Doménové mená miest a obcí

Dobre zvolené doménové meno totiž predstavuje výhodu voči konkurencii, môže osloviť zákazníka, zviditeľniť podnikateľa, jeho tovar a služby a pod. Doménové mená však nie sú fenoménom, istou majetkovou hodnotou len pre podnikateľské subjekty. V poslednom čase dokonca aj mestá či obce pochopili silu internetu a toho, aké dôležité je mať vlastné webové sídlo umiestnené pod doménou, ktorá je vlastne názvom mesta či obce. Mestá a obce spravidla majú svoje webové sídlo na internete, aby lepšie prezentovali dianie v meste/obci, prilákali turistov či informovali občanov a širšiu verejnosť. Avšak vlastné webové sídla prinášajú obciam a mestám aj starosti, najmä čo sa týka zverejňovania faktúr, objednávok a zmlúv či iných informácií podľa viacerých právnych predpisov.

Viaceré obce a mestá si uvedomujú, že ak chcú na internete zviditeľniť svoju obec/mesto čo najlepšie, je dôležité webové sídlo obce či mesta umiestniť na správnu doménu. Bežní používatelia internetu totiž spravidla hľadajú oficiálne webové sídlo obce či mesta práve pod doménou, ktorá je zhodná s názvom obce alebo mesta. No nájdu sa aj obce a mestá, ktoré majú svoje webové sídla umiestnené na doménach, ktoré sa nestotožňujú s ich názvami, spravidla preto, že si doménové meno s názvom obce zaregistroval doménový špekulant, alebo preto, že je už obsadené iným subjektom.

Tento článok pojednáva o tom, čo to vlastne je doména, doménové meno, o tom, aké druhy domén poznáme, ale aj o tom, ako sa domáhať ochrany doménového mena na konkrétnom príklade, a to v prípade domény ostrava.cz.

Pojem doména

Doménou sa v súlade s § 2 písm. d) zákona č. 22/2004 Z. z. rozumie: „symbolická adresa v elektronickej komunikačnej sieti“.

Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva (WIPO – World Intellectual Property Organization) definuje doménu ako „človeku ľahko prístupnú internetovú adresu, ktorá je jednoducho identifikovateľná a zapamätateľná“.

Doménou možno rozumieť aj reťazec znakov, ktorý tvorí menný priestor, ktorým na báze DNS (Domain Name Service) servera držiteľ domény, ktorým je obec či mesto, identifikuje na internete svoje aktivity, svoju činnosť, resp. činnosť obecného/mestského úradu a jej jednotlivých predstaviteľov po tom, ako je tento menný priestor evidovaný v evidencii správcu domény na základe uzatvorenej zmluvy o doméne.

Doménové meno je vytvorené zo sledu znakov, ktorý musí byť v súlade s pravidlami, ktoré zverejňuje registrátor domény.

Doménové meno sa teda dá chápať ako zmluvný nárok jeho držiteľa na zriadenie a vedenie zápisu tohto doménového mena v databáze správcu doménového mena. 

Druhy domén

Základnými druhmi doménových mien sú:

-     domény najvyššieho rádu (napr.: .com, .sk, .org),
-     domény druhého rádu (napr. bratislava.sk, mikulas.sk, stvrtok.com),
-     a napokon tzv. domény tretieho rádu označované aj ako subdomény (napr. www.bobrovnik.ocu.sk a pod.).

Domény najvyššieho rádu sa ďalej delia na:

-     generické (napr.: .com, .net a pod.), ktoré nie sú spojené s niektorým konkrétnym štátom či územím a
-     národné domény (napr.: .sk, .cz, .pl a pod.), ktoré sú doménami konkrétnych štátov.

