Fiktívne živnosti a závislá práca – pohľad zákonodarcu, inšpekcie a sudcu (III)

Obsah:

Sporné situácie prítomnosti na pracovisku, závislá práca a nelegálne zamestnávanie

K účelovej obrane ohľadom prítomnosti osôb na pracovisku, nesúladu popisu situácie a zistení, neuveriteľnosti tvrdení

K závislej práci a k dobrovoľníctvu

K jednotlivým znakom závislej práce

1. Vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca

2. Osobné vykonávanie práce zamestnancom pre zamestnávateľa

3. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa

4. Vykonávanie práce v mene zamestnávateľa

5. Vykonávanie práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom

6. Doplnkové znaky, resp. indície o závislej práci

V článku je rozoberaná aktuálna téma tzv. fiktívnych, resp. nútených živností z pohľadu zákonodarcom vymedzeného pojmu závislá práca, z pohľadu kontroly a rozhodovania súdov v sporoch medzi osobami alebo medzi inšpekciou práce a „zamestnávateľom“. V článku sú uvádzané príklady z dôležitých, ako aj najnovších rozhodnutí súdov v tejto oblasti.

Sporné situácie prítomnosti na pracovisku, závislá práca a nelegálne zamestnávanie

Z judikatúry: Práca na skúšku

Prípad pred NS SR 3Asan/7/2017 (z 29. 1. 2020) a 7Asan/3/2019 (z 29. 1. 2020):

V danom prípade súd neposúdil vec ako prácu na skúšku, a teda nelegálne zamestnávanie. Tu súd uvádza, že: „K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2018, sp. zn. 3Asan/7/2017, na ktorý odkazoval žalobca v kasačnej sťažnosti, najvyšší správny súd uvádza, že každú jednu vec je potrebné vyhodnocovať s ohľadom na špecifiká tej-ktorej prejednávanej veci s tým, že podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo všeobecnom ponímaní „práca na skúšku“, „zaúčanie sa“ s prísľubom uzavretia pracovnoprávneho vzťahu čo do budúcna patrí medzi typické spôsoby zastierania nelegálnej práce (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2020, sp. zn. 7Asan/3/2019). V predmetnej veci však nebolo doposiaľ riadne a bez akýchkoľvek pochybností ustálené, či fyzická osoba vykonávala závislú prácu, alebo sa z jej strany jednalo výlučne o občiansku výpomoc.“. V danom prípade teda mal súd pochybnosti, o čo išlo, a teda rozhodol v prospech „zamestnávateľa“.

Z judikatúry: Výpomoc inej fyzickej osobe, nedostatočne zistený skutkový stav o prítomnosti osoby na pracovisku a jej činnosti

V tomto prípade NSS SR 7Ssk/142/2022 súd vyhodnotil námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany sťažovateľa ako dôvodnú.

Bod 40: „Kasačný súd konštatuje, z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva skutkový stav, ako ho zachytil prvostupňový správny orgán v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia. Z vykonaných dôkazov najmä nevyplýva, že fyzické osoby dňa 13. 9. 2016 vykonávali závislú prácu pre sťažovateľa. Zistený skutkový stav vyplývajúci z vyjadrení kontrolovaných fyzických osôb preukazuje vo vzťahu k osobe, pre ktorú mali tieto osoby vykonávať prácu, len tú skutočnosť, že p. X. uviedol, že prácu vykonáva na pokyn p. M., pričom toto jeho vyjadrenie je zachytené v zápisnici zo dňa 13. 9. 2016, nie je obsahom videozáznamu.

Druhá kontrolovaná fyzická osoba p. O. nevedel, na koho pokyn má prácu vykonávať, toto jeho vyjadrenie je zachytené aj na videozázname a túto skutočnosť opakovane potvrdil aj na ústnom pojednávaní na prvostupňovom správnom orgáne.

