Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Komentár k nariadeniu vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z., a nariadenia vlády SR č. 216/2013 Z. z.

Dátum publikácie:25. 10. 2013
Autor:JUDr. Janka Chorvátová, PhD.
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika
Právny stav od:1. 11. 2013
Právny stav do:30. 6. 2014

Vláda Slovenskej republiky podľa § 278 ods. 1 a § 279 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nariaďuje:

§ 1

(1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy,1) je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

(2) Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.

(3) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

(4) 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Komentár k § 1

V záujme vymoženia peňažných pohľadávok, na ktoré súd či správny orgán nariadil výkon rozhodnutia alebo exekútor exekúciu, toto nariadenie vlády podrobne hovorí o spôsobe vykonávania zrážok i poradí ich vykonávania. Postup zamestnávateľa (tzn. platiteľa mzdy), ktorý prijme zamestnanca alebo už zamestnáva zamestnanca, u ktorého je potrebné realizovať zrážky zo mzdy v rámci výkonu rozhodnutia (označuje sa ako povinný) v prospech osoby, na návrh ktorej sa exekúcia vykonáva (označuje sa ako oprávnený) podľa tohto právneho prameňa, vychádza z dovolených spôsobov peňažného uspokojenia oprávneného voči povinnému podľa § 278 ods. 1 a § 279 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, podľa § 70 ods. 1 zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a § 100 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú buď priamo zo zákona (zamestnávateľom zo mzdy zamestnanca napr. vo forme povinných odvodov voči poisťovniam podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce), alebo na základe vykonateľného rozhodnutia v rámci súdneho konania [§ 251 ods. 2 OSP v spojení s § 131 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce], či na základe exekúcie v rámci exekučného konania (§ 66 a nasl. Exekučného poriadku v spojení s § 131 ods. 3 Zákonníka práce). Napokon prichádza do úvahy aj dobrovoľný výkon zrážok zo mzdy na základe výslovnej dohody medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom, čo dovoľuje Zákonník práce (§ 131 ods. 3 v spojení s ods. 7).

Aktuálne najčastejším a najbezpečnejším spôsobom uspokojovania peňažných pohľadávok oprávneného voči povinnému, ktorý je zamestnaný, je teda vykonávanie zrážok zo mzdy povinného zamestnanca, čo musí nasledovať bezprostredne po doručení príkazu na začatie exekúcie zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy.

Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného je listina vystavená exekútorom, doručená doporučene do vlastných rúk platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi). Zamestnanec (tzn. povinný) dňom, keď sa jeho platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, stráca právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok (§ 66 Exekučného poriadku). Tento príkaz má podobu listiny s označením ,,Príkaz na začatie exekúcie“, nie je ale vylúčené doručenie príkazu súčasne s upovedomením o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy. Z príkazu sú zamestnávateľovi oznámené informácie najmä o oprávnenom (t. j. pre koho sa vymáha), údaje o povinnom (od koho sa vymáha, t. j. zamestnanca platiteľa mzdy), o výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva (t. j. úrokov alebo úrokov z omeškania), o výške trov exekúcie a napokon právny dôvod vzniku vymáhanej pohľadávky (z tejto informácie platiteľ mzdy určí, či ide o prednostnú pohľadávku). Na podklade informácií následne zamestnávateľ ako platiteľ mzdy vypočíta výšku zrážok, ktorú mesačne zo mzdy/platu povinného zamestnanca zrazí.

Principiálne je povinnosťou platiteľa mzdy (v praxi obvykle jeho mzdovej pracovníčky), aby vypočítal výšku zrážok v súlade so zákonom, zákonodarca teda očakáva od zamestnávateľa, že mechanizmus výpočtu zrážok zo mzdy má zamestnávateľ zvládnutý. Na druhej strane má takýto postup aj logický základ: zamestnávateľovi môžu prísť exekučné príkazy proti jednému zamestnancovi od viacerých exekútorov (ktorí o sebe navzájom ohľadne vymáhania rôznych pohľadávok voči dlžnému zamestnancovi na začiatku vedieť nemusia) a nie je teda možné, aby exekútor pri tomto prvom úkone voči povinnému ,,nadiktoval,, zamestnávateľovi, ako má vypočítať zrážky zo mzdy. Platiteľ mzdy teda zodpovedá exekútorovi i zamestnancovi za riadne, včasné a správne vykonávanie zrážok (§ 82 Exekučného poriadku). Samozrejme, napriek tomu môže byť výpočet zrážok zo mzdy tak náročný, že je vhodné a účelné, aby ich určil samotný exekútor. Preto prostredníctvom § 78 Exekučného poriadku, ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, exekútor musí určiť, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich. Nesprávnym započítaním sumy do nepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážok zo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávne- ného – ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne žaloby povinného – ak platiteľ mzdy neoprávnene zrazil viac.

