SZČO verzus spol. s r. o. – právny pohľad

Ak sa chceme zaoberať témou práva podnikania a formami podnikania v Slovenskej republike, nemôžeme pritom obísť základný zákon, zákon zákonov, teda Ústavu Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.). Ústava Slovenskej republiky bola tým zákonom, ktorý upravoval východiská a základné mantinely obchodno- právnej úpravy a ďalšie smerovanie samostatnej Slovenskej republiky po rozpade federácie.

Z hľadiska našej témy je dôležitý najmä článok 35 odsek 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky:

• Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
• Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

  Právo podnikať je teda každému ústavou garantované. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, či bude vykonávať závislú činnosť, alebo či bude vykonávať podnikateľské aktivity. Každá osoba môže podľa svojho uváženia vykonávať hospodársku činnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca. Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja trhovej ekonomiky zaručenej v čl. 55 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého:

  Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

  Na to, aby sme mohli uplatniť ústavou garantované právo podnikať, nám ako podnikateľom musí byť umožnený prístup na trh a tým pádom umožnená voľnosť výkonu podnikateľských aktivít. Právo voľného vstupu na trh vyplýva z ústavou proklamovaného práva podnikať, avšak aj toto ústavné právo je bližšie upravené zákonom. Keďže platí zásada rovnosti, musí byť každému za rovnakých podmienok, ktoré upravuje konkrétny zákon, garantovaný prístup na trh. Nemožno predsa subjektom bez rozdielu umožniť prístup na konkrétny trh. To by dosť dobre nebolo možné a v konečnom dôsledku by takéto poňatie ústavného práva podnikať viedlo k samodeštrukčným účinkom. Aj to je dôvodom, prečo právo vstúpiť na relevantný trh podlieha administratívnemu konaniu. V niektorých prípadoch sa bude vyžadovať registrácia, v iných prípadoch zase povoľovacie konanie. Povoľovacie konanie má obmedzujúci charakter, kým registračné konanie má evidenčný charakter. Registračný princíp musí spĺňať základné podmienky, ktoré sú jeho alfou a omegou, a to:

  1. rýchlosť vykonania registrácie – nemožno hovoriť o splnenom účele registrácie v prípadoch, kedy registračné konanie trvá neúmerne dlho. Takto poňaté registračné konanie pôsobí šikanizujúco a nie je predpokladom zdravého podnikateľského prostredia,
  2. neustála aktualizácia údajov – akýkoľvek register musí v ňom obsiahnuté údaje pravidelne aktualizovať a obnovovať aj v súčinnosti s registrovaným subjektom, lebo v opačnom prípade sa celá myšlienka registrácie minie svojmu cieľu,
  3. dostupnosť – je podľa mnohých tým najpodstatnejším prvkom registrácie, a to hneď z dvoch uhlov pohľadu. Dostupnosť z pohľadu registrovaného subjektu nechať sa zaregistrovať a dostupnosť k informáciám o registrovanom subjekte z pohľadu ostatných obchodných alebo len potenciálnych partnerov.

  Registre sú vedené buď štátnymi, alebo samosprávnymi orgánmi. Najznámejšími registrami v našich podmienkach sú:

  • obchodný register, ktorý je vedený okresnými súdmi v sídle krajského súdu,
  • živnostenský register vedený obvodnými úradmi na odbore živnostenského podnikania,
  • registre vedené samosprávnymi orgánmi, ako napríklad register samostatne hospodáriacich roľníkov vedený v obci,
  • registre vedené profesijnými organizáciami, ako sú napríklad registre (resp. zoznamy) advokátov, notárov, exekútorov, lekárov, lekárnikov, geodetov atď., pričom každá profesijná organizácia vedie svoj vlastný register.

  Okrem už vyššie spomenutého článku 35 Ústavy Slovenskej republiky považujem za potrebné spomenúť aj Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“) v znení z Nice.

  POZNÁMKA

  Z pohľadu práva podnikania je najdôležitejší článok 43 ZES:

  V rámci nižšie uvedených ustanovení sú obmedzenia slobody podnikania pre príslušníkov jedného členského štátu zakázané. Rovnako tak sú zakázané obmedzenia pri zriaďovaní zastúpení, pobočiek alebo dcérskych spoločností spoločnosťami z jedného členského štátu na území druhého členského štátu. Sloboda podnikania zahŕňa právo zahajovať a prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, ako aj zriaďovať a riadiť podniky, predovšetkým spoločnosti v zmysle článku 48 za podmienok stanovených pre vlastných príslušníkov právom toho štátu, v ktorom sa podnikanie uskutočňuje...

