Dátum publikácie:29. 3. 2012
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Právny stav od:29. 3. 2012
Právny stav do:31. 12. 2012
Vyhrali ste nejakú cenu? Musíte ju zdaniť alebo nemusíte? V nasledujúcom príspevku si uvedieme, ako posudzujeme jednotlivé ceny alebo výhry a či tieto budú oslobodené alebo zdaňované.
V zásade je možné uviesť tri okruhy, podľa ktorých zdanenie cien alebo výhier posudzujeme, a to:
1. zdaňovanie cien a výhier u fyzických osôb,
2. špecifické zdaňovanie cien a výhier v súvislosti s výkonom závislej činnosti (zamestnania),
3. medzinárodné zdaňovanie cien alebo výhier.
Pri posúdení príjmu, ktorým je v tomto prípade cena alebo výhra, sa rovnako ako pri iných príjmoch aplikuje základná definícia zdaniteľného príjmu, a to že zdaniteľným príjmom je len príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený ani podľa ustanovení zákona o dani z príjmov a ani podľa medzinárodnej zmluvy, pričom za príjem sa považuje aj nepeňažný príjem.
1. Zdaňovanie cien a výhier u fyzických osôb
1.1 Prijaté ceny a výhry oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby
Ceny a výhry, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l) a m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
a) § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov
Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom zákon o dani z príjmov odkazuje na zákon č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, ktorý bol s účinnosťou od 1. mája 2005 nahradený zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“).
Podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách sú hazardnými hrami hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach, ak splní herným plánom vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o hazardných hrách sú hazardnými hrami:
a) lotériové hry [žrebové lotérie, tomboly, číselné lotérie (napr. LOTO a doplnková hra JOKER, LOTO 5 z 35, EUROMILIÓNY, KENO 10, KLUB KENO), bingo, okamžité lotérie (napr. Zlaté vajce, Srdcové eso, Čarovná skrinka, Šťastná 7, KENO, Ruku na to, Vianočná lotéria)],
b) hazardné hry v kasíne,
c) stávkové hry (najmä totalizátor, kurzové stávky a dostihové stávky),
d) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov,
e) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry,
f) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu,
g) kartové hry mimo kasína,
h) charitatívne lotérie,
i) hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písmen a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1.
Za hazardné hry podľa § 3 ods. 4 zákona o hazardných hrách sa nepovažujú:
a) športové súťaže s cenami pre účastníkov,
b) hry relaxačného alebo športového charakteru, aj keď na účasť na nich je potrebný vklad, ktorý sa účastníkovi takejto hry, ak prehrá, nevracia,
c) zábavné hry o vecné ceny prostredníctvom hracieho zariadenia, ak vklad nepresahuje sumu na úrovni 50 eurocentov,
d) hry prostredníctvom hracieho zariadenia, v ktorých výhrou je ďalšia hra na tom istom hracom zariadení,
e) kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností,
f) žrebové vecné lotérie a tomboly, ak herná istina neprekročí sumu na úrovni 1 500 eur.
Za hazardné hry podľa § 3 ods. 5 zákona o hazardných hrách sa nepovažujú ani propagačné súťaže, ktoré nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou a slúžia len na podporu predaja tovarov a služieb a pri ktorých nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu podľa tohto zákona. Propagačnými súťažami sa rozumejú súťaže, hry, ankety a iné akcie, pri ktorých účastníci určení náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia a preukázanie tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže, alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom výhier do propagačnej súťaže alebo účasť na propagačnej či reklamnej akcii, a to aj nepriamo prostredníctvom ďalšej osoby. Platby uskutočnené na účely získania plnení od organizátora propagačnej súťaže alebo poskytovateľa výhier do propagačnej súťaže sa nepovažujú za vklad podľa tohto zákona.
Na druhej strane zákon o hazardných hrách výslovne zakazuje:
hry, ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, najmä pyramídové hry alebo reťazové hry a
prevádzkovanie zahraničných hazardných hier na území Slovenskej republiky, a to aj jednotlivý predaj žrebov, prijímanie stávok a vyplácanie výhier vrátane sprostredkovania týchto činností v hazardných hrách podľa odseku 2, ktorých prevádzkovateľom je zahraničný subjekt a pri ktorých sú vklady uhrádzané do zahraničia.
Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b) až e), h) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d).