Predmetom výkonu rozhodnutia nie je mzda ako taká, ale nárok povinného zamestnanca na jej vyplatenie. Základom pre súdny výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a pre exekúciu exekútora zrážkami zo mzdy a z iných príjmov povinného je nielen mzda zamestnanca, ktorá má charakter protiplnenia zamestnávateľa za vykonanú prácu zamestnanca v pracovnom pomere, resp. obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (ktorým sa rozumie napr. plat štátnych zamestnancov, ako sú policajti, požiarnici, vojaci atď. pri výkone štátnej služby, ako i platy zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme), ale zrážkam podľa tohto predpisu podlieha tiež iný príjem z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Jedným zo základných pilierov funkčnej aplikácie tohto nariadenia je pre zamestnávateľa správny výklad pojmu ,,mzda“ a následná aplikácia tohto výkladu pri zrážkach zo mzdy v praxi. Mzdou podľa ust. § 118 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda/plat za prácu slúži zamestnancovi na uspokojovanie jeho osobných potrieb, z tejto odplaty za vykonanú prácu si zamestnanec uhrádza nielen svoje peňažné záväzky. Pretože v prípade mzdy/platu ide o najľahšie postihnuteľný zdroj, oprávnený ako osoba, ktorej bola priznaná pohľadávka voči povinnému (t. j. zamestnancovi osobne), najčastejšie hľadá zdroj uspokojenia práve v jeho odmene za vykonávanú prácu. Keďže znižovanie mzdy a následné poukázanie tejto sumy inému, ako je samotný zamestnanec, ktorý peniaze zarobil, je zásadným zásahom do Ústavou garantovanej ochrany vlastníctva, je nevyhnutné v záujme spravodlivosti, aby výkon zrážok zo mzdy bol podrobne regulovaný týmto vykonávacím nariadením. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa teda od mzdy odpočíta daň z príjmov fyzických osôb. Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Mzdou sa tu rozumie odmena za prácu, ktorú osoba vypláca občanovi za jeho pracovnú činnosť, ktorú pre ňu, podľa jej pokynov, pravidelne vykonáva. Mzdou sa rozumie nielen základná mzda, ale i všetky mzdové zložky stanovené v mzdových predpisoch, teda i náhrada v zmysle § 121 až § 128 Zákonníka práce, okrem naturálneho plnenia (§ 127 Zákonníka práce), ktoré nie je predmetom tohto postihu, ale jeho hodnota sa do mzdy pre účely výpočtu zrážok zo mzdy započítava.

Podľa § 131 a § 132 Zákonníka práce zamestnávateľ musí vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Ustanovenie sa rovnako vzťahuje aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti. Za mzdu sa pre účely realizácie zrážok zo mzdy nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení, alebo zo sociálneho fondu.

Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú výlučne z čistej mzdy, pričom naďalej existuje rozdielny výpočet čistej mzdy pre účely vymáhania súdnych pohľadávok podľa § 277 OSP a pre účely vymáhania ostatných pohľadávok v exekučnom konaní podľa § 69 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.

Čistá mzda sa vypočíta:

a) podľa § 69 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie,

b) podľa § 277 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že od mzdy sa odpočíta daň z príjmov fyzických osôb.

Do čistej mzdy sa započítavajú:

a) podľa § 69 ods. 2 Exekučného poriadku aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií,

b) podľa § 277 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere.

Pre účely výkonu rozhodnutia (§ 277 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) rovnako ako pre exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 69 ods. 2 Exekučného poriadku) do čistej mzdy povinného zamestnanca sa nezapočítavajú sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

V oboch prípadoch platí pravidlo, že na účely vykonania zrážok zo mzdy povinného sa všetky príjmy povinného od toho istého zamestnávateľa považujú za jednu mzdu (napr. v prípade povinnej zamestnankyne, ktorá pracuje u zamestnávateľa ako asistentka a zároveň na ďalší úväzok pracuje u toho istého zamestnávateľa po práci ako upratovačka).

