Rekondičné pobyty – prostriedok prevencie

Rekondičný pobyt je jednou z možností, ako chrániť zdravie zamestnancov pracujúcich v nevhodných pracovných podmienkach. Je spôsobom prevencie pred škodlivými vplyvmi práce, ktorých výsledkom môže byť, a žiaľ aj býva, nenapraviteľné poškodenie zdravia, strata pracovnej schopnosti, vyradenie z ekonomicky aktívneho života a odkázanosť na sociálne zabezpečenie. Tieto nepriaznivé finančné a ľudské dôsledky postihujú zamestnávateľov, celú spoločnosť, ale predovšetkým poškodeného jedinca spolu s jeho rodinou.

1. Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci – ústavné právo

Čl. 36 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.

Priamo z Ústavy SR tak vyplýva povinnosť tej osoby, ktorá poskytuje zamestnanie – zamestnávateľa, aby zabezpečila zamestnancom také vhodné pracovné podmienky, pri ktorých nedôjde k ujme na ich zdraví. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 124/2006 Z. z.“) je každý zamestnávateľ povinný zabezpečovať, okrem iného, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

Napriek tomu sa skutočné pracovné podmienky často rozchádzajú s touto ústavnou garanciou nárokov zamestnancov a s povinnosťami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“) ustanovenými v zákonoch, a to v neprospech bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

2. Rôznorodosť pracovných podmienok

Zamestnanci v skutočnosti vykonávajú práce v rozmanitých pracovných podmienkach. Súčasťou prác sú, žiaľ, až príliš často aj nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie osôb vykonávajúcich tieto práce. Život a zdravie ohrozujúce nebezpečenstvá sa vyskytujú tak vo výrobných odvetviach, ako aj v službách. Niektoré sú špecifické len pre tú-ktorú prácu.

Príklad č. 1:

Nebezpečenstvá sú škodlivé a nebezpečné faktory pracovného procesu a pracovného prostredia, ktorých účinky ohrozujú život zamestnancov alebo ich zdravie a môžu ich poškodiť [§ 3 písm. e) zákona č. 124/2006 Z. z.]. Sú nimi napríklad elektrický prúd, výška alebo hĺbka, nadmerná hmotnosť manipulovaného bremena, zvýšená frekvencia pohybu tela, hluk, chemikália, karcinogén, nadmerná fyzická alebo psychická záťaž, nevhodná (nefyziologická) poloha tela alebo jeho časti pri práci, chlad, teplo, prach a pod.

Dôsledky nebezpečenstiev

Ak sa eliminovaniu nebezpečenstiev nevenuje dostatočná pozornosť, ak sa ich vplyv nekontroluje a neriadi, tak v určitých špecifických, pomerne často sa vyskytujúcich situáciách nielenže ohrozujú, ale priamo poškodzujú život a zdravie zamestnancov. Spôsobujú nepohodlie, stres, nadmernú záťaž množstvom práce, pracovné úrazy, choroby z povolania.

Nebezpečenstvá existujúce v práci tiež významne spolupôsobia pri vzniku rôznych civilizačných chorôb, napr. ochorenia podporno-pohybového aparátu, depresie a pod. Dôsledkom subjektívneho vnímania nebezpečenstiev zamestnancami je ich nespokojnosť s prácou a s tým súvisiaca zvýšená fluktuácia a tiež objektívne znížená produktivita práce a jej kvalita.

3. Choroba z povolania

Chorobou z povolania je choroba vzniknutá v práci. Choroba z povolania je iniciovaná nebezpečenstvami – škodlivými pracovnými podmienkami. Chorobou z povolania môže byť len tá, ktorá je obsiahnutá v zozname celkovo 47 chorôb z povolania uvedených v prílohe č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ak táto choroba vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe (§ 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Chorobu z povolania priznáva len príslušné zdravotnícke zariadenie – klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie.

Príklad č. 2:

Chorobou z povolania je, okrem iných, aj choroba z vibrácií – ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi; choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín; choroba zaprášenia pľúc azbestovým prachom (azbestóza); porucha sluchu z hluku; alergické choroby horných dýchacích ciest s precitlivenosťou na alergény existujúce v pracovnom prostredí; nádorové choroby vznikajúce následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí.

Dlhodobo najviac chorôb z povolania vzniká v dôsledku dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín, tiež vibrácií pôsobiacich na končatiny zamestnancov a takisto infekčných a parazitárnych chorôb.