  Úprava podnikania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ako aj v ostatných zákonoch (predovšetkým v živnostenskom zákone) musí korešpondovať tak s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva. Ústava, ako aj ZES určujú len základné mantinely, základné pravidlá hry, ktorých bližšia úprava sa ponecháva na zákon. Významná je v tomto smere úprava podnikania v Obchodnom zákonníku.

  Podľa ustanovenia § 2 Obchodného zákonníka podnikaním je:
  Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

  Z takto zákonodarcom formulovanej definície podnikania nám vyplýva, že podnikanie musí spĺňať päť znakov, ktoré musia byť splnené súčasne. Týmito znakmi sú:

  1. sústavnosť,
  2. samostatnosť,
  3. konanie vo vlastnom mene,
  4. konanie na vlastnú zodpovednosť,
  5. za účelom zisku.

  Kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených znakov je základným predpokladom na to, aby sme o určitej činnosti mohli hovoriť ako o podnikaní.

  Obchodný zákonník vymedzuje aj pojem podnikateľ:

  Podnikateľom je:

  a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

  b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

  c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

  d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

  K bodu a)

  Do obchodného registra sa zapisujú všetky obchodné spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť) a družstvá. Do obchodného registra sa zapisuje aj štátny podnik, fyzické osoby – podnikatelia, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sa na základe vlastnej žiadosti zapíšu do obchodného registra, Societas europea, európske družstvo. Do obchodného registra sa budú zapisovať aj podniky zahraničných osôb alebo ich organizačné zložky. Do obchodného registra sa síce zapisujú aj odštepné závody, ale v ich prípade nemožno hovoriť o podnikateľských subjektoch.

  Z tejto skupiny podnikateľov budú majoritnú skupinu tvoriť práve obchodné spoločnosti a družstvá. Medzi najobľúbenejšie formy podnikania patrí podnikanie vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným. Jej výhody spočívajú najmä v nízkom počiatočnom kapitáli, ktorý je nevyhnutne potrebný na založenie a vznik spoločnosti, v ručení spoločníkov len do výšky nesplateného vkladu (momentom splatenia vkladu spoločník už za záväzky spoločnosti neručí) a v relatívnej jednoduchosti založenia.

  POZNÁMKA

  V prehľadnej tabuľke sú porovnávané jednotlivé obchodné spoločnosti a družstvo. V tabuľke som sa zameral na porovnávanie siedmich základných znakov:

  1. spôsob založenia
  2. účel založenia
  3. spoločníci
  4. základné imanie
  5. vkladová povinnosť
  6. ručenie za záväzky spoločnosti a družstva
  7. orgány spoločnosti a družstva

  V tabuľke sú obchodné spoločnosti rozdelené na osobné a kapitálové, podľa toho, či spoločníci ručia za záväzky celým svojím majetkom alebo len do výšky nesplateného vkladu (spoločnosť s ručením obmedzeným), prípadne neručia za záväzky spoločnosti vôbec (akciová spoločnosť).

  Spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosťou, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť môže založiť jedna osoba (tzv. jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným), najviac však päťdesiat spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným je obchodnou spoločnosťou primárne zakladanou na účel podnikania, avšak zákon rovnako ako aj pri akciovej spoločnosti umožňuje, aby spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená aj za iným účelom.

  Za popularitou a rozmachom spoločností s ručením obmedzeným možno vidieť aj nie príliš veľkú zodpovednosť spoločníkov za záväzky spoločnosti. Spoločnosť síce ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, avšak spoločníci len do výšky svojich nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri.

  Pre spoločnosti s ručením obmedzeným je charakteristické:

  • povinne vytvárajú základné imanie, ktorého minimálnu výšku určuje Obchodný zákonník vo výške 5 000 € ,
  • spoločníci za záväzky spoločnosti ručia len do výšky svojich nesplatených vkladov,
  • povinne vytvárajú organizačnú štruktúru, pričom obligatórnymi orgánmi sú valné zhromaždenie a konatelia, fakultatívnym orgánom je dozorná rada, pričom spoločnosť môže vytvárať aj iné orgány.