Z hrubej mzdy (t. j. mzda za výkon pracovnej činnosti, mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne kolektívnych zmluvách, doplatok k dosiahnutej mzde pri preradení na inú prácu, mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a za prácu vo výškach atď., náhrady mzdy a odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok, hodnota naturálií a príjmy, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu)

musia byť odpočítané:

1. preddavok na daň;

2. poistné na zdravotné poistenie;

3. poistné na sociálne poistenie;

4. príspevok na starobné dôchodkové sporenie;

5. poistné na sociálne zabezpečenie

= čistá mzda.

Hneď ako zamestnávateľ teda ustáli čistú mzdu zamestnanca, je povinný postupovať v zrážkach zo mzdy v zmysle nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z.

Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. obmedzuje rozsah zrážok zo mzdy povinného tým, že ustanovuje výšku základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, tzv. nepostihnuteľnú časť mzdy, ktorá sa odvíja od výšky životného minima. Základná suma je časť čistej mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť.

Podľa ustanovenia § 1 nariadenia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, ktoré je platné v mesiaci, v ktorom sa zrážky vykonávajú.

Základom pri výpočte zrážok zo mzdy za daný mesiac teda bude, aby si zamestnávateľ vedel určiť aktuálnu sumu životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnú v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú. Suma životného minima je zákonom určená ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa valorizujú v súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime vždy k 1. júlu daného roka samostatnými opatreniami MPSVaR SR o ustanovení súm životného minima.

S účinnosťou od 1. júla 2013 je základná nepostihnuteľná suma, ktorá sa povinnému z jeho mesačnej mzdy nesmie zraziť, suma 118,85 eura, tzn. 60 % zo sumy 198,09 eura (podľa opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima), pričom nariadenie vlády súčasne ustanovuje, že sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Na každú ďalšiu osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, ako i na manžela/manželku povinného sa započítava 25 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu, a to podľa výšky platnej v mesiaci, v ktorom sa zrážky zo mzdy vykonávajú. S účinnosťou od 1. júla 2013 sa teda na vyživované dieťa, ako i manžela/manželku povinného započítava suma 49,52 eura (25 % zo sumy 198,09 eura).

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 49,52 eura (t. j. 25 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1. 7. 2013 zo sumy 198,09 eura) na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. Suma 49,52 eura sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Prehľad súm životného minima od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2014 pre účely zrážok zo mzdy
opatrenie MPSVaR SR čísloúčinnosť odsumy životného minima
jedna plnoletá fyzická osoba
č. 415/2006 Z. z.1. 7. 20064 980 Sk
č. 291/2007 Z. z.1. 7. 20075 130 Sk
č. 225/2008 Z. z.1. 7. 20085 390 Sk
č. 252/2009 Z. z.1. 7. 2009185,19 €
(5 579,03 Sk)

Príklad č. 1:

Povinný je ženatý a má dve deti. V danom prípade sa povinnému nesmie z jeho mesačnej mzdy od 1. 7. 2013 zraziť:

  • suma 118,85 eura na osobu povinného,
  • suma 49,52 eura na manželku,
  • suma 49,52 eura na každé dieťa, t. j. 49,52 eura x 2.

Povinnému sa nesmie zraziť z jeho mzdy suma 267,41 eura.

Príklad č. 2:

