. k 1. 1. nasledujúceho roka. 

Autor: Ing. Eva Gášpárová