Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení SZČO a dobrovoľne poistených osôb v roku 2014

Koncom roka 2013 schválila NR SR novely viacerých zákonov. V tomto príspevku sa zameriame iba na zmeny týkajúce sa povinného sociálneho a zdravotného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) a dobrovoľného poistenia dobrovoľne poistenej osoby. Zmeny sa v roku 2014 aplikujú v praxi v súlade s:

• článkom I zákona č. 338/2013 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela ZSP“),
• článkom III zákona č. 338/2013 Z. z. a článkom V zákona č. 463/2013 Z. z., ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela ZZP“).

1. Vymeriavacie základy, sadzby poistného a poistné SZČO a dobrovoľne poistenej osoby v roku 2014

Suma minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie a preddavkov na poistné a poistného na zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne poistenej osoby je v roku 2014, v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014, určená z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2012 vo výške 805 €/mesiac (pozri tabuľku č. 1 – tabuľku č. 9 v prílohe tohto príspevku). Je to v súlade s opatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 €. Suma 805 €/mesiac (12 x 805 = 9 660) predstavuje dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 zistenej Štatistickým úradom SR.

Minimálny vymeriavací základ je určený ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012, predstavuje sumu 402,50 €/mesiac (50 % z 9 660/ 12).

Minimálne poistné pre

• povinne zdravotne, nemocensky a dôchodkovo poistenú SZČO predstavuje sumu minimálne 189,77 €/mesiac a
• komplexne dobrovoľne poistenú osobu (zdravotne, nemocensky, dôchodkovo, v nezamestnanosti) predstavuje sumu minimálne 197,82 €/mesiac.

Maximálny vymeriavací základ SZČO, dobrovoľne poistenej osoby a samoplatiteľa je určený:

• na účely ZSP sumou najviac 4 025 €/ /mesiac (805 x 5), ktorá platí pre všetky druhy sociálneho poistenia,
• na účely ZZP najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012, čo je 48 300 €/rok (805 x 60) a 4 025 €/mesiac (48 300 : 12).

2. Sociálne poistenie SZČO

Status SZČO na účely sociálneho poistenia

Podľa § 5 ZSP v znení účinnom do 31. 12. 2013 má status SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a bola registrovaná na príslušnom daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou činnosťou, z ktorej dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, okrem fyzickej osoby, ktorá podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Novela ZSP zmenila definíciu SZČO. Na účely posúdenia vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (podľa prechodného ustanovenia § 293cu ZSP) sa bude znenie § 5 upravené novelou ZSP aplikovať v praxi až od 1. 7. 2014.

Podľa § 5 ZSP je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP (ďalej len „príjmy“), okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Príjmy SZČO uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP sú:

• príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“),
• príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, pretože tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ak sa na SZČO v sociálnom poistení uplatňujú predpisy SR podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. 4. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.

Status SZČO sa na účely sociálneho poistenia nebude posudzovať v závislosti od registrácie na príslušnom daňovom úradeu správcu dane (na základe pridelenia daňového identifikačného čísla – DIČ), ale na základe toho,či SZČO dosahuje príjmy.

Zmena vymeriavacieho základu na účely sociálneho poistenia SZČO

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO sa bude v období od 1. 7. 2014 určovať podľa § 138 ods. 2 ZSP ako:

• podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486.

Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. 7. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka.

Pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP sa nový vymeriavací základ SZČO určí na obdobie od 1. 10. kalendárneho roka do 30. 9. nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa § 138 ods. 3 ZSP platí, že ak bola povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania, tak v období od 1. 7. do 30. 9. kalendárneho roka jejej vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. 6. kalendárneho roka. Vymeriavací základ sa zmení až od 1.10. kalendárneho roka.

Zmeny pri posudzovaní vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia SZČO

Povinné poistenie SZČO podľa § 21 ods. 4 ZSP v znení neskorších prdpisov zaniká súčasne so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti.

SZČO, ktorá nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, zanikne povinné poistenie aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Opätovný vznik sociálneho poistenia SZČO

Ak SZČO zaniklo oprávnenie alebo prestala vykonávať činnosť na základe čestného vyhlásenia (ak ide o činnosť, ktorú možno vykonávať bez oprávnenia), vznik povinného poistenia sa jej nebude posudzovať k najbližšiemu 1. 7. (prípadne k 1. 10.) kalendárneho roka za predpokladu, že pred 1. 7. (prípadne pred 1. 10.) kalendárneho roka jej poistenie nevzniklo opätovným oprávnením alebo čestným vyhlásením o začatí výkonu činnosti.

Novela ZSP zavádza aj novú úpravu opätovného vzniku poistenia SZČO. Podľa § 21 ods. 5 ZSP povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO nebude vznikať dňom, odkedy je SZČO registrovaná na daňovom úrade, ale dňom, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, resp. odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, v prípade príjmov vyšších, ako ustanovuje ZSP za príslušný kalendárny rok.

