Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO

V praxi neustále pretrvávajú nejasnosti vo veci vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, ktorým od roku 2001 už nevzniká povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie do príslušnej Sociálnej poisťovne odo dňa napr. vzniku živnostenského oprávnenia, resp. zápisu do Slovenskej advokátskej komory atď. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa v nasledujúcich riadkoch pokúsime podrobne priblížiť podstatné, v súčasnosti platné podmienky vplývajúce na vznik alebo zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia.  

1.    Pojem „samostatne zárobkovo činná osoba“ (ďalej len „SZČO“) – (§ 5) 

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť1. januára 2011,už nevymedzuje taxatívne, kto sa považuje za SZČO,ale tento pojem vymedzuje v nadväznosti na daňové predpisy.  

Z toho dôvodu na účely sociálneho poistenia –t. j. nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia za SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2011 sa považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, resp. podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, t. j. v súvislosti so zárobkovou činnosťou na základe ktorej: 

• dosahuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, 
• dosahuje príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, 
• dosahuje príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv.5; Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009), 

okrem (t. j. s výnimkou) fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. 

Tieto subjekty odo dňa nadobudnutia postavenia SZČO nemajú žiadne odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni (s výnimkou zdravotnej poisťovne), t. j. nie sú povinné prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a ani platiť poistné na nemocenské poistenie, ani na dôchodkové poistenie a uvedené druhy poistenia môžu platiť iba dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky a dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby.     

Taktiež je potrebné uviesť, že od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 za SZČOsa nepovažovali:  

a)    osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 618/2003 Z. z. autorský zákon) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú sústavne a ak súčasne nevykonávajú iné činnosti uvedené v tomto odseku, napr. spisovatelia, hudobní skladatelia, speváci, výtvarní umelci na tzv. voľnej nohe, ani 

b)    osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť napr. podľa zákona SNR č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. 

Tieto subjekty od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 mohli byť iba dobrovoľne nemocensky poistenými osobami, dobrovoľne dôchodkovo poistenými osobami a dobrovoľne poistenými osobami v nezamestnanosti. 

Od 1. januára 2011 nadobudli postavenie SZČO podľa § 293bp ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. pod podmienkou, že príjmy z ich činnosti nepatria do príjmov zo závislej činnosti uvedených v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. a ide o príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady. 

Avšak príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6o ds. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (účinného do 31. decembra 2011) – t. j. príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, dosiahnutý za rok 2011 sa (naďalej)nepovažuje za príjem na účely: 

• vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (§ 21), 
• vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO (§ 138 ods. 2 a 3) a  
• postavenia SZČO podľa § 293bp ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. 

Z uvedeného vyplýva, že z týchto príjmov uvedené subjekty – t. j. hudobní a výtvarní umelci, autori na tzv. voľnej nohe, ak tieto príjmy nepatria do príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. (t. j. nemajú žiadne iné príjmy – napr. zo živnostenskej činnosti alebo z pracovnoprávneho vzťahu – t. j. z pracovnej zmluvy alebo z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), poistné na sociálne poistenie naďalej v roku 2012 nemajú povinnosť platiť, a to ani v prípade, ak (hrubý) príjem iba z tejto činnosti budú mať za kalendárny rok 2011 vyšší ako 4 078,68 €. 

Vzhľadom na túto skutočnosť im povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1. júla 2012 do 30. júna 2013 nevzniká a môže im vzniknúť až od 1. júla 2013. 

2.    Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (§ 21) 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárom roku (napr. od 1. júla 2011),za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (t. j. z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, zo živnosti, z advokátskej, notárskej a exekútorskej činnosti atď.)alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (účinného od 1. januára 2011), t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (t. j. ak za kalendárny rok 2010 mala hrubý príjem vyšší ako 3 948,72 €),a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnouzárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, ak tento zákon neustanovuje inak (t. j. ak k 30. júnu 2011 za kalendárny rok 2010 mala hrubý príjem nižší ako 3 948,72 €). 

2.1    Minimálny vymeriavací základ SZČO (§ 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 108/2009 Z. z.  účinného od 1. 1. 2010) 

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že od 1. 1. 2004 do 31. 12.2009 najnižší (resp. minimálny) vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO bol vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platilo poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. 

Naviazanosť minimálneho vymeriavacieho základu SZČO na priemernú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky– t. j. na 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné,sa uskutočnila od 1. januára 2010v zmysle ustanovenia § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 108/2009 Z. z. 