Podľa pokynu Finančného riaditeľstva SR (predtým Daňového riaditeľstva SR) uverejneného na webovom sídle www.drsr.sk sú v nadväznosti na znenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov a na príslušné ustanovenia zákona o hazardných hrách od dane z príjmov fyzickej osoby oslobodené len výhry z hier, ktoré sú prevádzkované na základe individuálnej licencie udelenej Ministerstvom financií SR alebo obcou.
b) § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov
Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené prijaté ceny alebo výhry neuvedené v § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, ak ich hodnota neprevyšuje 165,97 eura za cenu alebo výhru. Pod pojmom cena alebo výhra sa rozumie:
cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
Znaky verejnej súťaže sú vymedzené v § 847 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyhlasovateľom verejnej súťaže môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Súťaž predpokladá potenciálnu možnosť pre viaceré subjekty, a to podľa vopred určených pravidiel zúčastniť sa a dosiahnuť požadovaný výsledok – dielo (hmotný alebo nehmotný výsledok ľudskej činnosti, vytvorenie alebo zhotovenie ktorého bolo predmetom súťaže) alebo výkon (akákoľvek ľudská činnosť, ktorou sa dosahuje cieľ určený súťažou). Cena z verejnej súťaže môže spočívať v peňažnom aj nepeňažnom plnení. Ak je súčasťou ceny z verejnej súťaže odmena za použitie diela alebo výkonu, na túto odmenu sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. Odmena za použitie diela alebo výkonu je zdaniteľným príjmom a považuje sa za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) citovaného zákona o dani z príjmov.
Príklad: Súťaž o najlepší súčasný dokumentárny film.
Pre súťaž, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže je charakteristické, že účasť v nej je viazaná na určité podmienky, prostredníctvom ktorých sa obmedzuje okruh súťažiacich (osobná kvalifikácia, vek a pod.).
Príklad: Miss SR, Mama roka
Podmienkou účasti na takýchto súťažiach je zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia. Výhry sú spravidla nepeňažné.
Pri uplatňovaní oslobodenia podľa citovaného ustanovenia je potrebné každú cenu a výhru posudzovať jednotlivo. Ceny a výhry v rámci jednej súťaže a ani v rámci zdaňovacieho obdobia nie je možné sčítavať. Cena alebo výhra prevyšujúca sumu 165,97 eur v plnej výške podlieha zdaneniu.
Príklad č. 1:
Daňovník prijal cenu z verejnej súťaže v sume 250 eur. V cene bola zahrnutá aj odmena za použitie diela a predstavovala 100 eur. Keďže cena z verejnej súťaže predstavuje 150 eur (250 eur – 100 eur), t. j. neprevyšuje zákonom ustanovenú hranicu, je oslobodená od dane. Odmena za použitie diela 100 eur sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý patrí medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Príklad č. 2:
Daňovník vyhral v reklamnej súťaži nepeňažnú výhru v hodnote 200 eur. Pretože výhra prevyšuje 200 eur, ide o zdaniteľný príjem. Daňovník je povinný príjem v sume 200 eur zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom výhru prijal.
1.2 Zdaňovanie prijatých cien a výhier
Cena alebo výhra, ktorá nie je oslobodená od dane sa považuje za zdaniteľný príjem. Pre správny spôsob zdanenia cien a výhier, je potrebné tieto príjmy správne zaradiť k jednotlivým druhom príjmov tak, ako sú vymedzené v zákone o dani z príjmov.
Pre ceny a výhry sú v citovaného zákone ustanovené dva spôsoby zdanenia, pričom:
pri taxatívne vymedzených cenách a výhrach uvedených v § 8 zákona o dani z príjmov, ak boli vyplácané ako
peňažné, je daň povinný zraziť prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľ ceny alebo výhry (ďalej len „prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ“),
nepeňažné, prizná ich výherca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“).
pri cenách a výhrach, ktoré sa zahŕňajú medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z týchto si daňovú povinnosť musí vyrovnať daňovník (výherca) sám prostredníctvom daňového priznania,
pri cenách a výhrach plynúcich ako kapitálový majetok, ak plynú:
zo zdrojov na území SR, sú vysporiadané zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,
ak plynú zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou príjmov podľa § 7 zákona uvádzaných v daňovom priznaní.
a) Ceny a výhry, ktoré sú príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú najmä:
ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou – ide o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov,
odmena za použitie diela alebo výkonu, ak je zahrnutá v cene z verejnej súťaže – ide o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Daňovú povinnosť z uvedených príjmov je daňovník povinný vyrovnať osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.
b) Ceny a výhry, ktoré sú príjmami z kapitálového majetku
Príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov sú:
Spôsob zdaňovania predmetných výhier závisí od toho, či uvedené príjmy plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí (§ 7 ods. 3 zákona o dani z príjmov).