Doménami druhého rádu sú doménové mená v užšom ponímaní. Ich hlavným cieľom je identifikovať v prostredí internetu konkrétne osoby, napr. obce, mestá, činnosť týchto osôb či aktivity v daných obciach, mestách alebo ich úradov (obecného úradu), alebo ich predstaviteľov (napr. starostu či primátora, obecného zastupiteľstva a pod.). Ide o sled znakov, ktorý je podradený doméne najvyššieho rádu. Sled znakov musí byť vytvorený v súlade s pravidlami daného registrátora.

Napr. podľa Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne .sk musí byť sled znakov tvoriacich doménové meno pod doménou .sk tvorený nasledovne:

-     dĺžka doménového mena môže byť od 2 po 63 znakov, môže obsahovať znaky: a – z, 0 – 9, -,
-     doménové meno nesmie začínať ani končiť znakom „-“,obsahovať znak „-“ za sebou,
-     doménové meno nesmie mať hanlivý alebo vulgárny význam ani sa zhodovať s textovým reťazcom inej existujúcej domény.

Funkcie domén v prípade obcí

Základnou funkciou domény v prostredí internetu je najčastejšie identifikovať podnikateľský subjekt a jeho produkty, tovary či služby, ale v prípade nepodnikateľskej sféry najmä identifikovať nejaký orgán (napr. Ministerstvo financií SR), mesto (napr. Liptovský Mikuláš, Bratislava) a ich aktivity.

V praxi to znamená, že doména je použitá na pomenovanie webovej lokality (webovej prezentácie, webového portálu, webového sídla alebo iného informačného obsahu, ktorý je prezentovaný prostredníctvom webu). Takáto webová lokalita je potom širokej verejnosti prístupná prostredníctvom webového prehliadača, spravidla zadaním adresy webovej lokality v tvare www.nazovdomeny.tld (napr. www.bratislava.sk, www.kosice.sk), kde tld (top level domain) je názov domény najvyššieho rádu (com, sk, cz atď.).

Ďalším praktickým využitím domény je smerovanie elektronickej pošty. V tomto prípade slúži doména na označenie časti e-mailovej adresy, ktorá sa skladá z názvu schránky príjemcu elektronickej pošty a názvu domény. Oba tieto názvy sú oddelené znakom „@“ – zavináč (po anglicky „at“). Kompletná e-mailová adresa potom vyzerá napr. takto: priezvisko@nazovdomeny.tld (napr. milan.ftacnik@bratislava.sk, richard.rasi@kosice.sk), kde tld (top level domain) je názov domény najvyššieho rádu com, sk, cz atď.

Ako registrovať doménu?

Registrovať možno len domény druhého rádu. V niektorých krajinách je bežne povolené registrovať iba domény tretieho rádu (napr. Veľká Británia dovoľuje pre komerčné účely registrovať iba doménu tretieho rádu v tvare nazovdomeny.co.uk, kde „co“ znamená commercial – doména druhého rádu „uk“ je národná doména prvého rádu). 

Registrácia každej domény má svoje špecifiká, ktoré závisia od toho, pod akou doménou najvyššieho rádu bude registrovaná. Vo všeobecnosti však platí, že doména má svojho:

-     držiteľa, ktorý doménou disponuje a môže s ňou nakladať a
-     registrátora (niekedy tiež označovaného ako technického administrátora), ktorý doménu technicky prevádzkuje a na základe požiadaviek držiteľa mení s ňou súvisiace technické parametre (nastavenia DNS a popisných informácií o doméne).

Taktiež platí, že registrácia domény je síce bezodplatná, no pri registrácii je požadovaný poplatok za jej užívanie za prvý rok.
Bližšie sa zameriam na registráciu domén v rámci národnej domény najvyššej úrovne .sk, ktorá je u nás najčastejšia.

Možnosti registrácie domény pod národnou doménou „.sk“

V praxi sú zaužívané dva spôsoby registrácie domén – štandardná a zrýchlená registrácia. Každý zo spôsobov má určité výhody a nevýhody a každý z nich je vhodné použiť v inom prípade.