Výpočet minimálneho vymeriavacieho základu od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 v zmysle § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinného od 1. 1. 2011):  

44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné – t. j. 44,2 % priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok 2009: 

Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2009 bol vo výške 8 934 €. 

1/12 zo sumy 8 934 € bola 744,50 €, čo bola výška priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok 2009. 

 44,2 % zo sumy 744,50 € je 329,06 €. 

12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu bol v sume 3 948,72 €. 

329,06 € x 12 = 3 948,72 € 

Z uvedeného vyplýva, že SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo od 1. júla 2011, ak za kalendárny rok 2010 dosiahla (hrubý) príjem vyšší ako 3 948,72 € a povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniklo 30. júna 2011, ak jej (hrubý) príjem za kalendárny rok 2010 bol nižší ako 3 948,72 €.  

Pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO od 1. júla 2012 pôjde o (hrubý) príjem, ktorý bude vyšší ako 4 078,68 €, a pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňa 30. júna 2012 pôjde o (hrubý) príjem, ktorý bude nižší ako 4 078,68 €. 

2.2     Predĺžená lehota na podanie daňového priznania (§ 21 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.) 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, vzniká až od 1. októbra kalendárneho roka (napr. v roku 2011)nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovo činnosťou bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. ako 3 948,72 €(t. j. za kalendárny rok 2010), a zaniká 30. septembra kalendárneho roka (napr. v roku 2011) nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. ako 3 948,72 €. 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej bude predĺžená lehota na podanie daňového priznania, vzniká až od 1. októbra kalendárneho roka (napr. v roku 2012) nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovo činnosťou bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. ako 4 078,68 €(t. j. za kalendárny rok 2011), a zaniká 30. septembra kalendárneho roka (napr. v roku 2012) nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. ako 4 078,68 €. 

Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťouzistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. 

2.3     Zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO (§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.) 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zanikávždy: 

a)    ak vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie, dňom odhlásenia sa z evidencie podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, 

b)    ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [napr. zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) atď.], okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona SNR č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov), dňom zániku týchto oprávnení, 

c)    ak je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, dňom vystúpenia z verejnej obchodnej spoločnosti alebo z komanditnej spoločnosti alebo dňom výmazu verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti z obchodného registra, 

d)    ak vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, dňom skončenia platnosti zmluvy, na ktorej základe vykonávala športovú činnosť,  

e)    ak vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa § 652 až § 672a Obchodného zákonníka, dňom zániku obchodného zastúpenia. 

2.4    Opätovný vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia (§ 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.) 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktoráopätovne nadobudla právne postavenie SZČO alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČOpodľa § 26 zákona o sociálnom poistení, vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia právneho postavenia SZČO alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Podmienkou pre vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie SZČO, alebo dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, t. j. ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovo činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, t. j. minimálneho vymeriavacieho základu, ak zákon neustanovuje inak.  

Prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO v zmysle ustanovenia § 26 zákona o sociálnom poistení sa prerušuje v období, v ktorom: 

a)    má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, 

b)    je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistená a počas jej vykonávania bola vzatá do výkonu väzby alebo nastúpila výkon trestu odňatia slobody, 

c)    trvá potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, a to od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania uvedených subjektov alebo v ktorom trvá potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku z dôvodu, že 

1.    dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, 

2.    predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, 

3.    fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať, 

a to od 11. dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa až do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, 

d)    má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO sa prerušuje aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. 

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. 

SZČO podľa § 228 ods. 2 zákona o sociálnom poisteníje povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia do ôsmich dní od tohto prerušenia na tlačive, ktorého obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Lehota na splnenie tejto oznamovacej povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom, alebo elektronickou poštou. Doklady a tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. 

Záver 

Na základe uvedeného možno konštatovať, že pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa zisťujú „hrubé“ príjmy (t. j. bez odpočítateľných položiek) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, napr. na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO od 1. júla 2012 sa zisťujú „hrubé“ príjmy za kalendárny rok 2011. V prípade, ak výška týchto „hrubých“ príjmov za kalendárny rok 2011 bude vyššia ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, t. j. vyššia ako 4 078,68 €, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2012 a trvá až do 30. júna 2013, samozrejme, len ak nedôjde k zániku oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti skorším dňom. 

Na záver je potrebné opätovne uviesť, že osoby vykonávajúce iba umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 618/2003 Z. z. autorský zákon)mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú sústavne a ak súčasne nevykonávajú iné činnosti, napr. spisovatelia, hudobní skladatelia, speváci, výtvarní umelci na tzv. voľnej nohe, ktorí za kalendárny rok 2011 majú príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady[podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – účinného do 31. decembra 2011] vyššie ako 4 078,86 €, naďalej nenadobúdajú postavenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a od 1. júla 2012 do 30. júna 2013 im nevzniká ani povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie a na povinné dôchodkové poistenie. 

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade, ako aj v prípade začatia prevádzkovania podnikania alebo z dôvodu nízkeho (hrubého) príjmu za predchádzajúci kalendárny rok zákonodarca umožňuje SZČO neplatiť poistné na sociálne poistenie, čo sa zdá ako výhoda a úľava. Avšak opak je pravdou.  

V prípade vzniku najmä nepriaznivých životných situácií (napr. choroby, invalidity, smrti atď.) týmto subjektom nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia – t. j. v prípade choroby na nemocenské, v prípade tehotenstva a materstva na materské a v prípade potreby celodenného a osobného ošetrovania a starostlivosti napr. chorého dieťaťa na ošetrovné a taktiež ani na dávky dôchodkového poistenia – t. j. na invalidný dôchodok, dôchodky pozostalých – vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok. Najväčšie problémy vznikajú pri priznávaní a určovaní výšky starobného dôchodku, ktorá z dôvodu neplatenia poistného, príp. platenia poistného na dôchodkové poistenie iba z minimálneho vymeriavacieho základu je veľmi nízka (často nedosahuje ani výšku životného minima, ktoré vyjadruje hornú hranicu tzv. relatívnej chudoby a ktorého suma pre plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 je vo výške 189,83 €),a to najmä pre nedostatočný počet kalendárnych rokov, za ktoré bolo zaplatené poistné. Pre výpočet starobného dôchodku (aj ostatných uvedených druhov dôchodkov) rozhodujúcou skutočnosťou je totiž obdobie dôchodkového poistenia, ktorým sa rozumie obdobie povinného dôchodkového poistenia alebo obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia pod podmienkou, že za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Z uvedeného vyplýva, že nestačí iba výkon podnikateľskej činnosti, ale pre započítanie doby výkonu podnikateľskej činnosti na výpočet dávok dôchodkového poistenia (t. j. dôchodkov) sa bezpodmienečne vyžaduje aj platenie poistného. 

Netreba zabúdať, že „čas je poctivec“ a Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia (od 1. 1. 1993 – t. j. už nie je štátna) je zriadená na vykonávanie sociálneho poistenia (t. j. nemocenského, dôchodkového, poistenia v nezamestnanosti, úrazového a garančného poistenia) a jej hlavným cieľom je chrániť poistencov (ekonomicky činné subjekty – t. j.zamestnancov a SZČO a ich rodinných príslušníkov)pri splnení podmienok stanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v čase sociálnych udalostí, keď nemajú príjmy zo zamestnania a podnikania, aby sa so svojimi rodinami neprepadli do stavu hmotnej núdze – t. j. do biedy a chudoby. 

Systém povinného (štátneho, resp. verejnoprávneho) sociálneho poistenia je typický práve pre Európu. Bol zavedený ríšskym kancelárom O. V. Bismarckom v rokoch 1883 až 1889 s cieľom zvýšiť najmä produktivitu práce a z toho dôvodu vznik sociálneho poistenia podporovali aj zamestnávatelia – napr. dvaja najvýznamnejší magnáti hutníckeho a oceliarskeho priemyslu Ludwig Baare a Carl Ferdinand Stumm. Povinné (štátne, resp. verejnoprávne)sociálne poistenie považovali za najúčinnejší prostriedok, ktorý má štát k dispozícii na prebudenie a povzbudenie „pocitu jednoty a záujmu na jednote medzi zamestnávateľmi a zamestnancami (robotníkmi)“. Bismarck zdôrazňoval, že „navrhované sociálne poistenie“ je zamerané na všeobecné udržanie zmyslu pre ľudskú dôstojnosť, ktorú by si mal zachovať i ten najchudobnejší Nemec. 