  Základným znakom pri spoločnosti s ručením obmedzeným je, že spoločníci sú povinní vložiť do spoločnosti určitý kapitál v podobe vkladu, ktorého minimálna hodnota je upravená zákonom. Hodnota vkladu každého spoločníka musí byť minimálne vo výške 750 € . Pomocou vkladov dochádza k vytvoreniu základného imania, ktorého minimálna zákonom požadovaná výška je 5 000 € . Vklady, samozrejme, môžu byť vo forme peňažného vkladu alebo vkladu nepeňažného (budova, automobil a pod.). Nepeňažný vklad musí byť vždy ohodnotený znaleckým posudkom. V tomto prípade treba odlišovať vklad od obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a jeho zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu. Z vyššie uvedeného nám vyplýva, že vklad a obchodný podiel sú prepojené nádoby, vzájomne sa ovplyvňujú, vplývajú na seba, ale v žiadnom prípade ich nemožno stotožňovať. Preukázať obchodný podiel je možné zakladateľskou zmluvou alebo zmluvou o prevode obchodného podielu. Rozdiel medzi vkladom a obchodným podielom je aj v tom, že obchodný podiel za určitých podmienok možno aj prevádzať. So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

  UPOZORNENIE

  Obchodný podiel môže byť aj predmetom dedenia. Dedičom obchodného podielu pri dedení zo zákona môže byť iba fyzická osoba a pri dedení na základe testamentu tak fyzická osoba, právnická osoba, ako aj štát (v súlade s § 21 Občianskeho zákonníka).

  Do roku 2001 podľa vtedajšej právnej úpravy sa dedič mohol dobrovoľne rozhodnúť, či obchodný podiel prijme alebo nie. Rozhodnutie bolo nutné urobiť do 30 dní od vysporiadania dedičstva.

  Ak obchodný podiel neprevzal, vzniklo mu automaticky právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu.

  Zákonom č. 500/2001 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník) došlo k nasledovnej zmene: Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom.

  Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom. To znamená, že obchodný podiel sa dedí priamo zo zákona, okrem prípadu, keď to spoločenská zmluva výslovne vylučuje.

  Medzi ďalšie významné znaky zaraďujeme obmedzené ručenie za záväzky spoločnosti. Ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti má povahu zákonného ručenia, keďže toto ručenie vzniká priamo zo zákona.

  Ručenie spoločníkov je však do značnej miery obmedzené, keďže spoločníci ručia len do výšky svojich nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri. V prípade, ak spoločník v plnom rozsahu splatí svoj vklad, tak od toho momentu za záväzky spoločnosti neručí. V prípade, ak všetci spoločníci si splnili svoju vkladovú povinnosť a vklady aj splatili, tak od toho momentu za záväzky ručí len spoločnosť, a to celým svojím majetkom.

  Konštrukcia väčšinového princípu pri rozhodovaní v spoločnosti je typickým znakom spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom väčšina sa bude počítať podľa výšky vkladu spoločníkov, na základe čoho budú medzi spoločníkov rozdelené hlasy.

  POZNÁMKA

  To znamená, že môže nastať situácia, že aj v spoločnosti, ktorá má desať spoločníkov, bude väčšinou pri rozhodovaní valného zhromaždenia disponovať jeden spoločník, ktorého podiel na vytvorení základného imania spoločnosti je najväčší.

  Konatelia spoločnosti nemusia nevyhnutne byť aj jej spoločníkmi. Tento znak je významným v tom smere, že konatelia sú štatutárnymi orgánmi spoločnosti a v niektorých prípadoch spoločníci za konateľa zvolia osobu mimo spoločnosti. Týmto krokom spoločníci zverujú riadenie spoločnosti v rozsahu, v akom im to umožňuje zákon, do rúk osoby alebo osôb, ktoré s podobným vedením majú náležité skúsenosti a odborné vzdelanie.

  Naopak, pri malých rodinných spoločnostiach by bola podobná konštrukcia skôr výnimkou ako pravidlom.

  Obchodné spoločnosti a družstvo
  Druh spoločnosti	Osobné spoločnosti		Kapitálové spoločnosti		Družstvo
  	Verejná obchodná spoločnosť	Komanditná spoločnosť	Spoločnosť s ručením obmedzeným	Akciová spoločnosť	Družstvo
  Spôsob založenia	Spoločenská zmluva		Spoločenská zmluva Zakladateľská listina	Zakladateľská zmluva Zakladateľská listina	Konanie ustanovujúcej schôdze družstva a voľba stanov
  Účel založenia	Len podnikateľské účely		Založené aj na iné ako podnikateľské účely		Veľmi široko koncipovaný: na podnikateľské, hospodárske, sociálne, ale aj iné účely
  Spoločníci	Minimálne dve osoby	Minimálne dve osoby, z toho jeden komplementár a jeden komanditista	Jednoosobová s. r. o. Viacosobové s. r. o., maximálne však 50 spoločníkov	Jediný akcionár Viac akcionárov, horná hranica nie je zákonom obmedzená	Minimálne 2 právnické osoby alebo 5 fyzických osôb
  Základné imanie	Nemajú zákonnú povinnosť vytvárať		Minimálne 5 000 €	Minimálne 25 000 €	Minimálne 1 250 €
  Vkladová povinnosť	Dobrovoľná, záleží na úprave v spoločenskej zmluve	Povinná, len komanditisti vo výške 250 €	Každý spoločník minimálne 750 €	Povinná, záleží od menovitej hodnoty akcie	Členský vklad, výšku ktorého upravujú stanovy
  Ručenie za záväzky spoločnosti	Spoločníci ručia celým svojím majetkom	Komplementári celým svojím majetkom, komanditisti do výšky nesplateného vkladu	Do výšky nesplateného vkladu spoločníka	Akcionári za záväzky spoločnosti neručia	Členovia družstva za záväzky družstva neručia
  Orgány	Dobrovoľné, záleží od dohody spoločníkov v spoločenskej zmluve		Obligatórne len valné zhromaždenie a konatelia	Obligatórne valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada	Veľké družstvo: členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia; Malé družstvo (do 50 členov): len členská schôdza

  K bodu b)

  Podnikateľom je aj osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia.Živnostenské podnikanie je upravené v zákone č. 455/1991 Z. z. V § 2 zákona je pozitívne definovaný pojem živnosti. Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

  POZNÁMKA

  V zákone okrem pozitívneho vymedzenia, čo je živnosť, nájdeme aj negatívne vymedzenie, čo živnosťou nie je:

  a) prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným právnym predpisom,

  b) využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

  c) vykonávanie liečiteľskej činnosti,

  d) výkon tzv. slobodných povolaní (advokáti, notári, exekútori, geodeti, znalci, tlmočníci),

  e) živnosťou taktiež nie sú činnosti, ktorých výkon podlieha povoľovaciemu konaniu a ktoré sú kontrolované ústrednými orgánmi štátnej správy (napríklad činnosť bánk, poisťovní, prevádzkovanie hazardných hier, podnikanie v oblasti sieťových odvetví...),

  f) živnosťou taktiež nebude predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín,

  g) prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom,

  h) prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá je živnosťou, ak sú popri prevádzke poskytnuté aj iné ako základné služby alebo ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.

  Nakoniec je nevyhnutné si uvedomiť, že živnosťou nie je ani činnosť, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Týmto ustanovením sa zákonodarca snažil zabrániť, aby sa určité nežiaduce činnosti vykonávali ako podnikateľská činnosť (napríklad prostitúcia).

  Zákon v § 6 upravuje minimálne podmienky pre fyzické osoby na vykonávanie živnosti. Fyzická osoba musí tieto podmienky spĺňať, inak jej nemôže byť miestne príslušným obvodným úradom, odbor živnostenského podnikania, vydaný živnostenský list, prípadne koncesná listina. Týmito podmienkami sú:

  a) podmienka veku – dosiahnutie veku 18 rokov,

  b) spôsobilosť na právne úkony,

  c) bezúhonnosť.

  U slovenských právnických osôb musia tieto základné podmienky spĺňať osoby, ktoré sú jej štatutárnymi orgánmi.

  Ako som už vyššie uviedol, živnostenské podnikanie sa vykonáva na základe živnostenského listu.

  Ohlasovacími živnosťami v zmysle § 19 a nasl. zákona č. 455/1991 Zb. sú:

  • remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore. Odborná spôsobilosť sa musí preukázať výučným listom alebo iným relevantným dokladom o riadnom ukončení študijného odboru a dokladom preukazujúcim vykonanie odbornej praxe v odbore v rozsahu uvedenom v zákone;
  • viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak. Viazanými živnosťami sú všetky živnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 zákona o živnostenskom podnikaní;
  • voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená. Na vykonávanie voľných živností sa nevyžaduje žiadna špeciálna odborná spôsobilosť, ale bude postačovať splnenie všeobecných podmienok uvedených v zákone, t. j. musí byť splnená podmienka veku, spôsobilosti na právne úkony a bezúhonnosti.

  Živnosti môžeme ďalej podľa zákona o živnostenskom podnikaní deliť aj podľa predmetu podnikania na živnosti:

  a) obchodné [činnosti ako kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), pohostinská činnosť],

  b) výrobné (vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu, zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu, predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti),

  c) poskytujúce služby (poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb).

  UPOZORNENIE

  Je dôležité mať na zreteli, že samotným získaním živnostenského oprávnenia naše povinnosti nekončia, ale práve naopak, začínajú, a to aj vo vzťahu k ostatným orgánom, ku ktorým si musíme splniť ohlasovaciu alebo registračnú povinnosť, a to vo vzťahu k:

  • daňovému úradu,
  • Sociálnej poisťovni,
  • zdravotnej poisťovni.

  Taktiež podnikateľ nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť a prevádzkovať živnosť ľubovoľne, ale je povinný rešpektovať pravidlá stanovené zákonom. Podnikateľ je pri prevádzkovaní živnosti povinný najmä:

  • dodržiavať podmienky ustanovené živnostenským zákonom a osobitnými predpismi,
  • živnosť prevádzkovať riadne, poctivo a odborne,
  • poskytovať tovar a služby kvalitne v súlade najmä s technickými normami a profesijnými zvyklosťami,
  • plniť si svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov,
  • zabezpečovať svoju činnosť fyzickými osobami v rámci pracovnoprávneho vzťahu.

  Zásadným negatívom oproti obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným je pri živnosti tá skutočnosť, že živnostník ručí za svoje záväzky z podnikania celým svojím majetkom, teda aj majetkom, ktorý na podnikanie vôbec nevyužíva, napr. rodinný dom, byt, auto a pod. Občiansky zákonník umožňuje manželom zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva aj v prípade, ak podá takýto návrh na súd ten manžel, ktorý nevykonáva podnikateľskú činnosť, prípadne ak obaja vykonávajú podnikateľskú činnosť, tak ktorýkoľvek z manželov.

  UPOZORNENIE

  Takýto návrh však nemôže podať spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a ani akcionár akciovej spoločnosti a mám za to, že ani komanditisti v komanditnej spoločnosti (takéto právo by mali živnostníci, spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti, komplementári komanditnej spoločnosti z dôvodu, že títo ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom, kým komanditisti len do výšky svojho nesplateného vkladu, čiže rovnako ako spoločníci v spoločnosti s ručením obmedzeným). Súd v súdnom konaní bude zisťovať, či:

  • navrhovateľ a odporca sú manželmi, toto sa preukazuje sobášnym listom,
  • návrh podala osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti,
  • návrh smeruje proti podnikateľovi tak, ako bolo uvedené vyššie.

  Tento inštitút má poskytnúť ochranu druhému manželovi – nepodnikateľovi, pretože pri neunesení podnikateľského rizika ručí podnikateľ aj majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možné podať na súd návrh na jeho vysporiadanie a de facto podelenie majetku medzi manželmi. Tým pádom pri podnikateľskom neúspechu nebude podnikateľ – živnostník, ručiť týmto majetkom.

  K bodu c)

  Do tejto tretej kategórie budeme zaraďovať fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia nadobudnutého podľa osobitných predpisov. Patria sem činnosti, ku ktorým zákon viaže povoľovací režim, podobný ako je stanovený pri prevádzkovaní určitých činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe ustanovenej osobitným právnym predpisom. Do tejto kategórie podnikateľov patrí aj činnosť bánk, sporiteľní, búrz, ako aj výkon slobodných povolaní či súkromných bezpečnostných služieb. Pri podnikaní na základe iného ako živnostenského oprávnenia je nevyhnutné okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienky osobitné, akými sú napríklad pri slobodných povolaniach podmienky upravené v jednotlivých zákonoch upravujúcich výkon slobodných povolaní.

  K bodu d)

  Štvrtou skupinou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť sú fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu a zároveň sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu, ktorá je vedená na obecnom úrade. Táto činnosť je upravená zákonom č. 219/1991 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.

  Cieľom zákonodarcu bolo upraviť činnosť tzv. samostatne hospodáriacich roľníkov pri vykonávaní takej podnikateľskej činnosti, akou je produkcia poľnohospodárskej výroby za účelom dosiahnutia zisku.

  Samostatne hospodáriaci roľník podľa zákonnej definície vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. Poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom, t. j. samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb:

  a) vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom,

  b) vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie,

  c) poskytuje príležitostné práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.

  
  Poznámka redakcie:
  článok 35 odsek 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
  § 2 Obchodného zákonníka
  § 2 Živnostenského zákona

Autor: JUDr. Peter Strapáč, PhD.