Štandardná registrácia domény prebieha tak, že pokiaľ obec či mesto registruje doménu prvý raz, musí najskôr požiadať spoločnosť SK-NIC, a. s., ktorá je poverená správou národnej domény .sk, o štatút užívateľa. Túto žiadosť podá tak, že na webovej lokalite www.sk-nic.sk vyplní formulár F1 (žiadosť o štatút užívateľa), kde uvedie požadované informácie. Medzi požadovanými informáciami sú aj identifikátory minimálne jedného, maximálne štyroch registrátorov, ktorí budú oprávnení registrovať domény v mene užívateľa. Tento identifikátor možno získať od registrátora a poskytovateľa hostingových služieb, pre ktorého (ktorých) sa registrujúci rozhodne. Odoslaný formulár treba vytlačiť a opatriť notársky overeným podpisom oprávnenej osoby (podpisom osoby, ktorá je oprávnená konať v mene obce, mesta – teda starostu či primátora). Formulár je následne potrebné odoslať (najlepšie doporučene) na adresu spoločnosti SK-NIC, a.s., ktorá je uvedená v spodnej časti formulára. Po schválení žiadosti vygeneruje SK-NIC, a.s. unikátny identifikátor užívateľa. Potom možno požiadať registrátora, ktorého užívateľ oprávnil registrovať domény v jeho mene, o registráciu vybranej domény s tým, že registrátorovi poskytne v žiadosti identifikátor, ktorý mu pridelil SK-NIC, a.s. Registrátor, pokiaľ to nie je v rozpore s pravidlami registrácie domén, doménu registruje. Držiteľom domény sa stáva užívateľ. Pre následné registrácie domén je postačujúce registrátorovi okrem domény, ktorá má byť registrovaná, uviesť užívateľský identifikátor.

Štandardná registrácia domén zaručuje užívateľovi najväčšiu mieru istoty a minimalizuje problémy, ktoré môžu vzniknúť pri zrýchlenej registrácii. 

Zrýchlená registrácia domény sa využíva vtedy, ak mesto či obec nemá pridelený štatút užívateľa spoločnosťou SK-NIC, a. s., prípadne o štatút užívateľa nemá záujem z dôvodu nutnosti zdĺhavého vybavovania, alebo ak potrebuje doménu zaregistrovať ihneď. Vtedy požiada registrátora, aby doménu zaregistroval zrýchleným spôsobom. Držiteľom domény sa v zrýchlenom režime registrácie stáva sám registrátor. Neskôr samozrejme možno nadobudnúť štatút užívateľa u spoločnosti SK-NIC, a. s. a doménu previesť na seba, s tým však musí registrátor ako jej aktuálny držiteľ súhlasiť. Medzi hlavné nevýhody tohto režimu registrácie patrí, že s doménou nie je možné právne disponovať, pokiaľ je registrátor jej držiteľom. V prípade rozhodnutia o zmene registrátora môže nastať situácia, kedy sa súčasný registrátor zachová nekorektne a doménu nebude chcieť previesť. K tomuto kroku nie je možné registrátora donútiť inak ako rozhodnutím súdu.

Doménové mená miest a obcí na Slovensku

V praxi sa stáva, že doménové meno obce či mesta úplne alebo vôbec nezodpovedá názvu tejto obce alebo mesta. Stáva sa tak z rôznych dôvodov, medzi ktoré patria napr.:

-     rôzne podnikateľské subjekty využívajú dané doménové meno k propagácii svojej firmy, tovarov a služieb (www.dubrava.sk – stránky akciovej spoločnosti DUBRAVA Group, a.s., pričom obec Dúbrava v okrese Liptovský Mikuláš má webové sídlo pod doménou www.obecdubrava.sk),
-     doménové mená si registrujú rôzni doménoví špekulanti, ktorí majú v úmysle doménu predať za čo najvyššiu cenu alebo ju aspoň prenajať obci či mestu.

Obce a mestá tak potom majú svoje oficiálne webové sídlo pod doménami, pod ktorými by ich buď nikto nehľadal, alebo hľadal len s menšími či väčšími ťažkosťami. Bežný užívateľ totiž do internetového prehliadača spravidla zadá iba meno obce či mesta. Aby sa niektoré obce a mestá vyhli špekuláciám doménových špekulantov, prípadne aby nemuseli platiť za nájom vhodnej domény, pristúpili k registrácii takých domén, ktoré sú síce zhodné s názvom obce, ale obsahujú aj ďalšie doplňujúce znaky, ako napr. pomlčky, alebo názov domény obsahuje aj slovo obec (napr. www.obechorovce.sk – obec v okrese Michalovce, www.obecdubrava.sk – obec v okrese Liptovský Mikuláš) a pod.

Niektoré obce riešia uvedený problém tak, že si neregistrujú doménu pod národnou doménou .sk, ale pod generickou doménou .com (napr. www.stvrtok.com – obec Štvrtok v okrese Trenčín).

Nájdeme aj také obce, ktoré majú registrovaných niekoľko domén (napr. www.krasnovce.eu, www.krasnovce.minet.sk, www.krasnovce.ocu.sk – obec v okrese Michalovce). Tieto obce sa pravdepodobne snažia obmedziť parazitovanie iných subjektov na názve ich obce, ak by doménový špekulant zaregistroval doménu s názvom obce pod inou doménou najvyššieho rádu (napr. pod generickou doménou .com) než pod národnou doménou .sk.

Príkladom obcí a miest, ktoré sú držiteľmi domény zhodnej s ich názvami, sú napr. Bratislava (www.bratislava.sk), Martin (www.martin.sk) a iné. 

Právne nároky miest a obcí na ich domény

V súlade s § 19b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) má každá obec svoj názov, ktorý požíva ochranu podľa tohto predpisu. V súlade s § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka „Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.“

Zásahom do názvu obce môže byť aj registrácia a držanie domény zhodnej s názvom obce. Ak dôjde k neoprávnenému používaniu názvu obce, tak Občiansky zákonník ponúka nasledovné právne prostriedky ochrany:

-     zdržanie sa neoprávneného užívania domény,
-     odstránenie závadného stavu tak, že doménu neoprávnený držiteľ prevedie na obec,
-     v poskytnutí primeraného zadosťučinenia obci za spôsobenú nemajetkovú ujmu.

Registrácia a držba domény sa riadi Pravidlami poskytovania menného priestoru v internetovej doméne SK, ktoré zverejňuje SK-NIC, a. s. V súlade s bodom 10.4 týchto pravidiel držiteľ domény vyhlasuje, že bude dbať o to, aby ním užívaná doména neporušovala priamo alebo nepriamo práva tretích subjektov, a to najmä práva k ochranným známkam, užívaniu obchodného mena alebo iných práv, ktoré sa týkajú duševného vlastníctva. Pravidlá tiež ustanovujú, že v prípade ich porušenia sám držiteľ zodpovedá za spôsobenú škodu tretím osobám. V súlade s pravidlami držiteľ domény podaním žiadosti o registráciu domény potvrdzuje, že s vedomím možného porušenia práv a právnych predpisov vyvinul všetko úsilie, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať, aby zaistil, že registrovaná doména nebude tieto práva a právne predpisy porušovať.

Pred podaním žaloby však odporúčam najskôr vyzvať subjekt, ktorý má údajne porušovať práva k doméne obce alebo mesta, aby sa užívania doménového mena zdržal a vyzvať ho k prevodu tohto doménového mena na obec a zároveň ho upozorniť na možné právne následky a na uvedené mu poskytnúť primeranú lehotu. V prípade márneho uplynutia lehoty alebo doručenia zamietavej odpovede na výzvu odporúčam sa obrátiť na príslušný súd. 

Spor o doménu www.ostrava.cz

Na území Slovenskej republiky sa nestretávame s prípadom, kedy by obec alebo mesto žalovalo o prevod domény s jej názvom alebo sa inak domáhalo svojich práv týkajúcich sa ochrany názvu obce.

V Českej republike však k takémuto prípadu došlo. Bolo to v prípade domény ostrava.cz. Daný prípad poukazuje na to, že pokiaľ sa obec rozhodne získať „svoju doménu“, tak by sa nemala obávať obrátiť sa na príslušný súd so svojím žalobným návrhom.

Mesto Ostrava doručilo Krajskému súdu v Ostrave žalobu, v ktorej sa domáhalo nasledovného:

-     aby sa držiteľ domény ostrava.cz zdržal akejkoľvek dispozície s doménou ostrava.cz,
-     aby doménu previedol na mesto Ostrava, resp. aby vykonal zmenu registrácie držiteľa domény na mesto Ostrava,
-     aby uhradil mestu Ostrava náklady súdneho konania.

Mesto Ostrava v žalobe uviedlo, že malo záujem sa prezentovať v sieti internet, a to prostredníctvom vlastnej webovej stránky umiestnenej pod doménou ostrava.cz, no zistilo, že príslušná doména už bola u národného správcu domén registrovaná. Po tomto zistení Ostrava písomne vyzvala držiteľa domény ostrava.cz, aby sa zdržal užívania predmetnej domény, resp. aby túto previedol na mesto Ostrava. Svoj nárok mesto Ostrava opieralo o to, že priemerný užívateľ internetu očakáva, že pod doménou ostrava.cz nájde informácie, ktoré poskytuje mesto Ostrava, čím dochádza k vyvolaniu zámeny medzi mestom Ostrava a držiteľom domény, čím dochádza k naplneniu „skutkovej podstaty neoprávneného použitia názvu právnickej osoby v zmysle ustanovenia § 19b odst. 2 Občianskeho zákonníka“.

Žalovaný subjekt, t. j. vtedajší držiteľ domény založil svoju obranu na tom, že svojím konaním neporušil žiadny predpis. Taktiež poukázal na to, že obchodný register vedený Krajským súdom v Ostrave zapísal dve spoločnosti, v ktorých názve sa objavuje aj slovo Ostrava, a tiež poukázal, že mesto Ostrava tento fakt len akceptovalo, voči použitiu názvu sa voči týmto spoločnostiam nebránilo. 

Neskôr v konaní vyšlo najavo, že po začatí súdneho konania držiteľ domény odplatne prenajal doménu ostrava.cz.

V rozsudku Krajského súdu v Ostrave zo dňa 3. júna 2005 sp. zn. 5Cm 85/2001 súd uviedol, že v danej veci má za preukázané, že držiteľ domény ostrava.cz konal nielen pri získavaní domény, ale aj neskôr so špekulatívnym úmyslom, keďže chcel z domény profitovať, čo je zrejmé z listu, keď mestu na jeho výzvu odpovedal, že je ochotný previesť doménu za odplatu a neskôr ju za odplatu prenajal inej spoločnosti.

Súd mal za preukázané, že svojím konaním držiteľ domény naplnil skutkovú podstatu neoprávneného používania názvu právnickej osoby, t. j. názvu mesta, a preto žalobe mesta Ostrava vyhovel.

Zatiaľ neregistrujem žiadny prípad, kedy by sa niektorá slovenská obec alebo mesto odhodlali k takému činu ako mesto Ostrava. Preto u nás podobné rozhodnutie súdu, ako je prípad ostrava.cz, zatiaľ absentuje. Prípad z Českej republiky však môže slúžiť ako prípad, kedy je možné chrániť názov obce či mesta aj v prostredí internetu a žiadať o prevod domény, ktorá je zhodná s názvom obce či mesta. Špekulatívne registrácie domén totiž nepostihujú len podnikateľskú, ale aj nepodnikateľskú sféru.

Poznámka redakcie:
§ 2 písm. d) zákona č. 22/2004 Z. z.
§ 19b zákona č. 40/1964 Zb.
§ 19b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová