Pracovné úrazy

Pracovný úraz je nežiaduca a mimoriadna udalosť nielen v živote zamestnanca, ktorý ho utrpel, ale často zanecháva dôsledky u zamestnávateľa, u ktorého pracoval a spôsobuje určité súvisiace problémy. Pracovná úrazovosť je chápaná ako negatívny jav so zápornými ekonomickými a sociálnymi dosahmi, s ktorou je však zamestnávateľ povinný sa vysporiadať v zmysle platných právnych predpisov.  

1.    Pracovný úraz  

V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. 

Pojem „pracovný úraz“ sa skladá z dvoch zložiek – z úrazu ako poškodenia zdravia a z plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. 

Pre vlastný úrazový dej je typická jeho neočakávanosť. K úrazu dochádza buď náhlym pôsobením vonkajších síl (napr. pritlačením zamestnanca), alebo pôsobením vlastnej telesnej sily (napr. zakopnutie, pád). V týchto prípadoch ide o mechanické riziká. Za pracovný úraz sa považuje aj poškodenie zdravia spôsobené chemickými rizikami (poleptanie kyselinou, otrava splodinami), fyzikálnymi rizikami (napr. ožiarenie), biologickými rizikami (pichnutie hmyzom) a podobne. Za určitých okolností však nemusí vždy ísť len o telesné zranenie, ale aj iné porušenie zdravia. 

1.1    Plnenie pracovných úloh 

Plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností (napr. obsah pracovnej zmluvy, náplň práce) vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa (najčastejšie sú prípady, keď zamestnanec dostane príkaz od vedúceho na prácu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni); činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty; činnosť vykonávaná v rámci funkcie zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a člena komisie BOZP; činnosť vykonávaná pre zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy, ak na ňu zamestnanec nepotrebuje osobitné oprávnenie a nesmie sa vykonávať proti výslovnému zákazu zamestnávateľa. 

Príklad č. 1: 

Zamestnancovi (prevádzkovému zámočníkovi) prikáže vedúci zamestnanec, aby v brusiarni zastúpil chorého zamestnanca. Prevádzkový zámočník pri tejto práci utrpí úraz. Tento úraz je pracovný a vznikol pri vykonávaní činnosti na príkaz zamestnávateľa. 

Príklad č. 2:  

Administratívny pracovník dostane príkaz, aby pomohol pri prenášaní ťažkých bremien – nábytku z kancelárie na parkovisko. Ak pri tejto práci utrpí úraz, je tento úraz považovaný za pracovný, pretože zamestnanec vykonával činnosť na príkaz zamestnávateľa. 

Príklad č. 3:  

Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu vlakom z Bratislavy do Popradu na železničnej stanici (nástupišti) utrpí úraz (zakopnutie, pád). Tento úraz je pracovný, pretože sa stal v priestoroch ŽSR, t.j. na zhromaždisku dopravných prostriedkov. 

V súvislosti s posudzovaním úrazov, ktoré vzniknú počas pracovnej cesty, je potrebné uviesť, že za pracovné úrazy sa nepovažujú úrazy, ktoré zamestnanec utrpí pri činnosti, ktorá nesúvisí s pracovnou cestou. 

Príklad č. 4: 

Zamestnanec počas pracovnej cesty po skončení pracovných povinností navštívi nákupné centrum, aby si urobil nákup na súkromné účely, pričom utrpí úraz. Tento úraz sa nepokladá za pracovný, pretože vznikol pri činnosti, ktorá nesúvisí s pracovnou cestou.  

Priama súvislosť s plnením pracovných úloh 

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony obvyklé počas práce alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení (príprava na prácu, cesta do šatne za účelom prezlečenia sa do pracovného odevu, umývanie po pracovnej zmene – ak to vyžaduje povaha práce, ošetrenie pri prvej pomoci, lekárska prehliadka na príkaz zamestnávateľa, chôdza, presun po areáli zamestnávateľa...). Pri posudzovaní je potrebné vychádzať z konkrétnych podmienok práce a pracoviska. 

Za činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sa považuje aj školenie zamestnancov a činnosť, ktorá pomáha plniť celospoločenské, hospodárske a sociálne úkony zamestnávateľa. 

