Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov

Uvedenú stále aktuálnu problematiku upravuje priamo Zákonník práce vo svojom ustanovení § 153, v zmysle ktorého má zamestnávateľ povinnosť starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je rovnako povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie či zvyšovanie.

Na úvod upriamime svoju pozornosť na povinnosť zamestnávateľa, ktorú ukladá predmetné ustanovenie Zákonníka práce, a to prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov.

V zmysle ust. § 154 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnanec povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve.

Tento druh kvalifikačných opatrení, t. j. účasť na vzdelávaní, nie je považovaný za prekážku v práci, ale za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. V prípade prehlbovania kvalifikácie je zamestnávateľ oprávnený nariadiť zamestnancovi prípadne aj výkon práce nadčas. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Rovnako má zamestnávateľ právo uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. O prehlbovanie kvalifikácie pôjde len vtedy, ak prehlbovanie, udržiavanie alebo obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa získaného príslušným vzdelaním. Je potrebné konštatovať, že právna povinnosť zamestnanca prehlbovať si svoju kvalifikáciu musí mať charakter sústavnosti!

Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení uvedeného zaškolenia alebo zaučenia vydá o tejto skutočnosti zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie.

Zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko, príp. na nový druh práce alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach, je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať. Zamestnanec je povinný absolvovať rekvalifikáciu v prípade, ak sa nezmení s prechodom na nové pracovisko a spôsoby práce druh práce alebo miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. Na druhej strane, ak by k uvedenej skutočnosti došlo, je prípadná rekvalifikácia možná len so súhlasom zamestnanca, t. j. na základe vzájomnej písomnej dohody medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Ak by sa však účastníci nedohodli na zmene druhu práce, príp. miesta výkonu práce, na strane zamestnávateľa by mohol vzniknúť výpovedný dôvod.

Ak ide o prehlbovanie kvalifikácie na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, žiadna písomná dohoda sa medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu neuzatvára.

Ak však predpokladané náklady na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca dosahujú aspoň 1 700 eur, môže sa uzavrieť písomná dohoda, predmetom ktorej je záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so zaškolením, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení zaškolenia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť vzniknuté náklady, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením zaškolenia.

V tomto prípade nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu, t. j. zamestnanec môže odmietnuť zúčastniť sa na uvedenom kvalifikačnom opatrení.

Dohoda musí obsahovať druh zaškolenia, označenie školiaceho zariadenia, dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať uňho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Povinnosť zamestnávateľa starať sa o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov zahŕňa prípady, kedy zamestnanec štúdiom získava predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dojednané v pracovnej zmluve, ale aj získanie kvalifikácie, najmä ak je to v súlade s potrebou zamestnávateľa. V danom prípade sa dáva prednosť princípu zmluvnej voľnosti pracovnoprávnych vzťahov.

Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie, ktorá je právnou povinnosťou zamestnancov a ich účasť na vzdelávaní je kvalifikovaná ako výkon práce, za ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi mzdu, je zvýšenie kvalifikácie prekážkou v práci na strane zamestnanca.

Právna povinnosť zamestnanca zvýšiť si kvalifikáciu existuje aj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Znalosť predpisov v oblasti BOZP je súčasťou kvalifikačných predpokladov.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť svojmu zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Dohoda musí obsahovať:

• druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
• študijný odbor a označenie školy,
• dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
• druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať uňho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Avšak do doby zotrvania v pracovnom pomere, t. j. maximálne 5 rokov, sa nezapočítava čas výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 Zákonníka práce či čas neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

Kedy by zamestnanec nemal povinnosť uhradiť zamestnávateľovi náklady spojené so štúdiom?

1) ak zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

2) ak sa pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov,

3) ak zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce,

4) ak zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,

5) ak zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

Uvedené dôvody, kedy nevzniká povinnosť zamestnanca na úhradu pri nesplnení jeho stabilizačného záväzku, je možné rozšíriť po vzájomnej dohode alebo v kolektívnej zmluve zamestnávateľa.

Zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 153 Zákonníka práce, v zmysle ktorého má zamestnávateľ povinnosť starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie, je možné upraviť v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa v jeho internom predpise, a to v Pracovnom poriadku. Zamestnávateľ v rámci ďalšieho vzdelávania organizuje a vysiela zamestnancov na vzdelávacie podujatia (kurzy, školenia, semináre a pod.), pričom je oprávnený uložiť zamestnancovi účasť na školení na prehĺbenie kvalifikácie. Zároveň môže zamestnávateľ, ak je to v jeho záujme, udeliť zamestnancovi súhlas na štúdium popri zamestnaní. Zamestnávateľ uzatvorí s takýmto zamestnancom dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.

Koľko dní pracovného voľna poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi?

V súlade s ust. § 140 Zákonníka práce najmenej päť dní, a to na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória (konzervatórium).

Najmenej 40 dní poskytne zamestnávateľ súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania.

Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi vo vyššie uvedených prípadoch pracovné voľno a zároveň aj náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

Uvedené bude potrebné zohľadniť pri poskytovaní pracovného voľna, posudzovaní absencií a poskytovaní náhrady mzdy.

Uvedené reaguje zároveň na skutočnosť, že na niektorých vysokých školách je viacej štátnych skúšok.

Autor: JUDr. Slavomíra Gejdošová