Vzdelávanie zamestnancov

Medzi skupinu najdiskutovanejších výdavkov je potrebné určite uviesť aj výdavky vynaložené na vzdelávanie zamestnancov. Pri ich posudzovaní ako daňových výdavkov sa neprihliada len na daňovú úpravu výdavkov na vzdelávanie podľa ustanovení zákona o dani z príjmov, ale aj na súvisiace predpisy, ktoré upravujú konkrétne podmienky pre poskytovanie týchto nárokov, a to najmä Zákonník práce. Základnou všeobecnou podmienkou pre uznanie takýchto výdavkov je preukázanie ich súvislosti s vykonávanou činnosťou daňovníka, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy.

Pri posúdení výdavku na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov ako daňového výdavku zamestnávateľa je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Podľa citovaného ustanovenia zákona daňovým výdavkom, ktorý možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia.

Do daňových výdavkov však možno uznať len výdavok zamestnávateľa na také vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnanca, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa a pracovným zaradením zamestnanca. ZDP nedefinuje pojmy „vzdelávanie“ a „rekvalifikácia“. Tieto pojmy sú zadefinované v iných právnych predpisoch.

Ďalšie, resp. celoživotné vzdelávanie je vymedzené zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celoživotné vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných školách, stredných školách a na vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Zákon o celoživotnom vzdelávaní sa nevzťahuje na prípravu špeciálnych odborných činností vyžadujúcich osobitnú spôsobilosť, napr. zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Celoživotným vzdelávaním podľa citovaného zákona sú všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života, s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp výchovy a vzdelávania uplatňovaný vo vzdelávacej sústave Slovenskej republiky tvorí

a) školské vzdelávanie a
b) ďalšie vzdelávanie nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

Školským vzdelávaním je výchova a vzdelávanie uskutočňované v materských školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zriadených podľa osobitných predpisov a štúdium v akreditovaných študijných programoch na vysokých školách uskutočňované podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Úspešným absolvovaním školského vzdelávania sa získava stupeň vzdelania. Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania (ďalej len „vzdelávacia inštitúcia“), ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu, alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.

Druhmi ďalšieho vzdelávania sú:

a) ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b) rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie – odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré fyzická osoba získala kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,

c) kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,

d) záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Vzdelávacími inštitúciami podľa tohto zákona sú:

a) gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké školy, jazykové školy (ďalej len „školy“) a vysoké školy, ktoré okrem školského vzdelávania uskutočňujú aj vzdelávacie programy,

b) právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním,

c) fyzické osoby – podnikatelia, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.

O zvyšovanie kvalifikácie ide v prípade, ak zamestnanec má získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce. Zvýšením kvalifikácie sa rozumie aj jej získanie alebo rozširovanie. Ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni, a to získavaním nových poznatkov, zvýšením stupňa vzdelania, získaním certifikátu a pod., čo znamená, že ak zamestnanec tento predpoklad alebo tieto požiadavky nespĺňal, ale štúdiom ich získal, ide o zvyšovanie kvalifikácie. V prípade zvyšovania kvalifikácie zamestnancov sa pri posúdení ich nárokov v pracovnoprávnom vzťahu postupuje podľa § 140 ZP.

Zvyšovaním kvalifikácie je aj zvýšenie stupňa vzdelania. Ide o prípady, v ktorých napr. zamestnanec, ktorý má ukončené úplné stredné vzdelanie, získa štúdiom na vysokej škole v bakalárskom študijnom programe vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo zamestnanec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa napr. v magisterskom študijnom programe alebo v inžinierskom študijnom programe.

Pri prehlbovaní kvalifikácie ide o vzdelávanie, pri ktorom sa udržuje, prehlbuje a obnovuje kvalifikácia, ktorá už bola dosiahnutá, t. j. fakticky ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných k výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, resp. podnikateľa k výkonu jeho činnosti. Ide napr. o prípady, ak sa účtovníčka zúčastňuje na seminároch k zmenám účtovných predpisov, či už ako účtovníčka – zamestnanec alebo účtovníčka, ktorá vykonáva účtovnícke práce na základe živnostenského oprávnenia. V prípade prehlbovania kvalifikácie povinnosť zamestnancov zúčastňovať sa na prehlbovaní kvalifikácie nariadenej zamestnávateľom je ustanovená v § 154 ZP.

1. Výdavky zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnancov

Možnosť uplatnenia výdavkov zamestnávateľa na vzdelávanie svojich zamestnancov do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP.

Podľa citovaného ustanovenia sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov.

Pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy upravuje ZP.