Od 1. 7. 2013 (od 1. 10. 2013) alebo dňom opätovného nadobudnutia právneho postavenia SZČO po týchto dátumoch, v období do 30. 6. 2014 (do 30. 9. 2014), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2012 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2013, teda vyšší ako 4 716 € (12 x 393).

Od 1. 7. 2014 (od 1. 10. 2014) do 30. 6. 2015 (30. 9. 2015) alebo dňom, od ktorého je SZČO opätovne oprávnená na výkon podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, bude vznikať povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2013 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2014, teda vyšší ako 4 830 € (12 x 402,50).

3. Zdravotné poistenie SZČO

Status SZČO na účely zdravotného poistenia

S účinnosťou od 1. 1. 2014 podľa § 11 ods. 4 novely ZZP platí, že SZČO na účely ZZP je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZZP, alebo má príjem z tejto činnosti.

Ide o zárobkovú činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na dosahovanie príjmu:

• z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta,
• ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, pretože tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ktorú vykonáva fyzická osoba na území SR a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy SR podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.

Do 31. 12. 2013 bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na príslušnom daňovom úrade alebo či má pridelené DIČ ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Status SZČO sa na účely zdravotného poistenia nebude posudzovať v závislosti od registrácie na príslušnom daňovom úradeu správcu dane.

Od 1. 1. 2014 už nie je podstatná registrácia SZČO na príslušnom daňovom úrade alebo pridelenie DIČ, ale skutočnosť, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo či má príjem SZČO (okrem príjmu osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím).

Vymeriavací základ na účely zdravotného poistenia SZČO

SZČO platí preddavok na poistné na zdravotné poistenie podľa § 16 ods. 2 písm. b) ZZP sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzickej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) ZZP dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie poistného od 1. 1. do 31. 12., a koeficientu 1,486.

VZ = (ZD + poistné) : 1,486

Vymeriavací základ SZČO nie je podľa § 13 ods. 2 novely ZZP znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

V roku 2014 platí SZČO preddavok na poistné na zdravotné poistenie vo výške:

• 14 % z mesačného vymeriavacieho základu,
• 7 % z mesačného vymeriavacieho základu, ak je SZČO osobou so zdravotným postihnutím.

Vymeriavací základ sa určí z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého v roku 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO, a koeficientu 1,6.

VZ = (ZD + poistné) : 1,6

Podľa § 16 ods. 3 ZZP platí, že pomernou časťou základu dane sa rozumie časť základu dane z príjmov fyzických osôb podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období (v kalendárnom roku). Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada.

Suma preddavku na rok 2014 bola SZČO oznámená vo výsledku ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie (ďalej len „RZZP“) za rok 2012, ktoré im bolo vykonané zdravotnou poisťovňou v roku 2013.

Platenie poistného na zdravotné poistenie z dividend

Posledná novela ZZP zmenila podmienky pre platenie poistného z dividend (podielov na zisku).

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa zrušila povinnosť zvýšiť celkový vymeriavací základ o sumu vyplatených dividend. Táto zmena platí podľa § 38e ZZP so spätnou účinnosťou aj pre RZZP za rok 2013 vykonané v roku 2014.

V § 16 ods. 8 písm. f) ZZP sa slová „zo 120-násobku“ nahrádzajú slovami „zo 60-násobku“, čo znamená, že preddavok na poistné z podielov na zisku sa vypočíta najviac zo 60-násobku priemernej mzdy. Maximálny vymeriavací základ sa v prípade, ak poistenec mal príjem z podielov na zisku, už nebude zvyšovať o 120-násobok priemernej mzdy, je stanovený na 60-násobok priemernej mzdy. Pre rok 2013 to predstavuje sumu 47 160 €. V roku 2014 je to suma 48 300 €. Ide o maximálny vymeriavací základ už vrátane sumy, ktorá predstavuje aj podiely na zisku.

Preddavok na poistné z podielov na ziskuodvádza platiteľ dividend, teda právnická osoba, ktorá vyplatila dividendy. Nezmenila sa sadzba poistného z dividend.

Za rok 2013 a nasledujúce roky je ustanovená sadzba poistného vo výške 14 % a poistné z dividend za roky 2013 a nasledujúce sa platí z každého eura príjmu. Podľa § 20 ods. 6 ZZP v prvej vete sa slová „do ôsmich dní odo dňa vyplatenia dividend“ nahrádzajú slovami „do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy“.

Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do 8. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy.

Upravilo sa tak vykazovanie dividend pre platiteľa dividend v súlade so splatnosťou preddavku na poistné podľa § 17 ods. 4 ZZP.