Na Slovensku dlhodobo klesá počet chorôb z povolania, avšak ich súčasný stav ešte nie je akceptovateľný. V ostatných desiatich rokoch ich každoročne vzniklo 300 až 610. To znamená rovnaký počet zamestnancov vyradených z práce, čo predstavuje významné ekonomické straty a zaťaženie pre firmy, celú spoločnosť, poškodených zamestnancov i pre dotknuté osoby.

Príčiny vzniku choroby z povolania

Choroby z povolania vznikajú predovšetkým v dôsledku zaznávania a nerešpektovania BOZP, keď zamestnávatelia nevykonávajú dostatočné opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Ani sami zamestnanci nie vždy dbajú o vlastné zdravie. Príčinou chorôb z povolania je často konštatovaná absencia elementárnych preventívnych a ochranných opatrení a „zdravých“ pracovných postupov. Dôvody ich vzniku sú:

• technické, napríklad nevyhovujúci fyzický stav pracoviska, technického zariadenia a pod.,
• organizačné, napríklad zlá organizácia práce, nevhodný pracovný postup, nedostatočne školení zamestnanci, nevhodné pracovné pokyny,
• personálne, napríklad podcenenie rizika, nedodržanie pokynov a predpisov na zaistenie BOZP.

Zásobárňou chorôb z povolania sú predovšetkým tzv. rizikové práce. V záujme predchádzania chorobám z povolania sa preto pozornosť zamestnávateľov pri vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP musí sústreďovať najmä na eliminovanie týchto prác.

4. Čo je riziková práca

Rizikovou prácou je práca, pri ktorej existuje zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou (§ 2 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“).

Zvýšená pravdepodobnosť vzniku ujmy na zdraví je spôsobená tým, že pri rizikových prácach sú prekračované prípustné hodnoty existujúcich škodlivých faktorov, ktorým je zamestnanec vystavený počas vykonávania práce.

Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie prác. Konkrétnu prácu (pracovnú činnosť) medzi rizikové práce zaraďuje len regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu (§ 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z.).

Na Slovensku v súčasnosti vykonáva rizikové práce asi 103 000 zamestnancov, z nich najviac pracuje v riziku hluku, prachu, ionizujúceho žiarenia, chemických faktorov, vibrácií, chemických karcinogénov, infekcie alebo alergénov.

Škodlivé faktory práce a pracovného prostredia

Práca sa zaradí do tretej alebo štvrtej kategórie a ako riziková práca sa vyhlási, ak spĺňa charakteristiku príslušnej kategórie uvedenú v prílohe č. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

Aby práca mohla byť vyhlásená za rizikovú prácu, musí to byť práca, ktorá je vykonávaná v prostredí s aspoň jedným z 18 škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia podľa uvádzanej vyhlášky.

Zoznam:

Škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia na účely rizikovej práce sú: prach; hluk; vibrácie; chemikália; karcinogén; mutagén; faktor spôsobujúci kožné ochorenie alebo alergické ochorenie dýchacích ciest alebo ochorenie očných spojoviek; ionizujúce, elektromagnetické, ultrafialové, infračervené alebo laserové žiarenie; biologický faktor; zvýšený tlak vzduchu; fyzická záťaž; psychická záťaž; záťaž teplom alebo chladom.

5. Účel rekondičného pobytu

Rekondičným pobytom sa reaguje na vystavenie zamestnancov nadmerným množstvám škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.

Účelom rekondičného pobytu je predchádzať poškodeniam zdravia zamestnancov chorobami z povolania. Týka sa tých zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie (§ 11 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.)

Medicínske riešenie dôsledkov nevhodnej práce

Po celý čas rekondičného pobytu musí byť zamestnancovi zabezpečený programovo riadený zdravotný režim (§ 11 ods. 16 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Rekondičný pobyt má teda účelovo zostavený zdravotný program v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 148/2010 Z. z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu (ďalej „vyhláška č. 148/2010 Z. z.“). Absolvovaním individuálneho programu rekondičného pobytu sa má zamestnancovi regenerovať zdravie, a tak zabrániť nezvratnému poškodeniu zdravia, ku ktorému spravidla dochádza v dôsledku vykonávania práce v škodlivom pracovnom prostredí.