Zamestnancovi v pracovnom pomere ako skladník vzniklo v sklade manko na tovare. Podľa Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ si môže, okrem iných prípadov, uplatniť náhradu škody u tohto zamestnanca prostredníctvom hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, majetok, financie, tovar a pod. K tomu je však potrebné, aby mal so zamestnancom platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, prípadne dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti (v prípade viacerých zamestnancov). Zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo mzdy náhradu za vzniknutú škodu, ktorá však presahuje výšku mesačnej mzdy zamestnanca, zamestnávateľ nesmie zraziť zamestnancovi celú mzdu, je povinný zachovať zamestnancovi základnú nepostihnuteľnú sumu. Zamestnancovi sa nesmie zraziť z mesačnej čistej mzdy základná nepostihnuteľná suma 118,85 € na osobu povinného a po 49,52 € na každú osobu, ktorej poskytuje výživné. Suma 49,52 € sa započítava na manželku skladníka, aj keď ona má samostatný príjem. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 49,52 € na ich dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľovi bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného zamestnanca, ktorý je ženatý a má tri maloleté deti. Jeho čistá mzda je 928 eur. Z tejto čistej mzdy musí platiteľ odpočítať 118,85 eura na osobu povinného a štyri- krát sumu 49,52 eura, t. j. 198,08 eura na manželku a každé dieťa. Nepostihnuteľná časť mzdy tohto povinného je teda spolu suma: 316,93 eura (118,85 + 198,08). Zvyšok čistej mzdy je 611,07 €. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, čo v tomto prípade znamená sumu 297,13 € (150 % z 198,09 €), pretože nad touto sumou končí tretinový systém. Čistá mzda (611,07 €) prevyšuje 297,13 €, pri ktorej končí tretinový systém, preto platiteľ mzdy zrazí povinnému 313,94 € bez obmedzenia (611,07 – 297,13) a poukáže ju exekútorovi v celosti. Ďalej sumu 297,12 €, tzn. po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma (297,12 : 3 = 99,04 €), rozdelí platiteľ mzdy na tri tretiny. Platí zásada, že možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu, iba na prednostné pohľadávky uvedené v § 71 odseku 2 zákona č. 233/1995 Z. z. sa zrážajú dve tretiny (napr. výživné). Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Zrážkam v tomto prípade podlieha teda celkovo suma 412,98 eura (313,94 eur, ktorá je sumou prevyšujúcou tretinový systém a táto suma musí byť zrazená v prospech vymáhaných pohľadávok celá + 99,04 eur, tzn. suma prvej tretiny) podľa § 71 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože tu nie je uvedené, či ide o uspokojenie prednostnej pohľadávky.

Zhrnutie: Tretinový systém pri výpočte spočíva v tom, že čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí platiteľ mzdy na tri časti. Deleniu zraziteľnej mzdy na tretiny však musí predchádzať výpočet sumy, ktorá sa zrazí zamestnancovi bez obmedzenia, lebo podľa citovaného nariadenia vlády suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 297,13 eura (podľa § 3 ods. 1 tohto nariadenia vo výške 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, v tomto prípade zo sumy 198,09 eura s účinnosťou od 1. 7. 2013 do 1. 7. 2014). Tzn., že v každej tretine môže byť v tomto prípade najviac 99,04 eura. Suma, o ktorú zvyšok čistej mzdy prevyšuje sumu 297,13 eura a ktorá sa zrazí bez obmedzenia, sa pričlení k prvej tretine zvyšku čistej mzdy a z tejto sú uspokojované všetky pohľadávky bez rozdielu.

Príklad č. 4:

Môže zamestnávateľ vykonať fyzickej osobe, s ktorou má uzatvorenú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, zrážku z odmeny z týchto dohôd na základe výkonu rozhodnutia správnym orgánom?

Zrážky z odmeny získanej na základe dohody o vykonaní prace, resp. pracovnej činnosti sú dovolené. Vyplýva to z ustanovenia § 89 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý ustanovuje, že ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Príklad č. 5:

Zamestnávateľ zamestnal bezdomovca na dohodu o pracovnej činnosti. Po mesiaci dostal od exekútorského úradu oznámenie o povinnosti zrážať z jeho mzdy dlh bezdomovca na zdravotnom poistení. Jeho mesačný príjem je cca 100 eur v hrubom. Iný príjem nemá. Musí zamestnávateľ vykonávať v takomto prípade zrážky zo mzdy a koľko, keďže v exekučnom príkaze je uvedená iba celková suma vrátane odmeny exekútora.

Keďže čistá mzda tohto zamestnanca nedosahuje výšku základnej nezraziteľnej sumy 118,85 eura na osobu povinného (tzn. 60 % zo sumy 198,09 eura podľa opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, v tomto prípade zo sumy 198,09 eura s účinnosťou od 1. 7. 2013 do 1. 7. 2014), zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi tieto skutočnosti a zrážku nevykonať.

§ 2

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 1; toto ustanovenie sa použije aj, ak je povinným osoba podľa § 2a.

§ 2a

(1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,2a) dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,2b) doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2c) alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu2d) (ďalej len „dôchodkové dávky“), je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

(2) Ak ide o povinného, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava sa podľa § 1 ods. 2 a ods. 3 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

(3) 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Komentár k § 2 a § 2a

V prípade, ak zamestnávateľovi je doručený exekučný príkaz s povinnosťou vykonávať zrážky zo mzdy povinného zamestnanca na úhradu výživného jeho maloletému dieťaťu, tak povinnému nepatrí základná nepostihnuteľná suma vo výške 60 % sumy životného minima, ale nepostihnuteľná suma sa tomuto zamestnancovi znižuje na sumu 70 % základnej nepostihnuteľnej sumy určenej podľa § 1 tohto nariadenia a vyvyšuje sa tak prednostné uspokojenie výživného maloletému dieťaťu.

Počnúc 1. novembrom 2013 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa toto komentované nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, je citované ustanovenie doplnené o skutočnosť, že sa musí použiť aj v prípadoch, ak je povinným osoba podľa § 2a tohto nariadenia, čiže platí tento režim aj u poberateľov dôchodkových dávok.

Zároveň od novembra 2013 platí, že u poberateľov dôchodkových dávok sa vychádza pri výpočte zrážok zo mzdy z nezraziteľnej sumy 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Vyššie percentuálne nezapočítateľné sumy u tejto skupiny povinných platia aj pre manžela a jeho vyživované deti. Na manželku a deti sa následne povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava podľa § 1 ods. 2 a ods. 3 tohto nariadenia 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Od 1. 11. 2013 sa nezapočítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Pozri tiež komentár k § 5a.

Teda:

V prípade vymáhania výživného na maloleté dieťa povinného základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je od 1. 7. 2013 stanovená vo výške 70 % zo sumy 118,85 eura, čiže sa zamestnancovi v záujme vymáhaného výživného na maloleté dieťa základná nepostihnuteľná suma povinnému znižuje na 83,19 eura.

To znamená, že nepostihnuteľná časť mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, teda zo zákona nepodlieha výkonu rozhodnutia a exekúcii, v prípade, ak ide o výživné na maloleté dieťa, je:

  • 83,19 eura na osobu povinného,
  • 34,66 eura na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť (ďalej napr. rodičia, prarodičia, pozri komentár k § 3 tohto nariadenia),
  • 34,66 eura na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem.
Príklad č. 6:

Povinný je ženatý a má dve deti, pričom zrážky zo mzdy sa majú vykonávať pre výživné pre jeho ďalšie maloleté dieťa, napr. z predchádzajúceho manželstva alebo mimomanželského vzťahu.

V danom prípade sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy:

  • suma 83,19 eura na osobu povinného,
  • suma 34,66 eura na manželku,
  • suma 34,66 eura na každé dieťa (x 2),

t. j. povinnému sa nesmie zraziť z jeho mzdy suma 187,17 eura spolu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 4 nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. sa sumy podľa § 1 a § 3 ods. 1 zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol, pričom však z uvedeného zaokrúhlenia je vyňaté ustanovenie § 2 nariadenia vlády, a teda vychádzajúc priamo zo znenia nariadenia sumy podľa ustanovenia § 2 sa uvedeným spôsobom nezaokrúhľujú.

§ 2b

Ak zákon ustanovuje, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou, základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Ustanovenia § 1 ods. 1 a 4 a § 2a sa nepoužijú.

Komentár k § 2b

Nový, špeciálny režim platí od 1. 11. 2013 pre osobitnú skupinu exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ak zákon ustanovuje, že možno vykonať vymoženie takejto pokuty aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou. Základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť v prípade vymáhania zaplatenia takýchto pokút, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, pričom sa v takomto prípade neaplikujú ustanovenia § 1 ods. 1 a 4 a § 2 tohto nariadenia.

Pozri tiež komentár k § 5a.

§ 3

(1) Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia,2) je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

(2) Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného sa vypočíta podľa osobitných predpisov.3)

Komentár k § 3

V zmysle § 3 nariadenia sa určuje suma vo výške 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy musí pre účely výkonu rozhodnutia povinného zraziť bez obmedzenia. S účinnosťou k 1. 7. 2013 ide o sumu 297,13 eura (tzn. 150 % zo 198,09 eura).

Vychádzajúc z tretinového systému sa suma nad 297,13 eura (od 1. 7. 2013) pripočíta k prvej tretine čistej mzdy podliehajúcej zrážkam a z tejto sa následne uspokojujú všetky pohľadávky bez rozdielu.

Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza ďalej z tretinového systému. Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny.

Prvá tretina je daná na uspokojenie bežných pohľadávok.

Druhá tretina je daná na uspokojovanie prednostných pohľadávok.

Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému.

Prednostnými pohľadávkami (v zmysle § 71 odseku 2 Exekučného poriadku a § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), na ktoré sa zrážajú dve tretiny, ktoré sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny, sú:

a) pohľadávky výživného,

b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,

c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,

d) súdne pohľadávky a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,

e) pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, a pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú zo sumy čistej mzdy, ktorá zostane po odpočítaní základných súm, ktoré sa nesmú povinnému zraziť z jeho mzdy (v závislosti od skutočnosti, či je povinný sám, resp. má manželku a osoby, ktorým je povinný poskytovať výživné).