Rozšírenie vyňatých príjmov na účely RZZP

Podľa § 38e ods. 2 ZZP sa za zárobkovú činnosť na účely ZZP nebudú považovať výnosy z dlhopisov podľa zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov už v rámci RZZP za rok 2013, ktoré bude vykonané v roku 2014. Ide o výnosy z dlhopisov, ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP v znení neskorších predpisov.

Platenie poistného na zdravotné poistenie poistencami štátu

Dňa 1. 1. 2014 nadobudlo účinnosť aj ustanovenie § 13 ods. 16 ZZP, ktoré bolo zmenené zákonom č. 220/2013 Z. z. Zabraňuje sa vzniku situácie, aby osoba s príjmom vyšším ako 15-násobok životného minima, ale zároveň nižším ako minimálny vymeriavací základ, platila poistné vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu. Takáto osoba zaplatí poistné iba zo sumy, ktorá predstavuje dosiahnutý príjem.

Podľa § 13 ods. 6 ZZP sa na vymeriavací základ osoby podľa § 11 odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u) ZZP, ktorá má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 8 vyšší ako 15-násobok životného minima, nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9 písm. a).

Poistenci štátu zaplatia v roku 2014 v rámci RZZP za rok 2013 poistné na zdravotné poistenie iba z vymeriavacieho základu, ktorý za rok 2013 dosiahnu, nevznikne im povinnosť doplatiť poistné na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. zo sumy 4 716 €.

Platí to aj pre poistenca štátu, ktorý je súčasne SZČO, s dosiahnutým vymeriavacím základom v rozmedzí od 2 918,70 € do 4 716 €. Zaplatí poistné iba z dosiahnutého vymeriavacieho základu a nie z minimálneho vymeriavacieho základu 4 716 €.

4. Dobrovoľné poistenie fyzických osôb

Zánik dobrovoľného poistenia

Od 1. 1. 2014 podľa § 23 novely ZSP platí, že dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj

• odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3 ZSP,
• od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za 2 po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca 3. kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 ZSP.

Zánik dobrovoľného poistenia bude Sociálna poisťovňa dobrovoľne poisteným osobám oznamovať listom.

Do 31. 12. 2013 platilo, že dobrovoľné poistenie zaniklo iba vtedy, ak bola podaná odhláška z príslušného druhu dobrovoľného poistenia (nemocenského, dôchodkového alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti). Zaniklo až dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr však odo dňa podania odhlášky alebo aj odo dňa, v ktorom neboli splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3 ZSP.

Od 1. 1. 2014 podľa § 23 ZSP platí, že dobrovoľné poistenie zanikne automaticky. Výnimkou sú prípady, teda dobrovoľné poistenie nezanikne vtedy, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 ZSP. Ide o prípady, kedy sa vylučuje pre poistenca a zamestnávateľa povinnosť platiť poistné (napr. poistencovi sa vypláca nemocenské, ošetrovné alebo materské).

Vplyv dobrovoľného poistenia na dávku v nezamestnanosti

Podľa § 104 ods. 6 ZSP sa podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti považuje za splnenú vtedy, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako 5 eur.

5. Zmeny v nemocenskom poistení

Podmienka zaplatenia poistného pri nároku na nemocenskú dávku

Podľa § 31 ods. 1 písm. b) a ods. 3 ZSP je podmienkou nároku na nemocenskú dávku v prípade SZČO a dobrovoľne nemocensky poistených osôb zaplatenie poistného na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Toleruje sa dlžná suma nižšia ako 5 eur.

Podmienka zaplatenia poistného sa do 31. 12. 2013 skúmala za posledných 10 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Od 1. 1. 2014 sa obdobie, za ktoré sa skúma, či bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie, skracuje na 5 rokov.

6. Výpočet invalidného dôchodku u osôb do 20 rokov veku

Podľa § 73 ods. 5 a 6 ZSP sa suma invalidného dôchodku určí výpočtom z osobného mzdového bodu 0,67 v prípade poistenca do 20 rokov jeho veku (od 18 do 20 rokov), ak nevykonával zárobkovú činnosť, bol iba dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako 1 rok alebo získal obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 ZSP za obdobie kratšie ako 1 rok. Výška vymeriavacieho základu, z ktorého sa zaplatilo poistné, tak nie je rozhodujúca.

7. Rozhodovanie Sociálnej poisťovne o povolení splátok dlžných súm

Podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2013 Sociálna poisťovňa nemohla povoliť dlžníkovi splácať dlžné sumy dávok. S účinnosťou od 1. 1. 2014 už môže povolenie dať za predpokladu, ak dlžník podá písomnú žiadosť a súčasne existuje dôvodný predpoklad, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopný svoj záväzok splniť.

V prípade, ak podľa § 146 ZSP Sociálna poisťovňa povolí fyzickej osobe alebo právnickej osobe splátky dlžných súm z dôvodu jej platobnej neschopnosti, tak dlžné sumy sa zvýšia o úroky vo výške 3-násobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, najmenej však o úroky vo výške ročnej úrokovej sadzby 10 % (do 31. 12. 2013 boli úroky stanovené vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok).