Ak plynú
zo zdrojov na území SR, vyberá sa z nich daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Základom dane pri tomto príjme je iba príjem, t. j. výhra neznížená o výdavky (§ 43 ods. 4 citovaného zákona);
zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane), a to v zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal. Daňovú povinnosť z takýchto výhier je daňovník povinný vyrovnať osobne prostredníctvom daňového priznania.
c) Ceny a výhry, ktoré sú ostatnými príjmami
Prijaté ceny a výhry sa považujú za ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov vtedy, ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov.
Medzi ostatné príjmy patria:
výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách zo zdrojov na území SR, ktoré nie sú prevádzkované na základe individuálnej licencie udelenej podľa zákona o hazardných hrách [§ 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov],
výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách zo zdrojov v zahraničí [§ 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov],
výhry z reklamných súťaží a žrebovaní prevyšujúce 165,97 eura [§ 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov],
ceny z verejných súťaží prevyšujúce 165,97 eura [§ 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov], pričom ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6 zákona o dani z príjmov,
ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, prevyšujúce 165,97 eura [§ 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov],
ceny zo športových súťaží prevyšujúce 165,97 eura [§ 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov], s výnimkou cien zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorí športovú činnosť vykonávajú v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov),
ceny, ktoré nie je možné vzhľadom na ich charakter považovať za ceny z verejnej súťaže ani zo športovej súťaže a ani za ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiach obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, napr. ceny udeľované Nadáciou Matice slovenskej za vynikajúce výsledky dosiahnuté v oblasti slovenskej kultúry, vedy a techniky a za prínosy k slovenskému národnému životu [príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov].
Spôsob zdaňovania
peňažné ceny a výhry uvedené v § 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona o dani z príjmov plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa zdaňujú zrážkovou daňou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a jej zrazením sa považujú za vysporiadané,
peňažné ceny alebo výhry uvedené v § 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona o dani z príjmov plynúce, zo zdrojov v zahraničí sú zdaňované osobne daňovníkom prostredníctvom daňového priznania,
nepeňažné ceny a výhry bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí, sú zdaňované osobne daňovníkom prostredníctvom daňového priznania. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny. Hodnotou ceny je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa, organizátora alebo poskytovateľa.
Upozornenie
Aj napriek tomu, že zo zákona o dani z príjmov vyplýva, že výherca nepeňažnej ceny alebo výhry je povinný daňovú povinnosť z uvedeného príjmu vyrovnať osobne prostredníctvom daňového priznania (t. j. z nepeňažných cien a výhier prevádzkovateľ, organizátor a ani poskytovateľ nie sú oprávnení zrážať daň podľa § 43 zákona o dani z príjmov), v praxi sa vyskytujú prípady, keď prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ odvedie správcovi dane (svojmu miestne príslušnému správcovi dane alebo správcovi dane, ktorý je miestne príslušný výhercovi) platbu zodpovedajúcu sume vypočítanej z hodnoty nepeňažnej ceny alebo výhry sadzbou dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov (ďalej len „daň z nepeňažnej výhry alebo ceny“).
Podľa ustanovenia § 55 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa daň platí príslušnému správcovi dane. Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo, ktorým je s účinnosťou od 1. 1. 2012 Vyhláška č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane na nové číslo účtu (ďalej len „Vyhláška MF SR“). Každému daňovému subjektu je pridelené jeho vlastné číslo účtu – tzv. základné číslo účtu, pričom číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá z predčíslia označujúceho druh dane, zo základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a z identifikačného kódu Štátnej pokladnice.
Z uvedeného vyplýva:
ak prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ „daň z nepeňažnej výhry alebo ceny“ uhradí svojmu miestne príslušnému správcovi dane (t. j. správcovi dane miestne príslušnému prevádzkovateľovi, organizátorovi alebo poskytovateľovi) a platbu identifikuje pod vlastným číslom účtu (t. j. vlastné jedinečné číslo prevádzkovateľa, organizátora alebo poskytovateľa), vznikne tomuto platiteľovi dane preplatok podľa ustanovenia § 79 daňového poriadku. Ďalší postup správcu dane upravuje predmetné ustanovenie § 79 daňového poriadku, t. j. platiteľ dane môže požiadať správcu dane o jej vrátenie;
Poznámka
Platiteľovi dane (prevádzkovateľovi, organizátorovi alebo poskytovateľovi) však nemusí v každom prípade vzniknúť preplatok v zmysle § 79 daňového poriadku – ak napr. platiteľ dane – právnická osoba identifikuje platbu na daň z príjmov fyzickej osoby a nie je na túto daň registrovaný, potom platba bude zaradená do nejasných platieb. Obdobne preplatok podľa § 79 daňového poriadku nevznikne platiteľovi dane ani vtedy, ak zaplatí daň omylom, napr. na daň vyberanú zrážkou.
