Voľby členov dozornej rady zo strany zamestnancov v akciovej spoločnosti

Daná tematika je upravená v ust. § 197 až § 201 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a vzhľadom na skutočnosť, že ide o voľbu zo strany zamestnancov, je možné vychádzať aj z príslušných ustanovení Zákonníka práce. Pokiaľ ide o interné predpisy akciovej spoločnosti, tými sú stanovy akciovej spoločnosti a volebný poriadok pre voľby členov dozornej rady zamestnancami. Svoju pozornosť upriamime nielen na právomoci dozornej rady ako kontrolného orgánu spoločnosti, ale aj na samotný proces voľby členov dozornej rady práve zo strany zamestnancov ako oprávnených voličov.

Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti danej spoločnosti. V prípade zistenia závažného porušenia povinností členmi predstavenstva, závažných nedostatkov v hospodárení spoločnosti alebo ak to vyžadujú záujmy spoločnosti, dozorná rada zvolá mimoriadne valné zhromaždenie. Zároveň overuje postupy predstavenstva vo veciach spoločnosti a je oprávnená nahliadať do účtovných dokladov, spisov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolovať, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia. Pritom kontroluje a valnému zhromaždeniu predkladá závery a odporúčania týkajúce sa najmä:

• plnenia úloh uložených predstavenstvu valným zhromaždením,
• dodržiavania stanov spoločnosti a právnych predpisov v činnosti spoločnosti,
• hospodárskej a finančnej činnosti spoločnosti, účtovníctva, dokladov účtov, stavu majetku spoločnosti, jej záväzkov a pohľadávok,
• účtovných závierok, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu, návrhu na rozdelenie zisku alebo vysporiadanie straty.

Činnosť dozornej rady upravujú interné predpisy spoločnosti ako stanovy spoločnosti a rokovací poriadok dozornej rady.

Jej členovia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých akcionárov. Sú povinní zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, nesmú zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom svojej funkcie na neoprávnené získavanie výhod pre seba alebo pre iného. Členovia dozornej rady, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Člen dozornej rady zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinností člena dozornej rady vyplývajúcich preňho zo zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

Dozorná rada volí a odvoláva členov predstavenstva. Návrh na voľbu a odvolanie člena predstavenstva dáva ktorýkoľvek člen dozornej rady. Zároveň dozorná rada určí, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva a ktorí členovia predstavenstva sú podpredsedami predstavenstva.

Rovnako sa členovia dozornej rady zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti.

Člen dozornej rady nesmie byť členom predstavenstva a zároveň nesmie byť prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene tej istej spoločnosti. Na druhej strane člen dozornej rady môže byť zamestnancom tej istej spoločnosti iba v prípade, že je do funkcie zvolený jej zamestnancami.

Člen dozornej rady sa môže funkcie vzdať. Stanovy spoločnosti určia, kedy je vzdanie sa funkcie člena dozornej rady účinné. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že vzdanie sa funkcie je účinné pred uplynutím stanovenej lehoty na základe návrhu dozornej rady.

Ak by sa vzdaním funkcie člena dozornej rady znížil počet členov dozornej rady pod polovicu, je predstavenstvo povinné a v praxi je zaužívané bez zbytočného odkladu zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré zvolí nových členov dozornej rady. Valné zhromaždenie určí, kto bude predsedom a podpredsedom dozornej rady.

Dozornú radu zvoláva jej predseda alebo podpredseda, v ich neprítomnosti poverený člen dozornej rady. Zvolanie dozornej rady sa vykonáva v praxi písomnou pozvánkou doručenou každému jej členovi.

Program rokovania dozornej rady určuje predseda dozornej rady. Každý člen dozornej rady môže predkladať návrhy na prijatie ďalších bodov na program rokovania. Tieto návrhy musia byť predsedovi dozornej rady predložené vo forme písomného materiálu určitý čas pred konaním zasadania.

Členovia dozornej rady sú povinní sa zúčastniť zasadania a práce dozornej rady.

Ich neprítomnosť môže byť ospravedlnená predsedom dozornej rady len z vážnych dôvodov. Zasadania dozornej rady sú oprávnení zúčastniť sa aj členovia predstavenstva.

Dozorná rada môže podľa potreby prizvať na svoje zasadanie členov iných orgánov spoločnosti, ich zamestnancov alebo akcionárov. Účastníci zasadania dozornej rady, ktorí nie sú členmi dozornej rady, sa môžu vyjadrovať k bodom programu a predkladať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

Zasadania dozornej rady sa zúčastní aj zapisovateľ určený zvolávateľom zasadania.