Samotný ZP kvalifikačné predpoklady neustanovuje, je možné konštatovať, že určenie kvalifikačných nárokov na jednotlivé pracovné miesta je vecou rozhodnutia každého zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky). ZP v oblasti vzdelávania zamestnancov rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov.

V súlade s § 153 ZP zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. ZP ustanovuje, kedy je zamestnávateľ povinný zabezpečiť a uhradiť náklady na vzdelávanie zamestnanca (§ 154 ZP) a kedy mu ZP ustanovuje len zákonnú možnosť na zabezpečenie a uhradenie nákladov na vzdelávanie (§ 140 ZP).

Uvedená nárokovateľnosť alebo len možnosť na zabezpečenie kvalifikácie zamestnancovi má vplyv aj na možnosť uplatnenia si výdavkov s tým súvisiacich a platených zamestnávateľom do jeho daňových výdavkov.

V prípade výdavkov zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnancov, na úhradu ktorých je povinný podľa ZP, ide o posudzovanie výdavkov na

1. prehlbovanie kvalifikácie a
2. rekvalifikáciu

a v prípade výdavkov zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnancov, na úhradu ktorých nie je povinný podľa ZP, ide o posudzovanie výdavkov na zvyšovanie kvalifikácie.

1.1 Povinné vzdelávanie zamestnancov podľa ZP a súvislosť s daňovými výdavkami

A. Prehlbovanie kvalifikácie

Podľa § 154 ZP zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečiť získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tomto zaškolení alebo zaučení zamestnancovi potvrdenie.

Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, pričom prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovenie.

V súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie vznikajú zamestnávateľovi 3 druhy výdavkov, ktoré sa zároveň považujú aj za daňové výdavky.

Ide o výdavky na:

a) mzdu zamestnanca

ZP v § 154 ods. 3 ustanovuje, že účasť zamestnanca na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.

Mzda zamestnanca za výkon práce je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi.

b) úhradu poplatkov za školenie, kurz

Takýto výdavok je v rámci prehlbovania kvalifikácie zamestnanca daňovým výdavkom zamestnávateľa na vzdelávanie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP.

c) cestovné výdavky

Vzhľadom na to, že pri prehlbovaní kvalifikácie ide o výkon práce, zamestnanec pri prehlbovaní kvalifikácie vykonávanom na inom mieste, než je jeho pravidelné pracovisko, má nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa zákona o cestovných náhradách.

Výdavok zamestnávateľa na pracovné cesty, na ktoré vzniká zamestnancom nárok podľa zákona o cestovných náhradách, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa zákona o cestovných náhradách sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP.

Príkladč. 1:

Daňovník – podnikateľ, vyšle svoju zamestnankyňu – mzdovú účtovníčku, na školenie k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia. Zamestnávateľ zaplatí poplatok za školenie a preplatí zamestnankyni aj stravné a cestovné hromadnou dopravou. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca, ktoré zodpovedá potrebám zamestnávateľa pre výkon jeho činnosti. Výdavok zamestnávateľa na úhradu poplatku za školenie zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP, výdavky na stravné a cestovné sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP vo výške stanovenej zákonom o cestovných náhradách a zamestnankyni patrí mzda za výkon práce, ktorá je u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP.

Suma vynaložená zamestnávateľom na školenie k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia (poplatok), ako aj cestovné náhrady poskytnuté do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, sú u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ZDP. Mzda, ktorá patrí zamestnancovi za výkon práce, je u zamestnanca považovaná za príjem zo závislej činnosti.

B. Rekvalifikácia

Podľa § 154 ods. 2 ZP zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach.

Bližšie podmienky uskutočňovania vzdelávania a prípravy pre trh práce (nahradzuje pojem „rekvalifikácia“) podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú definované v ustanovení § 44 a nadväzujúcich tohto zákona. Vzdelávanie a príprava pre trh práce podľa tohto zákona („rekvalifikácia“) je jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce.

Rekvalifikácia na účely zákona o službách zamestnanosti je teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové vedomosti a odborné zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu rekvalifikácie sa vychádza z doterajšej úrovne vedomostí a odborných zručností uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových vedomostí a odborných zručností.

Rekvalifikácia na účely tohto zákona nie je

• zvýšenie stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o vysokých školách),
• teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa príslušných právnych predpisov (napr. prehlbovanie kvalifikácie podľa ZP) a na ktorej je zamestnanec povinný sa zúčastňovať v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, a teoretická alebo praktická príprava, ktorú zamestnanec absolvuje z vlastného záujmu bez toho, aby z hľadiska ním vykonávanej práce u zamestnávateľa bola nevyhnutná potreba zmeny jeho doterajšej kvalifikácie.

V súvislosti s rekvalifikáciou vznikajú rovnako zamestnávateľovi 3 druhy výdavkov, ktoré sa zároveň považujú aj za daňové výdavky za určitých zákonom splnených podmienok.

Ide o výdavky na

a) úhradu poplatkov za rekvalifikáciu

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj výdavky na rekvalifikáciu zamestnancov.

b) náhradu mzdy

Podľa § 44 ods. 5 písm. b) zákona o službách zamestnanosti rekvalifikáciu zabezpečuje zamestnávateľ pre svojho zamestnanca.

Rekvalifikáciu zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov formou všeobecného vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca a špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca (§ 47 zákona o službách zamestnanosti). Rekvalifikácia zamestnanca sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za toto obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku.

Uvedená náhrada mzdy vyplatená zamestnancovi je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP.

c) na cestovné výdavky

Takéto výdavky budú výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP vo výške ustanovenej zákonom o cestovných náhradách.

Ostatné súvisiace výdavky s rekvalifikáciou vykonávanou podľa zákona o zamestnanosti budú rovnako daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP.

Príkladč. 2:

Daňovník – zamestnávateľ, zaoberajúci sa výrobou strojových súčiastok potrebuje zreštrukturalizovať podnik, a preto niektoré miesta musí zrušiť, ale súčasne niektoré potrebuje posilniť. Keďže každá činnosť v tomto podniku je špecializovaná, pracovníkov, ktorým miesta zrušil, chce rekvalifikovať na iné potrebnejšie miesta. Rekvalifikáciu týchto pracovníkov vykonáva cez príslušný úrad práce. Keďže zamestnávateľ spĺňa všetky podmienky podľa zákona o zamestnanosti, výdavky spojené s touto rekvalifikáciou (výdavky za rekvalifikačný kurz, cestovné) sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP.

Náhrada mzdy, ktorú zamestnancom vypláca, je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP.

Náhrada mzdy pre zamestnanca je zdaniteľným príjmom (§ 5 ods. 1 ZDP) a suma vynaložená zamestnávateľom na rekvalifikáciu je pre zamestnanca oslobodeným príjmom [§ 5 ods. 7 písm. a) ZDP].

1.2 Nepovinné vzdelávanie zamestnancov podľa ZP a súvislosť s daňovými výdavkami

V súlade s ustanovením § 140 ZP zamestnávateľ môže povoliť zamestnancovi účasť na zvyšovaní kvalifikácie (ďalšom vzdelávaní), v ktorej má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce, dohodnuté v pracovnej zmluve.

Ustanovenie § 140 ods. 2 ZP umožňuje zamestnávateľovi dať súhlas zamestnancovi na zvýšenie kvalifikácie, a to najmä v prípade, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa sám rozhodne, či ten súhlas udelí alebo neudelí, ale v prípade, ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, potom je povinný mu poskytnúť minimálne nároky v rozsahu stanovenom v § 140 ods. 3 ZP.

Podľa § 140 ods. 3 ZP zamestnávateľ poskytne pracovné voľno najmenej:

a) v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c) päť dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky alebo dizertačnej skúšky,
d) 40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky alebo dizertačnej skúšky,
e) desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.

Za takto poskytnuté pracovné voľno patrí zamestnancovi náhrada mzdy, ktorá je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom (§ 5 ods. 1 ZDP). Náhrada mzdy je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP.

Vychádzajúc z ustanovení ZP, pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov upravuje kolektívna zmluva uzatvorená medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom. Kolektívna zmluva môže citované podmienky upraviť aj výhodnejšie, ako ich upravuje samotný ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tieto výslovne nezakazujú alebo z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť (§ 231 ZP). Možnosť úpravy výhodnejších pracovných podmienok v pracovnej zmluve, o ktoré majú účastníci záujem, a to najmä ďalšie hmotné výhody, vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 4 ZP.

Výhodnejšie pracovnoprávne vzťahy v súlade s príslušnými ustanoveniami ZP môže upravovať len kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva.

Zamestnávateľ môže upraviť výhodnejšie nároky stanovené nad povinné nároky v ZP študujúcim zamestnancom kolektívnou zmluvou podľa § 231 ZP, resp. pracovnou zmluvou podľa § 43 ZP, a to najmä v prípadoch poskytnutia školného, cestovného, ďalšieho pracovného voľna a podobne.

