Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 – otázky a odpovede

1. Daňová licencia

Máme malú rodinnú spoločnosť s ručením obmedzeným. Nevyprodukujeme v nej žiadny zisk, lebo všetko pohltia náklady, keď žiadne iné, tak mzdy. Sme registrovaní na DPH a máme zamestnancov, teda platíme DPH aj daň zo závislej činnosti, napriek tomu máme platiť aj daňovú licenciu? Syn má okrem tohto aj živnosť, týka sa daňová licencia aj živnosti? Ako sa platí daňová licencia, podaním priznania alebo bez neho? V akej sume sa platí?

Daňová licencia je pre rok 2014 novinkou v našej dani z príjmov právnických osôb. Pravidlá ustanovuje § 46b a prechodné ustanovenia § 52za ods. 7 až 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Daňovú licenciu platia len právnické osoby, teda ju neplatia živnostníci (fyzické osoby). Daňovou licenciou je minimálna daň, ak daň z príjmov právnických osôb vypočítaná v daňovom priznaní je nulová alebo nižšia ako suma daňovej licencie.

Daňová licencia je teda daňou z príjmov právnických osôb a platí sa nezávisle na DPH alebo na dani zo závislej činnosti. Jedným z argumentov pri zavádzaní tejto dane bolo to, že aj stratové spoločnosti čerpajú služby štátu, a teda mali by na ne prispievať nejakou minimálnou platbou. Súčasne je to ekonomický tlak na to, aby sa nefunkčné spoločnosti likvidovali a prečistil sa register obchodných spoločností.

Daňová licencia sa platí v troch pásmach – neplatiteľ DPH s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 € v sume 480 €, platiteľ DPH s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 € v sume 960 € a daňovník s ročným obratom prevyšujúcim 500 000 € v sume 2 880 €. Táto minimálna daň sa platí štandardne podaním daňového priznania.

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb na rok 2014 včítane poučenia na jeho vyplnenie obsahuje aj tému daňovej licencie (FS č. 11/2014). Daňovník na tento účel na titulnej strane tlačiva daňového priznania vyznačí údaje – či je platiteľom DPH, či ročný obrat presiahol 500 000 €, či uplatňuje polovičnú výšku daňovej licencie, alebo neplatí daňovú licenciu z taxatívnych dôvodov uvedených v § 46b ods. 7 (napr. z dôvodu, že prevádzkuje chránenú dielňu). Ročným obratom sa rozumie v sústave podvojného účtovníctva súhrn výnosov zo všetkých vykonávaných činností (účtová trieda 6xx).

Daňovú licenciu daňovník vypočíta a vykáže na riadkoch 810 až 900 daňového priznania. Riadky 810 až 900 daňového priznania sa nevypĺňajú v špecifickom prípade, ak daňovník vypĺňa pomocnú tabuľku J, keď daňovník podáva priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2014 z dôvodu prechodu na hospodársky rok. Inak povedané, pomocnú tabuľku J nevyplňuje daňovník, ktorý neprechádzal na hospodársky rok.

Daňová licencia je vlastne preddavok na daň, lebo je možné ju započítať na daňovú povinnosť najviac v troch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (§ 46b ods. 5 ZDP). Napokon pomocnú tabuľku K – Evidencia a zápočet daňovej licencie vypĺňa daňovník, ktorý v priznaní za zdaňovacie obdobie vykáže, resp. vykázal na riadku 830 alebo na riadku 5 tabuľky J kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou určenou na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

2. Konto pracovného času

Ako máme v podvojnom účtovníctve spoločnosti zaúčtovať a daňovo posúdiť mzdy vrátane poistného a príspevkov platených zamestnávateľom pri konte pracovného času? Kedy sa účtuje rezerva a kedy časové rozlíšenie na mzdy a poistné pri konte pracovného času?

Konto pracovného času upravuje § 87a Zákonníka práce a je to inštitút napomáhajúci pružnému pracovnému času. Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času) a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času).

Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.

Pre účtovné a daňové úvahy vopred poznamenávame, že platí zásada nezávislosti účtovného obdobia, teda rok 2014 musí byť nákladovo zaťažený takými personálnymi nákladmi (mzdy, poistné a ...