Príklad č. 5:  

Zamestnanec si pri schádzaní po schodoch (od šatní k výrobnej dielni) smerom nadol podvrtol členok pravej nohy. Tento úraz sa bude považovať za pracovný – presun zamestnanca na určené pracovisko. 

Príklad č. 6: 

Po skončení práce zamestnankyňa laboratória sa ide osprchovať do umyvárne a pošmykne sa a spadne. Tento úraz sa bude považovať za pracovný, pretože vznikol pri úkone obvyklom po skončení práce. 

Úraz pre plnenie pracovných úloh 

Za pracovný úraz sa považuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpí pre plnenie pracovných úloh. Obvykle takéto úrazy vzniknú protiprávnym konaním iných osôb. Poškodenými sa stávajú vedúci zamestnanci, inšpektori, kontrolóri, sudcovia... V týchto prípadoch sa skúma, či bol úraz spôsobený v príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh. 

Príklad č. 7:  

Zamestnanci po pracovnej zmene oslavovali v reštaurácii. Oslavy sa zúčastnil aj ich vedúci zamestnanec. Počas oslavy (pod vplyvom alkoholu) jeden zamestnanec fyzicky napadol vedúceho a rozbil mu čeľusť. Svoje konanie komentoval slovami: „To máš za prémie, ktoré si mi strhol“, pracovný úraz bol uznaný rozhodnutím súdu ako úraz pre plnenie pracovných úloh. 

Pracovným úrazom nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, lekárske vyšetrenie ani cesta k lekárovi a späť, ak nie je vykonávaná v objekte zamestnávateľa, resp. na jeho príkaz. 

U zamestnávateľa, kde však pracovisko nie je totožné so sídlom (napr. v poľnohospodárstve, v lesníctve a pod.), sa za vstup na pracovisko pokladá až vstup na zhromaždisko.  

Príklad č. 8: 

Družstvo zabezpečuje prepravu zamestnancov na zber zemiakov vlastným vozidlom. Ako zhromaždisko pre spoločný odchod určí miesto pred kanceláriou družstva. Pri ceste zo svojho bydliska na určené zhromaždisko zamestnanec utrpí úraz. Tento úraz sa nebude považovať za pracovný, pretože cesta z bydliska na určené zhromaždisko sa považuje za cestu na pracovisko. Ale ak by sa stal úraz zamestnancovi na ceste vozidlom družstva z určeného zhromaždiska na miesto výkonu práce, pôjde o pracovný úraz, pretože už ide o pracovnú cestu. 

Príklad č. 9:  

Ak zamestnanec na pracovnú cestu používa vlastný dopravný prostriedok so súhlasom zamestnávateľa, pracovná cesta začína už nastúpením do vozidla. Ak v tomto okamihu vznikne úraz, ide už o úraz pracovný. 

V sporných prípadoch, či ide o pracovný úraz, je možné požiadať o odborné poradenstvo príslušný inšpektorát práce. 

1.2    Pojmy 

Registrovaný pracovný úraz je pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca. 

Závažný pracovný úraz je pracovný úraz, ak došlo k smrti, ťažkej ujme na zdraví alebo ak predpokladaná alebo skutočnádĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní. (K takémuto pracovnému úrazu je zamestnávateľ povinný prizvať aj autorizovaného bezpečnostného technika – k zisťovaniu príčin úrazu.)  

Ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia a/alebo vážne ochorenie, a to: 

zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo mučivé útrapy. 

Nebezpečná udalosť je udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia, tzv. skoro úraz.  

Za poškodenie zdravia sa nepovažuje len telesné zranenie, ale aj psychické poškodenie. Pracovným úrazom v niektorých prípadoch môže byť napríklad aj úpal, popálenie, potrat, otrava, infarkt a pod. V takýchto prípadoch sa však musí preukázať príčinná súvislosť medzi vykonávanou činnosťou a vzniknutým poškodením zdravia, a to lekárskym posudkom. 

2.    Povinnosti pri vzniku udalosti 

Postihnutý zamestnanec, ak je toho schopný, alebo iný zamestnanec, ktorý je svedkom úrazu alebo sa o ňom dozvie, je povinný bezodkladne po vzniku udalosti, úrazu: 

• oznámiť vznik pracovného (služobného) úrazu zamestnávateľovi (osobne, telefonicky, SMS...), napr. prostredníctvom vedúceho zamestnanca, 
• oznámiť vznik iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa (napr. infarkt) zamestnávateľovi, 
• oznámiť vznik nebezpečnej udalosti (tzv. skoro úraz), 
• oznámiť vznik bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie. 