Čo nie je rekondičný pobyt

Rekondičný pobyt sa musí vnímať výlučne v spojení s pracovnou sférou. Z účelu rekondičného pobytu vyplýva, že nie je poskytovaný ako určitý pracovný benefit (wellnessový pobyt), určite nie je dovolenkou a tiež nie je zdravotnou starostlivosťou poskytovanou z verejného zdravotného poistenia.

Zázemie poskytovania rekondičného pobytu

Inštitút rekondičného pobytu má na Slovensku historické zázemie už niekoľko desaťročí. Z prostredia baníctva sa uprostred deväťdesiatych rokov predchádzajúceho storočia jeho uplatňovanie rozšírilo aj do iných odvetví. Pôvodná právna úprava v Zákonníku práce sa včlenila do zákona č. 124/2006 Z. z. Z tohto systémového právneho začlenenia do odvetvia pracovného práva plynie základný rámec, cieľ a obsah rekondičného pobytu.

Rekondičný pobyt nie je v prostredí Európskej únie štandardným nástrojom na riešenie problémov v oblasti BOZP. Naopak, možno ho skôr označiť za ojedinelý a výnimočný.

6. Čo je vybrané povolanie

Na účely rekondičného pobytu je vybraným povolaním to povolanie, v rámci ktorého:

a) zamestnanec vykonáva prácu zaradenú orgánom štátnej správy – regionálnym úradom verejného zdravotníctva – do tretej alebo štvrtej kategórie prác (tzn. práca je vyhlásená za rizikovú) a

b) rekondičný pobyt je účelný z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

Účelnosť rekondičného pobytu pre konkrétne vybrané povolanie (konkrétnu rizikovú prácu) posudzuje lekár pracovnej zdravotnej služby.

Potrebné je zvýrazniť, že rekondičný pobyt sa poskytuje len a len vtedy, ak sú súčasne splnené obe uvedené podmienky.

Zoznam zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolanie

Zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie, spracuje zamestnávateľ, a to v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby (§ 11 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z.). S týmto zoznamom musia súhlasiť zástupcovia zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

7. Kto poskytuje rekondičný pobyt

Rekondičný pobyt zabezpečuje a poskytuje zamestnávateľ (§ 11 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Zamestnávateľom podľa § 3 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. je tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá:

a) zamestnáva inú fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka práce alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu (polícia, armáda, štátna služba) podľa osobitného zákona,

b) uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

Zamestnávateľmi sú aj iné fyzické osoby alebo právnické osoby uvedené v § 2 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľom je napríklad akciová spoločnosť, štátny podnik, spoločnosť s ručením obmedzeným, živnostník, rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, nadácia, združenie.

8. Komu sa poskytuje rekondičný pobyt

Rekondičný pobyt sa poskytuje zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie (§ 11 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Na účely rekondičného pobytu je zamestnanec vymedzený v § 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého zamestnancom je:

a) fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu – v štátnozamestnaneckom vzťahu – vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa za odplatu podľa jeho pokynov,

b) žiak učilišťa, odborného učilišťa a strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.

Príklad č. 4:

Zamestnancom je napríklad zamestnanec s trvalým pracovným pomerom, na určitú dobu či kratší pracovný čas a dohodár podľa § 223 až § 228a Zákonníka práce, štátny zamestnanec, vojak, policajt, hasič.

9. Kedy a ako často sa musí poskytnúť rekondičný pobyt

Jedinou podmienkou na poskytnutie prvého rekondičného pobytu je, aby zamestnanec vo vybranom povolaní nepretržite odpracoval určený počet rokov.

Predpoklady na poskytnutie ďalšieho – opakovaného, rekondičného pobytu sú dva:

a) zamestnanec musí vo vybranom povolaní nepretržite odpracovať určený počet rokov a

b) počas uvedených rokov odpracovať aj určený minimálny počet pracovných zmien.

Tieto dva predpoklady musia byť splnené súčasne.

Aby mohol byť poskytnutý rekondičný pobyt, vykonávanie rizikovej práce nemôže byť prerušené na 8 a viac týždňov (§ 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z.). Prerušenie na čas kratší ako 8 týždňov (napríklad z dôvodu dovolenky, choroby, neplateného voľna) sa považuje za výkon vybraného povolania.

Prvý rekondičný pobyt

Prvý rekondičný pobyt sa poskytuje najskôr po šiestich rokoch nepretržitého vykonávania vybraného povolania, ak ide o vykonávanie práce zaradenej do tretej kategórie. Ak ide o prácu zaradenú do štvrtej kategórie, tak prvý rekondičný pobyt sa poskytuje najskôr po piatich rokoch nepretržitého vykonávania vybraného povolania (§ 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Ďalší rekondičný pobyt

Ďalší – opakovaný, rekondičný pobyt sa poskytuje zamestnancovi, ktorý vybrané povolanie vykonával štyri roky, ak v tomto období odpracoval najmenej 800 pracovných zmien alebo počas týchto rokov odpracoval najmenej 500 pracovných zmien pri práci s dokázaným chemickým karcinogénom (§ 11 ods. 12 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Zamestnancovi, ktorý pracuje vo vybranom povolaní pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, poskytne jeho zamestnávateľ ďalší rekondičný pobyt raz za dva roky po odpracovaní najmenej 275 pracovných zmien (§ 11 ods. 13 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Trvanie rekondičného pobytu

Zamestnávateľ určuje dĺžku rekondičného pobytu (§ 11 ods. 15 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Dĺžku rekondičného pobytu zamestnávateľ určí na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Rekondičný pobyt v pobytovej forme sa poskytuje v dĺžke pobytu najmenej sedem dní. Vo forme rehabilitácie v súvislosti s prácou sa poskytuje v úhrnnom počte najmenej 80 hodín rehabilitácie počas dvoch rokov (§ 11 ods. 15 zákona č. 124/2006 Z. z.). Zamestnávateľ môže aj nad rámec zákona poskytnúť dlhší rekondičný pobyt a viac hodín rehabilitácie, čím sa prehĺbia jeho pozitívne účinky na zdravie.

V záujme umocnenia vplyvu rekondície sa tiež odporúča, aby na rekondičný pobyt nadväzovala dovolenka (§ 11 ods. 15 zákona č. 124/2006 Z. z.), čo sa však netýka rehabilitácie v súvislosti s prácou.

Odpracovaná pracovná zmena

Na účely rekondičného pobytu je odpracovanou pracovnou zmenou tá pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny (viac ako jej polovicu) vo vybranom povolaní (§ 11 ods. 14 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase je predpísaný počet pracovných zmien odpracovaný, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase.

10. Kedy sa môže poskytnúť rekondičný pobyt

Zamestnávateľ môže (§ 11 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z.) poskytnúť rekondičný pobyt aj zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, avšak len vtedy, ak rekondičný pobyt aj v ich prípade splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie poškodenia zdravia vo vzťahu ku konkrétnemu faktoru práce a pracovného prostredia, ktorému sú zamestnanci v práci exponovaní.

Návrh môže vychádzať od lekára pracovnej zdravotnej služby alebo on má dať na jeho vykonávanie odporúčanie. Samozrejmým predpokladom je dosiahnuť dohodu (súhlas) s poskytnutím tohto rekondičného pobytu so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

11. Kedy sa neposkytuje rekondičný pobyt

Rekondičný pobyt sa zo zákona neposkytuje zamestnancovi, ktorý je exponovaný faktorom pracovného prostredia uvedeným v § 11 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. Dôvodom neposkytnutia je skutočnosť, že by nebola splnená podmienka účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia, ktorá je ustanovená v § 11 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. Teda aj pri poskytnutí rekondičného pobytu by sa nedocielilo jeho preventívne pôsobenie.

Zoznam:

Škodlivými faktormi, pri ktorých nie je účelné poskytnúť rekondičný pobyt, sú: faktor spôsobujúci profesionálnu kožnú alergiu; biologický faktor; elektromagnetické žiarenie; ultrafialové, infračervené alebo laserové žiarenie; hluk.

12. Členenie rekondičných pobytov

Vzhľadom na právne vymedzenie možno rekondičné pobyty deliť podľa poskytovanej formy a podľa toho, kedy sú poskytované.

Forma rekondičného pobytu

Rekondičný pobyt sa poskytuje vo dvoch navzájom rovnocenných podobách, a to v pobytovej alebo priebežnej (§ 11 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Už dlho zaužívaná pobytová forma je viazaná na zotrvanie vo vhodnom zariadení, v ktorom sú poskytované jednak príslušné rehabilitačné procedúry a tiež aj ubytovanie a kompletné celodenné pobytové zabezpečenie.

Rekondičným pobytom je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorá je priebežnou formou rekondičného pobytu poskytovanou popri výkone pracovnej činnosti. Pri tomto spôsobe rekondičného pobytu súbežne s denným výkonom práce, resp. po skončení denných pracovných povinností zamestnanec dochádza na rehabilitačné procedúry do vhodného rehabilitačného zariadenia v blízkosti miesta výkonu práce.

Pre obe formy sú záväzné podmienky ustanovené v § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. s niekoľkými odchýlkami platnými pre rehabilitáciu v súvislosti s prácou, ktoré sú ustanovené v príslušných odsekoch citovaného ustanovenia. Z hľadiska realizácie tohto ustanovenia sú obe formy rovnoprávne.

Podľa toho, kedy sa rekondičný pobyt poskytne, platná právna úprava pozná prvý rekondičný pobyt a ďalší – opakovaný, rekondičný pobyt (§ 11 ods. 11 a 12 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Výber pobytovej alebo priebežnej formy

Výber pobytovej alebo priebežnej formy rekondičného pobytu je podriadený tomu, aby zamestnancovi bola poskytnutá potrebná a účinná rehabilitačná starostlivosť vzhľadom na faktor práce a pracovného prostredia, ktorému je exponovaný v práci.

Podľa názoru niektorých odborníkov je rehabilitácia v súvislosti s prácou efektívnejší spôsob prevencie zdravia i zdravia už do istej miery nepriaznivo postihnutého škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia ako raz za niekoľko rokov poskytovaná „pobytová“ forma rekondičného pobytu.

Formu rekondičného pobytu – pobyt alebo priebežnú rehabilitáciu – vyberá zamestnávateľ (§ 11 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Zamestnávateľ výber samozrejme konzultuje s lekárom pracovnej zdravotnej služby (§ 21 ods. 2 a § 26 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z.) a dohodne ho so zástupcami zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce. Určite nesmie opomenúť zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa § 19 zákona č. 124/2006 Z. z., ktorí sú príslušní pre pracovisko, na ktorom sú vyhlásené rizikové práce. Je vhodné, keď zamestnávateľ túto povinnosť splní prerokovaním vo firemnej komisii bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 20 zákona č. 124/2006 Z. z.) a tam dosiahne potrebnú dohodu.

Zoznam:

Zástupcami zamestnancov sú odborový orgán, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník pôsobiaci vo firme a na účely BOZP aj zástupcovia zamestnancov pre BOZP.

Odbornosť lekára pracovnej zdravotnej služby ustanovuje § 2 ods. 3 v nadväznosti na § 2 ods. 1 a na § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 135/2010 Z. z.

13. Obsah rekondičného pobytu

Rámcový obsah rekondičného pobytu ustanovuje vyhláška č. 148/2010 Z. z. Obsah rekondičného pobytu spracúva lekár pracovnej zdravotnej služby, ktorý musí byť akceptovaný zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov (§ 11 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.). Individuálny program rekondičného pobytu pre každého účastníka spracúva príslušný zdravotnícky pracovník, najmä špecialista na fyzioterapiu, balneoterapiu a liečebnú rehabilitáciu (§ 11 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Zloženie programu rekondičného pobytu má byť individuálne pre každého zamestnanca (§ 1 ods. 1 vyhlášky č. 148/2010 Z. z.). Musí zohľadňovať tie škodlivé faktory práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec v práci vystavený, a tak predovšetkým reparovať predpokladané možné poškodenie zdravia vplyvom práce.

Obsah rekondičného pobytu:

Poskytujú sa procedúry fyzioterapie, balneoterapie, liečebnej rehabilitácie a vhodných pohybových aktivít v prírode, telocvični, bazéne. Na reparáciu následkov jednotlivých škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia sa v rámci individuálneho programu rekondičného pobytu podľa potreby poskytujú procedúry elektroterapie, vodoliečby, teploliečby, laseroterapie, kondičné a relaxačné cvičenia, masáž, inhalácie, racionálna strava a iné.

Vhodnými aktivitami na zvyšovanie celkovej odolnosti sú tiež prechádzky, severská chôdza, turistika, plávanie, cvičenie v bazéne.

14. Organizačné zabezpečenie rekondičných pobytov

V súvislosti s praktickým zabezpečením výkonu rekondičného pobytu má zamestnávateľ, lekár pracovnej zdravotnej služby, účastník rekondičného pobytu i zástupcovia zamestnancov viacero úloh či až povinností okrem už uvádzaných.

Povinnosti zamestnávateľov

Zamestnávateľ určuje miesto a zariadenie, v ktorom sa bude rekondičný pobyt uskutočňovať (§ 11 ods. 15 zákona č. 124/2006 Z. z.), a to aj na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Pobytová forma rekondičného pobytu by sa mala uskutočňovať v klimaticky vhodnej a čistej lokalite a spravidla sa aj vykonáva v kúpeľných lokalitách.

Zamestnávateľ musí zamestnancom zabezpečiť na celý čas rekondičného pobytu tiež ubytovanie a celodenné stravovanie, to nie je povinný pri rehabilitácii v súvislosti s prácou (§ 11 ods. 16 zákona č. 124/2006 Z. z).

Zamestnávateľ musí s obsahom (náplňou) rekondičného pobytu oboznámiť dotknutých zamestnancov pred nástupom na rekondičný pobyt (§ 11 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Zamestnávateľ určí spôsob dopravy a deň nástupu na rekondičný pobyt, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne cestovné náhrady (§ 11 ods. 15 a 17 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Rekondičný pobyt vrátane rehabilitácie v súvislosti s prácou sa poskytuje počas pracovného času, a to aj na čas potrebný na dopravu. Účasť na pobytovej forme rekondičného pobytu i na priebežne poskytovanej rehabilitácii v súvislosti s prácou z hľadiska poskytnutia pracovného voľna a náhrady mzdy upravuje § 138 ods. 1 Zákonníka práce – zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Úlohy pracovnej zdravotnej služby

Spolupráca s lekárom pracovnej zdravotnej služby pri plánovaní, príprave a vykonávaní rekondičných pobytov je motivovaná jeho špecializovaným odborným zázemím pre problematiku rizikových prác, choroby z povolania a z toho dôvodu aj pre posúdenie vybraného povolania a výber najúčinnejšieho rekondičného pobytu z hľadiska jeho formy, obsahu a miesta pobytu.

Úloha zástupcov zamestnancov

Tak ako aj pri iných pracovnoprávnych vzťahoch, aj pri rekondičných pobytoch úloha zástupcov zamestnancov spočíva v ochrane práv zamestnancov. Špecificky pre oblasť BOZP je aj v spojitosti s rekondičnými pobytmi významný zástupca zamestnancov pre BOZP a komisia BOZP podľa § 19 a § 20 zákona č. 124/2006 Z. z.

Odporúča sa aj preventívne pôsobenie zástupcov zamestnancov na jednotlivých zamestnancov, aby pri svojej rizikovej práci dodržiavali BOZP a v spojitosti s rekondičnými pobytmi, aby využili program (procedúry) rekondičného pobytu v prospech svojho zdravia.

Povinnosti zamestnancov

Na rekondičnom pobyte sa môže zúčastniť len zdravý zamestnanec, ktorý nemá akútne ochorenie alebo infekčné ochorenie (§ 11 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Zamestnanec je povinný zúčastniť sa na poskytovanom rekondičnom pobyte a dodržiavať jeho program [§ 12 ods. 2 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z.].

15. Postup pri poskytovaní rekondičného pobytu

Pri poskytovaní rekondičných pobytov je potrebné zohľadniť viaceré okolnosti, ktoré sú často osobitné pre toho-ktorého zamestnávateľa. Odporúčaná rámcová schéma praktického postupu je nasledovná:

a) spísať zoznam rizikových prác s uvedením konkrétnych škodlivých faktorov, ktoré pôsobia na zamestnancov pri každej z nich,

b) spísať menovitý zoznam zamestnancov, ktorí sú exponovaní škodlivými faktormi a každému z nich priradiť konkrétne škodlivé pracovné faktory, ktorými sú exponovaní,

c) spísať zoznam vybraných povolaní – uviesť v ňom tie rizikové práce, pre ktoré bude účelné z hľadiska prevencie profesionálneho zdravia poskytnúť rekondičný pobyt,

d) spísať zoznam zamestnancov vykonávajúcich jednotlivé vybrané povolania, ktorým bude poskytnutý rekondičný pobyt, zoznam prerokovať so zástupcami zamestnancov a dosiahnuť dohodu,

e) vybrať formu rekondičného pobytu, výber prerokovať so zástupcami zamestnancov a dosiahnuť dohodu,

f) navrhnúť obsah rekondičného pobytu pre jednotlivé vybrané povolania, prerokovať ho so zástupcami zamestnancov a dosiahnuť dohodu,

g) oboznámiť zamestnancov, ktorým bude poskytnutý rekondičný pobyt, s jeho obsahom, vhodné je informovať ich aj o ich povinnostiach v súvislosti s absolvovaním rekondičného pobytu,

h) určiť dĺžku rekondičného pobytu,

i) vybrať vhodné zariadenie, v ktorom sa bude rekondičný pobyt realizovať,

j) odporúča sa spracovať viacročný harmonogram poskytovaných rekondičných pobytov,

k) určiť spôsob dopravy na rekondičný pobyt, dátum a miesto nástupu na rekondičný pobyt a oboznámiť s nimi príslušných zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolanie,

l) overiť po skončení rekondičného pobytu v zariadení, v ktorom sa rekondičný pobyt uskutočňoval, či zamestnanec absolvoval rekondičný pobyt,

m) zúčtovať cestovné náhrady,

n) vyhodnotiť absolvované rekondičné pobyty a prerokovať toto vyhodnotenie v komisii BOZP spolu s prípadnými námetmi na zlepšenie ich prípravy a vykonania.

16. Ekonomické aspekty rekondičných pobytov

Náklady zamestnávateľa

Je výlučnou povinnosťou zamestnávateľa uhrádzať náklady na BOZP, tieto náklady nesmie prenášať na zamestnancov (§ 6 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Preto aj náklady na prípravu a vykonanie rekondičných pobytov vrátane dopravy jeho účastníkov na miesto/z miesta výkonu rekondičného pobytu i na samotný pobyt (ubytovanie, celodenné stravovanie) idú na ťarchu zamestnávateľa (§ 11 ods. 17 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Daňové výdavky

Prevencii v BOZP i celkovej starostlivosti o BOZP napomáha aj daňový systém, podľa ktorého náklady vynaložené na zaistenie BOZP sú nákladovou položkou na účely dane z príjmu (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – ďalej „zákon č. 595/2003 Z. z.“), podľa ktorého nákladovou položkou sú aj daňové výdavky, ktorými sú aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na BOZP a hygienické vybavenie pracovísk.

Hodnota povinne poskytnutého rekondičného pobytu, na ktorý má zamestnanec nárok, nepovažuje sa na účely zákona č. 595/2003 Z. z. za príjem zamestnanca zo závislej činnosti, a teda nepodlieha zdaneniu [§ 5 ods. 5 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.].

Prípadná škoda vzniknutá zamestnancovi na rekondičnom pobyte

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ním (§ 11 ods. 18 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Účasťou na rekondičnom pobyte sa rozumie plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta do miesta poskytovania rekondičného pobytu a späť, stravovanie a tiež osobné voľno v rekondičnom objekte. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta tam aj späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.

17. Kontrola inšpekciou práce

Inšpekcia práce je dozorný orgán štátu na zabezpečovanie a presadzovanie ochrany zamestnancov v rozsahu pracovných vzťahov. Kompetencie inšpekcie práce upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 125/2006 Z. z.“).

Inšpektoráty práce vo svojej štandardnej činnosti dozerajú na realizáciu takmer všetkých pracovnoprávnych predpisov. Dozor vykonávajú predovšetkým vo firmách u zamestnávateľov, a to podľa vlastného plánu inšpekčnej činnosti alebo na podnet zamestnancov (napríklad sťažnosti), či iných subjektov.

Inšpektoráty práce u zamestnávateľov dozorujú aj správne uplatňovanie rekondičných pobytov. Obsah a program rekondičného pobytu je predmetom záujmu príslušných zdravotníckych inštitúcií.

Pokuty

Zákonné oprávnenia inšpektorátov práce obsahujú použitie finančnej pokuty i preventívneho opatrenia – zákazu určitej činnosti, ak bol zistený nesúlad s príslušnou povinnosťou upravenou zákonom. Aj v prípade porušenia právnej úpravy rekondičných pobytov je tak inšpektorát práce oprávnený uložiť finančnú pokutu až do sumy 100 000 eur a za nesplnenie už predtým uloženej povinnosti je povinný pokutovať „hriešnika“ sumou od 300 eur do 100 000 eur. Pri ukladaní pokuty sa zohľadňujú viaceré zákonom ustanovené kritériá, najmä rozsah a závažnosť porušenia predpisu a miera jeho následkov.

