Čo sa mzdy týka...

Každej pláci musí, alebo v lepšom prípade by mala, predchádzať práca. No zďaleka to nie je len práca samotného zamestnanca, ale i čoraz zložitejšie výpočty v mzdových učtárňach. Toho, čo predchádza pláci v podobe vyplatenej hotovosti alebo odvedenej sumy na účet zamestnanca a na čo všetko treba myslieť ešte pred tlačením výplatných pások, skutočne nie je málo...  

Dátum publikácie:16. 4. 2013
Autor:Poradca podnikateľa, s. r. o.
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika; Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť
Právny stav do:17. 3. 2018

Čo je a čo nie je mzda?

Mzdou je podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce  peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty v podobe naturálnej mzdy, ktoré je poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce sa za mzdu nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada za výkon inej zárobkovej činnosti podľa paragrafu 83 toho zákona a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Ako vypočítať čistú mzdu?

Čistá mzda je vypočítaná z úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný zaplatiť, a o zrazený preddavok na daň. Podľa § 130 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce celkovú cenu práce tvorí mzda  (vrátane náhrad mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť...) a odvody, ktoré platí zamestnávateľ.

Poistenie spolu tvorí súčet odvodov zamestnanca a zamestnávateľa zaplatených do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne. Upravujú ho zákony o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. o zdravotnom poistení a zákon č. 580/2004 Z. z.

Maximálny vymeriavací základ

Od 1. 1. 2013 sa maximálne vymeriavacie základy pre všetky druhy sociálneho poistenia, okrem úrazového poistenia, ktoré ostáva bez obmedzenia, a zdravotného poistenia zjednocujú a zvyšujú na päťnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 bola 9 432 eur. Jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2011 je 786 eur, čo je priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2011. Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre rok 2013 je preto 393 eur/mesiac (50 % zo 786 eur), maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre rok 2013 je 3 930 eur/mesiac (786 eur x 5), 47 160 eur/rok (3 930 eur x 12 mesiacov).

Nezdaniteľná časť základu mzdy

Zdaňovanie mzdy, ako aj zníženie základu dane upravuje zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Na výšku nezdaniteľnej časti základu dane má vplyv suma životného minima, ktorá je podľa zákona č. 601/2003 Z. z. každoročne upravená opatrením k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Výška životného minima  je nateraz stanovená na sumu 194,58 eur.

Základ dane daňovníka – fyzickej osoby – sa znižuje v súlade s § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov o nezdaniteľné časti základu dane.

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima.

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý  je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka jesuma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Ak má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. Ak má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma takisto suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížená o vlastný príjem manželky (manžela). Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa tohto kľúča len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac.

Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa za vlastný príjem manželky (manžela) považuje vlastný príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

Nezdaniteľnú časť základu dane na vlastný príjem manželky (manžela) si môže v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní uplatniť iba jedenkrát za rok.

 

Pozor na obmedzenia!

Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa od 1. 1. 2013 považuje za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, iba manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím či ťažkým zdravotným postihnutím.

Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Nezdaniteľnú časť základu dane si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, výsluhového dôchodku, predčasného dôchodku... (paragraf 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z.). V ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní každý daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia splnil stanovené podmienky, má nárok na celoročnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku pracoval.

 

Dobrovoľné sporenie sa nezdaňuje

Nezdaniteľnou časťou základu dane je od 1. 1. 2013 aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma podľa prvej vety nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

 

Sadzby dane

Podľa paragrafu 15 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. je základná sadzba dane zo základu dane z príjmov fyzickej osoby 19 percent z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, teda do sumy 2 866,81 eura a 25 percent z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, teda nad 2 866,81 eura.

Poznámky pod čiarou:


Autor: Poradca podnikateľa, s. r. o.

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.