Povinnosťou postihnutého je nechať sa ošetriť. Pri vzniku úrazu je každý zamestnanec povinný poskytnúť prvú pomoc a zaistiť lekárske ošetrenie.  

Len čo sa príslušný vedúci zamestnanec dozvie o pracovnom úraze, ktorý podlieha registrácii, je povinný ho ohlásiť vedeniu firmy a bezpečnostno-technickej službe (bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik...). 

V prípade, že zamestnanec je po úraze hospitalizovaný, príslušný vedúci zamestnanec zaistí oznámenie udalosti rodinným príslušníkom. 

Zamestnávateľ napr. prostredníctvom vedúceho zamestnanca alebo bezpečnostného technika zaisťuje oznámenie pracovného úrazu príslušným orgánom. 

Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa v jeho zamestnávateľskom subjekte oznamuje vznik udalosti, či sa vykoná alebo zabezpečí vykonanie tzv. dychovej skúšky alebo zistenie prítomnosti alkoholu v krvi postihnutého zamestnanca. 

Zamestnávateľ je zároveň povinný po oznámení udalosti bezodkladne vykonať opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. 

Stav pracoviska, ak ide o závažný pracovný úraz alebo o podozrenie zo spáchania trestného činu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov.  

3.    Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku registrovaného pracovného úrazu 

Rozdelenie registrovaných pracovných úrazov v zmysle § 17 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: 

• závažné pracovné úrazy s následkom smrti, 
• závažné pracovné úrazy s ťažkou ujmou na zdraví, 
• závažné pracovné úrazy s dĺžkou pracovnej neschopnosti najmenej 42 dní, 
• ostatné registrované pracovné úrazy (nie závažné). 

Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni, alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu nasledovne: 

3.1    Zistenie príčiny a okolností vzniku pracovného úrazu. 

A to za účasti postihnutého zamestnanca, ak je to možné, zároveň za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť (prípadne odborovej organizácie) a v prípade smrti, ťažkej ujmy na zdraví a závažného pracovného úrazu je potrebné prizvať aj autorizovaného bezpečnostného technika. 

V prípade potreby o úraze rokuje poradný orgán zamestnávateľa – napr. komisia BOZP, škodová komisia, komisia pre analýzu pracovných úrazov a pod. 

UŽITOČNÁ RADA 

Ak ide o závažný pracovný úraz alebo ak okolnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov (napr. inšpektor práce, polícia), okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu s vyznačením pôvodnej situácie pracoviska potrebnej na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti (fotodokumentácia, nákresy, videodokumentácia pôvodnej situácie). 

Počas zisťovania príčin pracovného úrazu je potrebné najmä: 

1.    zistiť, zabezpečiť a vypočuť svedkov,  

2.    zabezpečiť dokumentáciu o odbornej a zdravotnej spôsobilosti postihnutého, o absolvovaných školeniach, poskytnutých osobných ochranných prostriedkoch, 

3.    zabezpečiť dokumentáciu o dotknutých strojoch, zariadeniach, pracovné a technologické postupy, o výkone kontrol strojov a zariadení, opatrení a podobne, 

4.    zabezpečiť, či bola zisťovaná prítomnosť alkoholu v krvi zamestnanca v zdravotníckom zariadení pri ošetrovaní pracovného úrazu. 

Uvedenie zisťovania a vykonania opatrení napomáha prevencii vzniku ďalších podobných udalostí a sú taktiež potrebné pre výkon šetrenia udalostí orgánmi dozoru (napr. inšpektorát práce). 

3.2    Spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu 

Záznam o registrovanom pracovnom úraze je dôležitým dokladom, ktorý slúži najmä pre účely registrácie, šetrenia udalosti, rozborov pracovnej úrazovosti, štatistiky, vykonania preventívnych opatrení, náhrady škody, regresného konania. 

Tlačivo „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“ (príloha č. 1) sa vyplňuje tak, aby obsahoval všetky skutočnosti súvisiace s úrazovým dejom. O vyšetrovaní úrazu je zamestnávateľ povinný informovať zástupcu zamestnancov pre BOZP a ak sú ustanovené odbory, tak aj odborovú organizáciu. 