ak prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ poukáže miestne príslušnému správcovi dane výhercu na účet výhercu „daň z nepeňažnej ceny alebo výhry“, ktorú zaplatil za daňovníka – výhercu – ako „preddavok na jeho daňovú povinnosť“, potom je potrebné vychádzať z ustanovenia § 55 ods. 15 daňového poriadku. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje daňový poriadok alebo osobitný predpis inak. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa aj prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ dohodol s výhercom, že prevezme jeho daňovú povinnosť, je takáto dohoda pre daňové konanie neúčinná.
Pokiaľ však nastane situácia, že na základe dohody prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ daň zaplatí za výhercu pod jeho vlastným jedinečným číslom prideleným v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a vyhlášky MF SR správcovi dane príslušného výhercu, je správca dane povinný postupovať podľa ustanovenia § 55 ods. 11 daňového poriadku. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že správca dane je povinný prijať každú platbu na daň – i keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil nie je prípustné.
Pretože „daň z nepeňažnej ceny alebo výhry“, ktorú zaplatil prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ ako tzv. preddavok na výhercovu daňovú povinnosť, nie je možné považovať u výhercu za preddavok na daň zaplatený podľa § 34 zákona o dani z príjmov a nejde ani o preddavok vybraný podľa § 43 zákona o dani z príjmov (t. j. nejde o preddavok podľa zákona o dani z príjmov), daňovník – výherca – túto sumu nemôže uviesť na r. 107 a ani na r. 111 daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ B – vzor MF SR č. 025296/2011-721 (ďalej len DP typ B). Z nepeňažnej ceny alebo výhry tzv. daň, ktorú zaplatí prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ za výhercu, sa považuje u výhercu za príjem vylúčený z predmetu dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak prevádzkovateľ na základe darovacej zmluvy (§ 628 až § 630 Občianskeho zákonníka) „daň“ z nepeňažnej ceny alebo výhry poskytol daňovníkovi – výhercovi – ako dar, t. j. v takomto prípade sa „daň“ z nepeňažnej ceny alebo výhry, ktorú zaplatil prevádzkovateľ za výhercu, nepovažuje u výhercu za zdaniteľný príjem.
Poznámka
Zo zákona o dani z príjmov všeobecne vyplýva, že dar nie je daňovým výdavkom podľa § 19 zákona o dani z príjmov a nie je tomu tak ani v tomto konkrétnom prípade. Rovnako nejde ani o daňový výdavok vynaložený na reklamu.
1.3 Vyberanie dane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov z prijatých cien a výhier
Spôsob vyberania a platenia dane zrážkou upravuje § 43 zákona o dani z príjmov. Podľa citovaného ustanovenia z peňažných cien a výhier plynúcich daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá daň zrážkou, ak ide o:
peňažnú výhru z vkladov na vkladných knižkách zo zdrojov na území SR [§ 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov],
peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách zo zdrojov na území SR [§ 43 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov], okrem výhier oslobodených od dane z príjmov,
peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní zo zdrojov na území SR [§ 43 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov], okrem výhier oslobodených od dane z príjmov,
peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží zo zdrojov na území SR [§ 43 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov], s výnimkou cien oslobodených od dane z príjmov.
Pri vyberaní dane zrážkou sa použije sadzba dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov (od 1. 1. 2004 vo výške 19 %).
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou (§ 43 ods. 4 zákona o dani z príjmov) pri uvedených cenách a výhrach je iba príjem (t. j. daň sa vypočíta z príjmu nezníženého o výdavky). Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47 zákona o dani z príjmov na eurocenty nadol.
Zrážku dane je povinný vykonať prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ (ďalej len „platiteľ dane“) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Zrazenú daň je platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške (§ 43 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov).
Daň vybraná zrážkou je s účinnosťou od 1. 1. 2011 vo väčšine prípadov považovaná za vysporiadanú, okrem taxatívne vymedzených druhov príjmu uvedených v § 43 ods. 6 písm. a) až d) zákona o dani z príjmov. V prípade cien a výhier spadajúcich pod zrážkovú daň je však zrazením dane vždy daňová povinnosť považovaná za vysporiadanú.