Ľudská dôstojnosť je kategória etická (Diderot: Všeobecná encyklopédia), filozofická, náboženská i právna. Realizuje sa hodnotou ľudského života, hodnotou človeka a rešpektovaním jeho fyzických, duchovných, duševných, ako aj sociálnych potrieb. Je vyjadrením úcty človeka k človeku, ako aj zaobchádzania s človekom ako s človekom a nie ako s vecou. Prostredníctvom tohto pojmu je vyjadrený rešpekt ku všetkému, čo predstavuje ľudstvo a aby človek bol vždy účelom a nie prostriedkom. Ide o nemennú hodnotu patriacu každej ľudskej bytosti, vychádzajúcu z prirodzenej podstaty človeka. Immanuel Kant vo svojom diele Základy metafyziky mravov formuluje kategorický imperatív týkajúci sa človeka, pričom rozlišuje to, čo má cenu, a to, čo má dôstojnosť. „Mať dôstojnosť“ znamená, že človeka nemožno vyčísliť cenou ako materiálne a ekonomické statky. Dôstojnosť človeka spočíva podľa neho v jeho rozume, v jeho slobodnom, mravnom a zodpovednom bytí. Každý človek je jedinečný.Ľudská dôstojnosť patrí k základným ľudským právam. Úzko súvisí s ostatnými ľudskými právami, pretože sa realizuje aj prostredníctvom nich. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti znamená rešpektovanie rovnosti všetkých ľudských bytostí, ich hodnôt a potrieb. Je to hodnota zakotvená v základnom prameni každého demokratického štátu – t. j. v Ústave. Jednotlivec je východiskom štátu a práve štát a jeho orgány sú ústavne zaviazané k ochrane základných práv jednotlivca (napr. právo na život – čl. 15, právo na ľudsky dôstojný život – čl. 19 atď.). Ľudská dôstojnosť má charakter tak prirodzenoprávny, ako aj charakter pozitivistický. Prirodzenoprávne teórie Tomáša Hobbsa vychádzajú z prirodzeného stavu ľudskej spoločnosti, ktorý je však neudržateľný a zákonite vedie k vytvoreniu štátu na základe spoločenskej zmluvy. V štátnom práve sú obsiahnuté aj prirodzené zákony, ktoré sú vo svojej podstate zákony mravné, nemenné a večné a ktoré musí suverén (t. j. štát – prostredníctvom vlády) rešpektovať.  

Bismarck obhajoval presvedčenie, že je žiaduce, aby človek „nebol len bezprávnym predmetom verejnej dobročinnosti, ale aby mal aj dôstojné životné podmienky, resp. prostriedky, na ktoré nemá právo nikto okrem neho (t. j. prostriedky zabezpečujúce výživu, ošatenie, bývanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie). (ČAMBÁLIKOVÁ, M.: Sociálny štát: občianstvo, práva, začlenenie. 2009. ISBN 978-80-89267-33-0. str. 28-29.) Z dôvodu prijatia sociálneho zákonodarstva možno Bismarcka považovať za zakladateľa jedného zo základných kameňov moderného sociálneho štátu, resp. európskeho sociálneho modelu. (MUNKOVÁ,G. a kolektív: Sociální politika v evropských zemích. Karolinum 2005. ISBN 80-246-0780-8. str. 97.) Niet pochýb, že sociálne poistenie v Európe zlepšilo sociálne podmienky a kvalitu života (najmä v druhej polovici 20. storočia) a tým sa posilnila aj ľudská dôstojnosť jednotlivcov a skupín, na ktoré sa vzťahovalo. 

Vzhľadom na uvedené sa zdá, akoby sme si tieto skutočnosti v Slovenskej republike neuvedomovali, čo sa zákonite prejavuje nielen v nekvalitnej legislatívnej činnosti zákonodarcu (t. j. tvorba právnych noriem bez rešpektovania základných princípov toho-ktorého právneho odvetvia – napr. princípu univerzality, sociálnej spravodlivosti, rovnosti, sociálnej solidarity, participácie atď.), ale aj v nepochopení vzťahu hospodárskej a sociálnej politiky a jej jadra práva sociálneho zabezpečenia, ktorého základom je práve systém sociálneho poistenia, ako aj v neplnení zákonom stanovených povinností, resp. v ich obchádzaní zo strany samotných poistencov (resp. platiteľov poistného) neuvedomujúcich si dôsledky svojho nezodpovedného konania. 

Autor: JUDr. Zuzana Macková, PhD.