Príklad č. 7:

Rozvedená zamestnankyňa žije v spoločnej domácnosti s dospelou dcérou, ktorá je zárobkovo činná. Čistý príjem zamestnankyne je cca 350 eur mesačne. Voči zamestnankyni eviduje zamestnávateľ exekučné príkazy doručené od exekútorov v nasledovnom poradí:

1. exekučný príkaz na úhradu splatných poplatkov za komunálny odpad v prospech oprávneného, ktorým je obec,

2. exekučný príkaz v prospech oprávneného, ktorý je obchodná spoločnosť,

3. exekučný príkaz v prospech oprávneného – mobilný operátor,

4 exekučný príkaz v prospech zdravotnej poisťovne a

5. opäť exekučný príkaz v prospech zdravotnej poisťovne.

Akú sumu smie zamestnávateľ zraziť zo mzdy zamestnankyne? Môže zrážať súbežne určenú sumu v prospech oprávneného titulom prvého doručeného exekučného príkazu a aj v prospech obchodnej spoločnosti, vo veci ktorej bol zamestnávateľovi doručený druhý exekučný príkaz v poradí?

Podľa § 67 ods. 3 Exekučného poriadku platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného. Základná suma je časť čistej mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť. Výška základnej sumy je stanovená nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Základná suma predstavuje 60 % životného minima (základom je životné minimum pre plnoletú osobu platné v danom mesiaci) na osobu povinného plus 25 % životného minima na každú osobu, ktorej má povinný povinnosť poskytovať výživné. Okruh osôb, ktorým je fyzická osoba povinná poskytovať výživné, rozsah a vznik tejto povinnosti určuje zákon o rodine. Zvyčajne pôjde o manžela povinného a vyživované deti povinného, môže však ísť aj o prarodičov, vnukov (predkov, potomkov) alebo rozvedeného manžela povinného, za podmienky, že povinnému vznikla voči týmto osobám povinnosť poskytovať výživné. Vyživovacia povinnosť nemusí byť priznaná rozhodnutím súdu. V tomto prípade sa základná suma u zamestnankyne nebude zvyšovať o sumu 25 % životného minima na dcéru z dôvodu, že nie sú dané podmienky. Platiteľ mzdy získa inak informácie o počte vyživovaných osôb zvyčajne od povinného, napríklad z podkladov pre ročné zúčtovanie dane z príjmu. Odporúča sa však, aby platiteľ mzdy požiadal povinného o vyjadrenie, koľkým osobám výživné poskytuje, ako aj o preukázanie týchto skutočností a až následne, aby posúdil, či počet vyživovaných osôb možno pokladať za správny. V otázke určenia, koľkým osobám má povinný povinnosť poskytovať výživné, koná platiteľ mzdy na vlastné nebezpečenstvo. Zodpovednosti za správne určenie zrážok sa však môže vyhnúť tak, že požiada súdneho exekútora o určenie výšky zrážok (§ 78 Exekučného poriadku).

Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Prvá tretina je daná na uspokojenie bežných pohľadávok. Druhá tretina je daná na uspokojovanie prednostných pohľadávok. Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému.

Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 7. 2013 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

198,09 eura = 100 %
60 %: 118,85 eura

Tzn.: 350 eur (t. j. čistá mzda povinnej zamestnankyne) – 118,85 eura = 231,15 eura (zaokrúhľovanie nie je potrebné a ani suma 150 % životného minima sa tu pre nízky príjem povinného nezohľadňuje) 231,15 : 3 = 77,05 eura.

Bez obmedzenia by musel zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy zamestnankyni vtedy, keby mala príjem po odpočítaní životného minima viac ako 297,13 eura (t. j. 150 % zo 198,09 eura podľa § 3 zákona č. 268/2006 Z. z.). Táto zamestnankyňa má však nezdaniteľnú sumu 231,15 eura, ktorá nepresahuje sumu 277,785 eura.

Podľa § 71 ods. 1 Exekučného poriadku z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Prvá tretina – suma 77,05 eura je teda daná na uspokojovanie bežných pohľadávok. Druhá tretina – suma 77,05 eura – sa pripočítava k prvej tretine a je možné aj z uvedenej tretiny vykonávať zrážky zo mzdy v prípade, ak ide o zrážky pre prednostné pohľadávky, čo je presne daný prípad. Tretia tretina sa vyplatí povinnej zamestnankyni. Zamestnávateľ má teda zraziť zamestnankyni 154,10 eura, z ktorých uspokojí pohľadávky oprávnených veriteľov podľa prednosti a poradia, v akom prišli zamestnávateľovi, ak prišli v niektorý deň bežné pohľadávky naraz, tak ich musí uspokojiť pomerne. V tomto prípade zamestnávateľ najskôr uspokojí prednostné pohľadávky, ktorými sú dlhy zamestnankyne na poistnom, a potom pristúpi k úhrade pohľadávky voči mobilnému operátorovi, pretože táto pohľadávka je len bežnou a nie prednostnou pohľadávkou. Podľa § 72 Exekučného poriadku, ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky. Ak sa podľa § 71 ods. 1 vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez ohľadu na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov. Podľa § 72 ods. 3 poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil v ten istý deň príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

Upozornenie:
Niekoľko platiteľov mzdy

Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.

Upozornenie:
Poradie uspokojenia pohľadávok
po skončení pracovného pomeru

Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa § 131 odsekov 4 a 5 Zákonníka práce, zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy dohodou o zrážkach zo mzdy, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

Upozornenie:
Oznamovacia povinnosť platiteľa mzdy

Ak povinný zamestnanec počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky, musí to platiteľ mzdy oznámiť exekútorovi, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného (§ 74 ods. 1 Exekučného poriadku).

Upozornenie:
Oznamovacia povinnosť zamestnanca

Zamestnanec, ktorý uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť novému platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý uňho skončil pracovný pomer. Podstatné je, že v prípade, ak platiteľ mzdy, povinný, resp. oprávnený má pochybnosti o správnosti vykonávaných zrážok zo mzdy, má v súlade s § 78 Exekučného poriadku právo požiadať exekútora o určenie, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.

Príklad č. 8:

Povinný je ženatý, má 2 deti. Jeho čistá mzda predstavuje sumu 1 500 eur. Zrážka zo mzdy sa vykonáva v mesiaci január 2014.

Z čistej mzdy povinného, teda zo sumy 1 500 eur, sa odpočíta základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť nasledovne:

  • suma 118,85 eura na osobu povinného,
  • suma 49,52 eura na manželku,
  • suma 49,52 eura na každé dieťa (tzn. x 2),

celkom: 267,41 eura.

Čistá mzda 1 500 eur mínus 267,41 eura predstavuje sumu 1 232,59 eura.

Suma 1 232,59 eura presahuje sumu 297,13 eura (150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú), a preto pri sume 297,13 eura končí tretinový systém.

Suma 935,46 eura [ktorá je rozdielom medzi čistou mzdou po odpočítaní základných nepostihnuteľných súm (1 232,59 eura) a sumy 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú (297,13 eura)] sa nevypláca povinnému, ale zamestnávateľ ju pripočíta k prvej tretine, ktorá je daná na uspokojovanie bežných pohľadávok a zrazí ju povinnému v celosti.

Máme teda tri tretiny:

1. tretina – suma – (297,12 eura : 3) = 99,04 eura

2. tretina – suma – (297,12 eura : 3) = 99,04 eura

3. tretina – suma – (297,12 eura : 3) = 99,04 eura

Prvá tretina – suma 99,04 eura spolu so sumou 935,46 eura je daná na uspokojovanie bežných pohľadávok.

Druhá tretina – suma 99,04 eura – sa pripočítava k prvej tretine a je možné aj z uvedenej tretiny vykonávať zrážky zo mzdy v prípade, ak ide o zrážky pre prednostné pohľadávky.

Tretia tretina sa vyplatí povinnému.

Zrekapitulovanie:

  • čistá mzda = 1 500 eur
  • nepostihnuteľná časť mzdy = 267,41 eura (osoba povinného 118,85 eura, manželka a dve deti 49,52 eura x 3)
  • rozdiel (čistá mzda - nepostihnuteľná časť mzdy) = 1 232,59 eura
  • suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia = 935,46 eura

Následne sumu 297,13 eura (150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú) je potrebné zaokrúhliť na eurocenty nadol, aby bolo číslo deliteľné tromi a rozdeliť na tri tretiny:

  • 1/3 zo sumy 297,12 eura, t. j. každá tretina je vo výške 99,04 eura.

Skúška správnosti a zhrnutie:

1. tretina = 1 034,50 eura (99,04 eura + suma 935,46 eura, t. j. suma, o ktorú prevyšuje zvyšok čistej mzdy 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú).

Z prvej tretiny sa vykonávajú zrážky zo mzdy pre bežné pohľadávky.

2. tretina = 99,04 eura sa v prípade prednostných pohľadávok pripočítava k 1. tretine.

3. tretina = 99,04 eura + nepostihnuteľná časť mzdy 267,41 eura = 366,45 eura.

Tretia tretina sa vyplatí povinnému.

Spolu: 1 034,50 + 99,04 + 366,45 = 1 499,99, t. j. čistá mzda 1 500 eur.

Príklad č. 9:

V roku 2013 je voči povinnému nariadená exekúcia z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom ublíženia na zdraví (prednostná pohľadávka). Na jej úhradu sa použije druhá a prvá tretina zostatku čistej mzdy. Povinný je ženatý, vyživuje 1 dieťa.

 
Čistý príjem 600    600
Suma na povinného118,85 €     
Suma na manželku49,52 €     
Suma na dieťa49,52 €     
Zákl. nepostih. časť217,89 €- 217,89 €    
Zostatok čistej mzdy 382,11     
Tretiny + zvyšok  (3 x 99,04 )
+ 84,99
   
Zákl. nepostih. časť
+ 1/3 +/- zvyšok
   217,89
+ 99,04
  
Výplata povinnému    316,93 - 316,93
Úhrada pohľadávky   (2 x 99,04 €) + 84,99 €  283,07

 § 4

Sumy podľa § 1 až § 2b a § 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Komentár k § 4

Sumy podľa § 1 až § 2b a § 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol, čo v praxi znamená, že základné nezraziteľné sumy na osobu povinného, ako i na ním vyživované osoby (manželka a deti) a ďalej 150 % suma životného minima sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

§ 5

V konaniach začatých pred 1. júlom 2006 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy, použije toto nariadenie vlády.

Komentár k § 5

V ustanovení § 5 sa upravuje prechodné ustanovenie pre exekučné konania podľa Exekučného poriadku a konania o výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa začali pred 1. júlom 2006, na základe ktorého sa používa toto nariadenie i na dovtedy začaté exekúcie zrážkami zo mzdy a výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného pre účely spôsobu výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy; mechanizmus výpočtu zrážok zo mzdy podľa tohto nariadenia je výhodnejší pre povinného oproti právnej úprave účinnej do 30. 6. 2006.

§ 5a

V konaniach začatých pred 1. novembrom 2013 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, a na určenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, ktorá sa započítava zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodkových dávok, použije toto nariadenie vlády v znení účinnom od 1. novembra 2013.

Komentár k § 5a

V nadväznosti na zmeny nariadenia vlády s účinnosťou od novembra 2013 zákonodarca určil v súvislosti s povinnými, ktorí sú poberateľmi dôchodkových dávok špecifikovaných v § 2a, nasledovný procesný postup: vo vykonávacích/exekučných konaniach začatých pred 1. novembrom 2013 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, a na určenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, ktorá sa započítava zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodkových dávok, použije toto nariadenie vlády v znení účinnom od 1. novembra 2013, čo znamená v praxi aplikáciu novelizovaného znenia nariadenia vlády aj na výkon zrážok zo mzdy pred 1. 11. 2013.

§ 6

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia.

Komentár k § 6

Ide o derogačné ustanovenie, ktorým sa zrušuje nariadenie vlády č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia a ktoré sa s účinnosťou od 1. júla 2006 nahradzuje novým nariadením č. 268/2006 Z. z.

Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri výkone rozhodnutia je vykonávacím predpisom k Občianskemu súdnemu poriadku a súčasne reagovalo na prijatie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

§ 7

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júla 2006.

Komentár k § 7

Tento záväzný právny predpis k samotnému mechanizmu výpočtu zrážok zo mzdy povinného sa v praxi používa od 1. júla 2006, pričom v spojení s § 5 sa aplikuje i na exekúcie zrážkami zo mzdy a výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného začaté a neskončené do 30. 6. 2006.

Odkazy k textu:

1) § 278 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku 
§ 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

2) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o ustanovení súm životného minima č. 262/2005 Z. z.

2a) § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

2b) § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2c) § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2d) § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3) § 279 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku 
§ 71 ods. 3 prvá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

 

Poznámky pod čiarou:


Autor: JUDr. Janka Chorvátová, PhD.

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

  • 268/2006 Z. z. Nariadenie o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia
  • 216/2013 Z. z. Novela nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.