Čo je potrebné vedieť pri odchode do starobného dôchodku

Starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť občanovi príjem v starobe. Odchod do starobného dôchodku je významnou životnou etapou každého človeka. Na jednej strane rituály pracovného života vystrieda iný, pokojnejší režim a človek môže viac voľného času venovať svojim záľubám alebo rodine a na druhej strane dovtedy vyplácanú mzdu za prácu vystrieda dávka zo systému sociálneho poistenia, ktorej výška závisí od celoživotného snaženia konkrétnej osoby.

Obsah:

1. Kedy môžem odísť do starobného dôchodku?

2. Aké dlhé obdobie dôchodkového poistenia musím získať?

3. Kde, ako a kedy mám o starobný dôchodok požiadať?

4. Ako dlho trvá rozhodovanie o dôchodku?

5. Aké doklady potrebujem na vybavenie dôchodku?

6. Ako sa vypláca starobný dôchodok?

7. Kedy zaniká nárok na dôchodok a jeho výplatu?

8. Môžem popri poberaní starobného dôchodku pracovať?

9. Ako ovplyvní práca popri dôchodku sumu môjho starobného dôchodku?

10. Môže byť starobný dôchodca na PN?

11. Môže starobný dôchodok podliehať exekúcii?

1. Kedy môžem odísť do starobného dôchodku?

Nárok na starobný dôchodok vznikne občanovi najskôr dovŕšením dôchodkového veku, avšak súčasne musí získať najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Obidve uvádzané podmienky musia byť splnené súčasne.

To znamená, že bez dovŕšenia dôchodkového veku nie je možné odísť do starobného dôchodku ani v situácii, že občan dosiahol podstatne dlhšie obdobie dôchodkového poistenia (napr. 40 rokov), než je minimálne obdobie vyžadované zákonom o sociálnom poistení (t. j. 15 rokov). Dôchodkový vek občana ustanovuje príloha č. 3a k zákonu o sociálnom poistení, resp. príloha č. 3b, ak ide o muža narodeného po roku 1956, ktorý vychoval dieťa.

V súčasnosti platí, že najvyšší dôchodkový vek občana je závislý od počtu vychovaných detí. Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa:

• najmenej desať rokov,
• najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa,
• od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov; to neplatí, ak poistenec podľa právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom,
• najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.

Do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa sa započítava aj obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

V prípade, že súd zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak schválil dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, potom na obidvoch rodičov sa hľadí, akoby starostlivosť o dieťa zabezpečovali v plnom rozsahu. To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa však podľa zákona zohľadní len raz a len jednému poistencovi, a to vždy prednostne žene. Mužovi sa zohľadňuje výchova dieťaťa len vtedy, ak ju nie je možné zohľadniť žene, napríklad z dôvodu smrti ženy pred dosiahnutím dôchodkového veku alebo ak muž vychovával deti po smrti matky.

Príloha č. 3a k zákonu č. 461/2003 Z. z.