Poznámka 

Tlačivo je možné zakúpiť alebo je prístupné aj na viacerých internetových stránkach. 

Pokyny k vyplňovaniu záznamu o registrovanom pracovnom úraze sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. 

Za kvalitu, vyšetrenie a úroveň spracovania Záznamu o registrovanom pracovnom úraze v konečnom dôsledku zodpovedá zamestnávateľ a jeho vedúci zamestnanci, každý podľa svojich poverení, kompetencií. Nesplnenie povinností, zatajovanie skutočností a skutočných príčin vzniku udalosti či nesprávne údaje podliehajú postihom príslušných orgánov štátnej správy. 

Štatistické značky – klasifikácia zdrojov a príčin pracovných úrazov 

Na účely štatistického spracovania sa úrazové znaky (zdroje a príčiny) delia do základných skupín a podskupín. Schéma zdrojov úrazov obsahuje 11 základných skupín zdrojov a schéma príčin úrazov 14 základných skupín. 

Zdroje úrazov 

I.    Dopravné prostriedky 

I-00    Letecké motorové a bezmotorové dopravné prostriedky 

I-01    Vodné motorové a bezmotorové dopravné prostriedky 

I-02    Motorové cestné dopravné prostriedky 

I-03    Železničné dopravné prostriedky vrátane pouličných dráh, verejných lanoviek a neverejnej dopravy po koľaji 

I-04    Cestné bezmotorové dopravné prostriedky (povozy s prívesným vozom, bicykle, ručné vozíky a pod.) 

I-05    Vnútropodnikové motorové dopravné prostriedky (koľajové i bez koľají) 

I-06    Vnútropodnikové lanovky, reťazové dopravníky a naklonené (zvážacie) dráhy na koľaji 

I-07    Vnútropodnikové bezmotorové dopravné prostriedky (na koľaji i bez koľají) 

II.    Zdvíhadlá a dopravníky, zdvíhacie a dopravné pomôcky 

II-08    Žeriavy a iné zdvíhadlá pre rôznosmernú dopravu (motorové i bezmotorové) 

II-09    Výťahy, elevátory, ťažné stroje a iné zdvíhadlá na zvislú dopravu 

II-10    Dopravníky (transportéry) vrátane visutých dráh 

II-11    Zdvíhacie a dopravné zariadenia – pomôcky 

III.    Stroje – hnacie, pomocné, obrábacie a pracovné 

a)    hnacie stroje – prevod hnacej sily 

III-12    Stabilné hnacie stroje, motory, generátory, agregáty a pod. a pohyblivé stroje použité ako hnacie 

III-13    Motory dopravných prostriedkov (okrem dopravy) 

III-14    Zariadenia na prevod hnacej sily 

b)    obrábacie stroje na drevo (použité prípadne na iný materiál) 

III-15    Okružné, rámové a iné píly na drevo 

III-16    Sústruhy a vŕtačky na drevo 

III-17    Frézovacie, drážkovacie a žliabkovacie stroje na drevo 

III-18    Hobľovacie, brúsiace a leštiace stroje na drevo 

III-19    Združené a ostatné, prípadne špeciálne drevoobrábacie stroje (kolárske, debnárske a iné okrem špeciálnych papierenských strojov) 

c)    obrábacie a tvárniace stroje na kovy (použité prípadne na iný materiál) 

III-20    Lisy, kladivá, buchary a pod. 

III-21    Sústruhy kovov 

III-22    Vŕtačky na kov a stroje na rezanie závitov 

III-23    Píly, frézy, preťahovacie a hobľovacie stroje na kovy 

III-24    Brúsky, čističe a leštiče kovov 

III-25    Stroje na beztrieskové obrábanie kovov 

III-26    Zváracie a ostatné (príp. špeciálne kovoobrábacie stroje) 

d)    bežné obrábacie, tvárniace a pracovné stroje na ostatný materiál (okrem špeciálnych a rozličných pomocných strojov používaných v rozličných pracovných odboroch) 

III-27    Lisy na iný materiál ako kov a drevo 

III-28    Raziace, vykrajovacie a rezacie stroje (okrem píly) 

III-29    Píly, sústruhy, vŕtačky na rozličný materiál (okrem kovu a dreva) 

