Dohoda o sporných nárokoch

Dohoda o sporných nárokoch je upravená v ustanovení § 32 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Účelom dohody o sporných nárokoch je odstrániť spornosť nárokov, ako i pochybnosti a nezhody o vzájomných právach a povinnostiach medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, t. j. zamestnancom a zamestnávateľom. Zmluvné strany sa vzájomne dohodnú predovšetkým na otázke, čo by malo byť plnené, v akom rozsahu, o lehote uspokojenia nároku a mieste plnenia. V danom prípade nie je potrebné sa obrátiť s riešením na súdny orgán. Spornosť nárokov medzi zmluvnými stranami sa vyrieši mimosúdnou cestou.

Dohodou je možné odstrániť spornosť tak peňažného, ako aj nepeňažného nároku, celého nároku, ako aj jeho časti, i premlčaného nároku. Dohoda musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná.

Uvedenú dohodu je potrebné odlišovať od dohody, predmetom ktorej je uznanie povinnosti zamestnanca nahradiť škodu, tzv. Dohoda o uznaní záväzku na náhradu škody v zmysle ust. § 191 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že pri uvedenej dohode nárok účastníka nie je sporný.

Základné náležitosti dohody nie sú ustanovené v Zákonníku práce. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť navrhujeme vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich právne úkony.

V prvom rade je nevyhnutné identifikovať zmluvné strany, t. j.:

1. identifikácia zamestnávateľa prostredníctvom názvu právnickej osoby, sídla, identifikačného čísla, ako i označenie štatutárneho zástupcu oprávneného konať v mene právnickej osoby, čo nie je nevyhnutné, je informácia o registrácii v obchodnom registri či číslo bankového účtu,
2. identifikácia zamestnanca prostredníctvom mena a priezviska, adresy trvalého pobytu a dátumu narodenia. Rodné číslo zamestnanca, číslo občianskeho preukazu nie je potrebné uvádzať.

Ďalej je potrebné určiť predmet zmluvy, t. j. sporný nárok, napr. na zaplatenie príslušnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Zároveň by mali byť vymedzené práva a povinnosti zmluvných strán. Najmä povinnosť poskytnúť plnenie, príp. povinnosť upustiť od vymáhania uvedeného plnenia. V uvedenej dohode je nevyhnutné, aby si zmluvné strany dohodli miesto plnenia a lehotu uspokojenia nároku. V zmysle ust. § 33 Zákonníka práce, ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, koho nárok sa má uspokojiť. Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Okamih uspokojovania nároku je stanovený i v § 33 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštovým podnikom, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. V prípade, ak sa uspokojuje nárok prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republiky, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného.

Nárok oprávneného možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy. Tento spôsob uspokojenia nároku sa bude využívať najmä v prípade, ak zamestnanec nemôže plniť svoj dlh pre neprítomnosť veriteľa, alebo v prípade, ak je veriteľ v omeškaní. Zákonník práce neupravuje konkrétne dôvody, pri existencii ktorých môže zamestnanec splniť dlh uložením do úradnej úschovy. Za úradnú úschovu sa považuje úschova súdna alebo notárska. V prípade súdnej úschovy možno zložiť peniaze, cenné papiere alebo iné hnuteľné veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku. Ak si úschova vyžiada náklady, tieto znáša osoba, ktorá podala súdu návrh na uloženie veci do úschovy. Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť.

Danú dohodu o sporných nárokoch v zmysle Zákonníka práce je možné porovnať s Dohodou o urovnaní v zmysle ust. § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnako Dohodou o urovnaní (pokonávkou) môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné, čím doterajší záväzok je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda musí byť písomná, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou. To isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Účelom pokonávky je odstrániť medzi účastníkmi záväzku skutkovú aj právnu spornosť.

Pokonávkou sa upravujú nielen niektoré záväzkovoprávne či iné právne vzťahy medzi účastníkmi, ale neraz dochádza k všeobecnej pokonávke medzi účastníkmi o ich všetkých, t. j. nielen sporných a pochybných nárokoch a vzťahoch. Takáto pokonávka sa potom týka všetkých vzťahov, ktoré existujú medzi účastníkmi.

Kedy dochádza k uzavretiu medzi zmluvnými stranami v zmysle uvedenej Dohody o sporných nárokoch a kedy Dohody o urovnaní?

Ako bolo spomínané, zmyslom Dohody o sporných nárokoch (§ 32 Zákonníka práce) je odstránenie skutkovej a právnej spornosti nárokov medzi zamestnancom a zamestnávateľom bez toho, aby z tejto spornosti vznikol súdny spor. Dohodu o urovnaní v zmysle ust. § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť napríklad v prípade spornosti práv pri uzavretých spotrebiteľských zmluvách, ako je napr. lízingová zmluva, poistná zmluva, zmluva o zriadení bankového účtu atď..., kde jedna zo zmluvných strán je spotrebiteľom a nie zamestnancom.

Poznámka redakcie:
§ 32 zákona č. 311/2001 Z. z.

Autor: JUDr. Slavomíra Gejdošová