Dozorná rada rozhoduje na základe súhlasu väčšiny svojich členov. Každý člen dozornej rady má pri hlasovaní jeden hlas. Návrh uznesenia predkladá členom dozornej rady predseda alebo podpredseda dozornej rady, väčšinou spolu s lehotou na písomné vyjadrenie. Ak sa člen dozornej rady nevyjadrí v určenej lehote, platí, že nesúhlasí. Predseda alebo podpredseda dozornej rady oznámi výsledok hlasovania členom dozornej rady.

Dozorná rada na svojom zasadaní koná podľa vopred stanoveného programu uvedeného v pozvánke a rozhoduje uznesením.

Riadne zvolaná dozorná rada je uznášaniaschopná za prítomnosti väčšiny všetkých členov dozornej rady, väčšinou s výnimkou voľby a odvolania predsedu a podpredsedu dozornej rady, členov predstavenstva a určenia predsedu a podpredsedu predstavenstva, kedy by mali byť prítomní všetci členovia dozornej rady.

K prijatiu uznesenia je potrebné, aby zaň hlasovala väčšina všetkých členov dozornej rady, ak stanovy spoločnosti alebo rokovací poriadok neurčí inak. Hlasuje sa verejne, pokiaľ v konkrétnom prípade dozorná rada nerozhodne inak. V prípade rovnosti hlasov dosiahnutých pri verejnom hlasovaní má predsedajúci rozhodujúci hlas. V prípade, že dôjde pri tajnom hlasovaní k rovnosti hlasov, uznesenie nie je možné prijať. Pričom pre posúdenie spôsobilosti dozornej rady k uznášaniu je rozhodujúci stav v okamihu hlasovania.

V praxi uznesením dozornej rady možno uložiť úlohu členovi dozornej rady vždy s určením termínu splnenia. Člen dozornej rady, ktorému bola uložená úloha, podá na zasadaní bezprostredne nasledujúcom po uplynutí termínu splnenia správu o splnení úlohy.

Z rokovania dozornej rady sa vyhotovuje zápisnica, ktorá musí obsahovať všetky zásadné skutočnosti z rokovania vrátane výsledkov hlasovania a presného znenia všetkých rozhodnutí.

Zápisnica musí obsahovať aj všetky rozhodnutia prijaté hlasovaním mimo zasadnutia dozornej rady v čase od predchádzajúceho rokovania dozornej rady.

Súčasťou zápisnice je prezenčná listina. Zápisnice zo zasadania dozornej rady vrátane pozvánok sa uschovávajú v archíve spoločnosti po celú dobu jej trvania.

Člen dozornej rady je po skončení svojho funkčného obdobia povinný protokolárne odovzdať všetky písomnosti spoločnosti, ktoré mal z titulu svojej funkcie člena dozornej rady k dispozícii.

Predseda dozornej rady určí, ktorý z členov dozornej rady odovzdávané písomnosti proti podpisu prevezme alebo tieto písomnosti prevezme sám.

Náklady spojené s výkonom činnosti dozornej rady uhrádza príslušná spoločnosť.

Voľba členov dozornej rady zamestnancami spoločnosti

Členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie. Ak má spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v čase voľby v pracovnom pomere, tretinu členov dozornej rady volia zamestnanci spoločnosti podľa volebného poriadku pre voľbu členov dozornej rady volených zamestnancami. Dozorná rada musí mať najmenej 3 členov. Z uvedeného vyplýva, že jedného člena volia oprávnení voliči, t. j. zamestnanci, a 2 členov dozornej rady volí valné zhromaždenie. Počet členov dozornej rady stanovia stanovy spoločnosti. Funkčné obdobie členov dozornej rady nesmie byť dlhšie ako päť rokov. Voľba nových členov dozornej rady musí byť uskutočnená tak, aby funkčné obdobie člena nepresiahlo päť rokov.

Po zvolení je člen dozornej rady povinný uzavrieť so spoločnosťou písomnú zmluvu, ktorou sa upravia právne vzťahy medzi spoločnosťou a členom dozornej rady, na ktorú sa nevzťahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti organizuje predstavenstvo spoločnosti v spolupráci s odborovou organizáciou tak, aby sa voľby mohol zúčastniť čo najvyšší počet oprávnených voličov (zamestnancov) alebo ich splnomocnených zástupcov. Väčšinou ide o pracovný deň, kedy je prítomných na pracovisku najviac zamestnancov. V prípade, že nie je v spoločnosti zriadená odborová organizácia, organizuje voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti priamo predstavenstvo v spolupráci s oprávnenými voličmi alebo ich splnomocnenými zástupcami.

Návrh na voľbu alebo odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti je oprávnená podať predstavenstvu odborová organizácia alebo spoločne 10 % oprávnených voličov. Ak predstavenstvo nezorganizuje voľbu alebo odvolanie do 60 dní od doručenia takého návrhu, sú odborová organizácia alebo splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov, t. j. zamestnancov, ktorí sú k spoločnosti v čase voľby v pracovnom pomere, oprávnení zorganizovať voľbu sami.

Dôležité ustanovenie v Obchodnom zákonníku sa týka práve platnosti voľby a odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti. V prvom rade sa vyžaduje tajnosť hlasovania a daných volieb sa musí zúčastniť aspoň polovica oprávnených voličov alebo ich splnomocnení zástupcovia, pričom títo by mali disponovať aspoň polovicou hlasov oprávnených voličov.

Kto sa stane členom dozornej rady?

Členmi sa stávajú kandidáti, ktorí v poradí získali najväčší počet hlasov prítomných oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov, ak volebný poriadok spoločnosti neurčí inak. Volebný poriadok upravuje prevažne podrobnosti volieb členov dozornej rady.

Príklad úpravy volieb podľa volebného poriadku pre voľby členov dozornej rady spoločnosti zamestnancami

Volebný poriadok pre voľby a odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti pripravuje a schvaľuje odborová organizácia. V prípade, že v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, pripravuje a schvaľuje volebný poriadok predstavenstvo v spolupráci s oprávnenými voličmi.

Voliť členov dozornej rady môžu všetci zamestnanci spoločnosti, ktorí sú ku dňu konania volieb v pracovnom pomere k spoločnosti. Ide o definíciu oprávneného voliča v zmysle § 200 ods. 5 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že volieb sa napr. nemôžu zúčastniť zamestnanci, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V danom prípade pôjde o pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou, bez ohľadu na rozsah pracovného úväzku.

Zamestnancom podľa ustanovení Zákonníka práce je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Zamestnancom sa fyzická osoba stáva dňom vzniku pracovného pomeru, t. j. dňom nástupu do práce.

Voľbu členov dozornej rady volených zamestnancami organizuje a riadi predstavenstvo spoločnosti v spolupráci s odborovou organizáciou, a to prostredníctvom volebnej komisie. Voľby členov dozornej rady volených zamestnancami, ako už bolo spomenuté, sú tajné.

Návrhy na voľbu členov dozornej rady volených zamestnancami je oprávnená podať predstavenstvu spoločnosti odborová organizácia alebo spoločne aspoň 10 % oprávnených voličov. Návrhy sa musia podať písomne a v termínoch stanovených predstavenstvom spoločnosti. V praxi sú uvedené termíny súčasťou interného predpisu spoločnosti zabezpečujúceho organizáciu volieb, napr. Pokyn predstavenstva spoločnosti.

V prípade konania volieb členov dozornej rady zamestnancami spoločnosti je potrebné postupovať podľa prijatého platného volebného poriadku spoločnosti, ktorý pokiaľ nie je v rozpore s účelom a obsahom zákona, je pre určenie presného postupu volieb pre spoločnosť prioritný.

Obchodný zákonník určuje, že pre samotnú platnosť voľby členov dozornej rady sa vyžaduje, aby sa volieb zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov, pričom zvoleným kandidátom je ten, kto v poradí získal najväčší počet hlasov prítomných oprávnených voličov.

Podľa volebného poriadku spoločnosti sa zostaví kandidátska listina kandidátov, ktorých návrhy na voľbu za člena dozornej rady je oprávnená podať odborová organizácia alebo spoločne aspoň 10 % oprávnených voličov.

V praxi je poradie kandidátov, ktorých kandidátska listina bola prijatá, stanovené na hlasovacom lístku losovaním.

V priebehu samotných volieb je každý oprávnený volič oprávnený označiť na hlasovacom lístku väčšinou len jedného kandidáta na člena dozornej rady, pričom ak oprávnený volič označí viac kandidátov, je hlasovací lístok neplatný.

Celkový výsledok volieb je stanovený sčítaním hlasov, pričom za člena dozornej rady je zvolený kandidát, ktorý obdržal najviac hlasov.

Ak sa volieb zúčastní aspoň, resp. presne polovica oprávnených voličov spoločnosti, t. j. polovica všetkých zamestnancov spoločnosti, ktorí sú ku dňu konania volieb v pracovnom pomere u zamestnávateľa, sú voľby členov dozornej rady platné.

Poznámka redakcie:
§ 197 až § 201 zákona č. 513/1991 Zb.

Autor: JUDr. Slavomíra Gejdošová