Veličiny používané v mzdovom účtovníctve od 1. januára 2014

V oblasti mzdového účtovníctva sa od 1. januára 2014 budú aplikovať:

• veličiny odvodené od všeobecného vymeriavacieho základu a priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok 2012,
• veličiny odvodené od životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného od 1. júla 2013,
• opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 328/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z určenej dohody o brigádnickej práci študentov na rok 2014,
• nariadenie vlády SR č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014,
• nariadenie vlády SR č. 216/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia – ktoré zavádza úpravu výšky nepostihnuteľných súm pri výkone zrážok u poberateľov dôchodkov a pri zrážke pri rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok,
• zákon č. 338/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – v čl. II zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a v čl. III zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení – ktorý, okrem iného, zavádza novú úľavu pri platení poistného na sociálne a zdravotné poistenie pri zamestnávaní predtým dlhodobo nezamestnaných občanov a ustanovuje nárok týchto zamestnancov na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• zákon č. 318/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – ktorý, okrem iného, zavádza novú nezdaniteľnú časť základu dane, a to príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
• zákon (do času uzávierky nebol schválený), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve – ktorý, okrem iného, mení spôsob určenia nepeňažného príjmu zamestnanca pri poskytnutí motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancovi na služobné a súkromné účely.

Blížiaci sa nový kalendárny rok znamená nutnosť prepočítavania mnohých veličín, ktoré sa od 1. januára 2014 budú v oblasti mzdového účtovníctva používať. Nutnosť prepočtu vyplýva z:

• techniky výpočtov veličín vyplývajúcich zo zákonov s uplatnením koeficientov platných k 1. januáru 2014,
• právnych predpisov ustanovujúcich veličiny platné pre kalendárny rok 2014,
• novelizácií niektorých zákonov v priebehu roka 2013 a účinných od 1. januára 2014.

1. Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

Podľa § 2 ods. 1 zákona vláda nariadením vlády SR č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2014 minimálnu mzdu na:

• 352,00 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Čistá minimálna mzda bude:

Celková cena práce zamestnanca s minimálnou mzdou bude:

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

• hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinou mzdou,
• mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne (neplatí to však pre zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, lebo na nich sa nevzťahuje ustanovenie § 85 ods. 5 a 8 Zákonníka práce):

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a priemerného zárobku na pracovnoprávne účely je stanovené nasledovne:

 2. Všeobecný vymeriavací základ a priemerná mesačná mzda za rok 2012 a ich vplyv na veličiny v roku 2014

Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012 ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 103/2013 Z. z. vo výške 9 600 eur, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR vo výške 805 eur, je rozhodujúci pre:

• určenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie,
• určenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie preddavkov na poistné a platenie poistného na  zdravotné poistenie,
• určenie maximálneho ročného vymeriavacieho základu pre ročné poistné na zdravotné poistenie,
• určenie samostatného maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na zdravotné poistenie z dividend,
• určenie sumy na odpustenie platenia poistného na povinné sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov,
• určenie maximálneho mesačného príjmu a maximálneho priemerného príjmu z určenej dohody o brigádnickej práci študentov,
• určenie maximálneho denného vymeriavacieho základu na účely náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

3. Životné minimum platné k 1. januáru 2014

Životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu stanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 186/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2013 vo výške 198,09 eura má vplyv:

• od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014 na:
  • zvýšenie sumy daňového bonusu,
  • zvýšenie nepostihnuteľných súm pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku,
  • zvýšenie sumy, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie – evidovaný uchádzač o zamestnanie môže podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, t. j. od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014, ak suma mzdy nepresiahne 148,57 eura, ostáva naďalej evidovaným uchádzačom o zamestnanie,
• od 1. 1. 2014 na:
  • zvýšenie nezdaniteľných častí základu dane,
  • uplatnenie 19 % alebo 25 % sadzby dane z príjmu zo závislej činnosti.

4. Odpustenie platenia poistného pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov

Od 1. novembra 2013 sa zaviedla nová výnimka pri platení sociálneho poistenia a zdravotného poistenia zamestnancov a zamestnávateľov pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov.

Za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení a za zamestnanca na účely zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení sa nebude považovať fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak:

• bola pred vznikom pracovného pomeru a štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaná, t. j. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a dôvodom vyradenia z evidencie bol vznik pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
• suma jej mesačného príjmu nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, t. j. v roku 2014 je to 539,35 eura,
• jej vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti,
• voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príslušná zdravotná poisťovňa neeviduje pohľadávku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania (posudzuje sa samostatne),
• jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby,
• odo dňa vzniku tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.

Za týchto zamestnancov bude zamestnávateľ platiť po dobu 12 mesiacov len úrazové poistenie a garančné poistenie (len za zamestnancov v pracovnom pomere, za štátnych zamestnancov sa garančné poistenie neplatí).

Zamestnancovi vznikne povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti:

• od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu,
• od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho mesiaca trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

5. Poistné na povinné sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona neplatí:

• zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,
• zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
• obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca:

Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti okrem:

• príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,
• príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom ako príspevok na podporu zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov.

Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením), aj príjem zamestnanca, ktorý bol pred vznikom pracovného pomeru dlhodobo nezamestnaný a nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, okrem pracovného pomeru predtým dlhodobo nezamestnaného občana, s príjmom nie vyšším ako 539,35 eura) od 1. 1. 2014:

Poistné na garančné a úrazové poistenie za zamestnanca predtým dlhodobo nezamestnaného občana s príjmom nie vyšším ako 67 % priemernej mesačnej mzdy od 1. 1. 2014:

Maximálne poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti) od 1. 1. 2014:

Povinné dôchodkové poistenie sa vzťahuje aj na študentov vykonávajúcich práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov. V súlade s § 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohodu v jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem a mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne:

• u študenta do 18 rokov veku sumu 8,39 % a
• u študenta nad 18 rokov veku sumu 19,72 %

priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, t. j. na rok 2014 je to suma (ustanovená aj opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 328/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z určenej dohody o brigádnickej práci študentov na rok 2014):

• u študenta do 18 rokov veku – 68 eur,
• u študenta nad 18 rokov veku – 159 eur.

Pri pracovnoprávnom vzťahu založenom dohodou o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom pri zvýhodnenej dohode sa poistné platí nasledovne:

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti poistného na sociálne poistenie je stanovené nasledovne:

6. Preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

Vymeriavacím základom zamestnanca na platenie preddavkov na zdravotné poistenie je príjem plynúci zo závislej činnosti okrem príjmov, ktoré plynú z činností, ktoré nie sú zárobkovou činnosťou, t. j.:

• príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Vymeriavací základ je:

• najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,
• najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu,
• vyššie uvedený vymeriavací základ najviac zvýšený o sumu vyplatených dividend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Maximálne poistné za kalendárny rok 2014:

Výška preddavku na poistné:

• zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
  
• zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.

Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, okrem:

• dohody o brigádnickej práci študentov,
• dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti:
• poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek,
• poberateľov invalidného výsluhového dôchodku,
• poberateľov starobného dôchodku,
• poberateľov invalidného dôchodku,

sú od 1. 1. 2014 nasledovné:

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti preddavkov na poistné a poistného na zdravotné poistenie je stanovené nasledovne:

7. Daň z príjmov zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Príjmami zo závislej činnosti sú všetky príjmy zamestnanca vymedzené v § 5 zákona o dani z príjmov. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa podľa návrhu zákona zmení spôsob ocenenia nepeňažného príjmu zamestnanca pri poskytnutí motorového vozidla zamestnávateľa na služobné a súkromné účely. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona príjmom zamestnanca bude počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do používania suma vo výške 1 % v:

• prvom roku zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac, ak pôjde o prenajaté motorové vozidlo, bude sa vychádzať z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nebude zahrnutá daň z pridanej hodnoty, o túto daň sa vstupná cena zvýši,
• nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,
• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2014 bude:

• ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 19 809 eur (198,09 x 100), nezdaniteľná časť bude 3 803,33 eura (198,09 x 19,2),
• ak základ dane daňovníka bude vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 8 755,58 eura (198,09 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Pri mesačnom vyúčtovaní príjmu sa uplatní nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. 3 803,33 : 12 = 316,94 eura.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane v závislosti od výšky základu dane z aktívnych príjmov bude nasledovné:

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

• ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
• ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2014 bude:

• ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 35 022,31 eura a manželka (manžel):
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude 3 803,33 eura,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 3 803,33 eura a príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť = nula,
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 35 022,31 eura a manželka (manžel):
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,91 eura a jednou štvrtinou základu dane
  • daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,91 eura a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

Nezdaniteľná časť základu dane v sume preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktorá sa uplatňuje v období od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2016, najviac do výšky 2 % zo základu dane, ktorá nesmie presiahnuť 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane, bude v zdaňovacom období roku 2014 maximálne 966 eur.

S účinnosťou od 1. januára 2014 sú podľa § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov novou nezdaniteľnou časťou základu dane aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. Príspevky bude možné pri ročnom zúčtovaní dane alebo pri podaní daňového priznania odpočítať od základu dane vo výške, v akej budú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok, za predpokladu, že príspevky budú zaplatené na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bude zrušenie dávkového plánu.

Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy.

Výška daňového bonusu sa podľa § 52 ods. 48 zákona o dani z príjmov zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. So zmenou výšky sumy životného minima sa mení mesačná a nadväzne aj ročná výška sumy daňového bonusu. Od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014 je suma daňového bonusu 21,41 eura na vyživované dieťa.

Uplatnenie daňového bonusu na jedno vyživované dieťa v zdaňovacom období roku 2014 bude nasledovné:

Ak zamestnanec spĺňa podmienky vymedzené v § 32a zákona o dani z príjmov, má nárok na zamestnaneckú prémiu. Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný:

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške.

Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2014 je nasledovný:

• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 112 eur, ale menej ako 4 224 eur, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 803,33 – 3 658,08 = 145,25 eura x 19 % = 27,5975 = 27,60 eura,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 224 eur, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 224,00 – základ dane daňovníka x 19 %,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnanec preukazuje podpísaním Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti.

Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov:

• v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane,
• v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je:

• 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 918,53 eura a
• 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. zo sumy do 2 918,53 eura 19 % a zo sumy od 2 918,54 eura 25 %.

Daň zo základu dane je:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresahuje 176,8-násobok platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 35 022,31 eura a
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presahuje 176,8-násobok platného životného minima, t. j. zo sumy do 35 022,31 eura 19 % a zo sumy od 35 022,32 eura 25 %.

Uplatnenie sadzby dane v roku 2014 bude nasledovné:

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti zdaňovania príjmov zo závislej činnosti je stanovené nasledovne:

8. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z.

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má:

• zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. zamestnanec zúčastnený na nemocenskom poistení,
• fyzická osoba v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá predtým bola dlhodobo nezamestnaná a nie je povinne nemocensky poistená.

Denný vymeriavací základ zamestnanca zúčastneného na nemocenskom poistení je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý bol predtým dlhodobo nezamestnaný a nie je povinne nemocensky poistený, je podiel priemerného mesačného zárobku vypočítaného podľa § 134 Zákonníka práce a čísla 30,4167.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je vo výške jednej tridsatiny vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, t. j. v roku 2014 nesmie byť vyšší ako 39,6986 eura (1,5 x 805 x 12 / 365).

Náhrada príjmu je vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti a 55 % denného vymeriavacieho základu za štvrtý až desiaty deň dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti výpočtu a poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je stanovené nasledovne:

9. Zrážky zo mzdy v rozsahu podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z.

Pri zrážkach zo mzdy pri výkone rozhodnutia postup výpočtu základnej sumy, ktorá sa zamestnancovi – povinnému, nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy, ustanovuje nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

S účinnosťou od 1. novembra 2013 nariadenie vlády SR č. 216/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa uvedené nariadenie, upravuje:

• výšku nepostihnuteľných súm pri výkone zrážok:
  • u poberateľov dôchodkov,
  • pri zrážkach z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou, pri rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok (uplatní sa od 1. 1. 2014 za priestupok spáchaný od 1. 1. 2014),
• jednotné zaokrúhľovanie súm všetkých výpočtov smerom nadol (§ 4).

Zhrnutie nepostihnuteľných súm pri výkone zrážok od 1. 11. 2013 do 30. 6. 2014:

Autor: Ing. Eva Gášpárová