Obe kontrolované fyzické osoby sa vyjadrili, že prácu vykonávajú bezodplatne, pričom p. O. sa tiež vyjadril, že ide o výpomoc. Zápisnice zo dňa 13. 9. 2016, obsahujúce vyjadrenia fyzických osôb po ich riadnom poučení inšpektorom práce, sa teda zhodujú v tom, že sa v nich vôbec neuvádza, že by pracovali pre sťažovateľa ako zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene, v pracovnom čase ním určenom a za odmenu. Pokiaľ p. X. uviedol meno pána M. ako osobu, na pokyn ktorej prácu vykonáva, nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že O. M. ako konateľ žalobcu zamestnal p. X. a z tohto dôvodu mu udeľoval pokyny. Naopak, javí sa pravdepodobným, že p. X. sa dohodol s O. M. na vykonaní jednorazovej práce, ako to vyplýva aj z výpovede konateľa žalobcu z toho istého dňa. Z výpovedí fyzických osôb teda nemožno jednoznačne vyvodiť, že tieto osoby dňa 13. 9. 2016 pred bytovým domom na E. J. XXX, X. vykonávali pre žalobcu pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom závislú prácu.“

Z judikatúry: Výpomoc druhovi

KS v Nitre 26S/45/2013 (z 26. 6. 2014)

Situácia: U podnikateľa C. A. bola 1. júna 2013 vykonaná kontrola zameraná na odhaľovanie nelegálnej práce. Žalobkyňa tvrdí, že ju C. A. nezamestnáva a nezamestnával ju ani v čase kontroly, a teda pre neho žiadnu prácu nevykonáva, žije s ňou dlhodobo v pomere druh – družka, spoločne spolu hospodária, majú spoločný prístup k účtu a pod. V tomto prípade preto nie je možné hovoriť o závislej práci, ktorú by mala žalobkyňa u svojho druha vykonávať vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti a k takémuto záveru nemožno dospieť len na základe toho, že v jednom prípade sa nachádzala v prevádzke svojho druha, kde umývala podlahu.

KS v Nitre: z doposiaľ zadovážených skutkových zistení nie je možné ustáliť záver, že zo strany žalobkyne išlo o výkon nelegálnej práce, t. j. že vykonávala prácu závislú. Definícia závislej práce má kogentnú povahu, t. j. na určenie, či ide o závislú prácu alebo o iný právny vzťah, je potrebné naplniť všetky kumulatívne identifikačné znaky, to znamená, aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť tieto znaky pojmu „závislá práca“ naplnené kumulatívne. Z vykonaného dokazovania správneho orgánu prvého stupňa však možno prijať záver, že správny orgán nepreukázal naplnenie ani jedného znaku, ktorý pojem závislá práca vymedzuje. Z dokazovania a z vykonanej kontroly iba vyplynulo, že žalobkyňa umývala podlahu v prevádzke kontrolovaného subjektu bez pracovnej zmluvy. Z vyjadrení kontrolovaného subjektu, ako aj žalobkyne však nevyplynulo, že by žalobkyňa bola nútená túto prácu vykonávať na pokyn žalobcu, ktorý ju iba požiadal, či by mohla počas jeho neprítomnosti túto podlahu umyť. V konaní pred správnym orgánom nebolo ničím preukázané, že by medzi kontrolovaným subjektom a žalobkyňou existoval vzťah nadriadenosti a podriadenosti, práve naopak, z ich vyjadrení by skôr vyplynul záver, že išlo len o drobnú výpomoc, keďže medzi nimi bol vzťah druh a družka. Navyše nebolo vôbec preukázané, či túto činnosť vykonávala žalobkyňa za odplatu, či ju vykonávala v pracovnom čase určenom kontrolovaným subjektom (pozn. autora: znak odplatnosti bol z § 1 ods. 2 ZP vypustený až neskôr). Z uvedeného teda vyplýva, že doposiaľ zistený skutkový stav neumožňuje prijať záver o tom, že zo strany žalobkyne išlo o výkon závislej práce.“

K účelovej obrane ohľadom prítomnosti osôb na pracovisku, nesúladu popisu situácie ...