V prípade, ak zamestnávateľ takéto vyššie nároky so zamestnancom dohodne, má právo si takéhoto zamestnanca zaviazať na výkon činnosti alebo vrátenie nákladov za poskytnuté nároky. Takáto dohoda sa uzatvára v súlade s ustanovením § 155 ZP a umožňuje zamestnávateľovi zabezpečenie stabilizácie zamestnancov (tzv. stabilizačná dohoda). V nej sa zamestnávateľ môže zaviazať, že umožní zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, pričom na opačnej strane zaviaže zamestnanca za takto poskytnuté zvyšovanie kvalifikácie a s tým spojené úhrady nákladov na jej vykonanie na jeho zotrvanie po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. V opačnom prípade je zamestnanec povinný zamestnávateľovi uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia, s výnimkou prípadov stanovených v ods. 6 ustanovenia § 155 ZP.

Súhlas zamestnávateľa na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancovi a s tým spojené nároky na úhradu presne stanovených súvisiacich nákladov musia byť stanovené v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve. Takto stanovené nároky na úhradu nákladov súvisiacich so vzdelávaním zamestnancov sú aj daňovo uznanými nákladmi zamestnávateľa podľa § 19 ZDP, samozrejme za splnenia podmienky, že slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zamestnávateľa.

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. a) ZDP od dane oslobodzuje len sumu vynaloženú zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca. Podľa uvedeného suma vynaložená zamestnávateľom na úhradu nákladov súvisiacich so vzdelávaním zamestnancov je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý zamestnávateľ pripočíta zamestnancovi k mesačnému príjmu a zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov podľa § 35 ods. 1 ZDP.

Avšak, aby si mohol zamestnávateľ uvedené výdavky uplatniť ako daňové výdavky, musí preukázať ich súvislosť s činnosťou zamestnanca a aj svojou.

Ak takýto výdavok na školné a cestovné preukázateľne spĺňa podmienku daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP, je tento výdavok daňovým výdavkom vynaloženým na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP.

Poznámka

Tu je namieste potrebné upozorniť, že pri zahrnovaní výdavkov na zvyšovanie kvalifikácie zamestnávateľom za zamestnancov je skutočne potrebné dbať na preukázanie týchto výdavkov zamestnávateľa a hlavne na preukázanie súvislosti zamestnávateľa medzi týmito výdavkami a jeho príjmami, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že aj v súčasnosti je otázka uznania výdavkov na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov do daňových výdavkov veľmi citlivá a názory na jej uplatnenie sa rôznia tak zo strany daňovníkov, ako aj správcov dane.

Príkladč. 3:

Daňovník vykonávajúci činnosť komerčného právnika zamestnal študenta práv s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty. Študent zároveň, aby mohol byť zamestnaný u tohto daňovníka, prešiel na diaľkovú formu štúdia druhého stupňa právnickej fakulty. Daňovník je spokojný s prácou tohto zamestnanca, pribudli mu noví klienti, ktorých musí zastupovať na súdoch a v iných konaniach, chce si tohto už zapracovaného študenta udržať v zamestnaní. Aby mohol zamestnanec vystupovať samostatne na súde a v iných právnych konaniach s klientmi, potrebuje mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského vzdelania na právnickej fakulte. Daňovník – zamestnávateľ, si s týmto zamestnancom dohodne, že mu zaplatí školné a súvisiace náklady, čo zapracoval aj do pracovnej zmluvy. V tejto pracovnej zmluve sa dohodli aj na úhrade nákladov na cestovné na vysokú školu, ubytovanie študenta a tiež ostatných nákladov súvisiacich so štúdiom. Aby si však zamestnanca aj právne zaviazal na prácu vo svojej firme po skončení jeho štúdia, uzatvorí so študentom aj zmluvu podľa § 155 ZP, kde za úhradu nákladov na štúdium dohodnutých v pracovnej zmluve vrátane cestovného, ubytovania a ostatných súvisiacich nákladov musí zotrvať v jeho firme po dobu piatich rokov odo dňa uzavretia tejto zmluvy, inak by mu musel zamestnanec zaplatiť dohodnuté náklady na jeho štúdium. Sú tieto výdavky na štúdium zamestnanca daňovými výdavkami zamestnávateľa?

Zvýšenie kvalifikácie podľa § 140 ZP so súhlasom zamestnávateľa je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnanec má účasťou na nej získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa, pričom ak sa takto rozhodne, musí zamestnancovi poskytnúť minimálne nároky stanovené v § 140 ods. 3 ZP. Nároky zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť aj výhodnejšie, a to v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj keď ZP umožňuje úhradu aj vyšších dohodnutých nákladov zamestnávateľom na zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca, ako sú minimálne nároky zamestnanca stanovené v § 140 ods. 3 ZP, musí byť súčasne splnená aj základná podmienka daňového výdavku definovaného v § 2 písm. i) ZDP a to, že takto poskytnutý daňový výdavok je výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.

