II. Výnimočnosť uzatvorenia dohôd, možnosť uzatvorenia dohody na podstatnú činnosť zamestnávateľa

NS SR: 5Asan/4/2016

Zhrnutie: žalobca voči IP BA/NIP, výnimočnosť dohôd, dojednanie dohody o vykonaní práce v rozpore so zákonom

NS potvrdil rozhodnutie KS. V konaní IP BA uložil pokutu 3 500 eur za porušenie § 223 ods. 1 a § 226 ods. 2 ZP – výnimočnosť uzatvárania dohôd.

Žalobca: uviedol (pozn. okrem iných skutočností – pozri aj rozhodnutie), že v rozhodnutí sa uvádza, že uloženie pokuty vychádza z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, ale predmetné ustanovenie zákona o inšpekcii práce oprávňuje Inšpektorát práce udeliť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode. Medzi tieto predpisy zákon zaraďuje pracovnoprávne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu, skončenie a mzdové podmienky. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce teda umožňuje udeliť zamestnávateľovi pokutu len v prípade, ak zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mu výslovne ukladá pracovnoprávny predpis, resp. akýkoľvek iný predpis, ktorý je uvedený v predmetnom ustanovení.

Žalobca z uvedeného dôvodu namietal, že v rozsahu vymedzenia porušenia povinnosti, ktorej sa mal dopustiť, je výroková časť rozhodnutia nezrozumiteľná a vôbec nemá oporu v právnej úprave. Rovnako žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 223 ods. 1 v nadväznosti na § 1 ods. 3 ZP mu žiadnu výslovnú povinnosť neukladá, a preto teda ani žiadnu povinnosť nemohol porušiť. Z charakteru formulácie a zo samotného znenia ustanovenia nejde o zakazujúcu ani o prikazujúcu právnu normu. Vyvodzovanie záveru, že zamestnávateľ nesmie alebo nemôže uzatvárať dohody o prácach mimo pracovného pomeru inak ako výnimočne, je nanajvýš sporné vzhľadom na jeho nejednoznačné znenie a prípustné metódy výkladu. Žalobca zastával názor, že ustanovenie § 19 zákona o inšpekcii práce neoprávňuje inšpektorát udeliť pokutu za akékoľvek odchýlenie sa od predpisov uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) tohto zákona, a preto ulo­ženie pokuty bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce, ako aj platným právnym poriadkom, keďže v zmysle ústavného princípu zakotveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR umožňuje štátnym orgánom konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Žalobca uviedol, že ak by to povaha jeho činnosti umožňovala, určite by sa rozhodol zamestnávať fyzické osoby v pracovnom pomere, ktorý favorizuje aj Zákonník práce. Na strane druhej je ale presvedčený, že ustanovenie § 223 ods. 1 ZP má skôr odporúčajúci charakter a pre žalobcu z jeho znenia nevyplýva žiadna explicitná povinnosť. Nemožno ho preto chápať a vykladať ako povinnosť alebo zákonné obmedzenie, ktoré by zamestnávateľovi bránilo v uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Vo vzťahu k samotnej výnimočnosti zákon bližšie nedefinuje, a to ani vykonávacími predpismi, preto ani nie sú určené hranice, čo ešte je a čo ešte nie je prípustné vo vzťahu k aplikácii uvedeného ustanovenia.

Za prekročenie právomoci inšpektorátu pri udelení pokuty za porušenie ustanovenia Zákonníka práce, ktoré má aj ústavno-právny rozmer, považuje žalobca žalovaným presadzovaný právny názor, že ustanovenie § 223 ods. 1 ZP nepripúšťa uzatváranie dohôd bez aplikácie podmienky výnimočnosti. Konkrétne ide podľa žalobcu o porušenie princípu zakotveného v čl. 2 ods. 2 a v čl. 3 ods. 3 Ústavy SR. Dispozitívny charakter ustanovenia § 223 ods. 1 vyplýva podľa žalobcu z gramatického výkladu normy a z textu jej znenia vo forme, v akej ho zákonodarca schválil. V znení ustanovenia absentuje napr. element, ktorý by z normy tvoril prikazujúcu, ako napríklad vytyčovacou časticou „iba“, prípadne slovným spojením, ktorým by uzatváranie dohôd považoval za zakázané, resp. neprípustné. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán, podľa žalobcu, svojvoľne a účelovo vykladá uvedené ustanovenie zákona. V tejto súvislosti žalobca pripomína, že uzatváranie dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru obdobne ako uzatváranie pracovných zmlúv patrí do fázy zmluvných vzťa­hov a tvorí dvojstranný právny úkon zamestnávateľa a zamestnanca, ktorý smeruje k vzniku pracovno-právneho vzťahu. Uzatvorenie akejkoľvek zmluvy vychádza z prejavu vôle subjektu. Zmluvná voľnosť predstavuje základné ľudské a ústavné právo fyzických a právnických osôb, vyplýva priamo z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a nadväzuje naň tiež právo podnikať v zmysle čl. 35 Ústavy SR.

Žalovaný: K žalobcovej námietke, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce umožňuje udeliť zamestnávateľovi pokutu iba v prípade, ak zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mu výslovne ukladá pracovno-právny predpis, resp. akýkoľvek iný predpis, ktorý je uvedený v predmetnom ustanovení, žalobca z uvedeného dôvodu namieta, že v rozsahu vymedzenia porušenia povinností, ktorého sa mal dopustiť, je výroková časť rozhodnutia nezrozumiteľná a nemá oporu v právnej úprave. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný opakovane deklaruje opodstatnenosť uloženia pokuty za vytknuté porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 223 ods. 1 ZP. Žalobca, ak uvádza, že ustanovenie § 19 zákona o inšpekcii práce neoprávňuje podľa jeho názoru inšpektorátu práce udeliť pokutu za odchýlenie sa od predpisov uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) tohto zákona, z tohto dôvodu by jej uloženie bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce, ako aj platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. S názorom žalobcu, že ustanovenie § 223 ods. 1 ZP má odporúčací charakter a pre žalobcu z jeho znenia nevyplýva nijaká explicitná povinnosť, žalovaný nesúhlasí a v tejto súvislosti sa odvoláva na Nález Ústavného súdu č. III. ÚS 341/07, ktorý vo svojom znení nestotožňuje viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s výlučnou a bezpodmienečnou nevyhnutnosťou doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.

Poukazujúc na uvedené žalovaný zastáva názor, že tak IPBA, ako aj žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty neporušil princíp právneho štátu.

Ďalej žalovaný uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Prihliadnuc na dikciu ustanovenia § 223 ods. 1 ZP, ktorý poukazuje na výnimočnosť uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je zrejmé, že účelom citovaného ustanovenia je ochrana zamestnancov činných u zamestnávateľa v pracovnom pomere. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti aj žalobcom uvádzaný rozsudok KS v Žiline – 21S/109/2013 ...