8. Postúpenie pohľadávky

Podľa § 142 ods. 1 ZSP platí, že ak Sociálna poisťovňa postúpi pohľadávku z neuhradeného poistného tretej osobe, tak dlžná suma sa považuje za zaplatenú na účely nároku na dávky sociálneho poistenia vtedy, ak dlžník uhradí pohľadávku tejto tretej osobe. Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 ZSP sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. Pôvodnému dlžníkovi potom (samozrejme pri splnení ostatných podmienok) vznikne nárok na dávku sociálneho poistenia.

9. Automatické prihlasovanie a odhlasovanie SZČO do a zo Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa získava z Finančného riaditeľstva SR (z daňových priznaní) potrebné informácie a údaje o fyzických osobách.

Vzhľadom na to, že má všetky potrebné údaje, Sociálna poisťovňa bude s účinnosťou od 1. 1. 2015 povinná písomne oznámiť SZČO vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.

Od 1. 1. 2015 sa zruší prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO a zavedie sa podľa § 226 ods. 1 písm. o) ZSP povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť SZČO:

• vznik povinného poistenia,
• vymeriavací základ a
• výšku poistného,
• dátum splatnosti poistného,
• údaje týkajúce sa úhrady poistného na sociálne poistenie.

Sociálna poisťovňa má oznamovaciu povinnosť voči SZČO na základe údajov uvedených v jej informačnom systéme do 20 dní od vzniku povinného poistenia SZČO.

Zahraničné SZČO, na ktoré sa vzťahujú slovenské právne predpisy na základe nariadení Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy, budú mať podľa § 228 ods. 1 ZSP (od 1. 1. 2015) povinnosť oznamovať výšku príjmov a výdavkov SZČO zo zárobkovej činnosti v zahraničí podľa § 3 ods. 3 ZSP do 8 dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom SR a v bežnom roku najneskôr do 31. 5. kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok.

Taktiež budú mať povinnosť oznamovať vznik a zánik oprávnenia na výkon zárobkovej činnosti v lehote do 8 dní od vzniku a zániku oprávnenia, resp. čestne vyhlasovať začatie a skončenie výkonu zárobkovej činnosti, ktorá sa vykonáva bez oprávnenia na výkon činnosti.

Prílohy:

Tabuľka č. 1: Povinne nemocensky, dôchodkovo a zdravotne poistená SZČO

• v období od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014, ak jej príjem za rok 2012 bol vyšší ako 4 716 €
• v období od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2014, ak jej príjem za rok 2013 bol vyšší ako 4 830 €

Tabuľka č. 2: Povinne zdravotne poistená SZČO

• v období od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014, ak jej príjem za rok 2012 bol nižší ako 4 716 €
• v období od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2014, ak jej príjem za rok 2013 bol nižší ako 4 830 €

Tabuľka č. 2 sa od 1. 1. 2014 vzťahuje aj na SZČO, ktoránie je povinne nemocensky a sociálne poistená, pretože začala dosahovať prvýkrát príjmy až v roku 2014.

Ide o príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP (okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím).

Tabuľka č. 3: Dobrovoľne poistená SZČO

• v období od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014, ak jej príjem za rok 2012 bol nižší ako 4 716 €
• v období od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2014, ak jej príjem za rok 2013 bol nižší ako 4 830 €

Tabuľka č. 4: Samoplatiteľ – dobrovoľne nezamestnaná osoba v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014

Tabuľka č. 5: Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

Tabuľka č. 6: Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba

Tabuľka č. 7: Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti

Tabuľka č. 8: Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Tabuľka č. 9: Poistné z príjmu z dividend

Použité skratky:

VZ – vymeriavací základ,

ZP – zdravotné poistenie,

NP – nemocenské poistenie,

StP – starobné poistenie,

IP – invalidné poistenie,

PvN – poistenie v nezamestnanosti,

RFS – rezervný fond solidarity,

GP – garančné poistenie,

UP – úrazové poistenie

Záver:

Od 1. 1. 2014 je potrebné v praxi aplikovať nielen zmeny súvisiace s minimálnymi a maximálnymi vymeriavacími základmi na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie, ale aj ustanovenia noviel ZSP a ZZP, ktoré boli rozobraté v tomto príspevku. Cieľom zmien bolo najmä znížiť administratívnu záťaž SZČO a dobrovoľne poistených osôb, upraviť povinnosti a postup vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou a znížiť odvodovú záťaž pri príjme z dividend.

Poznamenávame, že novely ZSP a ZZP zaviedli aj ďalšie, a to veľmi dôležité zmeny súvisiace s poistením zamestnancov.

Autor: Ing. Jolana Strýčková