Interkultúrna mediácia a jej úloha prevencie pred konfliktmi so zahraničnými pracovníkmi

Mediácia na pracovisku (workplace mediation) je jedným z najdynamickejšie sa profilujúcich segmentov mediácie. V tejto komplikovanej a turbulentnej dobe, a to nielen v pracovnom prostredí, je doslova manažérskou nevyhnutnosťou sa bližšie oboznámiť s inštitútom mediácie, s jej možným aplikačným ukotvením na pracovisku, s jej kompatibilitou s inými, už používanými nástrojmi riešenia konfliktov, resp. s jej príspevkom ku skvalitneniu vnútrofiremnej komunikácie na vertikálnej či horizontálnej úrovni.

Len na ilustráciu, podľa stále aktuálnej štatistiky Amerického centra pre štúdium práce (ALSC) venujú denne manažéri v USA v priemere od 20 % do 25 % z pracovného času riešením konfliktov na pracovisku.

Z toho vyplýva aj nevyhnutnosť nastavenia vnútrofiremného, resp. vnútroinštitucionálneho systému na riešenie konfliktov, ktoré budú nielen pod vplyvom rôznych objektívnych či subjektívnych skutočností neustále narastať a súčasne meniť svoju štruktúru.

Jednou z naznačených objektívnych skutočností je aktuálne potreba, predovšetkým vo výrobných závodoch, angažovať cudzincov. Mediácia na pracovisku tak dostáva ešte jeden výrazný rozmer – interkultúrny.

Ako nedávno uviedla v istom rozhovore profesorka globálneho vzdelávania British Universty of Columbia v kanadskom Vancouvri Vanessa de Oliveira Andreotti „...na svete sú ľudia. A potom homosexuáli, ateisti, cigáni, židia, moslimovia, černosi, vozičkári, hluchonemí, slepci, tuční a susedia vo vedľajšom dome.

Znie to kruto, ale je to tak. V každom človeku je skrytý rasista a nepriateľ voči inakosti.“ A je to práve spomínaná inakosť, ktorá spôsobuje naštartovanie sporov, konfliktov a problémov, často bez toho, aby sme si túto skutočnosť uvedomovali a racionálne ju vyhodnotili.

Najčerstvejším dôkazom tohto stavu na Slo­vensku sú výsledky prieskumu mapujúceho náš vzťah k ...