2. Špecifické zdaňovanie cien a výhier v súvislosti s výkonom závislej činnosti (zamestnania)
2.1 Ceny a výhry oslobodené od dane
V nadväznosti na § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená cena alebo výhra prijatá zamestnancom, jeho manželkou (manželom) alebo jeho deťmi považovanými za vyživované deti na účely tohto zákona (§ 33 zákona o dani z príjmov), ktorí sa zúčastnili súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom, ak táto cena lebo výhra (každá posudzovaná samostatne) u týchto výhercov nepresahuje sumu 165,97 eura. V prípade, ak jednotlivá cena alebo výhra uvedenú sumu presahuje, potom je v plnej výške zdaniteľným príjmom u zamestnanca, a to aj za ostatných členov rodiny uvedených v ustanovení § 5 ods. 3 písm. c) zákona.
Poznámka
Na účely zákona o dani z príjmov sa za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“).
Ustanovenia § 82 až § 96 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) vymedzujú určenie rodičovstva.
Ustanovenia § 97 a nasledujúce zákona o rodine upravujú podmienky osvojenia dieťaťa. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu desiatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ. O zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov rozhodne na návrh budúceho osvojiteľa súd.
Podľa § 44 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je:
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“)
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká aj dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
b) pestúnska starostlivosť
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom.
Podľa zákona o rodine pestúnska starostlivosť zaniká aj dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Ustanovenie § 49 zákona o rodine vymedzuje dočasné zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia zverenia dieťaťa do starostlivosti budúcich pestúnov nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasné zverenie maloletého dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.
c) ústavná starostlivosť
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť napr. ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd v jednotlivých rozhodnutiach môže určiť maloletému dieťaťu poručníka alebo opatrovníka. Podľa zákona o rodine poručník zabezpečuje výchovu dieťaťa, zastupuje dieťa a spravuje majetok dieťaťa.
Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že aj dieťa druhého z manželov sa považuje za vyživované. Ide napr. o vlastné dieťa len jedného z manželov alebo o osvojené dieťa len jedného z manželov.
Podobne sa napríklad postupuje aj v prípade, ak je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov len starej mame (poberateľka starobného dôchodku).
Osobitným predpisom, ktorý vymedzuje nezaopatrené dieťa, je zákon o prídavku na dieťa.
Nezaopatrené dieťa podľa ustanovenia § 3 zákona o prídavku na dieťa je dieťa:
do skončenia povinnej školskej dochádzky
najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Zákon o prídavku na dieťa ustanovuje aj to, ktoré dieťa sa nepovažuje za nezaopatrené dieťa. Ide napr. o dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo poberá sociálny dôchodok, ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku alebo ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
2.2 Zdaniteľné ceny a výhry
Podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov je príjmom zamestnanca aj cena alebo výhra, ktorú z takejto súťaže prijme manželka (manžel) alebo vyživované dieťa zamestnanca, ak sa takejto súťaže zúčastnili, ak táto prevyšuje 165,97 eura. Každá cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne v súlade s § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.
Zamestnávateľ zrazí preddavok na daň z ceny alebo výhry spolu so mzdou. Ak ide o nepeňažnú cenu alebo výhru zamestnanca, z ktorej zrážku preddavku na daň nemožno vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.
Príklad č. 3:
Zamestnávateľ v januári 2011 vyhlásil pre svojich zamestnancov a ich rodinných príslušníkov športovú súťaž. Po ukončení súťaže výhercov odmenil rôznymi nepeňažnými cenami. Zamestnanec XY sa zúčastnil súťaže so svojimi deťmi, ktoré sa považujú podľa zákona o dani z príjmov za vyživované. Zamestnanec si zo športovej súťaže odniesol digitálny fotoaparát v hodnote 300 eur a obidve deti vyhrali po jednej cene, horský bicykel v hodnote 250 eur a lego v hodnote 50 eur. Zamestnávateľ posudzuje oslobodenie všetkých cien podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov samostatne, z čoho vyplýva, že cena lega v hodnote 50 eur je od dane oslobodená. Hodnotu ceny, ktorú vyhral, zamestnanec a hodnotu ceny dieťaťa, ktoré vyhralo horský bicykel, t. j. v úhrne 550 eur, zamestnávateľ pripočíta k mesačnej mzde zamestnanca a zdaní preddavkovo podľa § 35 zákona o dani z príjmov.