18. Ako neposkytovať rekondičný pobyt?

Je nevyhnutné pripomenúť, že rekondičný pobyt je náhradný spôsob ochrany zdravia zamestnancov – primárnymi sú tie opatrenia, ktorými sa eliminujú škodlivé faktory práce a pracovného prostredia alebo ich pôsobenie na zamestnancov.

Poskytovanie rekondičného pobytu je cenou za existenciu škodlivých podmienok na pracovisku, v ktorých musí zamestnanec vykonávať prácu.

Tento fakt je základom odpovede na položenú otázku – eliminácia škodlivých pracovných podmienok je tým správnym krokom. Ak zamestnávateľ technickými a organizačnými opatreniami odstráni škodlivé pôsobenie škodlivých pracovných podmienok alebo ešte lepšie, ak odstráni také škodlivé pracovné faktory, niet dôvodu ďalej poskytovať rekondičné pobyty. Zamestnávateľ má v tomto zmysle celkom zrejmé možnosti.

19. Riadenie pracovných podmienok

Prvoradým je také zabezpečenie vykonávania práce a celého pracovného procesu, aby organizmus zamestnancov nebol nadmerne zaťažovaný až ohrozovaný škodlivými faktormi práce.

Účinnú ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce je nevyhnutné prednostne zabezpečovať dôsledným vykonávaním opatrení, ktorými sa predíde pôsobeniu škodlivých pracovných faktorov na zdravie. Ide najmä o realizovanie takých technických a organizačných opatrení doplnených personálne orientovanými prostriedkami, ktoré sú potrebné na zabezpečenie „bezpečného a zdravého“ spôsobu práce, pracovného prostriedku a pracovného prostredia, ktoré nepoškodzujú zdravie zamestnancov [najmä § 6 ods. 1 písm. a) až g) zákona č. 124/2006 Z. z.].

20. Princípy prevencie

Na zaistenie BOZP je každý zamestnávateľ povinný realizovať všeobecné princípy prevencie upravené v § 5 zákona č. 124/2006 Z. z., najmä:

• vylúčiť z pracovného procesu existujúce alebo možné nebezpečenstvá a z nich vyplývajúce riziká,
• posudzovať riziko, ktoré nemožno vylúčiť, a to už pri výbere, ako aj počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
• uprednostňovať pri ochrane bezpečnosti a zdravia kolektívne ochranné opatrenia pred individuálnymi,
• nahrádzať práce s rizikom poškodenia zdravia bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
• zohľadňovať ľudské schopnosti, vlastnosti a možnosti už pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie,
• plánovať a následne aj vykonávať politiku prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a spôsobov organizácie práce,
• skvalitňovať pracovné podmienky s ohľadom na existujúce faktory práce a pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,
• vydávať pokyny na zaistenie BOZP pri vykonávaní konkrétnej práce.

21. Iné opatrenia

V záujme zaistenia ochrany „pracovného“ zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce je slovenský zamestnávateľ povinný podľa platného právneho stavu realizovať aj ďalšie opatrenia:

• predložiť miestne príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravia (pozri prílohu č. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorá uvádza ich sídla a územné obvody) návrh na zaradenie práce do kategórie rizikových prác [§ 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z.],
• zabezpečovať pre zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci (§ 30 ods. 3 až 7 zákona č. 355/2007 Z. z.), a to pred zaradením na vykonávanie rizikových prác a tiež periodicky počas ich vykonávania – u tretej kategórie raz za dva roky a u štvrtej kategórie raz za rok,
• skrátiť týždenný pracovný čas pre prácu s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo pri prácach vedúcich k ožiareniu (§ 85 ods. 6 Zákonníka práce),
• nenariadiť prácu nadčas pri výkone rizikovej práce (§ 97 ods. 11 Zákonníka práce),
• poskytnúť dodatkovú dovolenku zamestnancovi, ktorý po celý rok pracuje v podzemí pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní, a zamestnancovi, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé (§ 106 Zákonníka práce),
• poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností vymedzených v § 124 Zákonníka práce a zaradených do tretej alebo štvrtej kategórie prác,
• poskytovať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnanca (zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Autor: Ing. Dušan Adamček