V uvedenom prípade, ak skutočne daňovník – zamestnávateľ, preukáže, že výdavky spojené so zvyšovaním kvalifikácie zamestnaného študenta sú výdavkami súvisiacimi so zabezpečením jeho príjmov, budú takéto výdavky na školné vrátane všetkých súvisiacich a dohodnutých výdavkov na cestovné, ubytovanie a ostatné daňovými výdavkami na vzdelávanie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP.

2. Zdanenie poskytnutého vzdelávania zamestnávateľom u zamestnanca

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 ZDP sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za stratu na zárobku.

Pod pojmom doškoľovanie rozumieme dodatočné vyškolenie zamestnanca na danú plánovanú prácu, resp. doplnenie zamestnancovej získanej spôsobilosti, napr. o nové poznatky v odbore.

Výdavky zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnancov alebo výdavky na rekvalifikáciu zamestnancov môžeme rozdeliť na:

• mzdové výdavky, ktoré sú pre zamestnanca vždy zdaniteľným príjmom,
• ostatné výdavky súvisiace so vzdelávaním alebo rekvalifikáciou, ktoré môžu byť oslobodeným príjmom alebo zdaniteľným príjmom u zamestnanca,
• výdavky do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca, ktoré nie sú predmetom dane.

Zamestnávateľ, ktorý zabezpečí vzdelávanie alebo rekvalifikáciu pre zamestnancov, pristupuje ku každému prípadu individuálne. Podmienkou pre oslobodenie od dane u zamestnanca je, aby zabezpečené vzdelávanie alebo rekvalifikácia boli doškoľovaním a toto doškoľovanie súviselo s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Napr. zabezpečenie získania kvalifikácie zaškolením alebo zaučením, ktoré zabezpečí zamestnávateľ zamestnancovi pri vstupe do pracovného pomeru bez kvalifikácie, ako aj zabezpečenie rekvalifikácie zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko. Výdavky, ktoré vynaloží zamestnávateľ v súvislosti s takýmto vzdelávaním, resp. rekvalifikáciou, sú pre zamestnanca nepeňažným príjmom, ktorý je podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane.

Pod pojem vzdelávanie sa zahŕňa aj stredoškolské, pomaturitné, vysokoškolské vzdelávanie, ktoré nie je považované za doškoľovanie zamestnanca, ale ide tu o zvyšovanie kvalifikácie v rámci vzdelávacieho systému, napr. získanie vyššieho stupňa vzdelania (bakalárskeho štúdia, štúdia popri zamestnaní a pod.). Výdavky, ktoré vynaloží zamestnávateľ na vzdelávanie, ktorým zamestnanec získa vyšší stupeň vzdelania, sa nepovažujú podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP za oslobodené, pretože nejde o doškoľovanie, ale o štúdium. V tomto prípade takto vynaložená suma zamestnávateľom je u zamestnanca zdaniteľným príjmom, z ktorého zamestnávateľ vyberie preddavok na daň podľa § 35 ZDP v mesiaci jeho poskytnutia.

Príkladč. 4:

Za účelom zvýšenia kvalifikácie poskytuje zamestnávateľ zaoberajúci sa výučbou cudzích jazykov vo vlastnom zariadení všetkým zamestnancom po uplynutí skúšobnej doby príspevok na jazykovú výučbu v maximálnej hodnote 400 eur bez DPH na jeden kalendárny rok.

Jazyková výučba má nasledujúce pravidlá:

Zamestnanca na vlastnú žiadosť otestuje metodické centrum, aby sa zistila jeho dosiahnutá úroveň hlavného jazyka. Požadované optimálne úrovne jazyka pre jednotlivé pracovné pozície sú uvedené v požiadavkách na pracovné pozície a uverejnené na portáli spoločnosti. Výučba musí primárne prebiehať mimo pracovnú dobu zamestnanca.

Zamestnávateľ prepláca svojim ostatným zamestnancom individuálne kurzy anglického jazyka, a to polovicu kurzovného stanoveného pre klientov. Prepláca však takéto kurzy len v prípade, ak nie sú kurzy voľné. Ak sú voľné, zamestnanec sa môže zúčastňovať na takomto kurze a zamestnávateľ mu poskytuje jazykové vzdelanie bez akejkoľvek úhrady. Je uvedená úhrada zdaniteľným príjmom u zamestnanca?

Nie.

Keďže ide o použitie vlastného vzdelávacieho zariadenia zamestnávateľa, je tento príjem u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP. Uvedené rovnako platí, aj keď zamestnávateľ kurz poskytuje svojmu zamestnancovi bezodplatne.

Autor: Ing. Miroslava Brnová