III-30    Stroje (frézovacie, hĺbiace, drážkovacie, hobľovacie, brúsiace a leštiace) 

III-31    Zdrobňovacie, drviace (mlyny), triediace stroje 

III-32    Pomocné stroje, čerpadlá, ventilátory, kompresory a rozličné pracovné stroje 

e)    špeciálne stroje pre rozličné pracovné odbory 

III-33    Zvláštne stroje banské, dobývacie, zakladacie a úpravárenské – stroje na zemné práce 

III-34    Stavebné stroje a stroje na úpravu terénu, špeciálne železničné stroje 

III-35    Zvláštne hutnícke a zlievarenské stroje 

III-36    Zvláštne plynárenské stroje, stroje používané v chemickom a gumárenskom priemysle, zvláštne keramické a sklárske stroje, prípadne stroje na výrobu plastov 

III-37    Zvláštne stroje na výrobu buničiny, lepenky a papiera, kartonážne stroje 

III-38    Zvláštne stroje na výrobu koží a kožušín, obuvnícke, kožušnícke, rukavičkárske stroje a pod. 

III-39    Zvláštne textilné a odevné stroje (vrátane strojov používaných v práčovniach, čistiarňach, žehliarniach a opravovniach) 

III-40    Zvláštne potravinárske stroje, stroje používané v tukovom a tabakovom priemysle 

III-41    Zvláštne poľnohospodárske stroje (vlečné a ostatné) 

III-42    Zvláštne stroje polygrafické, kancelárske, zdravotnícke, štatistické a iné neuvedené alebo bližšie neurčené pre rozličné pracovné odbory 

IV.    Pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov osôb 

IV-43    Cesty vrátane dopravných a pracovných priestorov koľajových dráh (pracovné, komunikačné priestory) verejného charakteru – pády osôb na rovine 

IV-44    Vnútropodnikové pracoviská (komunikačné priestory) akejkoľvek úrovne – pády osôb na rovine 

IV-45    Schody, rebríky, výstupy – pády osôb na nich a z nich 

IV-46    Ostatné zvýšené pracoviská – pády osôb z výšky 

IV-47    Priehlbiny, jamy, nezakryté otvory (pri pracovisku akejkoľvek úrovne) – pády osôb do hĺbky 

V.    Materiál, bremená, predmety 

Va-48    Zemina, hornina, kameň, kusový a sypký materiál – pád materiálu 

Va-49    Ostatný materiál (okrem zn. 48), predmety, výrobky, zariadenia – pád predmetov 

Vb-50    Bremená (materiál, premiestňované alebo inak manipulované predmety) – úrazy bremenami 

Vb-51    Materiál, predmety – pôsobenie ostrými hranami, vyčnievajúcimi hrotmi a pod. pri rôznej manipulácii a pohybe 

Vc-52    Drobné úlomky z materiálu alebo nástrojov odletujúce pri ručnom spracovaní, resp. pri páde a rozbití predmetov – vniknutie do oka, perforácia iných častí tela 

Vc-53    Drobné úlomky z materiálu alebo nástrojov odletujúce pri strojovom spracovaní – vniknutie do oka, perforácia iných častí tela 

VI.    Náradie, nástroje, ručne ovládané strojčeky a prístroje 

VI-54    Pomocné dobývacie nástroje, náradie na zemné, stavebné a poľnohospodárske práce 

VI-55    Pomocné ručné bicie, uťahovacie, pridržiavacie, spájacie, zváracie, čistiace, mazacie a iné náradie 

VI-56    Pomocné strojové náradie (upínacie nástroje a zariadenia) 

VI-57    Meracie a rysovacie náradie (nástroje a prístroje), prenosné lampy 

VI-58    Ručné nástroje (rezacie, sekacie, krájacie, dlabacie, prebíjacie, rycie, uberacie, brúsiace a iné) 

VI-59    Strojové nástroje (na upnutie do strojov a prístrojov použité prípadne na ručné práce – tvárniace nástroje) 

VI-60    Ručne ovládané stroje a prístroje – ochranné prístroje 

VII.    Priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety, oheň a výbušniny 

VII- 61    Jedovaté látky – tuhé, tekuté a jedovaté a nedýchateľné plyny 

VII-62    Žieravé a leptavé látky (aj ak sú súčasne horúce) 

VII-63    Tekuté a plynné horúce látky (pary) 

VII-64    Tuhé horúce látky, horúce predmety, zariadenia a pod. 

VII-65    Horľavé a zápalné látky, explozívne plyny, oheň 

VII-66    Výbušniny (trhaviny, výbušniny, strelivo) a strelné zbrane 

VII-67    Škodlivé lúče (žiarenie) 

VIII.    Kotly, nádoby a vedenia (potrubie) pod tlakom 

VIII-68    Kotly, nádoby a vedenia (potrubie) pod tlakom 

IX.    Elektrina 

IX-69    Elektrina vysokého napätia (nad 300 V proti zemi) 

IX-70    Elektrina stredného a nízkeho napätia (do 300 V proti zemi) 

X.    Ľudia, zvieratá a prírodné živly 

X-71    Zvieratá 

X-72    Úmyselné i neúmyselné poškodenie, násilie, zranenie inou osobou, živelné pohromy a iné prírodné vplyvy, atmosféra pracoviska 

XI.    Iné zdroje 

XI-73    Zábavné, športové, telocvičné náradie a zariadenie (vrátane mechanického), gymnastické, športové a tanečné výkony bez náradia 

XI-74    Nehody pri liečebných zákrokoch a ich oneskorené komplikácie 

XI-75    Iné zdroje, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupín 

Príčiny úrazov 

1.    Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu (nie pracoviska) 

2.    Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie 

3.    Chýbajúce (nepridelené), nedostatočné alebo nevhodné osobné ochranné pracovné prostriedky 

4.    Nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska, prípadne komunikácie (aj keď je pracovisko zdrojom úrazu) 

5.    Nedostatky v osvetlení a viditeľnosti, nepriaznivé vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia na pracovisku (na komunikácii) 

6.    Nesprávna organizácia práce 

7.    Neoboznámenosť s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie (teoretických vedomostí, šikovnosti, zácviku, prispôsobenia a pod.) 

8.    Používanie nebezpečných postupov a spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore 

9.    Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení 

10.    Nepoužívanie (nesprávne používanie) predpísaných a pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov (prístrojov) 

11.    Ohrozenie inými osobami (odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky a iné nesprávne nebezpečné konanie) 

12.    Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy) 

13.    Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami 

14.    Nezistené príčiny 

Správne vyšetrenie príčin pracovného úrazu má ďalekosiahle dôsledky pre vlastné odškodnenie zamestnanca, najmä pre vyšetrenie otázky, či sú dané podmienky pre to, aby sa zamestnávateľ mohol sčasti alebo úplne zbaviť zodpovednosti v zmysle ustanovení Zákonníka práce (napr. požitie alkoholu, porušenie bezpečnostných predpisov...). V prípade, že zamestnanec nesúhlasí s vyplneným „Záznamom o registrovanom pracovnom úraze“ alebo s priebehom vyšetrovania príčin pracovného úrazu, je možné tieto prípady riešiť aj súdnou cestou. 

3.3    Prijatie a vykonanie opatrení, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu 

Pri stanovení týchto opatrení je potrebné vychádzať z toho, či ohrozenie úrazom už bolo známe alebo či sa neurobili dostatočné nápravné opatrenia na elimináciu rizika, či sa už vyskytol podobný úraz atď. 

Zamestnávateľ je povinný zisťovať príčinu vzniku udalosti, prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabránenie opakovaniu podobnej udalosti aj pri nebezpečnej udalosti (skoro úraz), drobnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania či ohrození chorobou z povolania. 

Poznámka 

Pri určení opatrení je potrebné zároveň stanoviť termíny na ich splnenie a určiť zodpovedné osoby za vykonanie. Pri príprave týchto opatrení musí zamestnávateľ umožniť príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, odborovej organizácii (ak pôsobí u zamestnávateľa) a dotknutým zamestnancom vyjadriť sa k obsahu, štruktúre opatrení a o prijatých opatreniach a ich plnení ich informovať.  

Opatrenia môžu byť rôzneho charakteru:  

• technické, technologické a pod. (doplnenie strojov vhodnými krytmi, rekonštrukcie zariadení, úprava technologického a pracovného postupu, nahrádzanie fyzicky namáhaných prác technickými prostriedkami, nahrádzanie škodlivých látok menej škodlivými, účinnejšie osobné ochranné pracovné prostriedky...),  
• organizačné (zavedenie systematického vykonania analýzy rizík, resp. prehodnotenie existujúceho systému riadenia rizík, preventívna kontrola a údržby zariadení a objektov, kvalifikačných požiadaviek, zvýšenie počtu pracovníkov v sledovanej činnosti, zavedenie bezpečnostných prestávok, kontrola alkoholu, dychové skúšky), 
• výchovno-vzdelávacie, informačné (vstupné a opakované školenia, inštruktáž a zácvik na pracovisku, overovanie vedomostí, informácie o nebezpečenstvách, rizikách a ochrane pred nimi, konzultácie), 
• dokumentačné (pravidlá o BOZP a pokyny, smernice, poriadky, pokyny, zásady správania sa na pracovisku, bezpečnostné predpisy), 
• zdravotné, hygienické (vstupné a preventívne lekárske prehliadky, meranie škodlivín, pitný režim, zlepšenie pracovného prostredia), 
• sociálne (vytváranie podmienok pre sociálnu pohodu, skvalitňovanie sociálnych vzťahov, odstraňovanie stresu). 

4.    Oznámenia o vzniku udalosti 

Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik: 

a)    registrovaného pracovného úrazu 

1.    zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, 

2.    príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, 

3.    príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz (napr. telefonicky, faxom; dodatočne poštou), 

b)    bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, vznik závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania príslušnému inšpektorátu práce. 

Úraz zamestnanca iného zamestnávateľa 

Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa: 

• tento zamestnávateľ je povinný: 

1.    splniť oznamovaciu povinnosť pri registrovanom pracovnom úraze voči príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz, 

2.    zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu, 

3.    po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze zaslať tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca, 

4.    prijať a vykonať opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. 

Zamestnávateľ zamestnanca je povinný spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze, prijať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu, zaslať alebo doručiť záznam o registrovanom pracovnom úraze, viesť evidenciu o pracovnom úraze a uchovávať tento záznam (10 rokov). 

5.    Zasielanie a doručovanie záznamu o úraze 

Zamestnávateľ je povinný záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel: 

• zaslaťpríslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, 
• doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu, 

a do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel, zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu. 

6.    Vedenie evidencie 

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu: 

a)    pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr, tzv. drobných pracovných úrazov, napr. v „Knihe drobných pracovných úrazov“. Túto evidenciu spravidla vedie príslušný vedúci zamestnanec. 

Evidencia drobných úrazov slúži ako podklad na vykonanie potrebných opatrení a na neskoršie spísanie záznamu o úraze, ak by sa následky úrazu prejavili neskoršie a dodatočne spôsobia pracovnú neschopnosť trvajúcu viac ako tri dni. 

Zápis v „Knihe drobných úrazov“ má význam pre zamestnávateľa aj zamestnanca, a to najmä v sporných prípadoch, pretože prispieva k objektívnemu posúdeniu okolností vzniku úrazu, zabraňuje prípadným špekulatívnym úsiliam a dáva podmet na prípadné odstránenie príčin, ktoré úraz spôsobili.  

b)    iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí (tzv. skoro úrazov), v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobných úrazov a udalostí, 

c)    priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej choroby z povolania. 

7.    Posúdenie závažnosti pracovného úrazu 

Ošetrujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie sú povinní zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie bezodkladne písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz alebo ťažkú ujmu na zdraví (Príklad tlačiva – príloha č. 3). 

8.    Uchovávanie záznamov 

Zamestnávateľ je povinný uchovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze desať rokov od vzniku tohto úrazu; rovnaká lehota platí aj pre evidenciu pracovných úrazov, iných úrazov a nebezpečných udalostí, priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania. 

Tabuľka č. 1: Oznamovanie a zasielanie  

Príklad č. 10: 

Zamestnanec stavebnej spoločnosti spadol z rebríka a utrpel poškodenie zdravia podľa lekárov s predpokladanou dĺžkou pracovnej neschopnosti nad 42 dní, ale poškodenie zdravia nebolo lekármi posúdené ako ťažká ujma na zdraví. Keďže predpokladaná dĺžka PN je najmenej 42 dní, ide teda o úraz závažný. Zamestnávateľ je povinný oznámiť bezodkladne vznik závažného úrazu inšpektorátu práce, pracovný úraz do 3 dní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne (príloha č. 4 – Oznámenie poistnej udalosti), do 4 dní spísať Záznam o registrovanom pracovnom úraze (príloha č. 1) a zaslať ho do 8 dní, keď sa o úraze dozvedel, a to príslušnému inšpektorátu práce, pobočke Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovni postihnutého, príp. odborovej organizácii a doručiť aj postihnutému. Do 30 dní je potrebné inšpektorátu práce, príp. príslušnému orgánu dozoru zaslať správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu.  

Príklad č. 11:  

Môže zamestnávateľ a v akých prípadoch meniť stav pracoviska v prípade ťažkej ujmy na zdraví? 

Nie, stav pracoviska nie je možné meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov (polícia, inšpektorát práce), okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení, je potrebné vyhotoviť a zabezpečiť pôvodnú dokumentáciu stavu v čase vzniku úrazu pre vyšetrujúce orgány – videodokumentácia, fotodokumentácia. Je potrebné zvážiť stav, určiť zodpovedné osoby, ako aj zaistiť, aby nedošlo k opakovaniu úrazu a k ďalšiemu úrazu na dotknutom pracovisku. 

Príklad č. 12: 

Na pracovisku sa zamestnankyňa porezala na plechu. Úraz nevyžadoval lekárske ošetrenie a zamestnankyňa nebola práceneschopná. Úraz nie je považovaný za registrovaný, nie je potrebné spísať „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“, je potrebné ho len evidovať v evidencii pracovných úrazov (príloha č. 7).  

Príklad č. 13:  

Zamestnanci ručne prekladali rezivo. Prekladaný materiál sa zosunul jednému zamestnancovi na nohu a spôsobil mu úraz – pomliaždenie malíčka pravej nohy. Lekár posúdil závažnosť pracovného úrazu so záverom, že predpokladaná dĺžka PN bude 14 dní. Tento úraz je považovaný za registrovaný. Je potrebné ho do 3 dní na príslušnom tlačive oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne a do 4 dní po oznámení vzniku úrazu spísať „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“. Toto tlačivo je potrebné do 8 dní zaslať príslušnému inšpektorátu práce, pobočke Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovni postihnutého, príp. odborovej organizácii a doručiť aj postihnutému. 

Príklad č. 14:  

Čo je potrebné ďalej vykonať, ak pracovná neschopnosť zamestnanca sa predĺži, a to až nad 42 dní? Ide o úraz, keď zamestnanec pri prechádzaní skladom zakopol o lyžinu vysokozdvižného vozíka, ktorá mu spôsobila tržnú ranu predkolenia? 

Lekár posúdil závažnosť pracovného úrazu a určil dobu liečenia 30 dní. Išlo o úraz registrovaný a úraz sme oznámili do 3 dní pobočke Sociálnej poisťovne a do 4 dní spísali „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“. Toto tlačivo bolo do 8 dní zaslané príslušnému inšpektorátu práce, pobočke Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovni. Pre zdravotné komplikácie postihnutého už ale pracovná neschopnosť prekročila 42 dní. Ide teraz už o úraz závažný? Áno, v tomto prípade skutočná dĺžka PN je najmenej 42 dní, tak môžeme hovoriť už o úraze závažnom. Tento stav je potrebné oznámiť príslušnému inšpektorátu práce – údaje doplniť, keďže ide už o úraz závažný, je potrebné vypracovať a zaslať aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu.  

Zoznam príloh: 

Príloha č. 1 –    Záznam o registrovanom pracovnom úraze (vzor) 

Príloha č. 2 –    Vyjadrenie škodovej komisie (príklad) 

Príloha č. 3 –    Žiadosť o posúdenie závažnosti pracovného úrazu + návratka (príklad) 

Príloha č. 4 –    Oznámenie poistnej udalosti (vzor) 

Príloha č. 5 –    Žiadosť o poskytnutie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (vzor) 

Príloha č. 6 –    Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia (vzor) 

Príloha č. 7 –    Evidencia pracovných úrazov (príklad tlačiva) 

Tlačivo „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“ je možné zakúpiť v predajnej sieti. 

Tlačivá Sociálnej poisťovne (vzory č. 4 – 6) poskytuje každá pobočka. Taktiež sú aj prístupné na internete: www.socpoist.sk.

Autor: kolektív