3. Medzinárodné zdaňovanie cien alebo výhier
V prípade cien a výhier vyplácaných zo štátov, s ktorými má Slovenská republika uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. vyplácané daňovníkovi s bydliskom na území takéhoto zmluvného štátu sa oprávnenie na zdanenie takéhoto príjmu posudzuje podľa článku – Iné príjmy (zvyčajne článok 21) príslušnej zmluvy.
Predmetný článok vymedzuje tzv. iné príjmya upravuje zdanenie všetkých možných foriem príjmov s výnimkou tých, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich článkoch zmluvy. Rozsah článku sa neobmedzuje na príjmy majúce zdroj v zmluvnom štáte, ale rozširuje sa aj na príjmy z tretích štátov.
Podľa tohto článku je štátu sídla pridelené výhradné právo zdaňovať. Toto pravidlo sa aplikuje bez ohľadu na to, či štát sídla v skutočnosti vykonáva právo zdanenia. V prípade, ak príjmy majú zdroj v druhom zmluvnom štáte, tento štát nemôže ukladať daň, aj keď príjmy nie sú skutočne zdaňované v štáte sídla. Podobne, ak príjmy majú zdroj v treťom štáte a príjemca týchto príjmov sa považuje za rezidenta v oboch zmluvných štátoch podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov, použitie článku – Daňová rezidencia bude mať za následok, že príjemca sa bude považovať za rezidenta iba jedného zmluvného štátu a bude mať celkovú (celosvetovú) daňovú povinnosť len v tomto štáte. V tomto prípade druhý zmluvný štát nemôže ukladať dane z príjmov majúcich zdroj v treťom štáte, aj keď príjemca nie je zdanený štátom, v ktorom je považovaný za rezidenta podľa článku – Daňová rezidencia. Za účelom zamedzenia nezdaňovania sa môžu zmluvné štáty dohodnúť na obmedzení rozsahu článku na príjmy, ktoré sa zdaňujú v zmluvnom štáte, ktorého je príjemca rezidentom a podľa toho sa môžu upravovať ustanovenia odseku.
Uvedené sa nepoužije na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6 a ak príjemca týchto príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne spojené s takouto stálou prevádzkarňou. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku – Zisky podnikov (článok 7).
Iné príjmy (napr. výhry z lotérií) podliehajú zdaneniu len v štáte, v ktorom je ich príjemca daňovým rezidentom, s výnimkou prípadov, kedy sú tieto príjmy spojené so stálou prevádzkarňou, resp. stálou základňou, ktorú má príjemca v druhom zmluvnom štáte.
Avšak napriek uvedenej skutočnosti je potrebné pri určení oprávnenosti zdanenia príjmov vychádzať z príslušnej uzavretej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pretože táto môže zdaniť tu uvádzané prípady aj v štáte zdroja (napr. v prípade zmluvy uzavretej s ČR).
Poznámka
Zmluva rieši len oprávnenie daného štátu na zdanenie príslušného posudzovaného príjmu. Spôsob zdanenia je určený príslušnými predpismi dotknutých štátov, v našom prípade zákonom o dani z príjmov (uvedené v 1. a 2. časti).
Príklad č. 4:
Daňovník s bydliskom na území Českej republiky vyhral v spotrebiteľskej súťaži organizovanej slovenskou spoločnosťou na území Slovenskej republiky. Bude príjem z tejto výhry zdaňovaný na území Slovenskej republiky a ako?
Podľa článku 20 Zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a ČR príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach, ktoré majú zdroj v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť aj v tomto druhom štáte.
Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 165,97 eura za cenu alebo výhru, pričom každá cena a výhra sa posudzuje jednotlivo a nedochádza k ich sčítavaniu tak za zdaňovacie obdobie, ako aj v rámci jednej súťaže.
Ak teda výhra prevyšuje 165,97 eura, bude tento príjem zdaniteľný na území Slovenskej republiky. V prípade, ak ide o peňažnú výhru, usporiadateľ súťaže zrazí daň vo výške 19 % a daňová povinnosť českého daňovníka bude na území Slovenskej republiky vysporiadaná a v prípade, ak ide o nepeňažnú výhru, český daňovník si musí vysporiadať daňovú povinnosť sám prostredníctvom daňového priznania ako príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov, pričom usporiadateľ súťaže je povinný mu oznámiť hodnotu výhry.
V prípade nezmluvného štátu sa príjmy z cien a výhier zdaňujú výlučne podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.
Autor: Ing. Miroslava Brnová
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies